Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžfk/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200993
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1014200993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána
Fečíka, v právnej veci žalobcu: FIN.M.O.S., a. s., so sídlom: Pekná cesta 19, 831 05 Bratislava,
IČO: 35 925 094, zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s. r. o., so sídlom: Tomášikova 10/B,
821 03 Bratislava, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14.
marca 2014, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
1S/122/2014-174 zo dňa 7. marca 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1014200993.4, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorá začala
dňa 23. februára 2012. Správca dane doručil žalobcovi dňa 31. januára 2013 protokol o kontrole č.
9102403/5/357061/2013/KovK-24 zo dňa 28. januára 2013.
2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutie č.

9104403/5/2837187/2013-32 zo dňa 17. júna 2013. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu
rozhodnutím žalovaného č. 1100302/1/343468/2013/1042-36 zo dňa 13. septembra 2009 zrušené a
vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodom bolo, že na protokole o
kontrole absentoval vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane
vyhotovujúceho protokol. Správca dane následne doručil žalobcovi dňa 15. novembra 2013 identický
protokol datovaný k 28. januáru 2013 a vedený pod číslom 9102403/5/357061/2013/KovK-37 opatrený
podpismi dvoch zamestnankýň.

3. Po doručení protokolu správca dane vydal rozhodnutie č. 9104403/5/5556928/2013/KovK-38 zo dňa
13. decembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane"). Týmto rozhodnutím znížil žalobcovi ako
platiteľovi pridanej hodnoty sumu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie november
2011 zo sumy 80177,79 € na sumu 8914,26 € podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „daňový
poriadok"). Dôvodom malo byť porušenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v účinnom znení (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty"), nakoľko podľa názoru správcu dane
žalobca nepoužil prijaté plnenia na svoje zdaniteľné obchody.4. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 1100302/1/137296/2014/1042 zo dňa 14. marca 2014 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní") tak, že
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobca podal voči rozhodnutiu o odvolaní žalobu na Krajský súd v Bratislave. Vo svojej žalobe zastal
názor, že odvolacie rozhodnutie trpí vadami podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c) a e) zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „Občiansky súdny poriadok"). Podľa názoru
žalobcu zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo odvolacie rozhodnutie, je v rozpore s obsahom
spisov, odvolacie rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového

stavu je nedostatočné na posúdenie veci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť rozhodnutia o odvolaní. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie o odvolaní ako aj rozhodnutie
správcu dane a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Bratislave v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd") rozsudkom č.
1S/122/2014-97 zo dňa 22. októbra 2015 (ďalej len „rozsudok správneho súdu č. 1") zrušil rozhodnutie

o odvolaní v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa §
250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nesprávne
právne posúdil vec v časti týkajúcej sa zákonnosti dĺžky daňovej kontroly.

III. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky

7. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu č. 1 odvolanie. Na základe podaného odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. 2Sžf/7/2016-145 zo dňa 27. septembra 2018 zrušil
rozsudoksprávnehosúduč.1podľa§221ods.1písm.f)ah)Občianskehosúdnehoporiadkuavecvrátil
správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvodom bolo, že rozsudok správneho súdu č. 1 nebol dostatočne

odôvodnený.

IV. Opätovné konanie pred správnym súdom

8.SprávnysúdpovráteníveciNajvyššímsúdomSlovenskejrepublikyvecopätovneprejednalarozhodol

rozsudkom č. 1S/122/2014-174 zo dňa 7. marca 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1014200993.4. (ďalej len
„rozsudok správneho súdu č. 2"). Predmetným rozsudkom zamietol podanú žalobu žalobcu a žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania.
9. Správny súd sa v rozsudku správneho súdu č. 2 stotožnil s právnym posúdením žalovaného.
Vo vzťahu k namietaným porušeniam žalobcom zastal názor, že dĺžka daňovej kontroly neprekročila

zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, a preto protokol z vykonanej daňovej kontroly nemožno
považovať za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý by v daňovom konaní nemohol byť
použitý. V rámci právneho posúdenia dal za pravdu žalovanému, pričom okrem iného skonštatoval,
že vykonaná investícia verejného osvetlenia nebola vykonaná na investičnom majetku žalobcu, ale
bola vykonaná na majetku mesta Michalovce. Podľa názoru správneho súdu žalobca iba obstarával

a finančne zabezpečoval rekonštrukciu majetku mesta. Správny súd sa preto stotožnil s názorom
žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by preukázal vybudovanie úplne nového
verejného osvetlenia. Námietku žalobcu, že v obdobných prípadoch správca dane voči nemu postupoval
odlišne, správny súd vyhodnotil ako účelovú. Dôvodom je, že prvýkrát bola vznesená až v žalobe.

V. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov

10. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu č. 2 kasačnú sťažnosť zo dňa 14. mája 2019, v ktorej
navrhol zrušiť rozsudok správneho súdu č. 2 a vrátiť vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Svoju
kasačnú sťažnosť oprel o dôvody uvedené v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z.

Správnysúdnyporiadokvúčinnomznení(ďalejlen„SSP").Podľanázoružalobcusprávnysúdvosvojom
rozsudku:
· porušil právo na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru sa správny súd meritórne nezaoberal
skutočnosťou, že správca dane v typovo zhodných prípadoch nárok žalobcu na odpočet danenikdy nespochybnil. Takýto postup je pritom porušením princípu právnej istoty a princípu legitímnych
očakávaní,
· nesprávne právne posúdil vec a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe, keď dospel k názoru,

že je možné ako dôkaz vo vyrubovacom konaní akceptovať protokol, ktorý nemal náležitosť podpisu v
súlades§47písm.k)daňovéhoporiadku.Respektíve,pokiaľakodôkazakceptovalprotokolsovšetkými
náležitosťami vyhotovený po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly,
· nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k názoru, že vlastníkom modernizovaného verejného
osvetlenia sa stalo mesto Michalovce,

· nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval, že žalobca nepoužíva dodané plnenie na dodanie
zdaniteľných plnení.
11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 27. júna 2019. Stotožnil sa s rozsudkom
správneho súdu č. 2 a zotrval na záveroch daňového konania. Zároveň sa detailnejšie vyjadril k viacerým
námietkam uvedeným v kasačnej sťažnosti.

VI. Právne posúdenie kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd")
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení.
13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že

podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť žalobcovia neboli povinní uhradiť v
súlade s poznámkou k položke 10 uvedenej v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
účinnom znení, nakoľko na základe podaného odvolania bol už raz rozsudok správneho súdu (rozsudok
správneho súdu č. 1) zrušený Najvyšším súdom Slovenskej republiky.

15. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu č. 1, kasačnú sťažnosť žalobcu a
vyjadreniežalovaného.Uvedenéposúdilaprišielkzáverom,ktorédeklarovalvovýrokusvojhorozsudku.
Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

VI.I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa čl. 2 ods. 2 časti vety pred bodkočiarkou zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
účinnom znení (ďalej len „CSP") právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 46 ods. 8 časti prvej vety pred bodkočiarkou daňového poriadku zamestnanec správcu dane

z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia
dôkazov.
Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
podľa odseku 8.
Podľa§47písm.k)daňovéhoporiadkuprotokolmusíobsahovaťvlastnoručnýpodpisalebokvalifikovaný

elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ ... Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

VI.II. Posúdenie námietok týkajúcich sa porušenia práva na spravodlivý súdny proces16. V individuálnych rozhodovacích procesoch vo verejnej správe orgány verejnej správy vydávajú svoje
rozhodnutia na základe aplikácie právnych noriem na konkrétne situácie. Tieto situácie sa zisťujú v rámci
dokazovania.

17. V aplikačnej praxi sa často stáva, že niektoré veci sú skutkovo podobné a majú rovnaký právny
základ. Napriek tomu orgány verejnej správy sú povinné každú vec posúdiť samostatne, v kontexte
jej právnych a skutkových špecifík. Orgány verejnej správy v každej rozhodovanej veci vychádzajú z
osobitného dokazovania a právneho posudzovania. Pri aplikácii právnych noriem je treba postupovať
podľa článku 2 ods. 2 právneho predpisu č. 460/1992 Z. z. Ústava Slovenskej republiky v účinnom znení.

