Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Usam/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200377
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200377.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity
Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a JUDr. Juraja Vališa, LL.M.,
vo veci žalobcu (sťažovateľ): prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave, so sídlom Dolné Bašty 1, 917 44
Trnava, proti žalovanému: Obec Pečeňady, 922 07 Pečeňady 93, právne zastúpený: advokát JUDr. Juraj
Jurovský, so sídlom Vajanského 58, Piešťany, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave č.k. 20S/179/2019-166 z 19. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Senát 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky p o s t u p u j e vec vedenú pod sp.zn.
4Usam/2/2020 na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky.

o d ô v o d n e n i e :

I. Odôvodnenie postúpenia

1. K postúpeniu veci veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
ako „veľký senát“) podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) pristúpil senát 5S
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „predkladajúci senát“) po tom, čo
pri svojom rozhodovaní dospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v

predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Usam/1/2019 z 8. októbra
2019 (ďalej aj ako „odlišné rozhodnutie“) vydanom v tejto istej veci, ktorým bolo zrušené skoršie
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 20S/133/2017-106 z 29. októbra 2018.

2. Právnou otázkou, pri ktorej riešení sa chce predkladajúci senát odchýliť od predchádzajúcej
rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, je, či existuje nezlučiteľnosť

funkcie odmeňovaného poslanca obecného zastupiteľstva s funkciou príslušníka Policajného zboru, a
či túto nezlučiteľnosť patrí odstraňovať obecnému zastupiteľstvu cestou prijímania uznesenia typovo
podobného uzneseniu obecného zastupiteľstva žalovanej prijatého v práve rozhodovanej veci a
napadnutého žalobou prokurátora.

II. Opis preskúmavanej veci

3. Poslancovi obecného zastupiteľstva žalovanej JUDr. Y. X., ktorý je súčasne príslušníkom Policajného
zboru, boli podľa potvrdenia založeného v administratívnom spise vyplácané odmeny v rokoch 2014
až 2016 v celkovej výške nákladov práce 3 138,14 €. Uvedené odmeny boli vyplácané podľa zásad
odmeňovaniaposlancovavolenýchorgánovžalovanejschválenýchobecnýmzastupiteľstvomžalovanej
uznesením č. 50/06/2011 z 25. júna 2011 a nahradených novými zásadami schválenými obecným

zastupiteľstvom žalovanej uznesením č. 19/03/2015 z 27. marca 2015. Právny základom prijatia
uvedených uznesení bol § 11 ods. 4 písm. k/ a § 25 ods. 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) v znení
uplatniteľnom v čase prijímania uznesenia napadnutého v práve rozhodovanej veci žalobou prokurátora,
t.j. 9. decembra 2016.

4. Obecné zastupiteľstvo žalovanej prijalo na svojom zasadnutí 9. decembra 2016 uznesenie
číslo 66/12/2016 (ďalej len „predmetné uznesenie“), ktorým okrem iného schválilo „zabezpečenie
dobrovoľnýchúkonov“zostranyposlancaJUDr.Y.X.nazákladejehoosobnéhoslobodnéhorozhodnutia
a slobodne prejavenej vôle, že zabezpečí nápravu stavu, ktorý je „s pravdepodobnosťou blížiacou sa k

istote“ v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) spôsobom, že „dobrovoľne a na základe svojej
slobodne prejavenej vôle a podľa vlastného uváženia“ vráti finančné prostriedky do rozpočtu obce a
„na základe dobrovoľného slobodného rozhodnutia“ a „po vlastnom osobnom rozhodnutí a slobodne
prejavenej vôl[i]“ využije možnosť vzdať sa pravidelných mesačných odmien (príjmov).

5. V predmetnom uznesení sa ďalej konštatovalo, že sa prijíma v „snahe predísť možnému
nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami obce Pečeňady“ a v kontexte toho, že „obec
musí zabezpečovať hospodárne nakladanie s jej majetkom a finančným prostriedkami“. Obecné
zastupiteľstvo žalovanej ďalej deklarovalo vôľu na postup „na zabezpečenie právnych úkonov spojených

s podaním návrhu na súd, ktorým sa má rozhodnúť o zákonnosti resp. nezákonnosti postupu poslanca
[JUDr. Y. X.]“, pričom po uplynutí lehoty stanovej v predmetnom uznesení (31. január 2017) sa tento
bude „posudzovať a považovať za dlžníka voči obci Pečeňady“.

