Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 20. marec 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200053
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. P. K., narodený XX. A. XXXX,
bytom A.. D. XXX/XX, N. E., právne zastúpený: JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, advokátka
so sídlom A. Hlinku 58/81, Piešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23482-3/2018-BA zo
dňa 23. januára 2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.

47Sa/4/2018-163 zo dňa 27. septembra 2018, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. 9Sžsk/26/2019 p o k r a č u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 47Sa/4/2018-163 zo dňa
27. septembra 2018, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 23482-3/2018-BA zo dňa 23. januára
2018 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím č. 108-42/2017-TT zo dňa 14. júna 2017 a
vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaná napadnutým rozhodnutím z
23. januára 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila
prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava z 14. júna 2017, ktorým bolo

rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009.

2. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná namietajúc, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP); navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. V priebehu konania vo veci pôvodne konajúci Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
9Sžsk/26/2019 zo dňa 21. januára 2020 konanie v predmetnej veci prerušil do rozhodnutia Veľkého
senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom
súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Vs/3/2019. Dňa 24. novembra 2020 Veľký senát Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 rozhodol. Nakoľko však predmetné
rozhodnutie veľkého senátu bolo napadnuté v inom konaní ústavnou sťažnosťou podľa článku 127
Ústavy Slovenskej republiky účastníkom konania vystupujúcim v porovnateľnom postavení ako žalobca
v tu prejednávanej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 9Sžsk/26/2019 zo dňa
30. júna 2021 rozhodol aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania upravenú v § 5
ods. 7 SSP bez ďalšieho o ďalšom prerušení predmetného konania až do rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021 (IV. ÚS 610/2021;
pozn.).4. Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci dňa 30. novembra 2021 pod sp. zn. IV. ÚS 610/2021
rozhodol, čím odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie v predmetnej veci prerušené.

5. Podľa § 100 ods. 3 SSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty
podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na
ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní.
Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

6. Vzhľadom na to, že odpadol dôvod, pre ktorý došlo k predchádzajúcemu prerušeniu konania, Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) postupom podľa § 100 ods. 3 vety
druhej SSP rozhodol o pokračovaní v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej.

7. V závere, najvyšší správny súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že najvyšší správny súd začal

činnosť dňa 01. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z.), pričom výkon súdnictva prešiel od 01. augusta
2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. augusta
2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že

zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda
najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré
následne aj dokončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.