Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžfk/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200576
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8016200576.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána
Trenčana, v právnej veci žalobkyne: HYDINA SLOVENSKO s. r. o., so sídlom: Lieskovská cesta 23/640,
962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.,
so sídlom: Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103293350/2016 zo dňa 7.
júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.
4S/31/2016-143, zo dňa 8. marca 2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8016200576.7 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z a m i e t a návrh žalobkyne na prerušenie konania z
dôvodu začatia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.
III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vydal podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len

„daňový poriadok“) rozhodnutie č. 102526891/2016 zo dňa 10. februára 2016 (ďalej len „rozhodnutie
správcu dane“), ktorým určil žalobkyni rozdiel dane v sume 399.824,98 € na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2012. Zároveň jej nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty
v sume 141.363,73 € a vyrubil jej daň v sume 258.461,25 €. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu
odvolanie.
Žalovaný rozhodnutím č. 103293350/2016 zo dňa 7. júna 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“)
potvrdil rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

K daňovému konaniu prišlo na základe výsledkov daňovej kontroly, ktorá bola uskutočnená správcom
dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012. Daňová kontrola začala
17. decembra 2012, pričom k jej skončeniu prišlo doručením protokolu č. 20060209/2015 zo dňa
1. apríla 2015 žalobkyni. Protokol bol doručený 9. apríla 2015. Správca dane rozhodnutím č.
9712401/5/3085673/2013 zo dňa 26. júna 2013 daňovú kontrolu prerušil odo dňa 10 júla 2013 za účelom
preverenia skutočností pre správne určenie dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií.
Z tohto dôvodu prišlo k požiadaniu českej daňovej správy, litovskej daňovej správy a poľskej daňovej

správy o poskytnutie informácií týkajúcich sa dodávok tovaru. Listom č. 2010/904/ES zo dňa 11.
decembra 2014 správca dane žalovanej oznámil pokračovanie v daňovej kontrole.
II. Konanie pred správnym súdomŽalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Prešove.
Namietala primárne skutočnosť, že žalovaný nedostatočným spôsobom vyhodnotil skutkový stav a v
rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie je uvedené, ako sa vysporiadali s námietkami a dôkazmi

žalobkyne. Navrhla, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd“) rozsudkom, č. k.
4S/31/2016-143, zo dňa 8. marca 2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8016200576.7 (ďalej len „rozsudok
správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). V rozsudku správneho súdu okrem iného uviedol, že
· kontrola správcu dane sa zamerala na dodávky od spoločnosti Mirbes, s. r. o., toho času so sídlom
na Popradskej 66, 040 11 Košice, IČO: 45 470 391. Vo vzťahu k tomuto dodávateľovi správny súd
v súlade s názorom žalovaného skonštatoval, že vyhotovovanie faktúr pre tento daňový subjekt bolo
účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Predmetné obchody mali podľa
názoru správneho súdu za účel znižovať daňovú povinnosť žalobkyne na základe odpočtu dane z

pridanej hodnoty. Nadobúdateľom bola žalobkyňa, pričom tovar bol dodávaný priamo z Poľska,
·námietkažalobkyne,podľaktorejsprávcomdaneurčenálehotanavyjadreniamenejako8dnívrozpore
s § 27 ods. 1 daňového poriadku, je nedôvodná. Správny súd poukázal, že správca dane oboznámil
žalobkyňusvýsledkomdaňovejkontrolynaústnompojednávanídňa12.marca2015.Natomtoúkonesa
mala žalobkyňa možnosť oboznámiť aj s celým spisovým materiálom. Oboznámenie so skutočnosťami

zistenými pri daňovej kontrole bolo žalobkyni doručené 10. marca 2015, pričom tá sa vyjadrila 30. marca
2015,
· správca dane a žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnili svoje závery. Správny súd poukázal
na skutočnosť, že daňová povinnosť je prioritne na strane žalobkyne, pričom správca dane mal
za úlohu zistiť rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie dane. Navyše zo strany žalobkyne

nebolo konkretizované, pri vyhodnotení ktorej faktúry by správca dane nedostatočne alebo nesprávne
postupoval.
III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanoviská účastníkov
Žalobkyňa podala voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Dôvody na podanie kasačnej
sťažnosti žalobkyňa oprela o § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Prezentovala názor, že správny