6. Na záver bolo v predmetnom uznesení uvedené, že starostovi žalovanej sa ponecháva možnosť

spočívajúca v zaslaní správy a výpisu uznesenia na „MV SR a na Príslušný policajný zbor odbor kontroly
a do rúk riaditeľa ako priameho nadriadeného PPZ JUDr. Y. X.“.

7. Na záver predmetného uznesenia je uvedené, že poslanec JUDr. Y. X. požiadal o pozastavenie
vyplácania odmien s účinnosťou od 9. decembra 2016 až do vyriešenia [problému].

8. Podaním z 30. marca 2017, doručeným žalovanej 4. apríla 2017, poslanec JUDr. Y. X. žiadal o to,
aby sa mu znovu začali vyplácať odmeny poslanca, ako aj o spätné doplatenie odmien za obdobie od 9.
decembra 2016. Starosta žalovanej na toto podanie odpovedal listom z 28. apríla 2017, v ktorom uviedol,
že žalovaná postupuje v zmysle predmetného uznesenia, pričom konštatoval, že o inom postupe môže

rozhodnúť len obecné zastupiteľstvo žalovanej.

9. Podaním z 8. apríla 2017, doručeným žalovanej 13. apríla 2017, poslanec JUDr. JuG. X. požiadal o
vydanie potvrdenia o tom, že nie je dlžníkom žalovanej. Starosta žalovanej na toto podanie odpovedal
listom zo 4. mája 2017, v ktorom uviedol, že vzhľadom na obsah predmetného uznesenia nie je možné

tejto žiadosti vyhovieť.
10. Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Trnave sp.zn.
Kd 95/17/2200-6 zo 16. júna 2017 podal proti predmetnému uzneseniu protest prokurátora sp.zn. Pd
89/17/2204-4 zo 17. augusta 2017.

11. Protest prokurátora smeroval proti predmetnému uzneseniu ako celku z dôvodu, že obecné
zastupiteľstvo prekročilo rámec svojej kompetencie podľa § 11 ods. 4 zákona o obecnom
zriadení v nadväznosti na ustanovenie § 4 ods. 3 a § 25 ods. 9 zákona o obecnom zriadení.
Podľa protestujúceho prokurátora prijatím predmetného uznesenia obecné zastupiteľstvo žalovanej
nezákonným a neprípustným spôsobom zasiahlo do výkonu verejnej funkcie poslanca obecného

zastupiteľstva, lebo pri výkone svojho mandátu sa poslanec JUDr. Y. X. nedopustil žiadneho porušenia
zákona.

12. Obecné zastupiteľstvo obce Pečeňady uznesením č. 34/09/2017 z 29. septembra 2017 nevyhovelo
tomuto protestu Okresnej prokuratúry Piešťany.

13. Z dôvodu nevyhovenia protestu prokurátora podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave
žalobu proti predmetnému uzneseniu. Argumentoval, že podstatou predmetného uznesenia je riešenie
otázky zlučiteľnosti funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a s tým súvisiaceho poberania odmeny sexistenciou služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, čo však nepatrí do právomoci obecného
zastupiteľstva žalovanej.

14. Žalobca ďalej argumentoval, že funkcia poslanca obecného zastupiteľstva nie je nezlučiteľná s
funkciou príslušníka Policajného zboru, pretože zákon č. 73/1998 Z.z. v § 44 ods. 2 predpokladá
prerušenie výkonu funkcie policajta v prípade vykonávania platenej funkcie, okrem iného, starostu
obce a poslanca obecného zastupiteľstva. Výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva je možné
považovať za platený len v prípade, ak je tento dlhodobo uvoľnený na výkon funkcia zástupcu starostu

alebo ak je zástupcom starostu, ktorý plní úlohy starostu z dôvodu, že zanikol mandát starostu pred
uplynutím jeho funkčného obdobia. „Bežná“ funkcia poslanca obecného zastupiteľstva sa spravidla
vykonáva bez prerušenia služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom odmenu spojenú s
ňou nie je možné kvalifikovať ako zakladajúcu status inej platenej funkcie podľa § 48 ods. 6 zákona č.
73/1998 Z. z. nezlučiteľnej s funkciou príslušníka Policajného zboru.

