Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200241
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šabová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a z členov senátu Prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD.
(sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobkyne: NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55,
821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., so
sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava; proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova
trieda 69, 949 01 Nitra; za účasti: Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 811 04 Bratislava;
o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 4. marca
2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/78/2020-140 zo

dňa 20. júla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Listom zo dňa 30. októbra 2015 požiadala žalobkyňa mesto Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) o
zmenu doby trvania reklamnej stavby po dobu trvania nájomnej zmluvy vo vzťahu k 2 ks jednostranných
reklamných stavieb typu „Billboard“ s rozmermi 5,1 x 2,4 m, umiestnenými na pozemku reg. „E“ parc. č.
724, katastrálne územie Z. v ploche zeleni popri ceste A. Hlinku (ďalej len „reklamné stavby“), ku ktorým
má ako stavebník právo na základe nájomnej zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom.

2. Prvostupňový orgán v ďalšom konaní nevyhovel žiadosti žalobkyne štyrmi samostatnými
rozhodnutiami. Po odvolaní žalobkyne žalovaný v nadväznosti na procesné pochybenie prvostupňového
orgánu (nerozhodnutie o žiadosti žalobkyne ako celku) zrušil rozhodnutia prvostupňového orgánu
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2016/044716-002 zo
dňa 19. decembra 2016; č. OU-NR-OVBP2-2017/032913-002 zo dňa 13. októbra 2017; č. OU-NR-
OVBP2-2018/032572-002 zo dňa 24. októbra 2018).

3. V priebehu konania prvostupňový orgán rozhodnutím č. 21015/2015-016-Re zo dňa 30. októbra
2017 zamietol námietku predpojatosti žalobkyne, ktorá namietala predpojatosť všetkých zamestnancov
stavebného úradu (najmä K.. E. V. a Y.. R. C.) v stavebných konaniach, kde vystupuje ako účastník
konania. Podľa žalobkyne títo zamestnanci kontaktovali jej obchodných partnerov a vyzývali ich naukončenie nájomných zmlúv, čím vytvárali podmienky pre zamietanie žiadostí žalobkyne o predĺženie
reklamných stavieb. V priebehu konania prvostupňový orgán nezistil, že by medzi zamestnancami
stavebného úradu, žalobkyňou a jej splnomocneným zástupcom bol akýkoľvek blízky vzťah, a to ani

nepriateľský. V priebehu konania žalobkyňa viacerými podaniami opätovne žiadala prvostupňový orgán
o vyhotovenie kópie celého spisu, pričom jej po úhrade správneho poplatku bolo vyhovené. V konaní
pred prvostupňovým orgánom sa k predmetnej veci vyjadril aj Slovenský pozemkový fond, ktorý správny
orgán upozornil na to, že žalobkyňa nemá žiaden právny vzťah k pozemku, na ktorom sa nachádzajú
predmetné reklamné stavby.

4. Rozhodnutím č. 21015/2015-036-Re zo dňa 7. októbra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
prvostupňový orgán podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadkuvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen„stavebnýzákon“)zamietolžiadosťžalobkyne
o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe porealizačného
zamerania predmetnej reklamnej stavby č. 1, ktoré pre stavebný úrad realizovala spoločnosť

PROMARKT NITRA, s.r.o. (na základe Zmluvy na poskytnutie služby č. j. 235/2019/ÚHA zo dňa 4.
februára 2019) je predmetná reklamná stavba (umiestnená popri ulici Trieda A. Hlinku v poradí prvá
po pravej strane smerom von od centra mesta Nitra) umiestnená vo vzdialenosti 0,28 m od hranice
cestného telesa pozemku, čo je výrazne menej ako 200 m pásmo od hranice cestného telesa pozemku
stanoveného záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra, a teda umiestnenie reklamných stavieb je

v rozpore s Územným plánom mesta Nitra.

5.Nazákladeodvolaniažalobkyneprotiprvostupňovémurozhodnutiuvydalžalovanýrozhodnutieč.OU-
NR-OVBP2-2020/009789-002 zo dňa 4.marca 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového
orgánu potvrdil. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, keď reklamnú stavbu posudzoval prihliadnuc i na verejný záujem a vyvodil správny
právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v rozpore s Územným plánom mesta
Nitra neprípustná z dôvodu, že je umiestnená vo vzdialenosti menej ako 200 m od hranice cestného

telesa pozemku.

