Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžfk/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200289
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200289.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu):
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom: Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 056 006, právne zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom:
Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti záväzného stanoviska

žalovaného č. 97236/2019 zo dňa 19. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 23S/116/2019-86 zo dňa 5. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánom verejnej správy
1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania záväzného stanoviska žalovaného č.
97236/2019 zo dňa 19.02.2019 (ďalej aj len „záväzné stanovisko“). Záväzné stanovisko bolo vydané
na základe žiadosti spoločnosti Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom:
Partizánska cesta 5, 974 14 Banská Bystrica (ďalej aj len „žiadateľ“) zo dňa 28.12.2018 v zmysle § 53a

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj len „daňový poriadok“). Záväzným stanoviskom žalovaný posúdil hodnotu obchodného prípadu
(výmenu vodovodného potrubia) na sumu 18.067,55 eur a uviedol, že sa v danej veci jedná o technické
zhodnotenie podľa § 29 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

II.

Konanie pred správnym súdom

2. Žalobca podal na správnom súde všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 SSP zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti záväzného stanoviska žalovaného č. 97236/2019 zo dňa 19.02.2019.
3. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správnu žalobu, ako

neprípustnú v správnom súdnictve odmietol.
4. Správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správna žaloba smeruje k preskúmaniu zákonnosti
záväzného stanoviska vydaného orgánom verejnej správy. Vzhľadom na túto skutočnosť dospel k
záveru, že správna žaloba trpí neodstrániteľnou vadou konania, pretože smeruje voči záväznému
stanovisku orgánu verejnej správy, ktoré nemá povahu rozhodnutia alebo opatrenia podliehajúceho
prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko autoritatívne nezasahuje do práv, právom chránených

záujmovalebopovinnostífyzickejaleboprávnickejosoby.Záväznéstanoviskoobsahujelenzhodnotenie
skutočností uvádzaných žiadateľom, pričom len tieto boli podkladom pre jeho vydanie. Žalovaný aninemal povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav (mimo skutočností uvedených žiadateľom), keďže zákon
mu takúto povinnosť ani neukladá. Zároveň správny súd poukázal na skutočnosť, že záväzné stanovisko
má len informatívny charakter, keďže neobsahuje žiadne autoritatívne rozhodnutie, v dôsledku čoho

je zrejmé, že nemôže autoritatívne zaväzovať žiadateľa alebo tretie osoby. Záväzné je v zmysle
znenia § 53a ods. 8 daňového poriadku len pre správcu dane a druhostupňový orgán a to tiež len za
predpokladu, že ak daňový subjekt, ktorému bolo vydané záväzné stanovisko, uplatnil postup uvedený
v záväznom stanovisku alebo ak sa preukáže, že rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo
záväzné stanovisko vydané, sú splnené, alebo ak záväzné stanovisko nestratilo účinky podľa § 53b ods.

3 daňového poriadku.

III.
Konanie na kasačnom súde

5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z

dôvodov, že krajský súd nezákonne odmietol podanie sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. j/ SSP.
6. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne:
- zo znenia § 53b ods. 3 daňového poriadku sťažovateľ vyvodil, že každé záväzné stanovisko podlieha
súdnemu prieskumu, keďže účinky stráca, ak vo veci právoplatne rozhodol súd. Zákonodarca sám
priamo založil jeho súdnu preskúmateľnosť,

- odkázal na konštantnú judikatúru, z ktorej vyvodil preskúmateľnosť každého jedného záväzného
stanoviska. Záväzné stanovisko, ktorým je viazaný správca dane, ako aj druhostupňový správny orgán
je nepochybne preskúmateľné v rámci správneho súdnictva,
- k skutočnosti, že sťažovateľ nebol žiadateľom o vydanie predmetného záväzného stanoviska uviedol,
že žalovaný vydal záväzné stanovisko nad rámec svojej zákonnej kompetencie k otázke, ktorá nie je

predmetom § 19 ods. 2 písm. t/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj len ako „zákon o dani
z príjmov“). Týmto prekročením zákonnej kompetencie pri vydávaní záväzného stanoviska zasiahol do
práv a povinností sťažovateľa, v dôsledku čoho je sťažovateľ aktívne legitimovaný na podanie správnej
žaloby.
7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)
preskúmal vyššie napadnuté uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti a dospel
jednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné zamietnuť. Jeho pôsobnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch
a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“).

