Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. február 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Asan/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200992
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny
Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: E.. E. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom U. Č.. XXX/
X, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Valéria Vassová, advokátka, Pribinova 2246/2, 075 01 Trebišov, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2018 z 26.9.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/188/2018-65 z 28.5.2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 26 z 18.7.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 192 ods. 1

písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej
službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len „PZ“), ktorú vykonával vo funkcii referent (6219) Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného
zboru (ďalej len „ÚPZ ÚHCP P PZ“) s tým, že jeho služobný pomer končí podľa ustanovenia § 194 ods.
3 zákona č. 73/1998 Z.z., dňom doručenia rozhodnutia.

2. V zmysle odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu
a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 12.3.2018 v
čase o 15.35 hod. mimo výkonu štátnej služby viedol pod vplyvom alkoholu po štátnej ceste 1/79 v úseku
medzi obcou Veľaty a mestom Trebišov osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. Q. XXXDF.
Pri prejazde ľavotočivej zákruty z presne nezistených príčin prešiel vpravo mimo vozovku, následne v

šmyku do protismeru, kde zišiel do trávnatej priekopy a odtiaľ opakovaným prevrátením vozidla skončil v
poli. V rámci šetrenia dopravnej nehody bol žalobca v čase o 15.59 hod. podrobený dychovej skúške na
prítomnosť alkoholu v dychu meracím prístrojom AlcoQuant 6020 plus číslo A09153 s výsledkom 0,86mg/1 (v prepočte približne 1,79 %>o) a pri vykonanej opakovanej dychovej skúške v čase o 16.42 h bol
výsledok 0,77 mg/1 (v prepočte približne 1,6 ‰).

3. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že skutkový stav bol zistený na základe nasledovných
dôkazov: hlásenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, SKIS, úrad inšpekčnej služby - odbor
inšpekčnej služby Východ Košice ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 o vznesení obvinenia z 9.4.2018,
upovedomenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce o začatí konania vo veci vo veci

prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ z 10.4.2018, vyjadrenie k disciplinárnemu konaniu
z 16.4.2018, sťažnosť z 13.4.2018 voči uzneseniu ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 z 4.4.2018, úradný
záznam PPZ- HCP-SE-2018/025096-005 z 23.5.2018 k výpovedi svedkyne C. P., úradný záznam
PPZ-HCP-SE-2018/025096-006 z 23.5.2018 k výpovedi svedka E. P., úradný záznam PPZ-HCP-SE
2018/025096-007z23.5.2018kvýpovedisvedkaH.C.,úradnýzáznamPPZ-HCP-SE-2018/025096-008
z 28.5.2018 k výpovedi svedka E. P., zápis o dychovej skúške ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 z 12.3.2018,

certifikát overenia analyzátora dychu č. 1667/321.08/17 z 12.3.2018, výsledok toxikologického
vyšetrenia ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 metódou plynovej chromatografíe z 14.3.2018, úradný záznam
ORPZ-TV-ODI-125/2018 o zaistení z 12.3.2018, znalecký posudok ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2018/602
vo veci prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovenia § 289 Trestného
zákona , dopravná

nehoda na štátnej ceste 1/79 v úseku medzi obcou Veľaty a mestom Trebišov dňa 12.3.2018,
na základe objednávky ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, SKIS,
úrad inšpekčnej služby - odbor inšpekčnej služby Východ Košice vyhotovený Kriminalistickým a
expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice,
záznam dopravnej nehody ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 z 13.3.2018 s fotodokumentáciou, osobná

evidenčná karta príslušníka PZ, prehľad o odmenách a trestoch, prehľad o disciplinárnych odmenách
a disciplinárnych opatreniach, zápisnice o preškolení príslušníkov PZ z rozkazov ministra vnútra
Slovenskej republiky č. 2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, odborná príprava o
úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov PZ v súvislosti s používaním alkoholu alebo
iných návykových látok, zhodnotenie služobnej činnosti PPZ-HCP-SE-2018/025096-009 z 1.6.2018,