II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

6. Proti rozhodnutiu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podala žalobkyňa v zákonnej
lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) žiadajúc zrušenie napadnutých
rozhodnutí a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa uviedla, že zákon neumožňuje reguláciu umiestňovania reklamných stavieb územným

plánom. Reklamné stavby neovplyvňujú (neobmedzujú) nijakú územnoplánovaciu funkciu v území,
nemajú nijaký vplyv na stav a podmienky územia (§ 139a ods. 5 stavebného zákona), na urbárny
priestor (§ 139a ods. 6 stavebného zákona), ani na územný rozvoj obce (§ 139a ods. 7 SZ). Ide o
jednoduché stavebné konštrukcie zatriedené v kategóriách drobných stavieb a jednoduchých stavieb,
ktoré nepotrebujú pripojenie na verejné technické vybavenie územia (§ 139a ods. 10 stavebného

zákona), nie sú zdrojom emisií do ovzdušia a neohrozujú svoje okolie. Ani pre územný plán zóny
nie je možná plošná regulácia určitého typu a rozmeru reklamných stavieb a ani reklamných stavieb
všeobecne, pretože v ňom má ísť o podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie
pozemkov, stavieb a verejného vybavenia územia v nadväznosti na územný plán obce.

8. Podľa žalobkyne umiestňovanie reklamných stavieb formou rozhodovania v územnom konaní je
výslovne vylúčené v § 39a ods. 3 stavebného zákona, takže oddiel 8 stavebného zákona sa nevzťahuje
na nijakú reklamnú stavbu. Z uvedeného vyplýva, že umiestňovanie reklamných stavieb s najväčšou
informačnou plochou do 1,2 m2 je voľné (§ 56 stavebného zákona), do 3 m2 vyžaduje ohlásenie
stavebnému úradu (§ 55 ods. 2 písm. h) a § 57 SZ) a nad m2 vyžaduje stavebné povolenie stavebného

úradu (§ 55 ods. 1 SZ).

9. Plošná regulácia umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce nie je v súlade s obsahom
§ 11 ods. 5 stavebného zákona, pretože reklama nie je činnosťou ani funkciou územia. Reklama jelegálnou činnosťou podľa zákona o reklame a týka sa aj rozhlasového a televízneho vysielania a tlačovín
a nemá žiadny vplyv na územie a/alebo na jeho funkcie. Vo veci umiestňovania reklamných stavieb je
daná len kompetencia stavebného úradu v ktorej stavebné úrady postupujú podľa § 39a ods. 4 a 5 SZ.

Ohlásenie je jednostranný úkon stavebníka (vlastníka reklamnej stavby), pričom stavebný úrad nemá
legálnu možnosť nepovoliť ohlásenú reklamnú stavbu z dôvodu umiestnenia, má len možnosť uvedenú
v § 57 ods. 1 posledná veta stavebného zákona. Podľa žalobkyne obsah územného plánu mesta Nitra
má účinky selektívnej stavebnej uzávery, čo len zvýrazňuje absurdnosť, nezákonnosť a protiústavnosť
takejto regulácie.

10. Konštatovanie, že reklamná stavba typu billboard je neprípustná v nejakom území vymedzenom
územným plánom 200 metrov od cestného telesa pozemku, je takto mimozákonným rozširovaním,
resp. zriaďovaním pásma/zóny s obmedzeniami, ktoré sa prejavujú v obmedzení vlastníckeho práva a
práva podnikať. Navyše z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu a na základe akého zákonného
splnomocnenia rozširuje, resp. stanovuje územný plán cestné ochranné pásmo 200 metrov od cestného

telesapozemkuvsídelnomútvareobce,akcestnýzákonstanovujeakékoľvekpodobnépásmalenmimo
sídelného útvaru obce (§ 10 ods. 4 a § 11 ods. 1, 2 cestného zákona) a pokiaľ je regulácia určitej otázky
obsiahnutá v zákone, nemôže ju meniť/rozširovať podzákonný predpis.

11. Ak by sa mal skúmať „verejný záujem“ v podobe, ako ho identifikoval prvostupňový orgán a po

ňom žalovaný, ide o dôvody, pre ktoré je potrebné záväzné stanovisko dotknutého orgánu, ktoré však
nikdy (ani v minulosti) nebolo žiadané, nakoľko záujmy chránené osobitným predpisom sú pokryté §
126 stavebného zákona a osobitnými predpismi v rámci ktorých konajú dotknuté orgány pri ochrane
takých záujmov, nie však Stavebný úrad podľa podzákonného predpisu. Avšak prvostupňový orgán a po
ňom žalovaný na základe takých stanovísk zjavne nerozhodoval, keď sa stotožnil s dôvodmi založenými

len a len na územnom pláne mesta Nitra. Vyňatie reklamných stavieb z územného rozhodovania
(umiestňovania) nie je zákonným dôvodom na nahrádzanie územného konania obsahom územného
plánu (záväznej časti, regulatívmi). V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spis. zn. 6 Svzn 2/2013 zo dňa 18. júna 2014 a na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 3S/196/2011 zo dňa 30. apríla 2013).

