Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sk/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200273
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej
veci žalobcu: M.. Z. C., bytom T. U.B. XXXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Darinou Porubänovou, bytom
ako žalobca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č.
8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 22. júna 2020,
číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne zo 17. februára 2021, č.k. 26Sa/11/2020-69, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 17. februára 2021,

č.k. 26Sa/11/2020-69 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. februára 2021, č.k.
26Sa/11/2020-69 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 22. júna 2020, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým postupom podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003

Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13.
februára 2020, číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa §
70 ods. 1, § 293ax, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi invalidný dôchodok
od 27. marca 2016 v sume 207,20 eur mesačne. Súčasne rozhodol v zmysle príslušných zákonných
ustanovení o zvýšení invalidného dôchodku postupne od: 1. januára 2017, 1. januára 2018, 1. januára
2019 a 1. januára 2020.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70, 71, §
72, § 153 ods. 5, § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom
a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.4. Mal preukázané, že žalobca si požiadal o invalidný dôchodok (žiadosťou z 25. októbra 2019,
poznámka kasačného súdu). Invalidný dôchodok žiadal priznať od 9. januára 2009. Po podaní
žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav v priebehu administratívneho konania posudkovými lekármi

sociálneho poistenia. Podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka
Trenčínz18.decembra2019bolžiadateľuznanýzainvalidnéhozdôvodupoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (zdravotné postihnutie zaradené
do kapitoly X, oddiel D, položka 1 písm. c/ so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zvýšenú o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity bol

určený na 1. január 2010. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 13.
februára2020bolžalobcovipriznanýinvalidnýdôchodokod27.marca2016.Zodôvodneniarozhodnutia
vyplynulo, že invalidný dôchodok sa žalobcovi priznal najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na
dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že invalidný dôchodok žiadal
priznať od 1. januára 2009 s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok tak bol opätovne posúdený posudkovým

lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne dňa 8. apríla 2020. Na základe
predložených lekárskych nálezov posudkový lekár nezistil diskrepancie medzi závermi odborných
vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Subjektívne ťažkosti žiadateľa o
invalidný dôchodok boli dokázanými diagnózami vysvetlené. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie
kapitola X, oddiel D, položka 1 písm. a/ prílohy 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. určil 60 % mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú o 10 % zvýšil pre ostatné zdravotné postihnutia podľa
§ 71 ods. 8 zákona. Dátum vzniku invalidity určil od 9. januára 2009 (v zmysle žiadosti o invalidný
dôchodok spísanej dňa 25. októbra 2019). Pre úplnosť krajský súd poukázal na ustanovenie § 153
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
posudzujú posudkoví lekári.

5. Uzavrel, že napriek odporným posudkom o invalidite bol žalobcovi dátum vzniku invalidity určený 9.
január 2009, invalidný dôchodok nemohol mu byť od tohto dátumu priznaný. Z dôvodu platnej právnej
úpravy žalobca nesplnil podmienku, že by v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity (v období
od 9. januára 1999 do 8. januára 2009) získal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia. Žalobca

v tomto období nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia. Naposledy bol zamestnaný v
roku 1992. Podľa § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorému nevznikol nárok na
invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľapredpisovúčinnýchpred1.januárom2010
zdôvodunezískaniapotrebnéhopočturokovdôchodkovéhopoisteniaaktorýnesplnilpodmienkynároku
na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa

na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný
dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010. Na základe citovaného
zákonného ustanovenia správne orgány opätovne posúdili nárok žiadateľa o invalidný dôchodok (na
základe žiadosti o invalidný dôchodok spísanej 18. decembra 2019, ktorou žiadal dôchodok priznať
od 1. januára 2010, poznámka kasačného súdu) a správne ustálili, že pred vznikom invalidity žalobcu

opätovne určenej po 31. decembri 2009 žalobca získal 7 752 dní (21 rokov a 87 dní) obdobia
dôchodkového postenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

6. Námietky žalobcu týkajúce sa určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, alebo určenie iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia krajský súd nepovažoval za

dôvodné. Zdôraznil, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
žiadateľa o invalidný dôchodok vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti. Vo vzťahu k
namietaným podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej krajský súd uviedol, že o objektívnosti,
o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov zhodujúcich sa vo svojich záveroch,
vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, krajský súd nemal dôvod pochybovať.

7. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

II.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

11. Konkrétne namietal, že po takmer deviatich rokoch od podania žiadosti o invalidný dôchodok
pod nátlakom musel súhlasiť s predpísaným tlačivom k žiadosti o dôchodok a lekárskym posudkom.
Poukázal na dve žiadosti o invalidný dôchodok, dva posudky o invalidite, medzi ktorými bol rozdiel
v dátume vzniku invalidity, 9. január 2009 a 1. január 2010, ktoré nemohol pripomienkovať a dve

rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, proti ktorým podal odvolanie. V súvislosti s dňom uplatnenia
nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 25. októbra 2017, sp. zn. 95o/83/2016 (správne 9So/83/2016), v ktorom sa riešila právna
otázka, od akého konkrétneho dátumu bol požiadaný nárok na invalidný dôchodok. Poukazujúc na
uvedený rozsudok mal za to, že Sociálnu poisťovňu, pobočka Trenčín požiadal o invalidný dôchodok v
roku 2010. V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázal na postup Sociálnej poisťovne v konaní o

invalidný dôchodok až do októbra 2019, kedy absolvoval posúdenie zdravotného stavu u posudkového
lekárasociálnehopoisteniaaspísanieformálnejžiadosti.Zvyjadrenia správnehoorgánuz22.júna2020
sa dozvedel o 70 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým
človekom, preto poukázal na dodatok č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. So záverečnou hodnotou miery
neschopnosti pracovať voči zdravému, vyjadrenou v percentách ako 60 % nesúhlasil, lebo nezodpovedá

medicínskym zisteniam a diagnostikovaným stavom ochorenia. Ostatné ochorenia (liečená astma,
hluchota a amputácia dvoch prstov dominantnej ruky by samotné znamenali 60 % zníženie pracovnej
schopnosti v komplexnom posúdení s hlavnou diagnózou. Ani priaznivé výsledky krvných testov
neumožňujú širšie uplatnenie na pracovnom trhu. Krajský súd preto pochybil, keď sa úplne stotožnil
so stanoviskom Sociálnej poisťovne a keď sa otázkou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť podrobne nezaoberal. Krajskému súdu vytýkal, že mu nedoručil vyjadrenie Sociálnej poisťovne,
ktoré bolo súdu doručené 28. októbra 2020. Za pochybenie krajského súdu považoval aj nevytýčenie
ústneho pojednávania.

12. Žalobca tiež videl nezákonnosť postupu Sociálnej poisťovne v jej nečinnosti v rokoch 2011 až 2019,

kedy vo veci žiadosti o invalidný dôchodok nekonal.

13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

III.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 10. mája 2021 s tým, že námietky
žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Krajský súd sa k námietke
a otázke vzniku invalidity žalobcu ku dňu 9. január 2009 vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku, keď

uviedol, že napriek tomu, že posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity deň 9. január 2009, nemohol
byť invalidný dôchodok priznaný od tohto dátumu, pretože žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu bol invalidný dôchodok žalobcovi priznaný
podľa § 293dx ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 1. januára 2010.

15. Krajský súd sa taktiež dostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, týkajúcou sa presvedčenia
žalobcu, že jeho ochorenie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
než aká mu bola určená posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.
Krajský súd neakceptoval námietku žalobcu, ktorou poukázal na klamlivé tvrdenia v lekárskych
posudkoch.

16.PoukazovanienarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9So/83/2016z25.októbra
2017 žalovaná nepovažovala za opodstatnené, pretože rieši inú právnu situáciu, aká je u žalobcu.

17. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú

podľa § 461 SSP zamietol.

IV.18. Vyjadrenie žalovanej (z 10. mája 2021) ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 12. mája
2021 na vedomie.

19. Dňa 12. mája 2011, žalobca doručil krajskému súdu vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, v ktorom
kasačnú sťažnosť doplnil o konštatovanie, že žiadosť o invalidný dôchodok podal po dátume 1. január
2010, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 449/2008 Z.z. Je to zákon, podľa ktorého sa okrem iného
menila doba dôchodkového poistenia potrebná pre priznanie invalidného dôchodku na minimálne 15
rokov pred vznikom invalidity. Túto podmienku spĺňal, lebo bol žiadateľ starší ako 45 rokov. Tiež nebol vo

veku umožňujúcom požiadať o predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok. Ustanovenie §
72 zákona č. 449/2008 Z.z. definuje potrebnú dobu dôchodkového poistenia pre žiadateľov o invalidný
dôchodok po 1. januári 2010, v prípade žalobcu na 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom
invalidity. Preto poukázal aj na dôvodovú správu k § 293ax a na rozhodnutie ústavného súdu PL. ÚS
39/2011, kde je uvedené: „podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinných od 1.1.2020 počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa určuje z obdobia pred vznikom

invalidity“.

V.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

21. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

22. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na

najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu.

23. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti
s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca

vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny
súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho
súdnictva, ktoré aj dokončí.

24. Podľa článku 48 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

25. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

26. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a
rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších
osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.29.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

31. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a/ o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b/ vykonáva dokazovanie,
c/ to vyžaduje verejný záujem,
d/ je to na prejednanie veci potrebné alebo
e/ tak ustanovuje tento zákon.

32. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

33. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby

vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

34. Podľa § 202 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť

a/ označenie druhu žaloby,
b/ označenie žalovaného,
c/ označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d/ deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e/ opísanie rozhodujúcich skutočností,

f/ označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g/ žalobný návrh.

35. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a

§ 182 ods. 1.

36. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd v predmetnej veci pristúpil
k verejnému vyhláseniu rozsudku, čomu zodpovedalo príslušné oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 16. decembra 2020 (do 17. februára 2021) a tiež

zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku vyhotovená dňa 17. februára 2021. Z obsahu rozsudku
vyplýva, správny súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení
s §182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) a súčasne správny súd dospel k záveru, že to nie
je na prejednanie veci potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d/ SSP) a po oboznámení sa so správnou žalobou,
vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru,

že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe
úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 SSP) vyslovil,
že sa žaloba zamieta (§ 190 SSP).

37. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že správna žaloba v sociálnych veciach je

osobitným typom správnej žaloby s tým, že táto osobitosť je daná práve špecifickou povahou do
úvahy prichádzajúcej množiny prejednávaných vecí [predovšetkým rozhodovanie vo veciach týkajúcich
sa sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie, úrazové poistenie, garančné
poistenie, poistenie v nezamestnanosti), štátnej sociálnej podpory (rodičovský príspevok, prídavok
na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a iné) a sociálnej pomoci (hmotná núdza)] a k tomu

zodpovedajúceho špecifického okruhu osôb, ktoré sú oprávnené domáhať sa súdneho prieskumu
správnychaktov(primárnerozhodnutí/opatrení)vydávanýchvovyššieuvedenýchveciach.Vtomtotype
správneho súdneho konania sa domáhajú ochrany primárne fyzické osoby, ktoré je nutné považovať za
tzv. slabších účastníkov (pozri § 5 ods. 1 SSP v spojení s článkom 6 Civilného sporového poriadku),ktorej skutočnosti zároveň zodpovedá nielen osobitná poučovacia povinnosť, ale i napríklad oslobodenie
od poplatkovej povinnosti, nevyžaduje sa tiež podmienka povinného právneho zastúpenia, správna
žaloba fyzickej osoby sa zo strany správneho súdu posudzuje neformálne, rozsah správnej žaloby

fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu, pri správnej
žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi; rovnako správny súd (ak to nie je
v rozpore s účelom správneho súdnictva) môže i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom
verejnej správy. Z uvedeného je zrejmé, že účelom takto koncipovanej osobitnej úpravy je predovšetkým
zabezpečenie účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb (hlavne z dôvodu nedostatku ich právneho

vedomia) v správnom súdnom konaní.

38. Vo vzťahu k poučovacej (manudukačnej) povinnosti Správny súdny poriadok rozlišuje jednak
všeobecnú poučovaciu povinnosť upravenú v § 26 SSP a jednak osobitnú poučovaciu povinnosť, ktorá
je upravená vo viacerých ustanoveniach naprieč celým procesným kódexom (napríklad § 41 ods. 1, § 59
ods.2,§77ods.1)stým,žejeupravenáajvovzťahuksprávnejžalobevsociálnychveciachv§199ods.

2 SSP, podľa ktorého správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu
a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných
právach a povinnostiach. Osobitná poučovacia povinnosť súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností fyzických osôb, ktorých realizácia alebo
rešpektovanie má zásadný význam pre efektívne hájenie, respektíve bránenie ich práv v konaní pred

súdom. V rámci tejto poučovacej povinnosti súdu bolo preto podľa názoru najvyššieho správneho súdu
potrebné poučiť žalobkyňu, aby sa táto v súdom stanovenej lehote vyjadrila aj k možnosti požiadať o
nariadenie pojednávania (o prerokovanie veci na pojednávaní). Podľa názoru najvyššieho správneho
súdu nie je v tomto smere vylúčené ani pripojenie doložky podľa § 103 ods. 2 SSP, že ak sa účastník
konania v takto určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia

pojednávania nebude mať námietky.

39. V súvislosti s právnou úpravou § 182 ods. 1 písm. g/ SSP, podľa ktorého jednou z obligatórnych
náležitostívšeobecnejsprávnejžalobyjeajvyjadrenie,čižalobcažiadanariadeniepojednávania,pričom
na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania už správny súd neprihliada, najvyšší správny

súd uvádza, že právna úprava konania o správnej žalobe v sociálnych veciach aj vzhľadom na svoje
osobitnépostavenie,zapredpokladu,žežalobcomjefyzickáosoba,obsahujev§202ods.1SSPvlastné
náležitosti správnej žaloby, v ktorých povinnosť požiadať o nariadenie pojednávania absentuje.

40. Vzhľadom na to, že krajský súd v zmysle vyššie naznačeného žalobkyňu relevantným spôsobom

nepoučil o jej procesných právach a povinnostiach, najvyšší správny súd dospel k záveru, že je daný
dôvod na zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP
v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

41. V ďalšom konaní krajský súd aj vzhľadom na vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v podanej kasačnej

sťažnosti bez ďalšieho nariadi vo veci pojednávanie, pričom sa riadne vysporiada s námietkami žalobcu,
najmä tými, ktoré majú aj s pripojenými dôkazmi zásadný význam pre riadne zistenie skutkového stavu
veci a vo veci znovu rozhodne; svoje rozhodnutie zároveň náležite v intenciách § 139 ods. 2 SSP
odôvodní.

42. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.