oznámenie o zotrvaní v služobnom pomere z 1.6.2018, návrh na prepustenie zo služobného pomeru v
štátnej službe príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č.73/1998 Z.z. z 4.6.2018, žiadosť na prerokovanie a
zaujatie stanoviska Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej
polície, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce vo veci návrhu na prepustenie zo služobného

pomeru v štátnej službe príslušníka PZ adresovaná Základnej organizácii OZP č. 10-12 pri OR PZ
Trebišov z 4.6.2018, predvolania PPZ-HCP-SE-2018/025096-012 a PPZ-HCP- SE-2018/025096-013PZ
k oboznámeniu s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka z
11.6.2018, súhlasné stanovisko Základnej organizácie OZP č. 10-12 pri OR PZ Trebišov OZ-1-02/
KE6-2018 vo veci prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ z 12.6.2018,

oboznámenie sa s návrhom prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ UPZC
PPZ-HCP-SE- 2018/025096-014 z 20.6.2018, návrhy z 22.6.2018 a úradný záznam zástupcu riaditeľa
UPZC PPZ- HCP- SE-2018/025096-016 k návrhom z 26.06.2018.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal

neplatnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na to, že skutočnosti, ktoré sa mu kladú za vinu, sú
voči jeho osobe nedôvodné a neboli mu dostatočne preukázané. Namietal aj to, že nadriadený orgán
a ani orgán, ktorý prvostupňové rozhodnutie vydal, sa nevysporiadali so všetkými jeho námietkami,
uplatnenými pred jeho nadriadeným, ktoré spočívajú v porušení jeho základných práv na spravodlivý
proces. Žalobca zároveň spochybnil spôsob získavania dôkazov zo strany nadriadeného z dôvodu,

že mu bola odňatá možnosť riadne a včas uplatňovať jeho zákonné práva ako účastníka konania.
Predovšetkým namietal postup nadriadeného pri vykonávaní úradných záznamov o výpovediach
svedkov, keďže sú podľa jeho názoru nezákonné a nepoužiteľné v personálnom konaní proti jeho osobe.
Žalobca zotrvával na svojej nevine a ďalej namietal, že dňa 12.3.2018 neriadil predmetné motorové
vozidlo. Uviedol, že v celom dokazovaní nebol voči nemu zachovaný zákonný procesný postup, ktorý by

viedol k zisteniu skutočnej pravdy a prvostupňové rozhodnutie považoval za vykonštruované, účelové
a nezákonné. Na základe uvedeného, tvrdil, že za danej procesnej situácie nebolo možné voči nemu
použiť ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa žalobcu v konaní absentovalovykonanie iných dôležitých dôkazov zo strany nadriadeného, čím boli porušené jeho ľudské práva a
základné slobody podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. SPOU-
PO-PK-88/2018 z 28.9.2018 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu podľa § 243
ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietlo a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Rozhodnutie
odôvodnilo tým, že prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dôkazy a správne posúdil konanie

žalobcu ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktoré napĺňa
všetky znaky skutkovej podstaty prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1
písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.

II. Konanie pred krajským súdom

6. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou doručenou 5.11.2018 Krajskému súdu v Košiciach a
týmto postúpenou 10.12.2018 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca vo svojej žalobe namietal predovšetkým nasledovné:

- rozhodnutia žalovaného je nezákonné z dôvodu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na procesných
úkonoch v dňoch 12.4.2018, 23.5.2018 a 28.5.2018 a klásť svedkom otázky a konfrontovať ich s nimi,
čím došlo k zásahu do jeho práv na obhajobu. Následkom toho zároveň nebol zistený skutkový stav

veci, najmä neboli zistené rozhodné okolnosti svedčiace v jeho prospech, čím sa stalo rozhodnutie
žalovaného nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť,
- na vyjadrenie sa k návrhu na prepustenie mu bola určená príliš krátka lehota v dĺžke dvoch dní,
- že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktorým by porušil základné povinnosti príslušníka
PZ, a to porušenie prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom tak, že by jeho ponechanie

v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
- správne orgány nezadovážili dostatok skutkových podkladov a dôkazov v súlade s ustanovením
§ 238 zákona č. 73/1998 Z.z. , neexistuje jediný dôkaz o tom, že by sa pri výkone pracovnej činnosti dopustil
konania, ktoré by mohlo byť charakterizované ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo

služobnej povinnosti,
- nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorým by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností
na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny, nakoľko doposiaľ nikdy žiadnu disciplínu neporušil a
nikdy ani nemal vykázaný žiadny nedostatok vo svojej služobnej činnosti,