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdeniaveciaodklonilsaodustálenejrozhodovacejpraxesprávnehosúdu.Navrhla,abykasačnýsúd
rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa alternatívne
navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcovi dane a vrátil vec

správcovi dane na ďalšie konania. Vo svojej kasačnej sťažnosti namietala, že
· zo strany správneho súdu nebolo dostatočným spôsobom vyhodnotené, či žalovaný a správca dane
dostatočným spôsobom vyhodnotili vykonané dokazovanie a závery tohto dokazovania. Podľa názoru
žalobkyne nemali orgány finančnej správy dostatok podkladov na rozhodnutie vo veci,
· bolo na žalobkyňu zo strany finančnej správy neodôvodnene prenesené dôkazné bremeno. Poukázala

na to, že rozhodnutie správneho súdu je postavené na hypotézach a domnienkach. Uviedla, že
vlastníctvo tovaru spoločnosťou Mirbes, s. r. o. bolo potvrdené dopravcami, dodávateľmi a spočiatku
aj svedkyňou pani S.. Pre závery súdu bola však rozhodujúca tá časť jej výpovede, ktorá smerovala
v neprospech žalobkyne. Pre žalobkyňu bolo nepochopiteľné, že spoločnosť Mirbes, s. r. o. bola
označovaná kvôli jej ekonomickej neaktivite v čase rozhodovania za nárazníkovú spoločnosť. V

prospech žalobkyne svedčia viaceré svedecké výpovede, ktoré však správny súd a ani žalovaný
nezobrali na zreteľ. Venovali sa len spochybňovaniu tvrdení žalobkyne s už dopredu nadobudnutým
presvedčením o podvodnej činnosti z jej strany. Nebola rešpektovaná požadovaná miera rozloženia
dôkazného bremena. Žalovaný za rozhodujúci listinný dôkaz vyhodnotil certifikát pre obchod vo vnútri
spoločenstva. Z ničoho pritom nevyplýva, že by sa malo jednať o rozhodujúci dôkaz,

· správny súd sa nevysporiadal s judikatúrou Európskej únie. Žalobkyňa pri tejto námietke uviedla
viaceré výňatky z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie. Tiež poukázala na rozsudok Krajského
súdu v Plzni, Českej republike. Na základe týchto výňatkov podľa názoru žalobkyne neprišlo zo strany
vnútroštátnych orgánov k vysporiadaniu sa s požiadavkami týkajúcimi sa dôkazného bremena, princípu
neutrality, adekvátnej miery opatrnosti daňového subjektu a kontrol zo strany príslušných daňových

orgánov. Z predmetnej judikatúry má vyplývať, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala svoj
nárok a správny súd uvádzal konštatovania, ktoré sú v priamom rozpore s uvedenou judikatúrou,
· správny súd účelovo spochybnil preložené doklady. Žalobkyňa v tejto súvislosti spochybnila zákonnosť
daňovej kontroly, nakoľko podľa ňou uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky má byťdaňová kontrola začatá na základe podozrenia oznámeného žalobkyni. K tomu však neprišlo. Žalobkyňa
pri tejto námietke opätovne akcentovala skutočnosť, že preukázala všetku potrebnú dokumentáciu
verifikujúcu realizáciu zdaniteľných obchodov. Uviedla, že žalovaný a ani správny súd nepreukázali jej

nepravdivosť, ale len účelovo spochybňovali skutočnosti v nej uvedené,
· prišlo k prekročeniu medzí zákonom dovolenej správnej úvahy. Žalobkyňa opätovne v tejto súvislosti
poukázala na to, že žalovaný rozhodoval nad rámec svojej právomoci bez prihliadnutia na žalobkyňou
uvádzané skutočnosti. Žalovaný a správny súd mali povinnosť vysporiadať sa s námietkami žalobkyne,
čo však neučinili,

· nebol spoľahlivo, presne a úplne zistený skutkový stav veci a prišlo k porušeniu princípu
dvojinštančnosti konania. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný a ani správca dane nevykonali
náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu. Správny súd sa podľa názoru žalobkyne s
touto skutočnosťou nevysporiadal. Žalobkyňa nekonkretizovala, v čom videla porušenie princípu
dvojinštančnosti správneho konania,
· v danom konaní nie je možné zastupovať orgány činné v trestnom konaní. Podľa názoru žalobkyne