12. Žalobkyňa požiadala správny súd o prerušenie súdneho konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), nakoľko
územnýplánmestaNitrajevčastitýkajúcejsareguláciereklamnýchstavieb(bod8)vrozporesčl.2ods.
3, čl. 20 ods. 1, 3, 4, 5 (právo vlastniť majetok a podmienky vyvlastnenia, resp. núteného obmedzenia

vlastníckeho práva) a čl. 35 ods. 1 (právo podnikať) Ústavy Slovenskej republiky (pre úplnosť aj v
rozpore s § 11 ods. 5, § 39a ods. 3, 4 a 5, § 39d ods. 1, § 139a stavebného zákona a § 10 ods. 4 a §
11 ods. 1, 2 cestného zákona), ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd publikovaného pod č. 209/1992 Zb.

13.Následnežalobkyňapokračovalavžalobnýchnámietkach,ktorésmerovalikrozhodovaniuakonaniu
predpojatých a neoprávnených osôb v konaní a mala za to, že žalovaný sa vôbec vecne (rovnako
ako v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa sa svojím vylúčením nezaoberali ani osoby
faktickyaprávnezabezpečujúcepriebehkonania)nezaoberalnámietkoupredpojatostivecne,zhľadiska
skutočností riadne špecifikovaných a dôkazne podložených.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalovanom rozhodnutí
a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Reklamné stavby, ktoré boli
predmetom tohto konania boli povolené ako stavby dočasné, pričom podľa Územného plánu mesta Nitra
je neprípustné ich umiestňovanie v pásme 200 m od hranice cestného telesa (reálne sú umiestnené vo

vzdialenosti 0,49 m od hranice cestného telesa pozemku). Pokiaľ sa teda mesto Nitra prostredníctvom
územného plánu rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb, jedná sa o
využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v
mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu. Územný plán mesta je garanciou ochrany
verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno

uprednostniť. Zákonnosť územného plánu alebo obsahu všeobecne záväzného nariadenia je možné
preskúmať len v osobitnom konaní na návrh prokurátora a pokiaľ nedôjde k vysloveniu ich nesúladu so
zákonom alebo k ich zrušeniu, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, to znamená, že
správne orgány sú nimi viazané.15. K namietanej predpojatosti zamestnancov prvostupňového orgánu žalovaný uviedol, že pokiaľ
žalobca mienil podať námietku predpojatosti aj proti iným zamestnancom stavebného úradu, okrem tých,

voči ktorým boli jeho námietky zamietnuté, bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétne mená. Starosta je
správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu.
Ani ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len „ZoOZ“) neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku, ktoré sa týkajú
príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho

orgánu a nadväzne na to príslušnosť na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená z konania.
Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej nezaujatosti
starostu alebo primátora rozhodnúť.

16. Vo vzťahu k porušeniu procesných práv žalobkyne ako účastníčky konania a odňatia možnosti
náležite argumentovať, žalovaný uviedol, že s touto námietkou nesúhlasí, nakoľko jej bolo doručené

oznámenie o začatí konania, v ktorom jej bola stanovená lehota 7 pracovných dní odo dňa doručenia
na nahliadnutie do podkladov a na uplatnenie námietok s poučením, že inak k nim nebude prihliadnuté.
Zároveň bola upozornená na to, že umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore s verejným záujmom, a
preto dobu trvania predmetnej stavby nebude možné predĺžiť. Ďalej, po doplnení spisového materiálu,
stavebný úrad vyzval účastníkov konania na oboznámenie sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia

(§ 33 ods. 2 správneho poriadku).

17. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania, podľa ktorého žalované rozhodnutie spolu
s prvostupňovým rozhodnutím vychádzajú zo správneho posúdenia veci a navrhol, aby správny súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. K vyjadreniu žalovaného spolu s vyjadrením ďalšieho účastníka konania sa vyjadrila žalobkyňa,
ktorá zotrvala na svojich postojoch. Uviedla, že z rozhodnutí oboch správnych orgánov, ani z vyjadrenia
žalovaného k žalobe nie je možné vyvodiť, ktorá konkrétna norma zákona má byť základom pre prijatie

normy územného plánu, s ktorou má byť v rozpore reklamná stavba a to všetko odhliadnuc od iných
noriem právneho poriadku, ktoré zavádzajú okolo cestného telesa ochranné pásmo mimo sídelného
útvaru obce. V organizačnom poriadku žalovaného sa zároveň nenachádza žiadna norma, ktorá by
predmet konania zverovala do právomoci Útvaru hlavného architekta mesta Nitra a naopak zveruje
ju do právomoci iného útvaru mesta Nitra. Skutočnosť, že rozhodnutie podpísal štatutár obce je z

hľadiska zákonnosti konania irelevantné, nakoľko žalovaný sa nevysporiadal s tou časťou námietok,
ktoré spochybnili zákonnosť konania, ignoráciu vecnej podstaty námietok predpojatosti a nedostatku
právomoci. K vyjadreniu pribratého účastníka konania žalobkyňa uviedla, že záujem ďalšieho účastníka
je zhodný so záujmom žalovaného, ďalší účastník sa mýli a nepostupuje vo svojom najlepšom záujme.

