Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. november 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžk/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200749
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:4016200749.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca) a JUDr.
Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: O. Q., nar. XX. S. XXXX, E. P. XX, L., právne zastúpený: JUDr.
Pavol Gráčik, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom: Čulenova 6,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15842/2016/B625-SV/37659/Pa, zo
dňa 14. júna 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k.:
11S/196/2016-204, zo dňa 29. októbra 2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4016200749.4, v spojení s opravným
uznesením, č. k.: 11S/196/2016-273, zo dňa 05. septembra 2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4016200749.5,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre, č. k.: 11S/196/2016-204,

zo dňa 29. októbra 2018, v spojení s opravným uznesením, č. k.: 11S/196/2016-273, zo dňa 05.
septembra 2019, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom prvého stupňa

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“ ) napadnutým uznesením, č. k.:
11S/196/2016-204,zodňa29.októbra2018,ECLI:SK:KSNR:2018:4016200749.4,vspojenísopravným
uznesením, č. k.: 11S/196/2016-273, zo dňa 05. septembra 2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4016200749.5,
(ďalej len „napadnuté uznesenie“) v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na § 7 písm. e)
zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) rozhodol
o odmietnutí žaloby. Žalovanému a pribratému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania.

Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 17. augusta 2016 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 15842/2016/B625-SV/37659/Pa, zo dňa 14. júna 2016, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil procesné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, Okresného úradu
Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2016/017365-010, zo dňa 15. apríla 2016.
Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa vylúčil žalobcu z konania vo veci žiadosti o
stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO

603.1 Mechanická ochrana a prekládka VN vedení, SO 603.2 Trafostanica a SO 603.3 NN rozvody,
ktorú podala spoločnosť Západoslovenská distribučná, a. s., pričom žalobca v žalobe žiadal aj zrušenie
tohto rozhodnutia.

2. Správny súd napadnuté uznesenie odôvodnil podľa § 7, § 97, § 98 ods. 1 písm. g), § 177 ods. 1,

§ 178 ods. 1 SSP a vecne tým, že správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu
nesporne preukázané, že Západoslovenská distribučná, a. s. žiadosťou zo dňa 16. marca 2016 žiadalao vydanie stavebného povolenia na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ SO 603 Mechanická
ochrana a prekládka VN vedení, SO 603.2 Trafostanica a SO 603.4 NN rozvody (ďalej len „Príprava
strategického parku Nitra“) s miestom výstavby v katastrálnom území V., X., B., K. a C.. Stavebný úrad,

Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie
č. OU-NR-OVBP2-2016/017365-010, zo dňa 15. apríla 2016, ktorým žalobcu ako účastníka konania
vylúčil zo stavebného konania vo veci žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického
parku Nitra“ pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017365. Rozhodnutie o vylúčení zo stavebného konania
nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2016. Správny orgán prvého stupňa následne vydal pod č. OU-

NR-OVBP2-2016/017365-016, zo dňa 23. júna 2016, vo forme verejnej vyhlášky stavebné povolenie,
ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra.“ Žalobca podal proti stavebnému povoleniu
odvolanie zo dňa 26. júla 2016. Stavebný úrad v podaní zo dňa 03. augusta 2016 žalobcovi oznámil,
že rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/017365-010, zo dňa 15. apríla 2016, potvrdeným rozhodnutím
žalovanéhoč.15842/2016/B625-SV/37659/Pazodňa14.júna2016,bolzkonaniaprávoplatnevylúčený
ku dňu 17. júna 2016, nie je teda účastníkom konania a nemôže podať odvolanie. Stavebné povolenie

nadobudlo právoplatnosť 09. augusta 2016.

3. Žalobca sa teda domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia, ktorým bol vylúčený z
vyššie označeného stavebného konania, ktoré je potrebné považovať za rozhodnutie procesnej povahy,

v zmysle § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho
súdu SR v konaní, sp. zn. 2Sžp/8/2012, zo dňa 30. januára 2013, v zmysle ktorého súdna prax po vydaní
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09, zo dňa 08. marca 2011, pripustila aj súdny
prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného
prostredia v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované

za účastníka správneho konania, a tak mohli mať právo sa plnohodnotne zúčastniť aj súdneho konania
(napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/24/2009, 3Sžp/48/2009).