je zrejmé, že v priebehu celého správneho konania konajúce správneho orgány nazerali na ňu ako na
právoplatne odsúdenú páchateľku trestného činu podvodu. Z tohto dôvodu má žalobkyňa pochybnosť
o ich nestrannosti a nezaujatosti,
· žalovaný sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní
žalobkyne, čím prišlo k porušeniu § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“). Rovnako správny súd sa podľa názoru
žalobkyne nevysporiadal so všetkými podstatnými a právne významnými skutočnosťami,
· prišlo k porušeniu princípu proporcionality. Žalobkyňa poukázala na nezákonnosť daňovej kontroly, ako
podkladu pre vydanie rozhodnutí v administratívnom konaní. Poukázala na článok 10 nariadenia Rady
Európskej únie č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej

hodnoty v účinnom znení (ďalej len „nariadenie“), podľa ktorého mal žiadaný orgán poskytnúť informácie
najneskôr do troch mesiacov od prijatia žiadosti.
Žalobkyňa zároveň navrhla priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.
Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňou vznesené námietky
považuje za nedôvodné a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Okrem iného uviedol. že spoločnosti

Mirbes, s. r. o. SLOVAKIA FARMA s. r. o. nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť. K porušeniu princípu
proporcionality sa vyjadril spôsobom, že daňovú kontrolu riadne prerušil. Návrh žalobkyne na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti považoval za neopodstatnený.
IV. Prerušenie veci kasačným súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžfk/57/2018 zo dňa 8. júla 2020 prerušil konanie

o kasačnej sťažnosti na žiadosť žalobkyne podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP s odôvodnením, že
v obdobnej veci prišlo k podaniu prejudiciálnych otázok na Súdny dvor Európskej únie. Súdny dvor
Európskej únie rozsudkom č. C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 (ďalej len „rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie“) zhrnul položené prejudiciálne otázky nasledovne: vnútroštátny súd sa v podstate pýta,
či sa má článok 10 nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 25 vykladať v tom zmysle, že stanovuje

lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Vo svojom rozsudku
prišiel Súdny dvor Európskej únie k záveru, že článok 10 nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 25
sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť

prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný
členský štát neposkytne informácie.
Žalobkyňa podaním zo dňa 27. januára 2022 sa vyjadrila k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
spôsobom, že odpoveď na prejudiciálnu otázku nezodpovedá položenej otázke. Z tohto dôvodu navrhla
položiť Súdnemu dvoru Európskej únie nasledovných šesť prejudiciálnych otázok:

· Lehoty uvedené v čl. 10 nariadenia majú pre žiadaný orgán záväzný charakter alebo odporúčací
charakter?
· V prípade, ak žiadaný a žiadajúci orgán neaplikujú postup v zmysle čl. 11 a čl. 12 nariadenia, je povinný
žiadaný orgán poskytnúť informácie výhradne v lehote uvedenej v čl. 10 nariadenia?
· V prípade, ak žiadaný orgán a žiadajúci orgán uzavrú osobitnú dohodu v zmysle čl. 11 nariadenia,

môžu lehotu na poskytnutie informácií predĺžiť o ľubovoľnú lehotu alebo len o lehotu definovanú v čl.
10 nariadenia?· Je možné charakterizovať nedodržanie lehôt uvedených v čl. 10 nariadenia a súčasne neuzavretie
osobitnej dohody medzi žiadaným a žiadajúcim orgánom o predĺžení lehoty na poskytnutie informácií v
zmysle čl. 11 nariadenia za porušenie nariadenia?

· Je možné charakterizovať nedodržanie lehôt uvedených v čl. 10 nariadenia a súčasne neinformovanie
žiadajúceho orgánu o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote v zmysle čl. 12 nariadenia
za porušenie nariadenia?
· V prípade, ak žiadaný orgán prekročí odlišnú lehotu dohodnutú na základe dohody v zmysle čl. 11
nariadenia, takéto porušenie je možné považovať za porušenie nariadenia?

Žalovaný vo vyjadrení k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že jeho vyjadrenie považuje
za dostatočné na ďalšie konanie.
V. Právne posúdenie veci kasačným súdom
So zreteľom na zriadenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, tento súd v postavení
kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal kasačnú sťažnosť a rozsudok správneho súdu v
rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11

písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov
v účinnom znení.
Kasačnýsúdsohľadomna§455SSPnepovažovalzapotrebnénariadiťvovecipojednávaniearozhodol
o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia
v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval,
že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a
oprávnenou osobou. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený.
Kasačnýsúdpovecnomposúdeníprišielkzáverom,ktorédeklarovalvovýrokusvojhorozsudkuabližšie
ich odôvodňuje v nasledovnom texte.