19. Rozsudkom č. k. 11S/78/2020-140 zo dňa 20. júla 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“ alebo
aj „napádaný rozsudok“) správny súd návrh žalobkyne na prerušenie konania a žalobu zamietol (§ 190
SSP) a žalovanému a ani ďalšiemu účastníkovi konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.

20. Správny súd sa v odôvodnení rozsudku primárne zaoberal návrhom žalobkyne na prerušenie

konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP (prerušenie konania z dôvodu podania návrhu
ústavnému súdu na konanie o súlade právnych predpisov). Poukázal na to, že obstarávanie a
schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce
a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z § 4 ods. 3 písm. j) ZoOZ,
pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo mesta Nitra

využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (§ 4 ods. 3 písm. j) ZoOZ; § 2
ods. 1 písm. f), § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b), § 27 ods. 3 stavebného zákona a § 12 ods. 1, 6
písm. a), b) vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii)
a určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za
porušenie zákona. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na

prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa osobitného
predpisu.
21. K námietke žalobkyne, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii
umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou územného plánu a že územný plán mestaNitra je v rozpore so stavebným zákonom správny súd uviedol, že pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia
zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom, je potrebné
vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa nepochybne vzťahuje i na správne

orgány. V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) nemôže
správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno sa domáhať ani vyslovenia
nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach územnej samosprávy so
zákonom. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)
je oprávnený vysloviť len Ústavný súd SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby

podal návrh na Ústavný súd SR na začatie takéhoto konania.

22. Podľa správneho súdu prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosť žalobkyne
posudzoval vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom, včas, či k nej boli predložené
všetkyrelevantnélistinypreukazujúceprávnyvzťahkpozemkunaktoromjeumiestnená,čiboluhradený

správny poplatok a či by jej umiestnenie alebo užívanie mohlo ohroziť verejný záujem chránený
stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný platným a účinným všeobecne
záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5, ktoré v koridore ulice Trieda A.
Hlinku nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného
(telesa) pozemku a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať. Ak je stavba v rozpore

s územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným § 62 ods. 4 stavebného
zákona, a teda nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu takejto stavby s verejnými záujmami
chránenými osobitnými predpismi.

23. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ sa mesto rozhodlo v dotknutej zóne pre

zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na
správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo
prijatím územného plánu určitého obsahu. Vlastnícke právo žalobkyne v teste proporcionality v tomto
kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. V tejto súvislosti správny súd poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5 Sžk 24/2020 zo dňa

25. januára 2021.

24. Námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd považoval
za nedôvodné. Svoje rozhodnutie správne orgány dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, pričom správne
aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Prvostupňový orgán neporušil zákon, keď upustil

od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe,
nakoľko vyplývajú z predložených listín, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Reklamné stavby sú
podľafotodokumentácie,zákresudoúzemiaaporealizačnéhozameraniaumiestnenévpásme200mod
hranice cestného (telesa) pozemku, teda v oblasti, kde podľa regulatívu je zakázané ich umiestňovanie.

25. Za nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku žalobkyne, podľa ktorej rozhodnutím a postupom
správnych orgánov boli porušené jej procesné práva. Správny súd konštatoval, žalobkyňa mala v konaní
pred prvostupňovým orgánom možnosť sa k relevantným skutočnostiam vyjadriť a vzniesť námietky,
čo však napriek výzve prvostupňového orgánu neurobila a prvotné námietky vzniesla až v odvolacom
konaní. Vo vzťahu k proporcionalite zásahu do práv žalobkyne správny súd poukázal na rozsudok NS

SR sp. zn. 8 Sžk 45/2015 zo dňa 08. decembra 2020 v obdobnej veci žalobkyne. Správny súd považuje
napadnuté rozhodnutie za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ustálil ich právny význam, uviedol aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil,
ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

26. Vo vzťahu k predpojatosti osôb podieľajúcich sa na konaní a splnenia kritérií ich oprávnenosti,
správny súd uzavrel, že prvostupňový orgán o vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov rozhodol.
Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa s rozhodnutiami nestotožňuje, a to bez preukázania konkrétneho
dôvodu, je právne irelevantná. K námietke zaujatosti voči primátorovi mesta Nitra dal správny súd do
pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžao 15/2015 zo dňa 21. mája 2015, z ktorého vyplýva, že

starosta obce, ktorý je vecne príslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci, pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a
neexistuje iný správny orgán, ktorý by o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (obdobne viď
rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžo 43/2008 zo dňa 18. marca 2009, rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžp 5/2013zo dňa 25. apríla 2013). Vo vzťahu k nesprávnej obsadenosti správneho orgánu správny súd uviedol,
že v danej veci rozhodovali poverení zamestnanci v mene stavebného úradu v rozsahu uvedenom v
písomnom poverení. Žalobkyňa rovnako nepreukázala, že poverení zamestnanci obce nespĺňali v čase

rozhodovania osobitné kvalifikačné predpoklady.

