Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/65/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200164
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:4021200164.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: U.. P. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX P. E., zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER &
PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,
IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 811 08 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7381-5/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, o kasačnej

sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 22Sa/8/2021 - 32 z 31. mája 2021, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutie krajského súdu

1.Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 22Sa/8/2021 - 32 zo dňa 31. mája 2021 (ďalej len „napadnuté
uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu ako neprípustnú, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7381-5/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, ktorým žalovaná zastavila
konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 116/19/4402-8 zo dňa 6. septembra
2019, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-1311004617-
GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 vo veci predpísania poistného samostatne zárobkovo činnej osobe pánovi
U.. P. X., rodné číslo: XXXXXX/XXX, bytom B. XX, XXX XX P. E. z dôvodu, že prokurátor vzal podaný
protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu krajského súdu

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“).
Navrhoval, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie

konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľ
konštatoval, že v dôsledku späťvzatia protestu prokurátora a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej,
bolo absolútne zmarené právo sťažovateľa na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov
prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Späťvzatím
protestu bolo zmarené právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Žalovaná pri rozhodovaní o zastavení

konania celkom opomenula skúmať zákonnosť späťvzatia protestu. Správny súd takisto opomenul,
že späťvzatiu predchádzal nezákonný pokyn generálnej prokuratúry do rozhodovacej autonómiepodriadeného prokurátora vzťahujúcej na dispozíciu s protestom. Sťažovateľ ďalej uviedol, že podľa §
7 písm. e/ SSP sú preskúmateľné tie procesné rozhodnutia, ktoré mohli mať za následok zásah do práv
žalobcu. O tom, že napadnuté rozhodnutie je takým rozhodnutím, svedčí to, že iné správne súdy toto

rozhodnutie meritórne preskúmavajú.

III.
Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

3. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch vyjadrenia zotrvala na právnom názore, že postupovala
správne a v súlade so zákonom, ak konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č.
Pd 116/19/4402-8 proti právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, Levice, č: 700-1311004617-
GC04/17 zo dňa 13. júla 2017, vo veci predpísania poistného, zastavila podľa § 24 ods. 5 zákona č.
153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) z dôvodu, že prokurátor dňa 28. 01. 2021

zobral podaný protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

IV.
Konanie a rozhodnutie kasačného súdu

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že
kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná
(§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal
napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti

podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

5. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

8. Podľa§461SSP,kasačnýsúdzamietnekasačnúsťažnosť,akpopreskúmanízistí,ženiejedôvodná.

9. Podľa § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

10. Podľa § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom
rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

11. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovanej, kasačný súd zistil, že
žalovaná konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Levice, č. Pd 116/19/4402-8 zo dňa 06.
09. 2019, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004617-
GC04/17zodňa13.júla2017,vovecipredpísaniapoistnéhosamostatnezárobkovočinnejosobepánovi
P. X., rodné číslo: XXXXXX/XXX, zastavila, pretože prokurátor vzal podaný podnet späť predtým, ako

bolo o ňom rozhodnuté s odkazom na § 23 ods. 3 a § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre. Prokurátor
protest zo dňa 06. 09. 2019 vzal späť z dôvodu rešpektovania rozhodnutia veľkého senátu správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 11. 2020, spis. zn. 1Vs/3/2019. Kasačný súd
nemal za preukázané a rovnako ani zo súdneho spisu nevyplývalo, že protest prokurátora bol vzatý
späť z dôvodu usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 05. 01. 2021, na

čo upozorňuje opakovane sťažovateľ. Túto námietku kasačný súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú.
Pokiaľ žalobca v správnej žalobe a rovnako aj kasačnej sťažnosti spája späťvzatie protestu prokurátora
a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej s jeho zmareným právom na ochranu svojich práv a právom
chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na súde, kasačnýsúd súhlasí s právnym názorom správneho súdu, že v danom prípade späťvzatie protestu nemohlo mať
na následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, keďže na podanie protestu nie je zákonný
nárok, a preto v ďalšom na argumentáciu krajského súdu poukazuje.