V.I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 prvej vety daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch

vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
Podľa § 46 ods. 1 prvej vety daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.
Podľa § 5 ods. 7 SSP správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie
pred ním bolo rýchle a hospodárne.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského

súdu.
Podľa § 453 ods. 1 časti vety pred bodkočiarkou SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej
sťažnosti.
Podľa čl. 10 prvej vety nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie... tak rýchlo, ako je to len možné,
no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.

V.II. Posúdenie námietky týkajúcej sa nedostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci
Z predmetnej námietky nie je zrejmé, aké dôkazy vykonané žalovaným a správcom dane spochybňujú
závery, ktoré tieto orgány verejnej správy prezentovali vo svojich rozhodnutiach. Táto námietka
je postavená všeobecne bez toho, aby žalobkyňa poukázala aspoň na jeden logický nesúlad pri
vyhodnocovaní skutkového stavu orgánmi verejnej správy. Z uvedeného dôvodu kasačný súd vyhodnotil

túto námietku ako nedôvodnú.

V.III. Posúdenie námietky týkajúce sa nedôvodného prenesenia dôkazného bremena na žalobkyňu
V zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, ktorý v súlade s ods. 3
verifikuje daňovými subjektmi preukazované skutočnosti. Hodnotenie dôkazov patrí správcovi dane,

ktorý ich podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotí jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti.
Do pôsobnosti správneho súdu v súlade s § 6 ods. 1 SSP patrí kontrola rozhodnutí orgánov verejnej
správy. Pri kontrole dokazovania je tak úlohou správneho súdu posúdiť, či bolo dokazovanie zo strany
správcu dane a žalovaného vedené spôsobom, aby bol čo najúplnejšie a zákonným spôsobom zistenýskutkový stav. Správny súd tiež skúma, či vo vyhodnocovaní skutkového stavu neprišlo k zrejmým
logickým odchýlkam.
Kasačný súd s poukazom na rozsudok správneho súdu nezistil také nedostatky, ktoré by mali za

následok neúmerné prenesenie dôkazného bremena na žalobkyňu v procese dokazovania. Zo súdneho
a administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Je pritom
prirodzené, že pri takto rozsiahlom dokazovaní sa vyskytnú aj rozporné dôkazy. V súlade s § 3 ods.
3 daňového poriadku je však na správcovi dane, aby po posúdení všetkých týchto dôkazov si sám
zodpovedal, ktoré dôkazy by mali v celom procese prevážiť.

Žalobkyňavkasačnejsťažnostipoukazujenato,žeexistovaliajinédôkazy,ktorésúrozpornésozávermi
správcudaneažalovaného.Vkasačnejsťažnostipriuvedenejnámietkevšaktútoskutočnosťprezentuje
len všeobecne. Pokiaľ kasačný súd, ktorý je v súlade s § 453 ods. 1 časťou vety pred bodkočiarkou
SSP striktne viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti, nevzhliadol konkrétne logické nedostatky v úvahách
správneho súdu, žalovaného a správcu dane, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemôže dať žalobkyni za
pravdu.

V kasačnej sťažnosti žalobkyňa poukazuje na svedecké výpovede dopravcov a dodávateľov. Neuvádza
však, v čom a v akom rozsahu boli tieto výpovede tak významné, že by mali byť priorizované pred
dôkazmi, ktoré za podstatné považovali správca dane a žalovaný. Je nutné si uvedomiť, že hodnotenie
skutkového stavu je komplexnou činnosťou, kde je potrebné všetky dôkazy vyhodnocovať vo vzájomnej
súvislosti. Za predpokladu, že žalobkyňa spochybňuje vyhodnotenie skutkového stavu, je potrebné, aby

presne uviedla, ktoré dôkazy a v čom spochybňujú tvrdenia žalovaného v rozsahu schopnom spochybniť
závery žalovaného.
Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný považoval za nosný dôkaz certifikát pre obchod vo vnútri
spoločenstva, kasačný súd tento dôkaz považuje tiež za významný. Kasačný súd dáva za pravdu
žalobkyni v tom, že tento dôkaz sa musí posudzovať v kontexte iných dôkazov. Žalobkyňa vo svojej

sťažnosti však neuvádza žiadne iné dôkazy, ktoré by predmetný dôkaz vyvracali, alebo spochybňovali.
S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku za nedôvodnú.
V.IV. Posúdenie námietky týkajúcej sa nevysporiadania sa s judikatúrou Európskej únie
Z predloženej námietky nie je zrejmé, aké závery správneho súdu žalobkyňa namieta. Kasačný
súd pripomína, že rozhodovací proces pozostáva zo zisťovania dôkazov, následného podradenia

skutkového stavu pod príslušné právne normy a samotného rozhodnutia. Z výňatkov rozhodnutí
uvádzaných žalobkyňou vôbec nie je zrejmé, v čom mal správny súd pochybiť a v čom jeho závery boli
v rozpore s predmetnými rozhodnutiami.
V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že jednotlivé právne vety obsiahnuté v odôvodneniach súdnych
rozhodnutí je potrebné posudzovať v kontexte skutkového stavu a celkového právneho posúdenia.