Podľa tohto ustanovenia sú osobitne orgány štátnej správy ako súčasť štátnych orgánov viazaní striktne
zákonom.
18. Z uvedených premís je potrebné vychádzať aj pri súdnej ochrane v rámci správneho súdnictva.
V zmysle § 6 ods. 1 SSP bolo úlohou správneho súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Pri posudzovaní je správny súd viazaný účinným právnym poriadkom. Nie je pre neho záväzná
rozhodovacia prax orgánov verejnej správy v iných veciach. Z tohto dôvodu správny súd nepochybil,

pokiaľ sa nevenoval iným konaniam pred orgánom verejnej správy.
19. Kasačný súd si uvedomuje význam princípu legitímnych očakávaní. Tento princíp však neznamená,
že správne súdy sú povinné skúmať a nasledovať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy.
Správne súdy kontrolujú verejnú správu. Nie je pritom vylúčené, že na základe tejto kontroly v konkrétnej
vecisamôžetiežzistiť,žedoterajšiakonštantnáajdlhoročnározhodovaciapraxorgánovverejnejsprávy

bola v rozpore so zákonom.
20. V súvislosti s uvedeným kasačný súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 časti vety pred bodkočiarkou CSP
v spojení s § 5 SSP. Podľa tohto článku je právna istota stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít.
21. S ohľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu ako

nedôvodnú.

VI.III. Posúdenie námietky žalobcu týkajúcej sa prekročenie dĺžky daňovej kontroly v dôsledku absencie
náležitosti protokolu

22. Skončenie daňovej kontroly upravené v § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku. Toto ustanovenie
viaže koniec daňovej kontroly na doručenie daňového protokolu, ktorý v súlade s ods. 8 tohto
ustanoveniamusíobsahovaťvýsledokdaňovejkontrolyvrátanevyhodnoteniadôkazov.Tietopodmienky
doručený protokol doručený 31. januára 2013 spĺňal.
23. Je pravdou, že tento protokol nebol podpísaný. Náležitosť podpisu na protokole však upravuje § 47

písm. k) daňového poriadku. Na absenciu náležitostí podľa § 47 však skončenie daňovej kontroly nie je
naviazané. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku sa na skončenie daňovej kontroly vyžaduje
len splnenie náležitostí podľa § 46 ods. 8 časti prvej vety pred bodkočiarkou. Všetky tieto náležitosti
predmetný protokol, aj keď nepodpísaný spĺňal.
24. Z tohto dôvodu kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že zo strany správcu dane prišlo

k formálnemu pochybeniu, ktoré nemalo vplyv na ukončenie daňovej kontroly k 31. januáru 2013. Z
uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.

VI.IV. Posúdenie námietky týkajúcej sa vlastníctva modernizovaného verejného osvetlenia

25. Zo spisového materiálu je zrejmé, že základom obchodného vzťahu je zmluva medzi žalobcom a
mestom Michalovce o zabezpečení verejného osvetlenia č. VO-20110326 zo dňa 27. júla 2011 (ďalej
len „zmluva o zabezpečení verejného osvetlenia"). Je pravdou, že v čl. V ods. 5 tejto zmluvy sa účastníci
dohodli, že majetok, ktorý vznikne ako výsledok investície žalobcu bude jeho vlastníctvom a mesto
Michalovcejeoprávnenénadobudnúťvlastníckeprávoktomutomajetkuažnazákladeosobitnejzmluvy.