15. Krajský súd v Trnave najskôr na základe uznesenia č.k. 20S/133/2017 z 29. októbra 2018 zrušil
predmetné uznesenie. Argumentoval, že zákonodarca zveril kontrolu nad dodržiavaním § 48 ods. 6
zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadeným príslušníka Policajného zboru. Uvedená kontrola je preto mimo
právomoci obecného zastupiteľstva, a to aj pokiaľ ide o otázky hospodárenia s majetkom obce. Ďalej
neprekáža, ak výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva nie je výslovne uvedený ako výnimka

zo zákonom založenej nezlučiteľnosti funkcie poslanca obecného zastupiteľstva v § 48 ods. 7 zákona
č. 73/1998 Z. z., pretože uvedený zákon v § 44 ods. 2 písm. o/ predpokladá prerušenie výkonu funkcie
v prípade výkonu platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, pričom táto úprava nadväzuje na
§ 25 ods. 8 zákona o obecnom zriadení.

16. Toto uznesenie správneho súdu napadol žalovaný kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4Usam/1/2019 z 8. októbra 2019 tak, že napadnuté
uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Kasačný súd vyslovil názor, že žaloba prokurátora nie je dôvodná. Odmena sa poslancovi obecného

zastupiteľstva vypláca podľa § 25 ods. 9 zákona o obecnom zriadení, z ktorého vyplýva, že nárok
na ňu nevzniká zo zákona, ale musí byť založený zásadami schválenými obecným zastupiteľstvom.
Nárok založený uvedeným spôsobom je možné výnimočne obmedziť na základe osobitného predpisu,
ktorým je v tomto prípade § 48 ods. 6 a 7 zákona č. 73/1998 Z. z. Neexistencia nároku na odmenu
nijako nespochybňuje právo na výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva. Odmenu poslanca je

potrebné považovať na účely § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. za inú zárobkovú činnosť, a to aj s
poukazom na vymedzenie tohto pojmu v zákone upravujúcom štátnu službu štátnych zamestnancov.
Výnimka z pojmu „iná zárobková činnosť“ vzťahujúca sa na odmenu poslanca v § 48 ods. 7 zákona č.
73/1998 Z.z. nie je zavedená.

18. Viazanúc právnym názorom kasačného súdu krajský súd napadnutým uznesením č.k.
20S/179/2019-166 z 19. decembra 2019 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Uplatňuje v nej dôvod podľa § 440
ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhuje, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené tak, že sa zruší predmetné

uznesenie.

20. Argumentuje, že deklarovaným účelom prijatia predmetného uznesenia bolo zabrániť
nehospodárnemu nakladaniu s majetkom obce, a nie eliminovať konflikt záujmov, čo je skutočným
cieľom úpravy v zákone č. 73/1998 Z.z., dosahovanie tohto cieľa je ale mimo právomoci obecného

zastupiteľstva. Poukaz na vymedzenie pojmu „iná zárobková činnosť“ v úprave týkajúcej sa štátnej
služby štátnych zamestnancov nie je príhodný, pretože zákaz inej zárobkovej činnosti pre nich
platí len v prípade, ak takáto iná zárobková činnosť je zhodná alebo obdobná s opisom činností
štátnozamestnaneckého miesta. Aj keby bol postup príslušníka Policajného zboru pri prijatí odmeny
za výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva v rozpore s § 48 ods. 6 a 7 zákona č.

73/1998 Z.z., uvedené prislúcha riešiť jeho nariadenému v rámci disciplinárneho postihovania
nedodržiavania uvedených ustanovení. Prijatím záveru o existencii nezlučiteľnosti funkcie poslanca
obecného zastupiteľstva poberajúceho odmenu a príslušnosti k Policajnému zboru prekročilo obecné
zastupiteľstvo svoje právomoci.21. Ďalej uvádza, že poberanie odmeny poslanca obecného zastupiteľstva nie je nezlučiteľné s
príslušnosťou k Policajnému zboru. Neprekáža, že výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva

poberajúceho odmenu nie je uvedený ako výnimky v § 48 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože funkcia
poslanca obecného zastupiteľstva sa vykonáva zásadne bez prerušenia pracovného alebo obdobného
pomeru, pričom prijatím odmeny sa príslušník Policajného zboru nedostáva do konfliktu záujmov.