27. Žalobkyňa správnemu súdu nepreukázala ani neúplnosť administratívneho spisu. Na jej žiadosť
jej boli z neho zasielané kópie a nebolo preukázané, že by sa v ňom nenachádzala niektorá listina.
V tejto súvislosti správny súd dodal, že sa nemohol zaoberať námietkou žalobkyne týkajúcou sa toho,

že prvostupňový orgán inicioval obchodných partnerov žalobkyne za účelom vypovedania nájomných
zmlúv, pretože listy predložené v súdnom konaní, ako aj nachádzajúce sa v administratívnom spise sa
netýkajú predmetného konania, ako ani pribratého účastníka. Aj keby bol tento postup vyhodnotený
ako pochybenie správneho orgánu, nemá žiaden vplyv na napadnuté rozhodnutie, pretože primárnym
dôvodom na zamietnutie žiadosti bola zmena územného plánu.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

28. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu, že
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, názory v ňom vyjadrené predstavujú neodôvodnený

odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a v konaní správneho súdu (ako aj pri
odôvodňovaní jeho rozsudku) došlo k procesným nedostatkom dosahujúcim intenzitu porušenia práva
žalobkyne na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP] a navrhla, aby kasačný
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

29. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľka vidí najmä vo vzťahu k záverom správneho súdu, podľa
ktorých ustanovenia § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b) stavebného zákona umožňujú mestu upraviť v
územnom pláne obce plošný zákaz umiestňovania konkrétnych, rozmerovo určených typov reklamných
stavieb na určitých územiach. Úvahy správneho súdu sú všeobecné a nie je zrejmé, ktoré konkrétne
ustanovenie a akého znenia má umožňovať obsiahnuť obmedzenie umiestňovania reklamných stavieb

určitých typov a rozmerov na určitom území v územnom pláne. Zároveň sťažovateľka prezentuje
odlišný názor, že norma takýto postup umožňujúca v stavebnom zákone nie je. V súlade s dôsledným
uplatňovaním princípu legality pri výkone verejnej moci (viazanosti právom) a čl. 2 ods. 2 a 3 v spojení s
čl. 13 ods. 2 Ústavy jej takéto obmedzenie nemôže byť Územným plánom mesta Nitra uložené a nemôže
byť ani voči nej v súvisiacom konaní o jej žiadosti zohľadňované. Takúto úpravu by podľa sťažovateľky

mohol prijať len zákonodarca.

30. V danom prípade správny súd ani žalovaný pri svojom rozhodovaní nehodnotili pojem
„funkcia územia“, nevzali do úvahy § 39a ods. 3 písm. e) a § 37 ods. 1 stavebného zákona a
neskúmali prípustnosť zásahu reklamnej stavby do funkcie územia, a teda obe tieto rozhodnutia sú

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý
proces a toto rozhodnutie nie je dostatočne a pochopiteľne odôvodnené pre priemerného adresáta.
Zároveň pre niektoré typy reklamných stavieb sa nevyžaduje ani stavebné povolenie (§ 56 ods. 1 písm.
j) a § 55 ods. 2 písm. h) Stavebného zákona) a pre väčšinu ani kolaudačné rozhodnutie (§ 76 ods. 4
stavebného zákona).

31.Vsúvislostisnastolenýmiprávnymiotázkamipoukazujesťažovateľkainaústavnúrovinupredmetnej
problematiky, keď plošný zákaz umiestňovania konkrétne typovo a rozmerovo určených reklamných
stavieb obsiahnutý v Územnom pláne mesta Nitra považuje za porušujúci jej právo na podnikanie (čl. 35
ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy). Rovnako sa domnieva, že ide o nútené obmedzenie vlastníckeho

právanespĺňajúcepožiadavkuzákonnostiaprimeranejnáhrady(vrozporesčl.20ods.1a4Ústavy)ako
aj o narušenie jej legitímnych očakávaní spadajúcich pod ochranu majetku podľa čl. 20 Ústavy (keďže
žalobkyňa už v minulosti povolenia na reklamné stavby získala). Žalovaný teda s poukazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30. marca 1999 postupoval nezákonne a
neústavne.