Nadruhejstraneexistujúvážnepochybnosti,čikvýsledkuinvestíciežalobcuajžalobcareálnevlastnícke
právo získal.
26. Kasačný súd nepovažoval za sporné, že pôvodné verejné osvetlenie majúce charakter stavby,
bolo vo vlastníctve mesta Michalovce. Zo spisového materiálu nie je zrejmé, že by prišlo k reálnemu
prevodu tejto stavby z mesta Michalovce na žalobcu. Rovnako je prinajmenšom sporné, že by žalobca

svojou investíciou do verejného osvetlenia vytvoril samostatnú novú vec, ktorý by mohol mať vo svojom
vlastníctve. Pochybnosti vyvoláva aj stavebné povolenie vydané obcou Kaluža č. 2011 5825-Ka zo dňa
26. augusta 2011 týkajúceho sa verejného osvetlenia futbalového štadióna mesta Michalovce, kde jeako stavebník vedený mesto Michalovce. To aj napriek tomu, že podľa časti II ods. 1 zmluvy medzi
žalobcom a mestom Michalovce je realizácia aj tohto osvetlenia zahrnutá do investície žalobcu.
27. Kasačnému súdu neprináleží hodnotiť, v koho vlastníctve je investícia realizovaná žalobcom

na základe zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia. Pre účely daňového konania však musí
konštatovať, že existujú vážne pochybnosti o nadobudnutí vlastníckeho práva k časti verejného
osvetlenia mesta Michalovce žalobcom tak, ako to predpokladá čl. V ods. 5 zmluvy o zabezpečení
verejného osvetlenia.
28. Predmetné skutočnosti je nutné hodnotiť so zreteľom na § 24 ods. 1 daňového poriadku, podľa

ktorého je dôkazné bremeno na strane žalobcu. Zo žalobcovej obrany pritom s ohľadom aj na vyššie
uvedené pochybnosti a rozpory nevyplýva, že by nadobudol vlastníctvo k výsledku jeho investície. Na
uvedené skutočnosti detailne poukázal aj správny súd v ods. 95-105 rozsudku správneho súdu.
29. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku žalobcov
ako nedôvodnú.

VI.V. Posúdenie námietky týkajúcej sa nepoužívania dodaného plnenia na dodanie ďalších zdaniteľných
plnení

30. V zmysle § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty je predpokladom pre odpočítanie dane, ktorú
je povinný žalobca platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré žalobca použije na dodávky tovarov a služieb.

Kasačný súd sa pritom stotožňuje s názorom správneho súdu v tom, že je prinajmenšom sporné, na aké
ďalšie dodávky tovarov a služieb mohol žalobca výsledky svojej investičnej činnosti použiť.
31. V tejto súvislosti je jednou z kľúčových otázok, či výsledok investičnej činnosti je vo vlastníctve
žalobcu alebo mesta Michalovce. Žalobca však nepreukázal, že je vlastníkom uskutočnenej investície.
Zo strany žalobcu nebolo dostatočným spôsobom v súlade s § 24 ods. 1 daňového poriadku vyvrátené,

že mesto Michalovce nie je naďalej vlastníkom celého verejného osvetlenia vrátane častí, v ktorých
prišlo k investícii zo strany žalobcu.
32. Kasačný súd poukazuje aj na časť II zmluvy o zabezpečení verejného osvetlenia, kde sú
zadefinovanéčinnostirealizovanéžalobcom.Tiesúspojenésmodernizáciou,údržbou,prevádzkovaním
a ďalšími činnosťami k verejnému osvetleniu, ktoré ako celok nesporne patrí mestu Michalovce. Tieto

činnosti priamo nenadväzujú na investíciu žalobcu do verejného osvetlenia mesta Michalovce.
33. Kasačný súd v plnom rozsahu súhlasí s právnym posúdením uvedeným v ods. 116 rozsudku
správneho súdu č. 2, podľa ktorého žalobca uskutočnenú investíciu mestu Michalovce nefakturoval.
Reálne fakturuje obci až ďalšie činnosti, avšak svojou prvotnou investíciou sa podieľal na modernizácii
verejného osvetlenia svojho obchodného partnera (mesto Michalovce).

34. S ohľadom na konštatované je kasačný súd toho názoru, že zo strany žalobcu neprišlo k preukázaniu
vzťahu medzi dodaným plnením a ďalším zdaniteľným plnením pre uplatnenie nároku na odpočet
dane. Správny súd uvedené správne a zákonne posúdil. Kasačný súd preto považuje podanú námietku
žalobcov za nedôvodnú.

VI.VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

35. Kasačný súd s ohľadom na všetky skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa
§ 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a
§ 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani
žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd
nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej

vety SSP priznané.
37. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.