Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viola Takáčová, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200376
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200376.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: JUDr. Y. M., nar. XX. T. XXXX, Q. XX/XX, W.,
protižalovanému:GenerálneriaditeľstvoZboruväzenskejajustičnejstráže,Šagátovaul.č.1,Bratislava,
o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 28Sa/11/2020, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/28/2020-20 zo 4. novembra 2021,
t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením zo 4. novembra 2021, č. k.

24Sa/28/2020-20 postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu na obnovu konania ako zjavne
nedôvodnú, ktorou sa žalobca domáhal obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp.
zn. 28Sa/11/2020.

2. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žaloba na obnovu konania je právny

prostriedok, ktorý je svojou povahou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý umožňuje domáhať
sa preskúmania právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Uviedol, že „ ... obnova konania je
mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom
prípade nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu
podal. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, za ktorých možno napadnúť rozhodnutie správneho
súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie

je dôsledkom trestného činu, ak je takéto rozhodnutie v rozpore so záväzným rozhodnutím orgánov
Európskej únie, alebo ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným zadosťučinením.“.

3. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec dospel krajský súd k záveru, že „Možno preto
konštatovať,žežalobcanepredložilžiadendôkaz,ktorýbybolrelevantnýpreprijatiezáveruodôvodnosti
žaloby na obnovu konania, či už podľa § 472 písm. a) - právoplatný odsudzujúci rozsudok, písm.
b) - rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bol samotný žalobca a
týkalo by sa rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovu žalobca žiada povoliť, alebo písm. c) -
rozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,RadyEÚaleboKomisie,pričomtietoskutočnostiakodôvodprípustnosti

obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzal, ale uvádzal tvrdenia, ktoré sú pre prípustnosťpovolenia obnovy konania právne irelevantné. Žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania nie sú
dôvodmi, ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy konania.“.

4. Vzhľadom k tomu, že žalobca nenaplnil ani jeden z dôvodov umožňujúcich povoliť obnovu konania,
krajský súd žalobu na obnovu konania v zmysle § 483 ods. 1 písm. e) SSP, odmietol.

5. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP, v
zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola

odmietnutá.

II.

6. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej

sťažnosti žalobca v jej úvode vymedzil slovami: „Podanie kasačnej sťažnosti odôvodňujem: - Správny
súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci; - Podanie bolo nezákonne odmietnuté
správnym súdom; - Nesprávnym procesným postupom mi správny súd znemožnil ako účastníkovi
konania, aby som uskutočnil mne patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.“.

7. V ďalšom žalobca namietal, že krajský súd mal „pred vydaním uznesenia zo dňa 4.11.2021 nariadiť
verejné konanie ...“, uviedol taktiež, že krajský súd mal „v rámci konania o žalobe na obnovu konania
preskúmať aj správnosť a zákonnosť uznesenia správneho súdu v danej veci a to uznesenia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/11/2020, ktorým súd odmietol moju správnu žalobu zo dňa 14.5.2020 s

odvolaním sa na ust. § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015.“. V žalobcom opísanom a podľa jeho
názoru vadnom postupe krajského súdu videl žalobca porušenie ustanovení § 2 ods. 1 SSP, § 177 ods. 1
SSP pričom uzavrel, že „Zasiahnutie do mojich práv nastalo tým, že GR ZVJS pri konaní o mojej žiadosti
zo dňa 11.2.2020 konal v rozpore s článkom 19 Dohovoru č. 128, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
ak občan splní zákonom dané podmienky na starobný dôchodok, tak odo dňa, kedy požiada o jeho

vyplácanie, tak tento dôchodok sa mu musí vyplácať do konca života !!!!“.

8. V závere kasačnej sťažnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu sp. zn.
24Sa/28/2020 zo dňa 4. novembra 2021 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

III.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu, ktorá mu bola doručená 8. decembra 2021, písomne
nevyjadril.

IV.

10. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/
SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej

preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

11. Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka

konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,

c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

12. Podľa § 473 SSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná protia) rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2,
b) rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

13. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c) dôvod obnovy,

d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,
f) žalobný návrh.

14. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.

15. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril súdny spis krajského súdu sp.
zn. 28Sa/11/2020 zistil, že
- žalovaný rozhodnutím z 11. marca 2020, číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2020 podľa § 84 ods. 1 zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) v spojení s § 30 ods. 1 písm. i)
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“) zastavil správne konanie začaté na základe žiadosti žalobcu o priznanie starobného
dôchodku zo dňa 11. februára 2020 z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav
sa podstatne nezmenil,

- žalobca rozhodnutie z 11. marca 2020 napadol odvolaním z 23. marca 2020,
- následne žalobca podal správnu žalobu zo 14. mája 2020, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia z 11. marca 2020,
- krajský súd uznesením z 18. mája 2020, č. k. 28Sa/11/2020-18 žalobu ako neprípustnú podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP odmietol,

- žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia z 18. mája 2020,
- Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. septembra 2020, č. k. 7Sžsk/59/2020 kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú zamietol,
- následne žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu z 18. mája 2020, č. k. 28Sa/11/2020-18 žalobu

na obnovu konania z 5. októbra 2020,
- krajský súd uznesením zo 4. novembra 2021, č. k. 24Sa/28/2020-20 žalobu ako zjavne nedôvodnú
odmietol.

16. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval vecne správne

a v súlade so zákonom, keď žalobu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP ako zjavne nedôvodnú
odmietol. Krajský súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie
výlučne procesného charakteru.

17. Podľa § 107 ods.1, 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak

a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.

V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

18. V uvedenej právnej úprave zákonodarca stanovil povinnosť správnemu súdu nariadiť pojednávanie
len v prípadoch zákonom predpokladaných, a aj to však len v prípade, že prejednáva vec v jej merite
(§ 107 ods. 1 SSP). V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania (§ 107 ods. 2

SSP). Vzhľadom k tomu, že správny súd odmietol žalobu na obnovu konania, dospejúc k záveru, že je
zjavne nedôvodná, postupoval v konaní súdneho prieskumu v súlade s právnou úpravou ustanovenou
v § 107 ods. 2 SSP.19. Najvyšší správny súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že žaloba na obnovu konania je
svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len
za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu

a len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 472 SSP, teda ak
- bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP),
- Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva

alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP),
- rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s
prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu (§ 472 písm.
c/ SSP).

20. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania, ako dôvod na obnovu konania označil
zákonné ustanovenie § 473 písm. b) SSP, podľa ktorého žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti
rozhodnutiam správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Ide teda o úpravu
jedného z dôvodov neprípustnosti žaloby na obnovu konania. Krajský súd sa s uvedeným v odôvodnení

svojho rozhodnutia zaoberal a dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná,
keďže nie je prípustná v zmysle § 472 SSP, s ktorým právnym záverom sa stotožnil aj najvyšší správny
súd. V danej súvislosti kasačný súd dopĺňa. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania sú taxatívne
ustanovené v § 472 SSP, ako zákonný predpoklad splnenia objektívnych podmienok prípustnosti žaloby
na obnovu konania. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby

na obnovu konania preukazovali. Krajský súd preto postupoval vecne a právne správne, keď žalobu na
obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú.

21. Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd ako súd kasačný po
vyhodnotení dôvodov, vznesených v kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho spisu, vyhodnotil námietky žalobcu, ktorými v
kasačnejsťažnostinamietalnezákonnosťrozhodnutia krajskéhosúdu,zanedôvodné,keďžetietoneboli
spôsobilé zvrátiť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z uvedených
dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol.

22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)
a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods.
1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.