4. Krajský súd pripomenul, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba

je alebo nie je účastníkom správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom
chránenýchzáujmovapovinnostídotknutéhosubjektu.Súdnapraxvšakkladiepožiadavku,žemusíísťo
správnekonanie,ktorévčasepreskúmavaniazákonnostirozhodnutiaonepriznanípostaveniaúčastníka
správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného
rozhodnutia vo veci samej totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet

konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka konania stráca povahu
„konečného rozhodnutia“, ktorého zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do
správneho konania ako účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom
konaní v merite veci totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže
realizovať svoje procesné oprávnenia, tieto môže vykonávať iba ak správne konanie prebieha. Z

administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad si vo veci najprv právoplatne vyriešil otázku účastníctva
žalobcu v stavebnom konaní a po právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení zo stavebného konania 17.
júna 2016, vydal stavebné povolenie pod č. OU-NR-OVBP2-2016/017365-016 dňa 23. júna 2016,
právoplatné dňa 09. augusta 2016. Stavebné konanie tak bolo právoplatne skončené predtým, ako
žalobca 17. augusta 2016 podal žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia potvrdzujúceho

rozhodnutia o vylúčení zo stavebného konania zo dňa 14. júna 2016. Správny súd požiadal stavebný
úrad o oznámenie stavu predmetného stavebného konania a zistil, že nedošlo k zmene a stavebné
konanie bolo právoplatne skončené. Nemožno poprieť dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 15. apríla 2016 a následne rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu
zo dňa 14. júna 2016, o vylúčení žalobcu zo stavebného konania a právo žalobcu na preskúmanie

rozhodnutí na základe žaloby v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste len v prípade, kedy
ešte rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov stavebného konania. V
predmetnej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí
žalobca vstúpi ako účastník do stavebného konania zanikla krátko pred podaním správnej žaloby na
súd, pretože stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 09. augusta 2016, pred podaním správnej

žaloby proti rozhodnutiu o vylúčení žalobcu zo stavebného konania.5. Správny súd zaujal názor, že žalobca mal a mohol zvoliť iný právny prostriedok na ochranu tvrdeného
ukrátenia na jeho právach, s poukazom na vydané stavebné povolenie zo dňa 23. júna 2016. V
čase rozhodovania súdu o podanej žalobe, ale ani v čase jej podania neboli splnené podmienky pre

to, aby rozhodnutie žalovaného nebolo vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. S
poukazom na predmetné zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu považoval za potrebné žalobu
ako neprípustnú odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, a i keď žalobca zavinil odmietnutie žaloby pre
neprípustnosť, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu

7. Žalobca (ďalej len „kasačný sťažovateľ“) podal proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť z
dôvodovpodľa§440ods.1písm.f),písm.g)apísm.h)SSP.Záverkrajskéhosúduonepreskúmateľnosti
rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP považoval za

prekvapivý a nezrozumiteľný, najmä vzhľadom na konštatáciu súdu v napadnutom rozhodnutí a poukaz
na uznesenie, sp. zn. 2Sžp/8/2012, zo dňa 30. januára 2013, v zmysle ktorého súdna prax po vydaní
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08. marca 2011, pripustila aj súdny
prieskum takýchto rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v
tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka

správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania. Záver súdu
podľa sťažovateľa súvisí s uplatneným kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.

8. Správny súd nesprávne dospel k okolnosti, že uznesenie o nepriznaní postavenia účastníka konania

nemôže byť predmetom správneho prieskumu v prípade, ak medzičasom došlo k právoplatnému
ukončeniu administratívneho konania, v ktorom sa o vylúčení žalobcu ako účastníka konania rozhodlo.
Názor správneho súdu považoval za účelový a potláčajúci právo na prístup k súdu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože pri zvolenom prístupe súdu by prakticky nikdy nemohlo dôjsť
k súdnemu prieskumu rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania. Žiadne súdne konanie

sa neskončí skôr, ako sa skončí samotné administratívne konanie na ktoré zákon (§ 49 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“)
stanovuje zákonné lehoty 30, resp. 60 dní podľa zložitosti veci. V tomto prípade nedošlo k prejednaniu
veci v odvolacom konaní, a prvostupňové správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože v
dôsledku vylúčenia nemohol podať odvolanie. Správne orgány sa podaným odvolaním nezaoberali ani v

rámci mimoodvolacieho konania. Správny súd v zásade uznáva súdny prieskum procesného správneho
rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, vytvoril si však nelogickú výnimku vylučujúcu
prieskum z dôvodu skončenia meritórneho konania.

9. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že v zákone, v časti upravujúcej lehoty na podanie žaloby nie
je osobitne upravená lehota, v rámci ktorej je potrebné podať žalobu, predmetom ktorej je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka. Výklad ust. § 7 písm. e) SSP, použitý
krajským súdom považoval za nesprávny, pričom poukázal na to, že práve citované ustanovenie
umožňuje súdny prieskum rozhodnutí predbežnej či procesnej povahy. Ďalej sťažovateľ pripomenul

úpravu podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) vo vzťahu
k účastníctvu dotknutej verejnosti, ktorej takéto postavenie prináleží aj v nadväzujúcom povoľovacom
konaní. S poukazom na komentár k § 14 ods. 1 správneho poriadku uviedol, že tento len potvrdzuje
aprobovanosť súdneho prieskumu takýchto rozhodnutí. Vzhľadom na konštatované dospel k názoru, že

z povahy rozhodnutia o jeho vylúčení z konania je zrejmé, že takéto rozhodnutie mohlo mať za následok
ujmu na jeho subjektívnych právach a teda mal by mať plné právo na súdny prieskum rozhodnutia.
Krajský súd ho tak svojím postupom ako legitímneho účastníka v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006
Z. z. ukrátil na jeho právach. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd uznesením v zmysle § 462ods. 1 SSP vzhľadom na dôvodnosť kasačnej sťažnosti zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov kasačného konania.

III.
Vyjadrenia žalovaného a ďalšieho účastníka konania

10. Žalovaný sa vo vyjadrení v súvislosti s uplatnenými kasačnými dôvodmi stotožnil s právnymi názormi

súdu vyslovenými v napadnutom uznesení. Poukázal na to, že krajský súd tvrdenie o prípustnosti
prieskumu procesných rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia a tiež v
prípadoch, keď v konaní vystupuje občianske združenie opieral o ustálenú rozhodovaciu prax. Žalobca
sa v kasačnej sťažnosti odvolal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o nepriznaní postavenia účastníka
konania, neuviedol však žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu od ktorého by sa správny súd odklonil, a
to napriek uplatneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.

11. Žalovaný zaujal názor, že právoplatnosťou stavebného povolenia pred podaním žaloby vzniklo
žalobcovi právo podať podľa § 179 SSP správnu žalobu opomenutého účastníka a domáhať sa
preskúmania sa či sa s ním malo konať ako s účastníkom administratívneho konania (viď uznesenie

najvyššieho súdu, sp. zn. 5Sžp/8/2011, uznesenie ÚS SR, č. k.: III. ÚS 279/2010-21, zo dňa 25. augusta
2010). Ak by súd dospel k záveru, že so žalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania, uložil by
správnemu orgánu povinnosť doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. V prípade zistenia, že
žalobca nebol v správnom konaní opomenutý, súd konanie o žalobe zastaví.

12. K námietke žalobcu, že účastníctvo v stavebnom konaní vyplýva z § 14 ods. 1 správneho poriadku
pripomenul, že podľa § 59 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v účinnom znení (ďalej len „stavebný
zákon“), účastníkmi stavebného konania sú osoby s vlastníckym alebo inými právami k pozemkom a

stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto
pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté a ďalšie osoby, ktorým toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Stavebný zákon je špeciálnou právnou normou (lex specialis)
vo vzťahu k Správnemu poriadku. Vzhľadom na charakter povoľovanej stavby (prekládka VN káblových
a vzdušných vedení), jej umiestnenie a projektovú dokumentáciu neexistuje skutočnosť, na základe

ktorej by zrealizovaním stavby došlo k ovplyvneniu práv sťažovateľa k pozemkom nachádzajúcim sa
v katastrálnom území X.. Sťažovateľovi neprináleží postavenie účastníka stavebného konania, tiež z
dôvodu, že povoľovaná stavba nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. a účastníctvo mu nesvedčí ani v zmysle čl. 9 Arhurského dohovoru. Vzhľadom
na konštatované žalovaný navrhol, aby kasačný súd v súlade s § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako

nedôvodnú zamietol.

