Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. november 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžrk/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018201028
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:7018201028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v
právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): T. W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: I. XX, XXX XX W.,
zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Volčkom, so sídlom: Košice, Mlynská 27, proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom: Komenského 52, 041 26 Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2018/036030/Nan zo dňa 11.
septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 6S/158/2018-259 zo dňa 30. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Sťažovateľke sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Užívatelia pozemkov v záhradkovej osade ZO SZZ 32-45 Šaca - Pod lesom, v katastrálnom území P.
predložili dňa 11.12.2000 na Okresný úrad Košice II, odbor PPLH, ako právneho predchodcu Okresného
úraduKošice,pozemkovéhoalesnéhoodboru(ďalejaj„OÚKE,PLO“)návrhnavyporiadanievlastníctva
k pozemkom v uvedenej záhradkovej osade v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 o užívaní pozemkov

v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej aj „zákon č. 64/1997 Z. z.“).
2. Vzhľadom na skutočnosť, že vyporiadanie vlastníckych a užívacích vzťahov nebolo v predmetnej
záhradkovej osade ukončené právoplatným rozhodnutím o schválení vykonania projektu, v ďalšom
konaní správny orgán prvého stupňa postupoval v zmysle v zmysle zákona č. 57/2011 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 64/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov.
3. OÚ KE, PLO ustanovil znalca postupom podľa § 18c ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. v znení neskorších
predpisov v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Beátu Serbinovú, na

určenievýškynáhradyzapozemkyvZOSZZ32-45Šaca-PodLesom.Podoručeníznaleckéhoposudku
č. 38/2016 zo dňa 20.07.2016 oznámil užívateľom výšku náhrady za užívané pozemky. Verejnou
vyhláškou zo dňa 08.12.2017 oznámil začatie konania na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v uvedenej
záhradkovej osade a zároveň zverejnil úvodné podklady - register pôvodného stavu (ďalej aj „RPS“) a
geometrický plán. Dňa 12.01.2018 podala žalobkyňa proti uvedeným podkladom námietku.
4. Obsahom námietky žalobkyne bolo tvrdenie, že jej ako vlastníkovi pozemku nebol zo strany užívateľa
pozemku doručený návrh kúpnej zmluvy vrátane návrhu ceny, čím zo strany užívateľa pozemku

nebola splnená podmienka pre aktívnu legitimáciu účastníka konania podľa zákona č. 64/1997 Z. z..
Ďalej namietala, že užívateľ pozemku doposiaľ nezaplatil splatné nájomné a uviedla, že vzhľadom na
skutočnosť, že pre majetkové vysporiadanie je preferovaná dohoda vlastníka a užívateľa pozemku, čopotvrdil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. PL ÚS17/00 zo dňa 30. 05. 2001 navrhla správnemu
orgánu vyhovieť námietkam a konanie zastaviť.
5. OÚ KE, PLO rozhodnutím č. OU-KE-PLO-2018/012781-98-An zo dňa 19.04.2018 (ďalej aj

„prvostupňové rozhodnutie“) v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. nevyhovel námietke žalobkyne
proti výpisu z úvodných podkladov skladajúcich sa z RPS a geometrického plánu na pozemky
nachádzajúce sa v obvode záhradkovej osady ZO SZZ 32-45 Šaca - Pod lesom, v katastrálnom území
P.. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.
6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP6-2018/036030/Nan zo dňa 11.09.2018 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. V
odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobkyňa je na základe LV č. XXXX spoluvlastníčkou
pozemku parc. č. XXXX o celkovej výmere v obvode záhradkovej osady 104 m2. Hodnota vlastníckeho
podielu je 859,04 eur. V čase vypracovania návrhov kúpnych zmlúv bola žalobkyňa vlastníčkou pozemku
sparc.č.XXXX,pretojejbolzaslanýnávrhkúpnejzmluvy,očomsvedčípodacíhárokzodňa11.02.2000.