22. Žalovaná sa vyjadrila, že v práve rozhodovanej veci sa už raz vyslovil kasačný súd, z takto

vysloveného právneho názoru, záväzného pre krajský súd, tento krajský súd vychádzal, a žalobca
v podanej kasačnej sťažnosti iba opakuje svoje argumenty. Argumentáciu žalobcu potom považuje
žalovaná za nesprávnu. Navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť.

III. Relevantná právna úprava

23. Podľa § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt nesmie popri výkone funkcie policajta vykonávať
žiadnu inú platenú funkciu, vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom
správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť; to
neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo ak
členstvo policajta v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona. Policajt nesmie pri plnení služobných

úloh pod dočasnou alebo trvalou legendou vstúpiť do služobného pomeru podľa tohto zákona k inému
služobnému úradu alebo sa stať príslušníkom Vojenského spravodajstva podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 48 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 6 sa
nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na výkon osobnej

asistencie podľa osobitného zákona, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť,
prednášateľskú činnosť, pastoračnú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, športovú činnosť
alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť, prekladateľskú činnosť, činnosť vedúcich
táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich,
vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti

a mládež, činnosti sprostredkovateľov a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného
majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na
právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, na činnosť policajta v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena
volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie pre ľudové hlasovanie

o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, činnosť osôb
prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona, vykonávanie funkcie člena
orgánu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Fondu ochrany vkladov alebo Garančného fondu
investícií a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej
spôsobilosti civilného leteckého personálu.

25. Ustanovenie § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. je následne premietnuté do § 44 ods. 2 písm. o/
zákona č. 73/1998 Z.z. [dnes písmeno q/], v zmysle ktorého sa výkon funkcie policajta sa prerušuje na
čas výkonu funkcie volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce.

26. Podľa § 11 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a
kontrolovať hospodárenie s ním.

27. Podľa § 25 ods. 5 zákona o obecnom zriadení sa funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez
prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru.

28. Podľa § 25 ods. 6 zákona o obecnom zriadení poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený
na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Zamestnávatelia

umožňujú poslancom výkon funkcie podľa osobitných predpisov; to platí aj o členoch komisií, ktorí nie sú
poslancami. Obec uhrádza zamestnávateľom na požiadanie náhradu za vyplatenú náhradu mzdy alebo
inej odmeny za prácu. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje
náhradu ušlého zárobku.29. Podľa § 25 ods. 8 zákona o obecnom zriadení poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu
starostu dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní

primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za
podmienok podľa osobitných predpisov.

30.Podľa§25ods.9zákonaoobecnomzriadeníposlancovimožnoposkytnúťodmenunajmävzhľadom
na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov.

IV. Argumentácia predkladajúceho senátu

31. Dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky činnosť a začal konať vo
všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom
kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť
bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 9. októbra 2020 a zaregistrovaná v jeho
správnom kolégiu pod sp.zn. 4Usam/2/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

32. Do spisu tunajšieho súdu boli založené viaceré platobné rozkazy, ktorými bola JUDr. Y. X.
uloženápovinnosťzaplatiťžalovanejpríslušnésumytitulomneoprávnenéhopoberaniaodmienposlanca
obecného zastupiteľstva. Z týchto platobných rozkazov nie je zrejmé, či nadobudli právoplatnosť a
vykonateľnosť.

33. Predtým ako sa predkladajúci senát rozhodol vec postúpiť veľkému senátu zistil, že kasačná
sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439
SSP), a tiež že kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP).

34. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o obecnom zriadení a zákona č. 73/1998 Z.z.
zastáva predkladajúci senát názor, ktorý sa odlišuje od skôr vysloveného názoru v danej veci, ktorým
bol krajský súd viazaný a to, že obecnému zastupiteľstvu kompetenčne neprislúcha posudzovať otázky
interpretácie ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., a to ani cestou kontroly hospodárenia s prostriedkami

obce.

35. Predkladajúci senát je ďalej toho názoru, že výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva
odmeňovaného na základe schválených zásad odmeňovania poslancov nie je nezlučiteľný s funkciou
príslušníka Policajného zboru.