13. Ďalší účastník konania vo vyjadrení považoval kasačnú sťažnosť za nezrozumiteľnú, pretože
sťažovateľ kasačné dôvody vymedzil len formálnym označením bez konkretizácie skutkových okolností,

napĺňajúcich jednotlivé kasačné dôvody podľa § 440
ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. V súvislosti s tvrdeným porušením práva na spravodlivý proces poukázal
na to, že sťažovateľovi nesvedčí hmotné právo, na základe ktorého by odvodzoval účastníctvo v
stavebnom konaní, nie je teda možné, aby sa domáhal porušenia práva na súdnu ochranu. Vo vzťahu
k nesprávnemu právnemu posúdeniu či eventuálnemu odklonu tvrdil, že súd správne odvodil právny

názorpráveodustálenejrozhodovacejpraxekasačnéhosúdu,pretoževnapádanomuznesenípoukázal
na závery uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžp/8/2012, zo dňa 30. januára 2013, prijatého v
záujme širšieho uplatnenia práv na súdnu ochranu. Podľa predmetného uznesenia v prípade existencie
právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca sa postavenia
účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Práve naopak, iný

výklad súdu v otázke prípustnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutí v prípade, ak je stavebné konanie
právoplatne ukončené by znamenal, že sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu. Závery vyššie uvedeného uznesenia tak tvoria ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu.
Nemožno preto tvrdiť, že krajský súd rozhodnutím o odmietnutí vec nesprávne právne posúdil alebosa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačnému súdu navrhol zamietnuť
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v celom rozsahu a žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania
priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV.
Právne závery kasačného súdu

14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP)predovšetkýmpostupompodľa§452ods.1vspojenís§439SSPpreskúmalprípustnosťkasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§
442 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu o odmietnutí správnej žaloby podľa §
98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 15842/2016/B625-SV/37659/Pa zo dňa 14.06.2016, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil
procesné rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-2016/017365-010, zo
dňa 15.04.2016, ktorým bol sťažovateľ O. Q. podľa ustanovenia § 14 ods. 1, § 46 a § 47 Správneho
poriadku v spojení s ustanovením § 59 ods. 1 stavebného zákona vylúčený z konania vo veci
žiadosti o stavebné povolenie na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ podanej spoločnosťou

Západoslovenská distribučná, a. s. pričom v žalobe žiadal aj zrušenie tohoto rozhodnutia. Kasačný
súd preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, najmä z pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.

16. Podľa § 101e ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 432/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť
1. augusta 2021.

17. Podľa § 101 ods. 2 zákona o súdoch výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho
súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc
najvyššieho správneho súdu.

18. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti
s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca
vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny
súd, a teda najvyšší správny súd prevzal z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho
súdnictva, ktoré aj dokončí.

19. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

20. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti
v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť

v odôvodnení uvedie.

21. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú:a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva
k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby,

ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e)
projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

22. Podľa § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá

verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného
prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu
životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

23. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, dotknutá
verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie

účastníkavpovoľovacomkonaníknavrhovanejčinnostialebojejzmene,akuplatnípostuppodľaodseku
3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny

priamo dotknuté.

24. Kasačný súd súčasne dospel k zisteniu, že o predmete konania v obdobnej veci už rozhodol kasačný
súd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/5/2020, zo dňa 24. marca 2020,
sp. zn. 10Sžk/14/2019, zo dňa 26. mája 2020 a sp. zn. 3Sžk/6/2020, zo dňa 15. októbra 2020, pričom

v jednotlivých veciach boli uznesenia krajského súdu o odmietnutí žaloby (resp. o zastavení konania)
zrušené a vec bola krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu už kasačný súd nebude
opakovať pre účastníkov konania známe skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a v zmysle
§ 464 ods. 1 SSP odkazuje na rozhodnutie kasačného súdu, sp. zn. 10Sžk/14/2019, zo dňa 26. mája
2020 s tým, že v odôvodnení preberá relevantnú časť odôvodnenia:

25. „31. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia síce ustálil, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho
konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností
dotknutého subjektu (teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve)

jedným dychom však dodal, že súčasne musí byť splnená podmienka, aby predmetné rozhodnutie
o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania bolo vydané v správnom konaní, ktoré trvá
v čase preskúmavania procesného rozhodnutia. Nakoľko z odpovede orgánu verejnej správy prvej
inštancie č. OU-NR-OVBP2-2018/044375-002, zo dňa 03.12.2018 mal krajský súd za preukázané,
že predmetné kolaudačné konanie bolo ukončené vydaním kolaudačného rozhodnutia č. OU-NR-

OVBP2-2018/0155/0-15, zo dňa 21. mája 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2018, žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní odmietol,
keďže neexistuje spôsobilý predmet prieskumu. Dodal, že sťažovateľovi vzniklo právo podať správnu
žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP.
32. Vo svetle uvedeného sa kasačný súd nemohol stotožniť s právnym názorom krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia. Kasačný súd dáva do pozornosti, že predmetom
preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa voči rozhodnutiu, ktorým bol tento vylúčený z kolaudačného
konania. To znamená, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne
stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili sťažovateľa z

administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či kolaudačné
konania bolo alebo nebolo právoplatne skončené nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu
na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
33. Kasačný súd považuje za dôležité dať do pozornosti, že nesúhlasí s právnym názorom krajského
súdu, podľa ktorého sťažovateľovi po tom, čo kolaudačné konanie nadobudlo právoplatnosť, vzniklo

právo podať správnu žalobu opomenutého účastníka konania podľa § 179 Správneho súdneho
poriadku a prostredníctvom nej sa domáhať preskúmania, či sa s ním malo konať ako s účastníkom
administratívneho konania.34. Je nepochybné, že orgán verejnej správy prvej inštancie bol v kolaudačnom konaní oslovený
sťažovateľom, že spĺňa podmienky pre účastníctvo v kolaudačnom konaní (podanie „Urgentná žiadosť
aj v zmysle Aarhurského dohovoru“) s tým, že tomuto orgánu boli zo strany sťažovateľa doručené aj

námietky, pripomienky a stanoviská, ktoré spochybňovali zákonnosť vydania kolaudačného rozhodnutia
(podanie zo dňa 11.04.2018). Počas kolaudačného konania bolo taktiež vydané parciálne rozhodnutie,
ktorým postavenie účastníka v konaní nebolo sťažovateľovi priznané. Práve tieto skutočnosti bránia
sťažovateľovi, aby na svoj vstup
do kolaudačného konania využil ustanovenie § 179 SSP, nakoľko uvedené ustanovenie je použiteľné

len na prípady, kedy opomenutý účastník o prebiehajúcom správnom konaní nevedel a z uvedeného
objektívneho dôvodu sa potom počas priebehu konania nemohol domáhať pribratia do konania ako
účastník.
35. Podľa názoru kasačného súdu konajúci správny súd vo veci postupoval v rozpore
so zákonom, keď odmietol správnu žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že neexistuje spôsobilý predmet
prieskumu bez toho, aby venoval náležitú pozornosť súdnemu prieskumu skutočností, ktoré boli

predmetom správnej žaloby.
36. Kasačný súd tak dospel k záveru odlišnému ako formuloval v napadnutom rozhodnutí krajský súd.
Ďalšími námietkami sťažovateľa sa kasačný súd nezaoberal, lebo už zhora uvedené a zistené dôvody
vyhodnotil kasačný súd ako relevantné na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zakladajúce nutnosť zrušenia
uznesenia krajského súdu.“

26. Kasačný súd zohľadniac konštatované skutočnosti rozhodol tak, že uznesenie krajského súdu podľa
§ 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd bude v novom konaní v súlade
s § 469 SSP viazaný právnym názorom kasačného súdu v naznačenom smere tak, že bude jeho
povinnosťou zaoberať sa žalobnými námietkami sťažovateľa a jeho procesným postavením účastníka

administratívneho konania, bez ohľadu na skutočnosť, že došlo k právoplatnému ukončeniu stavebného
konania, v ktorom sa sťažovateľ priznania postavenia účastníka konania domáhal.

27. O nároku na náhradu trov účastníkov kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods.
3 SSP.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.