- predmetné motorové vozidlo v daný deň neriadil a bol iba spolujazdcom. Naopak, v prípade, ak by
predmetné motorové vozidlo riadil, tak by v rozpore s odborným vyjadrením mal prejsť celkom 15 km
po ceste I. triedy počas frekventovanej špičky a prešiel by aj veľký kruhový objazd, čo je absolútne
neakceptovateľné, že by v tomto stave dokázal vykonať,
- neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky pre prepustenie zo služobného pomeru

príslušníka PZ v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.

8. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe písomným podaním doručeným krajskému súdu 9.4.2019
zhodne s odôvodnením prvostupňového ako aj žalovaného rozhodnutia a v nadväznosti na všetky
žalobcom namietané skutočnosti navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

9. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná a rozsudkom č.k. 1S/188/2018-65 z 28.5.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) ju
zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd takto rozhodol bez nariadenia
pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) dňa
28.05.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP).10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol nasledovné:
- k námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo na obhajobu, a to z dôvodu, že mu nebolo umožnené
zúčastniť sa na procesných úkonoch a to klásť svedkom otázky a konfrontovať ich s nimi, krajský súd

skonštatoval, že žalobcov nadriadený nemal zákonnú povinnosť mu oznamovať vykonávanie všetkých
úkonov, nakoľko sa nejednalo o trestné konanie,
- žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k začatiu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného
pomeru príslušníka PZ a počas celého konania mohol navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, ako
aj oboznamovať sa s nimi a taktiež nahliadať do administratívneho spisu,

- k námietke žalobcu ohľadom krátkosti lehoty na vyjadrenie sa k návrhu jeho prepustenia krajský súd
uviedol, že táto lehota bola vzhľadom na rozsah spisového materiálu dostatočne primeraná,
- k námietke žalobcu o vykonaní dôkazov nezákonným spôsobom krajský súd uviedol, že nadriadený
v konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ postupoval zákonným spôsobom,
keď vykonal vlastné dokazovanie výpoveďami svedkov, vyjadrením žalobcu a znaleckým posudkom.
Týmito dôkazmi mal krajský súd nesporne preukázané protiprávne konanie žalobcu, pretože z výpovedí

priamych svedkov (C. P., E. P., H. C. a E. P.) jednoznačne vyplynulo, že motorové vozidlo riadil žalobca
a že nemal žiadneho spolujazdca,
- v konaní nebolo sporné, že žalobca bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu, čo bolo
preukázané certifikátom overenia analyzátora jeho dychu č. 1667/321.08/17 z 12.3.2018 a výsledkom
toxikologického vyšetrenia ČVS:SKIS-13/OISV-SV-2018 metódou plynovej chromatografie z 14.3.2018,

- okolnosti, ktoré zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
PZ, boli v konaní jednoznačne preukázané,
- k námietke žalobcu, že v správnom konaní boli použité dôkazy z trestného konania, krajský súd
podotkol, že konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ je samostatným
konaním, ktoré nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania policajta. Sankciu za

porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou
zodpovednosťou,
- k námietke žalobcu, že pri prepustení je správny orgán povinný prihliadať na osobu policajta, jeho
hodnotenia a plnenie pracovných úloh, krajský súd uviedol, že svedomité plnenie služobných povinností
a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, a preto

ním nemožno ospravedlniť jeho konanie. Toto je o to závažnejšie, že sa ho žalobca dopustil aj napriek
tomu, že bol s internými predpismi pravidelne preškoľovaný,
- k námietke žalobcu, že v konaní neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky, a to porušenie
služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie žalobcu v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, krajský súd skonštatoval, že sa

s ňou nemožno stotožniť, pretože príslušník PZ sa pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude
čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov ich
bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Sžo/175/2015 a sp.zn. 6 Sžo/26/2011.