32. K poukazu správneho súdu o špecifickom type žaloby o vyslovení nesúhlasu všeobecne záväzného
nariadenia obce so zákonom (bod 41) sťažovateľka uviedla, že pri ochrane individuálnych práv
účastníkov správnych konaní je ochrancom zákonnosti a ústavnosti správny súd pri rozhodovaní oindividuálnych správnych žalobách, pričom samotná prokuratúra odkázala tých, čo majú byť dotknutí
rozhodovacou činnosťou správnych orgánov na uplatňovanie svojich individuálnych práv na súde a
nepovažovala za potrebné protestovať proti zámerom mesta. Správny súd sa tiež nedostatočne a

nepreskúmateľne vysporiadal s návrhom sťažovateľky na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP,
keď svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Vychádzal len z prezumpcie zákonnosti všeobecne
záväzného nariadenia mesta Nitra obsahujúceho dodatok k záväznej časti územného plánu mesta Nitra
bez skutočného posudzovania obsahu noriem v ňom obsiahnutých.

33. S námietkou predpojatosti a nedostatku právomoci sa správny súd vysporiadal nesprávne, čiastočne
a nepreskúmateľne, pričom tento postup nekorešponduje so žalobným dôvodom a dôkazmi. V tejto
súvislosti sťažovateľka zotrvala na svojich argumentoch, ktoré použila tak v administratívnom ako aj
súdnom konaní. Sťažovateľka sa s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžk 45/2020 domnieva,
že je na mieste skúmať inštitucionálny základ predpojatosti a právomoci a otázky právomoci konania
zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktoré napriek

námietke správny súd neriešil, pričom dôvody predpojatosti mali pôvod organizácii práce. V danom
prípade pri zamestnancoch konajúcich za stavebný úrad nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich
činnosť stavebného úradu, ale o zamestnancov zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta
mesta Nitra. Sťažovateľka nenamietala kvalifikačné predpoklady týchto zamestnancov, ale skutočnosť,
že zjavne plnia aj iné úlohy, ktoré vylučujú nepredpojatý a nestranný prenesený výkon štátnej správy.

34. Odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti vidí sťažovateľka v nerešpektovaní rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo 3/2011 (požiadavky kladené na hodnotenie
dôkazov), sp. zn. 5 Sži 1/2009, sp. zn. 1 Sžo 23/2010, sp. zn. 1 Sžd 18/2011 (nezohľadnenie
nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného) a sp. zn. 6 Svzn 2/2013 zo dňa 18. júna 2014.

35. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa žalovaný a ani ďalší účastník konania nevyjadrili.

IV.
Posúdenie kasačného súdu

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach
sťažnostnýchbodovuplatnenýchsťažovateľkou(§453ods.2SSP)spoluskonaním,ktorépredchádzalo

jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

37. Kasačný súd sa v súvislosti s kasačnou sťažnosťou sťažovateľky zaoberal otázkami, (I) či stavebný
úrad pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej môže zohľadňovať verejný záujem
uvedený v územnom pláne; (II) či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci

v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od
ich typu či rozmerov a (III) otázkou posúdenia dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to
osobitne aj v otázke žiadosti sťažovateľky o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov vo vzťahu
k reguláciám obsiahnutým v záväznej časti Územného plánu mesta Nitra.

38. Pri riešení nastolených právnych otázok vychádzal kasačný súd z právnych predpisov v znení
účinnom ku dňu právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, teda najmä zo stavebného zákona v znení
účinnom do 30. apríla 2019 (§ 454 v spojení s § 135 ods. 1 SSP). Rovnako kasačný súd zohľadňoval
aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo
správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6

Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia
kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na
ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov) sa kasačný

súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.39. V zmysle § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá
už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať
už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

40. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania (účastníkov NUBIUM, s. r. o. proti
žalovanému Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky) je skutkový a právny stav týkajúci
sa zamietnutia žiadosti sťažovateľky o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Nakoľko obdobná
vec rovnakých účastníkov konania (a s totožnými sťažnostnými bodmi) bola predmetom konania a

rozhodovania kasačného súdu z 16. decembra 2021, sp. zn. 3 Svk 9/2021, s ktorým sa kasačný súd
stotožňuje, v súlade s § 464 ods. 1 SSP preberá relevantnú časť jeho odôvodnenia v doslovnom znení:

„IV.A
Dodržiavanie územného plánu obce v konaní o povolení reklamnej stavby

30. Vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke kasačný súd považuje za potrebné v prvom rade
zdôrazniť, že reklamné stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie (teda s najväčšou informačnou
plochou 3 a viac m2 - § 55 ods. 1 Stavebného zákona v spojení argumentum a contrario § 55 ods.
2 písm. h) a § 56 písm. j) Stavebného zákona), majú v posudzovanom prípade charakter dočasných
stavieb (bod 1). V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby je preto nepochybné, že jeho

výsledkom je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania
o žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. Stavebného zákona. Tým, že bola povolením
stanovená dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať o
predĺženie trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 Stavebného zákona, sa
kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že aj na procesný postup rozhodovania

a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať
ustanovenia Stavebného zákona upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58
a nasl. Stavebného zákona). Teda rovnaký procesný postup ako v prípade podania žiadosti o stavebné
povolenie reklamnej stavby prvý krát, pretože jedine vtedy môže stavebný úrad, vzhľadom na dočasnosť
reklamnej stavby, znova riadne posúdiť dôvodnosť je opätovného povolenia. [...]

