Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201346
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:5014201346.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: C.. M. E., nar. XX. O. XXXX, I. XX/XX,
G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 až 10, Bratislava, o ochranu pred
porušovaním základných práv, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8 Sa 63/2017-129 z 2. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodným podaním, ktoré označil ako „Žaloba“ a podal 2. decembra 2014 Krajskému
súdu v Žiline, domáhal, aby sa žalovanej zakázalo pokračovať v porušovaní jeho základných ľudských
práv, prikázalo navodiť stav pred 22. septembrom 2003, uložilo vrátiť mu nezákonne odňatý starobný

dôchodok, vyplatiť škodu vzniknutú na odňatom starobnom dôchodku a tiež zaplatiť penále. Krajský
súd v Žiline najskôr uznesením č. k. 21 S 206/2014-12 z 13. mája 2015 konanie zastavil. Najvyšší súd
Slovenskej republiky však uznesením sp. zn. 7 So 59/2015 z 28. júla 2016 toto uznesenie zrušil ako
predčasné. Žalobca pri svojom výsluchu do zápisnice (č. l. 56) a následným podaním (č. l. 57) prejavil, že
netrvá na svojich nárokoch na náhradu škody na starobnom dôchodku, ani na zaplatenie penále. Zotrval
však na návrhu, aby sa mu poskytla ochrana pred nezákonným zásahom, ku ktorému podľa neho došlo

už vydaním rozhodnutia žalovanej z 5. augusta 2003. Ním totiž žalovaná od 22. septembra 2003 odňala
žalobcovi skôr priznaný starobný dôchodok. Okrem toho zotrval na názore, aby sa žalovanej prikázalo
navodiť stav pred týmto zásahom.
2. Po tomto upresnení Krajský súd v Žiline 8. marca 2017 postúpil vec najvyššiemu súdu s odkazom na
ustanovenia § 246 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Ten však uznesením sp. zn. 7 So
17/2017 zo 4. júla 2017 túto vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu, keď dospel k

záveru,žejehopríslušnosťjenazáklade§491ods.1a2Správnehosúdnehoporiadkupotrebnéposúdiť
podľa uvedeného predpisu účinného v čase postúpenia. Podľa § 11 SSP už najvyšší súd nerozhoduje v
prvom stupni o žalobách proti iným zásahom, preto o nich mal rozhodnúť krajský súd. Keďže žalovaná
má sídlo v Bratislave, na základe § 255 ods. 1 SSP je daná miestna príslušnosť uvedeného správneho
súdu.
3. Správny súd najskôr uznesením č. k. 8 Sa 63/2017-120 vyzval žalobcu, aby predložil buď úradne

„overenú“ (správne zrejme: osvedčenú) fotokópiu diplomu o ukončení úplného právnického vzdelania
alebo plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní, ktoré bude udelené advokátovi. Zároveň žalobcu
poučil, že ak tak neurobí, jeho žalobu odmietne. Žalobca v reakcii na to predložil diplom zo 16. apríla
1987 o vykonaní štátnej rigoróznej skúšky v odbore právo, ktorú vykonal na Fakulte verejnej bezpečnosti
Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti a na základe ktorej sa mu priznal titul „JUDr.“.
4. Nato správny súd uznesením č. k. 8 Sa 63/2017-129 žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1

písm. f) SSP. Vychádzajúc z podaní žalobcu, ako aj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 17/2017
ustálil predmet konania ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP. V konaní o nej muselbyť žalobca podľa § 49 ods. 1 SSP zastúpený advokátom, ak nemal sám vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa. Zdôraznil, že vysokoškolským právnickým vzdelaním mohlo byť len vzdelanie získané
na právnickej fakulte a nie rigorózna skúška v študijnom odbore právo na Vysokej škole ZNB. Žalobca

tak nemal právnické vzdelanie a mal byť zastúpený advokátom, ktorého si napriek výzve neustanovil.
V závere tohto uznesenia správny súd žalobcu poučil, že v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť podľa
§ 449 SSP zastúpený advokátom, ak (okrem iného) nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorú sám podpísal zaručeným

elektronickým podpisom. Namietol v nej, že uznesenie bolo vydané bez verejného konania, že nebol
vypočutý a že sa domáhal ochrany svojho ľudského práva na dôchodok. Ak by súd jeho žalobu
podľa jej obsahu posúdil takto, musel vedieť, že nemohla byť odmietnutá. Ustanovenie § 250a OSP
vyžadovalo len právnické vzdelanie, nemuselo ísť o právnické vzdelanie získané na právnickej fakulte.
V čase, keď žalobca konal rigoróznu skúšku, sa jeho vzdelanie považovalo za právnické vzdelanie.
Právo používať skoršie akademické tituly zostalo zachované v § 43 ods. 1 zákona č. 172/1990 Zb.

o vysokých školách, ako aj v § 110 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Napriek
poučeniu v napadnutom uznesení správny súd ďalším uznesením zo 16. februára 2022 vyzval žalobcu
na predloženie plnomocenstva pre advokáta alebo diplomu o dosiahnutí vysokoškolského právnického
vzdelania, načo žalobca reagoval v zásade zopakovaním svojich skorších argumentov.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) skúmal najskôr, či sú

splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti.
7. V prerokúvanej veci je kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým správny súd odmietol
žalobu žalobcu pred nezákonným zásahom. Túto žalobu síce žalobca podal ešte v roku 2014, avšak
napadnuté uznesenie bolo vydané a žalobcovi doručené v roku 2022. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť Správny súdny poriadok, ktorý podľa jeho § 491 ods. 1 platí aj na konania začaté podľa piatej