Jednotlivé výňatky netvoria samostatné všeobecné pravidlá so silou právnych noriem.
V praxi kasačného súdu nie je výnimočné, že kasační sťažovatelia vytrhávajú z už vydaných rozhodnutí
jednotlivé časti a namietajú rozpor týchto častí so závermi prezentovanými buď správnymi súdmi alebo
orgánmi verejnej správy. Často sa tak deje bez toho, aby kasační sťažovatelia upriamili pozornosť na
to, s ktorými konkrétnymi závermi správneho súdu a orgánov verejnej správy sú tieto výňatky v rozpore.

Kasačný súd konštatuje, že takýto postup je v rozpore so samotným zmyslom práce s judikatúrou.
Pokiaľ majú byť závery už vydaného rozhodnutia použiteľné na danú vec, treba skúmať primárne
skutkovú príbuznosť týchto vecí. Je tiež potrebné poukázať na to, v čom konkrétne sa správny súd
odchýlilodpredošlejjudikatúry.Všeobecnétvrdenia,žezáverysprávnehosúdusúvrozporesvýňatkami
súdnych rozhodnutí majúcich v kasačných sťažnostiach často charakter účelových kompilátov, nemôžu

obstáť ako relevantný kasačný bod preukazujúci nesprávne právne posúdenie veci, prípadne odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
S ohľadom na uvedené skutočnosti považuje kasačný súd predmetnú námietku za nedôvodnú.
V.V. Posúdenie námietky týkajúcej sa účelového spochybnenia predložených dokladov
K časti námietky týkajúcej sa neoznámenia dôvodu pre ktorý začala daňová kontrola, kasačný súd

uvádza, že v zmysle § 46 ods. 1 prvej vety zákona o správe daní daňová kontrola je spojená s
doručením oznámenia daňovému subjektu o začatí daňovej kontroly. Z ustanovení daňového poriadku
pritom nevyplýva, že by mal správca dane povinnosť oznamovať žalobkyni, prečo voči nej začal daňovú
kontrolu.
Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu Ústavného súdu Českej republiky, z ktorého má povinnosť

oznamovaťdôvodkontrolyžalobkynivyplývať,kasačnýsúdpoznamenáva,ževsúladesčl.1ods.1prvej
vety Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v účinnom znení je Slovenská republika zvrchovaný
štát. Z tohto článku vyplýva, že povinnosti pre štátne orgány Slovenskej republiky nie je možné odvíjať
od rozhodnutí vnútroštátnych súdnych autorít iných štátov.K vyhodnoteniu skutkového stavu žalovaným i správcom dane a jeho preskúmaniu správnym súdom sa
kasačný súd vyjadril v časti V.III. tohto rozsudku, na ktorú aj pri odôvodňovaní tejto námietky odkazuje.
Kasačný súd poznamenáva, že táto námietka je postavená veľmi všeobecne a nie je zrejmé, v čom

konkrétne žalovaný a správny súd skutkový stav nezákonne vyhodnotili.
S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.
V.VI. Posúdenie námietky týkajúcej sa prekročenia medzí povolenej správnej úvahy
Žalobkyňa pri tejto námietke neuviedla, v čom konkrétne prišlo k prekročeniu medzí zákonom dovolenej
správnej úvahy. Tiež žalobkyňa bližšie nedefinovala v čom žalovaný rozhodoval nad rozsah svojej

právomoci. Rovnako neuviedla, s ktorými jej námietkami sa žalovaný a správny súd nevysporiadali.
Takto postavená námietka je veľmi všeobecná a abstraktná. Kasačný súd bez poukazu na konkrétne
porušenia týkajúce sa rozhodovania nad rámec právomoci nie je schopný túto námietku posúdiť.
Rovnako nevie posúdiť túto námietku za predpokladu, že žalobkyňa nekonkretizuje, s čím všetkým sa
žalovaný a správny súd nevysporiadali. Kasačný súd považuje rozhodnutie správneho súdu za jasné,
zrozumiteľné a logicky odôvodnené. Z tohto dôvodu kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku ako

nedôvodnú.