43. [...] Doteraz uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že nič nebráni stavebnému úradu, aby za
predpokladu že (i) stavba nepodlieha samostatnému územnému konaniu, avšak (ii) ju možno realizovať
len na základe stavebného povolenia, posudzoval súlad tejto stavby s územným plánom obce v
intenciách § 62 ods. 4 Stavebného zákona priamo v stavebnom konaní. Uskutočnenie, resp. povolenie

takejto stavby v rozpore so záväznou časťou územného plánu obce by mohlo ohroziť verejný záujem
chránený Stavebným zákonom, ktorý je daný povahou a účelom územného plánu obce. Vyššie uvedené
princípy sa vzťahujú tak na stavebné konanie týkajúce sa povolenia reklamnej stavby, ako aj na konanie
o žiadosti o predĺženie trvania reklamnej stavby. [...]

IV.B

Úprava podmienok a limitov umiestňovania reklamných stavieb v územnom pláne obce
46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je, či
územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov

(prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. [...]
56. [...] Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a
funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm.
b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter

zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými
slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti
územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a
obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či
rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta

Nitra preto má zákonný základ.
57. Na týchto záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani argumentácia sťažovateľky odkazom
na § 39a ods. 3 písm. e) Stavebného zákona, keďže samotná skutočnosť, že reklamné stavby
nepodliehajú územnému konaniu o umiestnení stavby ešte neznamená a nemôže znamenať, že rámceich umiestňovania nemožno upraviť v územnom pláne obce (bod 51 a 56) a následne ich zohľadniť v
stavebnom konaní (bod 43). [...]

IV.C
Odôvodnenie napádaného rozsudku a žiadosť o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov
65. [...] Kasačný súd sa stotožňuje s náhľadom správneho súdu v tom, že povinnosť všeobecného súdu
podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy vzniká len vtedy, ak sa súd domnieva (dospel k názoru), že dotknuté právne predpisy sú

vo vzájomnom rozpore (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 29/2020
zo dňa 9. decembra 2020, bod 22 a iné). Na druhej strane však zdôrazňuje, že „ak však účastník konania
odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie
súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky..., má všeobecný súd v zásade tieto možnosti:
Buď vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho
právnu normu za ústavne súladnú, alebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu.

V tomto zmysle nemožno pod domnienkou (čl. 144 ods. 1 ústavy) či pod dospením k záveru... rozumieť
úplne voľnú úvahu súdu“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa
7. júla 2009, publikované v ZNaUÚS pod č. 101/2009). [...]
69.[...]Pokiaľsťažovateľkaargumentovalaporušenímjejprávanamajetokpodľačl.20ods.1a4Ústavy,
kasačný súd zastáva názor, že nastavovanie limitov a usmernení pre umiestňovanie reklamných stavieb

v regulatívoch Územného plánu mesta Nitra nedosahuje intenzitu potrebnú pre jeho vnímanie ako
núteného obmedzenia vlastníckeho práva (teda de facto vyvlastnenie). Ide tu o nastavenie podmienok
výkonu vlastníckeho práva k pozemkom s ohľadom na limity vychádzajúce zo všeobecných záujmov
vyplývajúcich z funkcií určitého územia v obci, ktoré sú chránené zákonom a obec má na nich zákonné
splnomocnenie. Kasačný súd preto zastáva názor, že regulatívy obsiahnuté v Územnom pláne mesta

Nitra sú úpravou spadajúcou pod čl. 20 ods. 3 Ústavy (porovnaj MOLEK, P.: Základní práva. Svazek
druhý - Svoboda. Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 474 - 475). Sťažovateľka v zásade nepredložila
žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť súlad Územného plánu mesta Nitra
s čl. 20 ods. 3 Ústavy a odôvodňovala by tak prípadnú potrebu iniciovať konanie o súlade Územného
plánu mesta Nitra s čl. 20 ods. 3 Ústavy. Kasačný súd rovnako ako správny súd, vyvažujúc dotknutie

vlastníka s verejným záujmom premietajúcim sa do územného plánovania, považuje úpravu obsiahnutú
v Územnom pláne mesta Nitra za primeranú.
70. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením sťažovateľky, že predchádzajúce povolenie reklamných stavieb
jej založilo legitímne očakávanie na ich ďalšie nerušené užívanie bez časového obmedzenia. V tomto
smere kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že reklamné stavby boli v tomto prípade povolené len na určitý