36. Predkladajúci senát najprv pristupuje k analýze kompetenčného rámca, v rámci ktorého sa obecného
zastupiteľstvo žalovanej mohlo pohybovať.

37. Predkladajúci senát sa musel zamyslieť nad právnou povahou predmetného uznesenia. Z jeho

formulácie je zrejmé, že obsahuje skôr výzvu poslancovi JUDr. Y. X. na dobrovoľné vrátenie už
priznaných odmien, resp. na dobrovoľné vzdanie sa nároku na tieto odmeny do budúcna. Na druhej
strane, ako je zrejmé z korešpondencie medzi starostom žalovanej a týmto poslancom, opísanej vyššie,
obec si s predmetným uznesením spája právne účinky brániace jej priznávať poslancovi JUDr. Y. X.
odmeny. Ďalej je zrejmé, že civilný súd pri vydávaní platobných rozkazov proti JUDr. Y. X. vychádzal

z toho, že predmetné uznesenie má právne účinky. Vzhľadom na túto faktickú realitu, a nechávajúc
stranou, či predmetné uznesenie po správnosti má a vyvoláva vo formálnom zmysle právne účinky,
predkladajúci senát akceptuje, že predmetné uznesenie nejaké právne účinky v právnych vzťahoch,
vnímané účastníkmi týchto právnych vzťahov a civilným súdom, nesporne vyvolalo.

38. Z ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a/, ale ani z iného ustanovenia v § 11 ods. 4 zákona o obecnom
zriadení nevyplýva právomoc obecného zastupiteľstva rozhodovať o odňatí odmien už priznaných na
základe zásad odmeňovania z dôvodu domnelej existencie nezlučiteľnosti funkcie poslanca obecnéhozastupiteľstva s funkciou policajta. Uvedenú právomoc nemožno založiť ani na zákone Slovenskej
národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

39. Obecnému zastupiteľstvu ďalej prislúcha v normatívnej rovine schváliť zásady odmeňovania podľa
§ 25 ods. 9 zákona o obecnom zriadení a akékoľvek ich zmeny, ktoré však pôsobia do budúcnosti.
Z právomoci prijímať zásady odmeňovania poslancov nemožno vyvodiť, že by obecné zastupiteľstvo
mohlo v konkrétnom prípade tieto zásady suspendovať a pozastaviť vyplácanie odmien konkrétnemu
poslancovi nie na základe nesúladu s nimi, ale na základe domnelej prekážky uvedenej v zákone č.

73/1998 Z.z. Aj v rámci kontroly uplatňovania zásad odmeňovania poslancov je možné overovať súlad s
nimi, a nie s iným právnym predpisom. Akýkoľvek nesúlad s iným právnym predpisom je potom možné
premietnuť do normatívneho textu, teda priamo do zásad odmeňovania poslancov.

40.Spoukazomnauvedenépredkladajúcisenátuzatvára,žeobecnézastupiteľstvožalovanejnaprijatie
predmetného uznesenia vôbec nemalo právomoc.

41. Predkladajúci senát ďalej pristupuje k analýze otázky, či tu existuje nezlučiteľnosť funkcie
odmeňovaného poslanca obecného zastupiteľstva s funkciou policajta resp. či poberanie odmien na
základe schválených zásad odmeňovania podľa § 25 ods. 9 zákona o obecnom zriadení sa považuje
za zárobkovú činnosť podľa § 48 ods. 6 v spojení s odsekom 7 zákona č. 73/1998 Z. z.

42. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva záver, že policajt podľa § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.
nesmie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu. Podľa názoru predkladajúceho senátu ide v prípade tejto
„inej platenej funkcie“ o takú funkcia, ktorá je pojmovo, zo zákona spojená s nárokom na plat.