12.Kasačnýsúdupriamujepozornosťnato,žesprávnesúdyvzásadepreskúmavajúvšetkyrozhodnutia
orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Ustanovenie § 7 SSP
negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov. Konkrétne ust. § 7 písm. e/ SSP stanoví, že zo
súdneho prieskumu sú vyňaté predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia. Zastavenie

konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom skôr,
než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Z toho možno dôvodiť, že ide o procesné rozhodnutie,
ktoré sa netýka vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Kasačný súd tiež
poukazuje na to, že spôsob skončenia konania o proteste prokurátora v prípade, ak protest prokurátora
je vzatý späť, je vymedzený zákonodarcom v ust. § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre. Vychádzajúc
z uvedeného kasačný súd konštatuje. Žalovaná v preskúmavanom prípade postupovala v zákonných

medziach („späťvzatie protestu prokurátora je dôvodom pre zastavenie konania o ňom“ - obdobne
dôvodová správa k zákonu č. 125/2016 o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov). Uvedeným postupom nemohlo byť preto zmarené právo sťažovateľa
na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Takýto právny názor prijal aj Ústavný súd

SR vo svojom rozhodnutí, IV. ÚS 235/2021 zo dňa 28. apríla 2021, v ktorom konaštatuje: „samotné
presvedčenie sťažovateľa, že nejaké rozhodnutie, resp. postup sú nesprávne, neznamená, že takéto
rozhodnutie je skutočne nezákonné. Navyše rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora
je priamym procesným dôsledkom § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, to znamená, že Sociálna
poisťovňa, postupujúc podľa príslušného zákona, nemala inú možnosť, len toto konanie formálne

zastaviť“. Rozhodnutie, ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným
rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov
konania, z ktorých dôvodov predmetné rozhodnutie podľa ust. § 7 písm. e/ SSP je vylúčené zo súdneho
prieskumu správnymi súdmi.

13. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
týkajúcu sa dispozičného práva prokurátora súvisiacu s protestom prokurátora. V zmysle ust. § 22
ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre protest prokurátora je právnym prostriedkom dozoru, ktorým
prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Ide o základný a imanentný právny

prostriedok netrestného dozoru prokuratúry. Podanie protestu prokurátora je oprávnením prokurátora,
ktoré tento realizuje, ak sa domnieva, že správnym aktom orgánu verejnej moci bol porušený zákon
alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a súčasne boli pre takýto postup splnené podmienky
ustanovené zákonom o prokuratúre. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 307/2021 - 13 zo 16. júna
2021 konštatuje: „Dispozičné oprávnenie k protestu prokurátora patrí po celý čas konania o proteste

prokurátora výlučne prokurátorovi, ktorý ho podal, prípadne nadriadenému prokurátorovi“. Z uvedeného
vyplýva, že prokurátor, ktorý podal protest, má právomoc aj takýto protest vziať späť. Späťvzatie protestu
prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní,
a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej moci, ani
účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu iniciovala.

V rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 309/2021 zo dňa 13. mája 2021 ústavný súd tiež konštatuje: .... „Z toho je
zrejmé, že zákon o prokuratúre žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie
protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne
protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu
z pohľadu ústavných práv sťažovateľa, nedôvodná jeho argumentácia o tom, aké boli, či mali byť či už

vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom
zotrvať“. Ústavný súd aj v ďalších rozhodnutiach napr. sp. zn. I. ÚS 161/2021-20 zo 20. apríla 2021,
III. ÚS 311/2021 - 13 zo 13. mája 2021, III. ÚS 380/2021 - 13 zo 22. júna 2021, prijal právny záver,
že vzhľadom na to, že takáto povinnosť prokurátorovi nie je daná zákonom, nemôže dôjsť späťvzatím
protestu prokurátora, k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp.

podávateľa podnetu Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd konštatuje, že konanie o proteste
prokurátora nie je určené na uplatňovanie subjektívnych práv účastníkov správneho konania, a preto
ani zastavenie tohto konania nemôže znamenať zásah do subjektívneho práva týchto účastníkov.14. K sťažovateľovým námietkam vo vzťahu k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR, kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR
(III. ÚS 311/2021 - 13 zo dňa 13. mája 2021), v ktorom ústavný súd konštatoval, že z výkonu právomocí

prokuratúry,ktorésamôžuprejaviťajpodanímanáslednýmspäťvzatímužpodanéhoprotestu,nemožno
vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Kasačný
súd súčasne zdôrazňuje, že sťažovateľ mal vlastnú možnosť využiť právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd za
preukázané, že sťažovateľovi bolo doručené pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice

č.700-1311004617-GC04/17zodňa13.júla2017abolvňomriadnepoučený,žeprotinemumôžepodať
odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Žalobca nevyužil svoje právo podať odvolanie
proti tomuto rozhodnutiu, čím sa sám pripravil o právo domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti tohto
rozhodnutia, teda vlastným opomenutím neuplatnil svoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy.

15.Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalobcom

vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov
podľa § 440 ods.1, písm. g/ SSP, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a
právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny
súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania
náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu
v tomto konaní (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to
nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

17. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.