II.
Konanie na krajskom súde

7. Žalobkyňa podala proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu. Napadnutým
rozsudkomkrajskýsúdpodľa§190zákonač.162/2015Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“)žalobu

zamietol s tým, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa posúdili vec správne po skutkovej aj
právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutých rozhodnutí.
8. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne, arbitrárne, nesúladné
so zákonom a ostatnými právnymi predpismi a rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci. Uvedené rozviedla v dvoch hlavných žalobných bodoch.

9. Prvým žalobným bodom je neustálenie okruhu účastníkov správneho konania ku dňu 10.12.2000 (t.
j. ku dňu, ktorý predchádza dňu podania návrhu na začatie konania). V intenciách druhého žalobného
bodu mala žalobkyňa za to, že v správnom konaní nebola daná jej aktívna vecná legitimácia. Uvedené
zdôvodnila tým, že pre začatie konania v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. neboli splnené
podmienky. Nesplnenie podmienok malo spočívať v nepreukázaní, že vlastníci pozemkov odmietli k

vyporiadavaným pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu alebo, že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy
nevyjadrili.Jedinýmdôkazomodoručenínávrhukúpnejzmluvyžalobkynimábyťpodacíhárok,zktorého
vyplýva, že dňa 11.02.2000 T.. N. L. podal na poštovú prepravu celkovo 102 nešpecifikovaných zásielok.
Na uvedené nebol podľa názoru žalobkyne T.. N. L. splnomocnený a navyše podací hárok sám o sebe
nepreukazuje aj oboznámenie adresáta s obsahom zásielky, ktorý tiež z podacieho hárku s istotou

nevyplýva. Žalobkyňa v žalobe opätovne trvala na tom, že jej ako vlastníkovi pozemku v záhradkovej
osade nebol zo strany užívateľa pozemku doručený návrh kúpnej zmluvy vrátane návrhu ceny a ďalších
jej podstatných náležitostí, t. j. nevznikol predpoklad pre možnosť posúdenia návrhu, resp. pre márne
uplynutie lehoty stanovenej primerane podľa § 7 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z.
10. Pri vysporiadavaní so žalobným bodom týkajúcim sa určenia okruhu účastníkov správny súd

poukázal na rozhodnutia v obdobnej veci, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
8S/86/2018 zo dňa 28.03.2019, ktoré právne názory bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu
SR č. k. 3Sžrk/8/2019 zo dňa 17.10.2019. So závermi uvedenými v rozsudku Krajského súdu v
Košiciach č. k. 8S/86/2018 zo dňa 28.03.2019 sa správny súd pre toto konanie stotožnil a dodal, že
predmetom rozhodovania správnych orgánov boli námietky žalobkyne týkajúce sa doručenia kúpnej

zmluvy, nezaplatenia nájomného užívateľmi pozemkov a postup v rozpore s nálezom Ústavného súdu
SR sp. zn. PL ÚS.17/00 z 30.05.2001. Týmto predmetom rozhodovania je viazaný a v konečnom
dôsledku aj „obmedzený“ správny súd, preto námietky žalobkyne, že žalovaný pochybil pri ustálení
okruhu známych vlastníkov a účastníkov konania pred začatím konania pri aktívnej legitimácii účastníka
konania nie sú v tomto konaní dôvodné.

11. Ohľadom žalobného bodu, v zmysle ktorého žalobkyni nebol doručený návrh kúpnej zmluvy, súd
skonštatoval, že podľa podacieho hárku dňa 11.02.2000 ZO SZZ Pod lesom boli poslané známym
vlastníkom návrhy kúpnych zmlúv prostredníctvom pošty obyčajnou zásielkou. Pod poradovým č. 8 je
uvedené meno a adresa žalobkyne, ktorej uvedeného dňa bol zaslaný návrh kúpnej zmluvy. I keď podací
hárok nie je dôkazom o doručení tak preukazuje, že zásielka dotknutému subjektu bola doručovaná