V.
Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
Podľa § 53a ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt môže písomne požiadať finančné riaditeľstvo

o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov. Rozsah daňových predpisov, ku ktorých
uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
Podľa § 53a ods. 8 daňového poriadku záväzné stanovisko je záväzné pre správcu dane a
druhostupňový orgán. Záväzné stanovisko nezaväzuje správcu dane ani druhostupňový orgán, ak

daňový subjekt, ktorému bolo vydané záväzné stanovisko, neuplatnil postup uvedený v záväznom
stanovisku alebo ak sa preukáže, že rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné
stanovisko vydané, nie sú splnené, alebo ak záväzné stanovisko stratilo účinky podľa § 53b ods. 3.Podľa § 53b ods. 3 písm. c) daňového poriadku záväzné stanovisko stráca účinky, ak vo veci právoplatne
rozhodol súd.

VI.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

9. Z obsahu kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že nosnou právnou otázkou je, či je záväzné
stanovisko vydané žalovaným podľa ustanovenia § 53a daňového poriadku preskúmateľné v rámci

správneho súdnictva.
10. Úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v
oblasti verejnej správy. V zmysle čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky do všeobecnej právomoci
správnych súdov spadá preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti
rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Pojem
rozhodnutie je potrebné vykladať extenzívne pretože nezahŕňa doslovne iba na rozhodnutie, ale aj

ďalšie formy správania, konania aj nečinnosti, ktorými orgán verejnej správy môže pôsobiť na právne
postavenie fyzických osôb alebo právnických osôb. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne
akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné
pokyny či záväzné stanoviská. Ako už Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 23.09.2009
zdôraznil, nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie,

opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom
práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.
11.Prezodpovedanieuvedenejotázkyjepotrebnéposúdiť,čijezáväznéstanovisko,ktoréjepredmetom
správnej žaloby, spôsobilé zasiahnuť do sféry subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo
povinností žalobcu.

12. Účelom záväzného stanoviska je vopred zodpovedať daňovému subjektu, ako bude postupovať
správca dane (resp. druhostupňový správny orgán) pri uplatňovaní daňových právnych predpisov,
ktorých rozsah ustanovuje vyhláška Ministerstva financií SR č. 229/2014 Z. z. Dôvodom prečo by
mal daňový subjekt v určitých situáciách chcieť požiadať o vydanie záväzného stanoviska je určitá
garancia postupu správcu dane pri nazeraní na obchodné transakcie daňového subjektu v budúcnosti.

Potrebné je však tiež dodať, že pri vydávaní záväzného stanoviska vychádza Finančné riaditeľstvo len
zo skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti.
13.Kasačnýsúduvádza,žezáväznéstanoviskovydanépodľa§53adaňovéhoporiadkuniejespôsobilé
zasiahnuť do sféry subjektívnych práv a povinností daňového subjektu. Uvedené je tak vzhľadom na
informatívnu povahu záväzného stanoviska. Takto vydané záväzné stanovisko nie je ani podkladom

rozhodnutiavdaňovomkonaní.Jesíceustanovenázáväznosťpresprávcudaneadruhostupňovýorgán,
avšak len preto, aby si mohol byť daňový subjekt istý tým, že jemu vydané záväzné stanovisko ku
konkrétnej veci bude správca dane rešpektovať.
14. Ustanovenie § 53a ods. 8 daňového poriadku vylučuje záväznosť stanoviska v prípade, keď daňový
subjekt ktorému bolo stanovisko vydané, neuplatnil postup uvedený v záväznom stanovisku alebo