III. Konanie na kasačnom súde

A)
11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť,

v ktorej navrhol zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, resp.
zmenu rozhodnutia krajského súdu spočívajúcu v zrušení rozhodnutia žalovaného. Kasačnú sťažnosť
sťažovateľ podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, pretože krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi
uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Konkrétne pochybenia krajského súdu sťažovateľ vymedzil v sťažnostných bodoch obdobne ako v
žalobných bodoch správnej žaloby, pričom namietal predovšetkým nasledovné:

- krajský súd mal konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania proti sťažovateľovi,
svedkovia nemohli byť vypočúvaní skôr, než boli vypočutí v trestnom konaní, pričom doposiaľ
neukončené trestné konanie voči sťažovateľovi viedol nezákonný orgán - inšpekčná služba Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky,- sťažovateľ nemal možnosť byť pri výsluchoch svedkov a klásť im otázky, čím boli porušené jeho
procesné práva a súčasne tieto svedecké výpovede sú účelové, protichodné a klamlivé, zároveň tým
sťažovateľovi nebolo umožnené navrhovať dôkazy a obhajovať sa a správne orgány nezistili skutočný

stav veci,
- konania, ktoré sa mu kladie za vinu, sa nedopustil (motorové vozidlo neriadil) a zároveň sa nejednalo
o porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti pri výkone pracovnej činnosti,
- podľa odborného vyjadrenia E.. A. J. č. 27/2018 pri zistenom stupni opitosti by nebolo možné, aby v
čase dopravnej špičky prešiel cca 15 km, čo dokazuje jeho tvrdenie, že motorové vozidlo neriadil,

- v určenej dvojdňovej lehote sa z dôvodu jej krátkosti nebolo možné riadne vyjadriť k návrhu na jeho
prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ,
- neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky pre prepustenie zo služobného pomeru
príslušníka PZ v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., a to porušenie služobnej prísahy
a služobnej povinnosti žalobcom zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie žalobcu v služobnom pomere
by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom vo vzťahu k prvej podmienke nebol náležite

zistený skutkový stav a pri druhej podmienke správne orgány a ani krajský súd neuviedli žiadny dôvod,
prečo by sťažovateľovo zotrvanie v služobnom pomere malo byť na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby,
- krajský súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom jeho vykonanie bolo potrebné a tým došlo
k zásahu do sťažovateľových procesných práv.

B)
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich tvrdeniach z napadnutého
rozhodnutia a z vyjadrenia ku správnej žalobe a stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím krajského
súdu navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV. Právny názor kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods.
1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel

z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo
všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 4Asan/15/2020. Od 1.8.2021 je na

konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom
pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol
v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§

438 ods. 2 SSP )
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť
kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP ), preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom
rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

16. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol

sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Prepustenie bolo vykonané s odkazom
na § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. ako následok porušenia služobnej prísahy a služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, pričom ako predmetné porušenie bolo klasifikované príslušné
konanie sťažovateľa, ktorý dňa 12.3.2018 v čase o 15.35 hod., mimo výkonu štátnej služby viedol pod
vplyvomalkoholupoštátnejceste1/79vúsekumedziobcouVeľatyamestomTrebišovosobnémotorové

vozidlo a pri prejazde ľavotočivej zákruty z presne nezistených príčin prešiel vpravo mimo vozovku,
následne v šmyku do protismeru, kde zišiel do trávnatej priekopy a odtiaľ opakovaným prevrátením
vozidla skončil v poli.17. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. „Policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.“

Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. „Policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na
prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy
a obhajovať sa.“