čas (bod 1). Sťažovateľka preto nemohla nadobudnúť legitímne očakávanie, že bude môcť reklamné
stavby bez ďalšieho uskutočňovať a užívať aj po skončení platnosti predmetných povolení, resp. že
jej bude doba trvania reklamnej stavby bez ďalšieho predĺžená (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 As 276/2019-48 zo dňa 30. júla 2020, bod 28).“

41. K námietke sťažovateľky, že správny súd sa nesprávne a čiastočne vysporiadal s jej námietkou
predpojatosti a nedostatku právomoci kasačný súd uvádza, že správny súd sa pomerne obsiahlo
venoval dôvodom, ktorého ho viedli k rozhodnutiu o námietke predpojatosti (bod 46 až 48 napadnutého
rozsudku). Po opätovnom preskúmaní administratívneho spisu kasačný súd zistil, že listom zo dňa
18. júla 2018 Slovenský pozemkový fond oznámil stavebnému úradu, že sťažovateľka nemá žiaden

právny vzťah k dotknutému pozemku. Zároveň z listu sťažovateľky (Oznámenie a výzva na upustenie
od neoprávneného konania zo dňa 20. septembra 2017) nebolo zrejmé, ktorým listom prvostupňového
orgánu malo dôjsť k prípadnému ovplyvňovaniu Slovenského pozemkového fondu, aby ukončil zmluvný
vzťah so sťažovateľkou. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom NS SR, uvedeným v rozsudku sp. zn. 8
Sžk 45/2020 zo dňa 8. decembra 2020, podľa ktorého nie je na mieste, aby stavebný úrad vstupoval do

súkromnoprávnych vzťahov podnikateľských subjektov. Na druhej strane v predmetnom konaní nemal
kasačný súd za dostatočne preukázané, že k tomuto konaniu prvostupňového orgánu skutočne došlo.
Práve naopak, tak v správnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom Slovenský pozemkový
fond, ako ďalší účastník opakovane uviedol, že sťažovateľka nemá právny vzťah k pozemkom, na
ktorých sú umiestnené reklamné stavby. V súvislosti s vyššie spomínaným rozsudkom NS SR kasačný

súd poukazuje na jeho odôvodnenie, v zmysle ktorého: „S uvedeným korešponduje aj rozhodnutie
o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa, keď tento správne
rozhodol osobitne o tých, ktorí sa na veci priamo podieľali a to tak, že túto zamietol, keď u nich
nezistil žiaden rodinný ani iný osobný vzťah k prejednávanej veci. Procesný postup, hoc aj nesprávny,nie je dôvodom vylúčenia zamestnancov správneho orgánu. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti starostu
Mesta Nitra, kasačný súd už judikoval, že starosta nekoná ako zamestnanec obce a správny poriadok
neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, teda z konania nemôže byť

vylúčený ani starosta obce (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Sžp 5/2013 z 25. apríla 2013).“
42. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že rozsudok NS SR sp. zn. 8 Sžk 45/2020 zo dňa 8. decembra
2020 bol preskúmaný Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý uznesením
sp. zn. I. ÚS 194/2021 zo dňa 5. mája 2021 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky (v obdobnej právnej
veci s rovnakými účastníkmi konania) ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd mal za to, že NS SR

v danej veci postupoval v medziach svojej právomoci, pričom sa nedopustil takého výkladu a aplikácie
príslušnej zákonnej právnej úpravy (stavebného poriadku a Správneho súdneho poriadku), ktorými by
poprel ich účel a význam.

V.
Záver

43. Vyššie uvedené poňatie územnoplánovacej dokumentácie umožňuje bez ďalšieho prijať záver, že
územnoplánovacia dokumentácia sprítomňuje požiadavku ochrany verejného záujmu v zmysle § 62
ods. 4 stavebného zákona. Navrhovaná zmena doby trvania reklamnej stavby musí byť v súlade s
verejnými záujmami reprezentovanými predovšetkým záväznými regulatívmi platnej územnoplánovacej

dokumentácie. K rovnakým záverom dospel už NS SR v obdobných prípadoch v právnych veciach
týkajúcich sa rovnakých účastníkov konania (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Sžk 24/2020 zo dňa 25.
januára 2021; sp. zn. 5 Sžk 10/2020 zo dňa 25. januára 2021; sp. zn. 8 Sžk 45/2020 zo dňa 8. decembra
2020 a obdobne tiež sp. zn. 6 Sžk 1/2020 zo dňa 16. júna 2021).

44. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený,
vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a nezistil ani neodôvodnený odklon správneho
súdu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že tento žiadnemu z účastníkov
nepriznal. Urobil tak preto, lebo sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní, súčasne nezistil
výnimočnédôvody,prektorébyžalovanýmoholspravodlivopožadovaťnáhradutrovkonaniaaďalšiemu
účastníkovi v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu

uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov
konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.