ak sa preukáže, že rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo záväzné stanovisko vydané,
nie sú splnené. Strata účinkov záväzného stanoviska je tiež ustanovená v § 53b ods. 3 daňového
poriadku, pričom pre predmetný prípad je osobitne relevantná situácia uvedená pod písmenom c/ -
ak vo veci právoplatne rozhodol súd. Predmetné ustanovenie podľa kasačného súdu reflektuje práve
na situáciu, kedy rozhodnutie vydané správcom dane (respektíve druhostupňového orgánu), ktorý bol

viazaný predošlým záväzným stanoviskom, súd pre jeho nezákonnosť zruší a vec vráti správnemu
orgánu na opätovné konanie vo veci. V danom prípade nastane situácia, kedy pri opätovnom konaní vo
veci nebude správca dane, resp. druhostupňový orgán už ďalej viazaný záväzným stanoviskom, pretože
stráca účinky v zmysle § 53b ods. 3 písm. c/ daňového poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že súdnemu
prieskumu podlieha len samotné rozhodnutie vydané správcom dane a nie záväzné stanovisko, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo, tak ako sa mylne domnieva sťažovateľ.
15. K otázke preskúmateľnosti záväzných stanovísk v správnom súdnictve sa viaže viacero rozhodnutí
súdov, ktoré však predovšetkým riešia záväzné stanoviská vydávané dotknutými orgánmi v zmysle
stavebného zákona. Jedná sa napríklad o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/54/2016 zo
dňa 29.11.2016. Takto vydané záväzné stanoviská dotknutých orgánov sú podkladom pre vydanie

rozhodnutia stavebného úradu, ktoré sú reálne spôsobilé zasiahnuť do práv osôb. Prípadné zrušenie
takto vydaného rozhodnutia stavebným úradom, na základe podkladov vychádzajúcich z nesprávnych
záverov, by nemalo vplyv na platnosť záväzného stanoviska dotknutého orgánu. Judikatúra však nie je
tak jednotná ako tvrdí sťažovateľ, keďže novšie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/4/2018, zodňa 11.07.2019 vychádza z opačného názoru, podľa ktorého záväzné stanovisko v zmysle stavebného
konania nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko : „záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha
samostatne súdnemu prieskumu, ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do

subjektívnychprávžalobcu,t.j.predmetnéjerozhodnutím,resp.opatrenímtzv.dočasnejpovahy,pričom
konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré následne
budemožnépreskúmaťsúdom.“.Vkaždomprípadevšakprávnapovahaavýznamzáväznýchstanovísk
vydávaných podľa stavebného zákona a daňového poriadku je podstatne odlišná. Preto kasačný súd
nepovažoval argumentáciu sťažovateľa ustálenou judikatúrou v danej veci za relevantnú.

16. Kasačný súd navyše nepovažuje za správny argument sťažovateľa týkajúci sa jeho aktívnej vecnej
legitimácie v predmetnom súdnom konaní. Sťažovateľ ani nebol subjektom, ktorého by vôbec záväznosť
záverov uvedených v stanovisku žalovaného v zmysle § 53a ods. 8 daňového poriadku týkala, keďže
nebol žiadateľom o jeho vydanie. Preto nie je možné uvažovať o tom, že by zasahovalo do sféry
subjektívnych práv a povinností sťažovateľa.
17. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodol správne, keď správnu žalobu odmietol s poukazom na

to, že záväzné stanovisko žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, keďže sa v
danej veci nejedná o rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým došlo k zásahu do
práv, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

VII.

Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

18.Kasačnýsúddospelkzáveru,žekrajskýsúdneporušilzákon,keďsprávnužalobuodmietol.Kasačná
sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s § 461 SSP zamietol.

19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.
20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467
ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§
147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.