18. Prepustenie zo služobného pomeru je v danom prípade v podstate následkom predchádzajúceho
protiprávneho konania sťažovateľa. Jedná sa pritom o následok majúci primárne pracovnoprávnu
povahu i keď v širšom ponímaní táto spĺňa aj povahu sankcie za iné protiprávne konanie v zmysle § 194
ods. 1 SSP. Vzhľadom na úplne odlišný normatívne chránený objekt (porovnaj Baricová, J., Fečík, M.,
Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 993 s.)
bolo v danom prípade nesporné, že trestné konanie a konanie vo veci prepustenia príslušníka PZ zo

služobného pomeru neboli v takom vzájomnom pomere, ktorý by medzi nimi predstavoval prekážku ne
bis in idem. Inými slovami obe konania majú samostatný charakter a preto neobstojí záver sťažovateľa,
podľa ktorého trestné konanie predstavuje v danom prípade „základné“ konanie, od výsledku ktorého
sa následne má odvíjať priebeh konania vo veci prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru.
Normatívne ustanoveným dôvodom prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.

totiž nie je spáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť
hrubým spôsobom. Vo vzťahu k predmetnej veci nie je pritom podstatné to, či sa sťažovateľ vedením
motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a následnou dopravnou nehodou dopustil trestného činu, ale
to, že takýto skutok možno vyhodnotiť ako porušenia služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť
hrubým spôsobom. To znamená, že správne orgány a ani krajský súd neboli povinní prerušiť svoje

konania do skončenia trestného konania. Jedine, ak by v čase rozhodovania správnych orgánov bolo
trestné konanie už skončené, malo by príslušné rozhodnutie záväzný charakter aj pre rozhodovanie
správnych orgánov v zmysle § 238a zákona č. 73/1998 Z.z., prípadne aj správnych súdov (§ 131 SSP).
Sťažnostná námietka, v zmysle ktorej mal krajský súd konanie prerušiť až do rozhodnutia v trestnom
konaní, je preto nedôvodná. Rovnako nesprávny bol aj záver sťažovateľa o tom, že v administratívnom

konaní mohli byť svedkovia vypočutí až po ich vypočutí v trestnom konaní. Takáto úprava totiž nevyplýva
zo žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. a ani Trestného poriadku. Právne irelevantné je aj
sťažovateľovo namietanie týkajúce sa postavenia Úradu inšpekčnej služby v trestnom konaní, pretože
predmetom rozhodovania v danej veci nie je preskúmavanie zákonnosti postupu orgánov činných v
trestnom konaní.

19. Konanie vo veci prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru predstavuje konanie vo
veciach služobného pomeru, ktoré je upravené v § 231 až § 248 zákona č. 73/1998 Z.z. Jedná
sa o osobitný druh administratívneho konania v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na ktorý sa
subsidiárne nevzťahuje (okrem výkonu rozhodnutia) všeobecný predpis o správnom konaní (§ 247a

zákona č. 73/1998 Z.z.), t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zákon pre
toto konanie neustanovuje (obligatórne) uskutočnenie ústneho pojednávania. Dôkazy, ktoré možno v
konaní vykonať, sú vymedzené demonštratívne a príkladmo v § 238 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998
Z.z. Zákon explicitne neustanovuje za dôkaz výsluch svedka, ako je tomu v § 34 ods. 2 a § 35
správneho poriadku, ale hovorí o výpovedi a vyjadrení. Pod takýmito pojmami možno preto akceptovať

aj zaznamenanie výpovede svedkov vo formálnej podobe úradných záznamov. Tieto boli pritom okrem
svedka podpísané aj dvomi príslušníkmi PZ, z ktorých jeden bol spracovateľom úradného záznamu.
Pokiaľ sťažovateľ namietal účelovosť a klamlivosť týchto výpovedí, jednalo sa o všeobecné a ničím
konkrétnym nepodložené tvrdenie. Rovnako tomu bolo aj pri námietke protichodnosti, pretože kasačný
súd rozpory medzi danými výpoveďami nezistil. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ nebol prítomný pri

daných výpovediach, neznamená bez ďalšieho, že došlo k zásahu do jeho procesných práv. Zákon č.
73/1998 Z.z. totiž správnemu orgánu nestanovuje povinnosť zabezpečiť prítomnosť účastníka konania
na danom úkone. Implicitne možno uvažovať nad tým, že opakovaný výsluch svedka, resp. konfrontácia
vrátane pripustenia otázok účastníka konania by boli namieste v prípade „nejasnej“ dôkaznej situácie,
resp. existencie rozporov medzi jednotlivými dôkazmi. O takýto prípad sa však v danej veci nejednalo.

