Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 33Dz/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200022
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200022.3

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy
Takáčovej, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., vo
veci námietky zaujatosti proti bývalej predsedníčke disciplinárneho senátu JUDr. Monike Jakubovej
(pôvodná sp. zn. 5Ds/2/2020) vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
31Dz/2/2021 (pôvodná sp. zn. 3Dn/1/2020), v konaní o oznámení zaujatosti sudcu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD., takto

r o z h o d o l :

Sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prof. JUDr. Juraj
Vačok PhD. n i e j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci
vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31Dz/2/2021 podľa § 32 ods.
1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z.z. disciplinárneho súdneho
poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov je s účinnosťou
od 1. decembra 2021 upravené zákonom č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov [disciplinárny súdny
poriadok (ďalej aj ako „DSP“)].
2. Na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“)

pod sp. zn. 31Dz/2/2021 (pôvodná sp. zn. 3Dn/1/2020) prebieha konanie o námietke zaujatosti
vznesenej V.. W. M. proti predsedníčke pôvodného disciplinárneho senátu JUDr. Monike Jakubovej
v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde pod sp. zn. 32D/11/2021 (pôvodná sp.
zn. 5Ds/2/2020). Podľa rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na kalendárny rok 2021 bola
vec elektronickou podateľňou Najvyššieho správneho súdu pomocou technických a programových
prostriedkov schválených ministerstvom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia

31Dz, v zložení: predsedníčka disciplinárneho senátu JUDr. Zdenka Reisenauerová a sudcovia senátu
Mgr. Michal Novotný a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.

3. Senátu 33Dz bolo dňa 8. februára 2022 predložené na rozhodnutie oznámenie zaujatosti sudcu
disciplinárneho senátu 31Dz prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. V oznámení zo dňa 7. februára 2022
sudca uviedol dôvody, pre ktoré žiada byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci.

Oznámenie dôvodov vylúčenia zdôvodnil tým, že v predmetnej veci vystupuje v postavení účastníka
konania V.. W. M., sudca Okresného súdu Bratislava V. Uviedol: „Rodičia tejto osoby sa poznajú s mojimi
rodičmi. Ja som sa s V.. W. M. prvýkrát stretol na spoločnej návšteve rodiny M. na, ak sa nemýlim, ich
chate v Zázrivej v čase môjho stredoškolského štúdia. Odvtedy sme si s V.. W. M. tykali. Pokiaľ si dobre
pamätám, následne sme sa párkrát stretli s V.. W. M. na chodbách v rámci môjho stredoškolského štúdia
a vysokoškolského štúdia. Myslím, že študoval o ročník alebo dva vyššie na rovnakej strednej škole -

Gymnázium Metodova a vysokej škole - Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta. Od tej
doby si nespomínam, že by sme sa boli stretli (magisterské štúdium na vysokej škole som ukončil vroku 2006). V danom čase som náš vzťah s V.. W. M. nevnímal ako kamarátsky alebo priateľský. Bol to
vzťah ľudí, ktorí sa náhodne spoznali na návšteve rodičov. Rovnako aj vzťah našich rodičov nevnímam
ako priateľský, vzájomne sa poznali. Subjektívne sa zaujatý v predmetnej veci necítim. Uvedomujem

si však, že je potrebné, aby sa sudca nezaujato javil aj účastníkom konania. S ohľadom na uvedenú
skutočnosťoznamujemsvojuzaujatosť.Domnievamsa,žeexistujeprimojejosobedôvodnápochybnosť
o nezaujatosti pre pomer k V.. W. M.. Popísané skutočnosti môžu vzbudzovať dojem, že mám byť ako
sudca pre pomer k osobe z rozhodovania vo veci vylúčený.“
4. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne

konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného
konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania,
o dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.

5. Podľa § 24 ods. 2 DSP o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu

disciplinárneho senátu alebo prísediacich a o ich zaujatosti rozhoduje trojčlenný senát najvyššieho
správneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
schválených ministerstvom spravodlivosti do siedmych dní od predloženia veci.

6. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť
o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k
obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní.

7. Najvyšší správny súd podľa § 24 ods. 2 DSP, § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP
posúdil oznámenie zaujatosti sudcu súdneho oddelenia 31Dz prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v konaní
o námietke zaujatosti vzhľadom na jeho pomer k účastníkom konania.

8. Účelom uvedenej právnej úpravy je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z
hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o vzťah tejto povahy
ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný
záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom

médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho
nestrannosť), (ii) k účastníkom konania (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného
osobného vzťahu tak pozitívneho alebo negatívneho), (iii) k zástupcom účastníkov konania.

9. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti
sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch
sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť
alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych
skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp.

domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na
prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti
byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci.

10. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností

podmieňujúcich jeho vzťah k účastníkom tohto konania. K záveru o tom, že sudca je vylúčený, ale nie je
potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom
na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť
ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností.

11. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v
danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho
hľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosťsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

12. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na
základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska,
t.j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek
oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS
16/00).

13. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť
sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci“.

14. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,
ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam

o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória
zdania nezaujatosti, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký
aj objektívne javiť. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich
zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude

môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.

15. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk
správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý
nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom

zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým sú stanovené ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov
pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu existencii určitého
dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa
javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.

16. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver,
že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti

závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v
ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).
17. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo
skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a
správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin
a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť
len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú

schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.

18. Dôvodom na vylúčenie sudcu z dôvodu jeho pomeru k účastníkom konania musí byť vzťah s
takou intenzitou (napr. blízky príbuzenský, priateľský, vzťah podriadenosti či nadriadenosti, postavený
na ekonomickej závislosti), ktorý vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vzťahom priateľským

sa vo všeobecnosti chápe hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti, družnosti,
prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, ale aj účasti na spoločnom duševnom i
duchovnom živote a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Nc 12/2014). Tiež platí, že iba
samotná skutočnosť, že sudca osobne pozná stranu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre jeho
vylúčenie, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 31 ods. 1

Trestného poriadku (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Nc 61/2013).

19. Pri posudzovaní objektívneho hľadiska možnej zaujatosti sudcu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. bral
najvyšší správny súd preto do úvahy skutočnosti, ktoré uviedol sudca pri oznámení dôvodov na svojevylúčenie, a to, že sudca a disciplinárne obvinený navštevovali v rovnakom čase rovnaké školy, tykajú si,
ich rodičia sa poznajú v rovine známosti a naposledy sa videli v roku 2006. Takto opísaný vzťah sudcu
a disciplinárne obvineného posúdil najvyšší správny súd jednak z hľadiska intenzity ich vzťahu (tykanie,

známosť na úrovni rodičov, návšteva tej istej školy), ako aj z hľadiska časového, keď sa s disciplinárne
obvineným videli naposledy v roku 2006.

20. Nakoľko sudca prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. vo svojom návrhu na vylúčenie z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 31Dz/2/2021 neuviedol žiaden konkrétny dôležitý dôvod viažúci

sa ku dňu rozhodovania, ktorý by odôvodňoval kladné rozhodnutie o jeho návrhu, preto Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku za primeranej aplikácie ustanovení DSP
rozhodol tak, že vec prejednávajúci sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prof. JUDr.
Juraj Vačok, PhD. nie je vylúčený z vykonávania úkonov vo veci vedenej na Najvyššom správnom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. 31Dz/2/2021. Najvyšší správny súd dospel k uvedenému záveru jednak
z dôvodu, že sudca sa zo subjektívneho hľadiska necíti byť zaujatý a súd ani nevidel objektívne dôvody,

ktoré by mohli odôvodňovať vznik pochybností o jeho nezaujatosti.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v
spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.