V.VII. Posúdenie námietky týkajúcej zistenia skutkového stavu
Kasačný súd nezistil, že by zo strany správneho súdu neprišlo k vyhodnoteniu zistenia skutkového
stavu žalovaným a správcom dane. Z rozsudku správneho súdu je zrejmé, že sa správny súd riadne

zaoberal vyhodnotením skutkového stavu zisteným žalovaným a správcom dane (pozri napríklad bod
52) a skutkové zistenia orgánov finančnej správy riadne a presvedčivo posúdil. Zo strany žalobkyne
pritom v kasačnej sťažnosti nezaznelo, pri vyhodnocovaní ktorých konkrétnych dôkazov malo prísť k
pochybeniu na strane žalovaného, správcu dane a správneho súdu. S ohľadom na uvedené kasačný
súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.

V.VIII. Posúdenie námietky týkajúcej sa nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní
orgánmi finančnej správy
Predmetná námietka smeruje voči žalovanému a správcovi dane bez toho, aby zo strany žalobkyne
prišlo k vytknutiu nezákonnosti v postupe alebo rozsudku správneho súdu. V zmysle § 438 ods. 1 SSP
kasačná sťažnosť môže smerovať len voči rozhodnutiu správneho súdu. Z dôvodu, že žalobkyňa pri

tejto námietke správnemu súdu nevytýka žiadne porušenie správneho súdu, kasačný súd vyhodnotil
túto námietku ako nedôvodnú.
V.IX. Posúdenie námietky týkajúcej sa nevysporiadania sa so všetkými skutočnosťami
Z predmetnej námietky nevyplýva, s akými skutočnosťami sa tak žalovaný ako aj správny orgán
nevysporiadali. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že v zmysle § 163 daňového poriadku sa správny

poriadok na daňové konanie nevzťahuje. Z tohto dôvodu nie je možné jednotlivé práva a povinnosti
stanovené správnym poriadkom aplikovať v daňovom konaní. S ohľadom na uvedené kasačný súd
vyhodnotil túto námietku za nedôvodnú.
V.X. Posúdenie námietky týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality
Kasačný súd pri posudzovaní tejto námietky vychádzal so záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej

únie. Je pravdou, že trojmesačná lehota uvedená v čl. 10 prvej vete nariadenia bola prekročená.
Toto prekročenie však samo o sebe v súlade so závermi rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti vyhodnotil kasačný
súd podanú námietku za nedôvodnú.
V.XI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

Kasačný súd sa v súlade s vyššie uvedeným nestotožnil s námietkami žalobkyne voči rozsudku
správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a
§ 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Nakoľko žalobkyňa nemala v kasačnom konaní

úspech, kasačný súd jej trovy konania nepriznal. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani úspešnému
žalovanému z dôvodu, že žalovaný je orgánom štátnej správy a kasačný súd v danej veci nevzhliadol
výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu.
VI. Rozhodovanie o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti
Podľa § 446 ods. 2 písm. a) SSP odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti vo veci nastáva priamo

zo zákona. Z tohto dôvodu kasačný súd nie je oprávnený rozhodnúť o odkladnom účinku kasačnej
sťažnosti.Pretoonávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkukasačnejsťažnostikasačnýsúdnerozhodoval.
VII. Vysporiadanie sa s návrhom na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únieKasačný súd je toho názoru, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie dostatočným spôsobom
zodpovedal otázky pre posúdenie zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a vplyvu tohto prerušenia na
zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne vyplýva,

že prekročením lehoty uvedenej v čl. 10 nariadenia nedochádza k nezákonnosti prerušenia daňovej
kontroly. Nedochádza tým teda ani k nezákonnosti daňovej kontroly ako takej.
Uvedenýzáverjedostatočnýnaposúdeniekasačnejnámietkyžalobkynetýkajúcejsaporušeniaprincípu
proporcionality. Kasačný súd preto s ohľadom na princíp hospodárnosti konania vyjadrený v § 5 ods. 7
SSP nepodá návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. O návrhu

žalobkyne vzhľadom na konštatované závery rozhodol podľa § 25 prvej vety SSP a § 162 ods. 3 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom znení spôsobom uvedeným vo výroku tohto
rozsudku.
VIII. Hlasovanie senátu
43. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.