Sťažovateľ sa síce neustále bránil tým, že motorové vozidlo neriadil, ale na podporu svojich tvrdení
nepredložil žiaden relevantný dôkaz a ani neoznačil osobu, ktorá mala motorové vozidlo riadiť. Naopak
zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že to bol práve sťažovateľ, kto bol vodičom a tento
záver bol podporený aj znaleckým dokazovaním týkajúcim sa analýzy DNA. V tomto smere neobstojíani námietka sťažovateľa s odkazom na odborné vyjadrenie E.. A. J.P. č. 27/2018, že v zistenom stave
opitosti by nebol spôsobilý prejsť cca 15 km v čase dopravnej špičky. Z daného odborného vyjadrenia
totiž nevyplýva absolútna nemožnosť viesť motorové vozidlo, resp. záver, že opitý vodič by s ním musel

mať dopravnú nehodu bezprostredne po začatí jazdy. V odbornom vyjadrení bol totiž prezentovaný
záver, že „v tomto stupni opitosti vo všeobecnosti dochádza k výrazným poruchám videnia, pozornosti,
orientácie a koordinácie pohybov, čo znemožňuje bezpečné riadenie motorového vozidla“, pričom vodič
trpí následne uvedenými symptómami. Z predmetnej citácie je teda zrejmé, že závery odborného
vyjadrenia majú všeobecný charakter a predpovedajú elementárnu nemožnosť riadenia motorového

vozidla, ktorá nakoniec aj bola v skutočnosti potvrdená dopravnou nehodou sťažovateľa.

20. Pokiaľ sťažovateľ namietal krátkosť dvojdňovej lehoty danej mu na vyjadrenie sa k návrhu na
prepustenie zo služobného pomeru, je k tomu potrebné uviesť, že zákon v § 193 ods. 2 zákona č.
73/1998 Z.z. dĺžku lehoty v takomto prípade neustanovuje. Jej určenie je preto v diskrečnej právomoci
správneho orgánu, pričom vzhľadom na povahu veci a rozsah administratívneho spisu možno zhodne

s krajským súdom skonštatovať, že táto lehota bola primeraná. Nakoniec sťažovateľ sa mohol k veci
vyjadrovať v plnom rozsahu aj v následne prebiehajúcom administratívnom konaní.

21. Sťažovateľ tiež namietal, že v jeho prípade neboli kumulatívne splnené dve zákonné podmienky
pre jeho prepustenie zo služobného pomeru vyplývajúce z § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998

Z.z. Prvou podmienkou v prípade sťažovateľa bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti
zvlášť hrubým spôsobom. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal predovšetkým to, že správnymi orgánmi
nebol náležite zistený skutkový stav, keďže on motorové vozidlo neriadil a súčasne sa nejednalo o
pochybenie pri výkone pracovnej činnosti. Opätovne je potrebné poukázať na to, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že to bol práve sťažovateľ, kto pod vplyvom alkoholu viedol

motorové vozidlo a zapríčinil dopravnú nehodu. Pre naplnenie predmetnej podmienky prepustenia je
pritom irelevantné, že sa daného konania sťažovateľ dopustil mimo výkonu pracovnej činnosti, pretože
kvalifikácia porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je viazaná len na výkon služobnej
činnosti policajta. Súčasťou služobnej prísahy policajta v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je aj
sľub byť čestný, statočný a disciplinovaný a riadiť sa právnymi predpismi, pričom vedenie motorového