43. Uvedený záver je potrebné prijať vzhľadom na to, že účelom právnej úpravy nezlučiteľnosti funkcie
policajta s inou platenou funkciou je programovo eliminovať konflikt záujmov v prípadoch, keď iná funkcia
je automaticky (vždy) spojená s nárokom na plat, aby tak bolo vopred zrejmé, kedy tu nezlučiteľnosť
je, a kedy tu nie je. Nezlučiteľnosť funkcie z dôvodu existencie inej platenej funkcie nemôže vznikať
ad hoc (príležitostne) podľa toho, či bez ohľadu na zákonný nárok na plat nejaká odmena za prácu

policajtovi vznikne z inej právnej skutočnosti ako zo zákona, a v prípade odpadnutia mimozákonného
nároku na plat táto nezlučiteľnosť zase zanikne. Opačný výklad by viedol k značne neprehľadnej a
nepredvídateľnej situácii, keď by obecné zastupiteľstvo obce prijímaním a rušením zásad odmeňovania
poslancov zakladalo a rušilo existenciu nezlučiteľnosti funkcie poslanca obecného zastupiteľstva s
funkciou policajta, čo celkom zjavne nebolo cieľom zákonodarcu pri prijímaní uvedenej právnej úpravy.

44. Rovnako je potrebné prijať záver, že pojem „platená funkcia“ má ten rozmer, že ide o taký poberaný
plat, ktorý umožňuje jeho poberateľovi finančne pokrývať svoje potreby, bez možnosti poberať príjmy
súčasne aj z funkcie policajta. Takýto plat musí byť dosahovaný v relevantnej minimálnej výške. V
prípade odmeny poslanca obecného zastupiteľstva ide však o relatívne nízku sumu. Prijatie výkladu, že

aj suma odmeny poslanca obecného zastupiteľstva má povahu platu, by viedlo k absurdnému záveru,
že by policajt musel prestať vykonávať svoju funkciu policajta cestou prerušenia výkonu (ako bude
vysvetlené nižšie), a zároveň by nebolo možné od neho realisticky očakávať, že ho príjem titulom
odmeny poslanca obecného zastupiteľstva uživí.

45. Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva zo zákona platenou funkciou preto nie je. Zákon o
obecnom zriadení umožňuje obecnému zastupiteľstvu schváliť systém odmeňovania poslancov, z tohto
zákona ale sám o sebe nárok na odmeny pre poslanca, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený zo zamestnania,
nevyplýva.

46. Vo vzťahu k nezlučiteľnosti založenej z dôvodu „inej zárobkovej činnosti“ je potrebné zdôrazniť,
že za túto sa považuje činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu
(ktorým je predpis upravujúci daň z príjmov). Inak je možné uplatniť úvahy uvedené v predchádzajúcich
bodoch. Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva, keďže nie je spojená zákonne s nárokom na
odmenu, nepredstavuje ani zárobkovú činnosť. Z toho dôvodu ju ani zákonodarca nezaviedol do odseku

7 § 46 zákona č. 73/1998 Z. z. medzi výnimky z pravidla o nezlučiteľnosti.

47. Za relevantný argument ďalej predkladajúci senát považuje poukaz na § 44 ods. 2 písm. o/ zákona
č. 73/1998 Z. z. Uvedené ustanovenie rieši konflikt funkcie poslanca s platenou funkciou poslancaobecného zastupiteľstva a starostu obce. Súčasné zastávanie funkcie starostu obce alebo plateného
poslanca obecného zastupiteľstva považuje uvedené ustanovenie za nezlučiteľné, a preto zavádza
prerušenie výkonu funkcie policajta. Je použité riešenie, ktoré teda nevylučuje nárok na odmeňovanie

za výkon funkcie starostu obce alebo plateného poslanca obecného zastupiteľstva, ale nezlučiteľnosť
rieši dočasným opatrením v podobne prerušenia výkonu funkcie policajta.

48. Predkladajúcemu senátu potom nie je zrejmé, na základe čoho by poslancovi obecného
zastupiteľstva, ktorý nie je ani starostom obce, ani zo zákona plateným poslancom, nemal vznikať nárok

na odmenu schválenú v zásadách odmeňovania poslancov, ak sa mu súčasne výkon funkcie policajta
neprerušuje, lebo zákonodarca tu nezlučiteľnosť predpokladanú v § 48 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z.
vôbec nevidel.

49. Na základe uvedených úvah je predkladajúci senát toho názoru, že právne závery uvedené v
odlišnom rozhodnutí neobstoja, a na ich základe nie je možné kasačnú sťažnosť podanú prokurátorom

zamietnuť. Z uvedeného dôvodu postupom podľa § § 22 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku
postúpil vec veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.