časti Občianskeho súdneho poriadku pred jeho účinnosťou. Výnimku z tohto pravidla tvoria konania o
opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov a odvolacie konania (§ 492 ods. 1 a 2
SSP), o aké však v prerokúvanej veci nejde. Na základe uvedeného § 491 ods. 1 SSP sa tak tento zákon
od 1. júla 2016 vzťahuje aj na konanie o žalobe žalobcu, ktorú už súdy posúdili ako žalobu na ochranu
pred nezákonným zásahom podľa § 252 a nasl. SSP. Dôsledkom uvedeného ustanovenia tak je, že

rozhodnutia súdov vydané v tomto konaní po 1. júli 2016 možno napadnúť len kasačnou sťažnosťou
podľa § 438 a nasl. SSP, ktorej náležitosti sa takisto posudzujú podľa Správneho súdneho poriadku.
8. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. § 442
ods. 1 SSP) zastúpený advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť neplatí (okrem iného), ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, t. j. správnej
žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho
vyhostenia. Podľa § 177 ods. 1 SSP je však správnou žalobou žaloba, ktorou sa žalobca domáha
ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ako
vyplýva zo systematického zaradenia § 6 ods. 2 písm. f) SSP, ale aj § 252 SSP v druhej hlave štvrtej

časti nazvanej „Osobitné konania“, žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je správnou
žalobou v zmysle § 177 SSP. Preto ju nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach, ani
keď pôvodcom iného zásahu je žalovaná. Ak teda ide o kasačnú sťažnosti proti rozhodnutiu, ktoré bolo
vydané v konaní proti inému zásahu žalovanej, nemôže sa sťažovateľ dovolávať výnimky uvedenej v
§ 449 ods. 2 písm. b) SSP.

9. Žalobca sa tak mohol dovolávať len výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. a) SSP, teda že sám
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Tento pojem vymedzuje § 489 SPP tak, že
ide o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v
Slovenskej republike. Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa sa podľa § 53 ods. 2 zákona č. 131/2002
Z.z.získavaabsolvovanímštudijnéhoprogramudruhéhostupňa.Podľa§110ods.2cit.zák.sazatakéto

vzdelanie považovalo aj absolvovanie magisterského, inžinierskeho alebo doktorského štúdia podľa
dovtedajších predpisov. Žalobca ako doklad o tomto vzdelaní predložil diplom o vykonaní rigoróznej
skúšky podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru
národnej bezpečnosti. Už z toto je zrejmé, že svoje vzdelanie nezískal na právnickej fakulte, ako to
vyžaduje § 489 SSP. Pritom zo samotného ustanovenia § 44 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/1980 Zb. o

vysokých školách vyplýva, že titul „JUDr.“ sa udeľoval absolventom právnických fakúlt a Vysokej školy
ZNB, z čoho zreteľne vyplýva, že Vysoká škola ZNB a jej fakulty neboli ani podľa vtedajších predpisov
považované za právnické fakulty. Okrem toho z § 40 ods. 1 a 2 cit. zák. vyplýva, že štúdium na vysokých
školách sa zásadne ukončovalo vykonaním záverečných skúšok, čím sa študenti stali absolventamia získavali vysokoškolské vzdelanie. Vykonaním štátnej rigoróznej skúšky sa vysokoškolské štúdium
ukončovalo len v lekárskych a veterinárnych študijných odboroch (§ 42 ods. 1 cit. zák.). Všetci ostatní
absolventi mohli vykonať štátnu rigoróznu skúšku až po skončení štúdia (§ 44 ods. 1 cit. zák.). Z

citovaných ustanovení je tak zrejmé, že štátnou rigoróznou skúška, ktorou sa priznával titul „JUDr.“, sa
ani podľa vtedajších predpisov neukončovalo štúdium na vysokej škole a nezískavalo vysokoškolské
vzdelanie v odbore právo, teda právnické vzdelanie.
10. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že ak aj bol žalobcovi v roku 1987 udelený titul „JUDr.“ na
základe štátnej rigoróznej skúšky podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb., nie je tento titul preukazom

vysokoškolského právnického vzdelania ani podľa predpisov účinných v čase jeho udelenia, a tak
nemôže byť podľa § 110 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. ani preukazom vysokoškolského právnického
vzdelania druhého stupňa na účely § 489 SSP. Okrem toho žalobca nezískal tento titul ani len na
právnickej fakulte v zmysle cit. ustanovenia, keďže fakulty Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti sa
nepovažovali za právnické fakulty ani podľa predpisov účinných v čase, kedy bol žalobcovi uvedený titul
udelený. Žalobca tak nemá vysokoškolské právnické vzdelanie v zmysle § 489 SSP, v dôsledku čoho

sa nemohol dovolávať výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. a) SSP.
11. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa § 449 ods. 1 SSP, a to nechať sa pri podaní kasačnej
sťažnosti zastúpiť advokátom. O tom bol žalobca riadne poučený v napadnutom uznesení a opätovne
aj po podaní kasačnej sťažnosti, napriek tomu žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Jeho
kasačná sťažnosť tak nespĺňa podmienky podľa § 449 SSP, a preto ju kasačný súd podľa § 459 písm.

d) SSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej dôvodmi.
12. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení
s § 170 písm. a) SSP.
13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.