vozidla pod vplyvom alkoholu predstavuje vo vzťahu k možným následkom nielen spoločensky vysoko
nebezpečné konanie ale i hrubé porušenie zákona. Vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu
aj mimo času služby je pritom internými predpismi PZ (časť I bod 3 rozkazu ministra vnútra Slovenskej
republiky č. 2/2002) definované ako porušenie služobnej povinnosti. Vo vzťahu k druhej podmienky
prepustenia spočívajúcej v tom, že by ponechanie sťažovateľa v služobnom pomere bolo na ujmu

dôležitých záujmov štátnej služby, možno skonštatovať, že i táto bola naplnená a v tomto smere sa
možno stotožniť s jej posúdením tak zo strany žalovaného ako i krajského súdu. I pri zohľadnení
dovtedajšieho bezproblémového a svedomitého plnenia si služobných povinností zo strany sťažovateľa
jeho jazda motorovým vozidlom v silnom stupni opitosti a následná dopravná nehoda predstavujú taký
zásah do dôvery v čestnosť, statočnosť a disciplinovanosť sťažovateľa, ktorý znemožňuje zotrvanie v

štátnej službe príslušníka PZ. Je neprípustné, aby v štátnej službe príslušníka PZ zotrval ten, kto bol
riadne oboznámený s tým, že vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu sa považuje za hrubé
porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti a napriek tomu sa takéhoto protiprávneho konania
úmyselne dopustil. Pokiaľ má na jednej strane príslušník PZ u iných zabezpečovať rešpektovanie
zákonnosti, nemôže súčasne sám túto hrubo porušovať. Akceptácia takéhoto konania by súčasne

mala za následok obavu zo zníženia úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov. Takéto riziko poklesu
dôveryhodnosti PZ ako i disciplinovanosti jeho príslušníkov nesporne predstavuje taký dôležitý záujem
štátnejslužby,ktorýbybolohrozenývprípade,akbysťažovateľnebolprepustenýzoslužobnéhopomeru
príslušníka PZ.

22. K námietke sťažovateľa, že krajský súd vo veci konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania,
kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ o vykonanie pojednávania v správnej žalobe nepožiadal.
Správne súdne konanie je vo všeobecnosti založené na princípoch verejnosti a ústnosti, ktoré sú
signifikantne spojené s pojednávaním. Tomu zodpovedá povinnosť správneho súdu pojednávanie
nariadiť, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania a to v zásade pri svojom prvom procesnom

úkone [§ 107 ods. 1 písm. a), § 181 ods. 1 písm. g) SSP]. Pokiaľ však žiaden z účastníkov konania toto
svoje procesné právo nevyužije, je výlučne na úvahe správneho súdu, či dôjde k záveru, že sú splnené
podmienky pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až d) SSP. Konanie o správnej
žalobe však má povahu prieskumného konania a správny súd v ňom nemá postavenie súdu skutkového.To znamená, že pre rozhodnutie správneho súdu je potreba nariadenia pojednávania skôr výnimkou. V
každom prípade však platí, že účastník konania, ktorý bol pasívny a nenavrhol nariadenie pojednávania,
nemôže byť na svojich procesných právach dotknutý tým, ak správny súd rozhodol bez pojednávania a

teda nezistil potrebu jeho nariadenia v zmysle § 107 ods. 1 písm. d) SSP. Námietka sťažovateľa, že by
mal byť nenariadením pojednávania zo strany krajského súdu dotknutý na svojich procesných právach
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto vôbec neobstojí.

23. Záverom možno dodať, že sťažovateľ síce svoje sťažnostné body uviedol na 10 stranách a v 48

odsekoch, avšak tieto sa na viacerých miestach opakovali, resp. mali konštatačný charakter. Po ich
preskúmaní došiel kasačný súd na základe vyššie uvedeného k záveru, že dané sťažnostné body sú
nedôvodné a na ich podklade nedošlo k naplneniu uplatnených dôvodov kasačnej sťažnosti podľa §
440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Zo strany kasačného súdu nebolo teda zistené, že by krajský súd v
konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp.

rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec
uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie
skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP.

24. Z uvedených dôvodov preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 SSP a contrario, žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu
trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre

postup súdu pri náhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.