formoutzv.obyčajnéhodoručovania.Krajskýsúduviedol,ževprípadeuvedenianesprávnejdoručovacej
adresy a teda aj nemožnosti jej doručenia, by sa táto zásielka vrátila ako nedoručená, čo sa však nestalo.
Samotná skutočnosť, že žalobkyňa na návrh kúpnej zmluvy nereagovala, neznamená, že jej nebol tento
návrh doručený, hoci iným vlastníkom pozemkov bývajúcim na tej istej ulici (poradové č. 1, 2, 8 vzhľadomna poznámku uvedenú na podacom hárku, že s návrhom nesúhlasia, doručené boli). Podľa názoru
krajského súdu dôveryhodnosť tvrdenia žalobkyne o nedoručení návrhu kúpnej zmluvy oslabuje nielen
jej vek, ale aj dlhší časový odstup od podania zásielky - 18 rokov.

12. Ďalším žalobným bodom bolo podanie zásielok nesplnomocnenou osobou - T.. N. L. určených
vlastníkom pozemkov, obsahom ktorých mal byť návrh kúpnej zmluvy. S uvedeným sa správny
súd vysporiadal tak, že tento bod považoval za nedôvodný. Menovaný iba zabezpečoval doručenie
týchto návrhov vlastníkom prostredníctvom pošty. Tu krajský súd citoval z rozsudku v obdobnej veci
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/8/2019 zo dňa 17.10.2019. Z odôvodnenia citovaného rozsudku

vyplýva, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje povinnosť splnomocniť osobu na
podanie zásielky na pošte. Dôležité však je, aby v návrhoch kúpnych zmlúv boli uvedení ako predávajúci
vlastníci a užívatelia ako kupujúci. Inými slovami, osoba ktorá podala zásielky na pošte nepotrebovala
splnomocnenie v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka.
III.
Konanie na kasačnom súde

13. Žalobkyňa (sťažovateľka) podala proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov,
že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe

kasačného súdu.
14. Odôvodnenie kasačnej sťažnosti spočíva v nasledujúcich bodoch:
- Správny súd sa v napadnutom rozsudku relevantne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľky
ohľadom ustálenia okruhu účastníkov správneho konania. Správny súd tento postup v rozsudku
odôvodnil tým, že konal len v súvislosti s rozhodnutím správneho orgánu voči jednej fyzickej osobe

(sťažovateľke). Dôsledkom postupu správnych orgánov malo byť sťaženie ochrany práv sťažovateľky,
keďže ako vlastníci pozemkov nemohli v konaní uplatňovať svoje práva koordinovane v jednom
správnom konaní o zhodných námietkach.
- Vyhodnotenie doručenia návrhu kúpnej zmluvy sťažovateľke správnym súdom. V tomto bode
sťažovateľka namieta, že správny súd nesprávne vyhodnotil z podacieho hárku podaného na pošte dňa

11.02.2000, že návrh kúpnej zmluvy bol sťažovateľke doručený. Sťažovateľka zásadne popiera, že by
jej tento návrh zmluvy bol doručený, respektíve, že sa takýto návrh dostal do jej dispozície. Z uvedeného
podľa sťažovateľky vyplýva, že správny súd neustálil skutkový stav správnym postupom.
- Krajský súd v predmetnom konaní postupoval odlišne než v obdobných prípadoch (7S/158/2018,
7S/161/2018, 7S/155/2018), kde boli do konania pribratí aj zvyšní opomenutí účastníci konania.

Sťažovateľka zároveň poukázala aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, v ktorých žalobcom
vyhovel (8S/87/2018, 8S/89/2018). V týchto rozhodnutiach však ku dňu vypracovania kasačnej sťažnosti
neboli vyhotovené písomné rozhodnutia.
15. Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd napádaný rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie
žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 2 SSP.

16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že Krajský súd v Košiciach sa vysporiadal so všetkými žalobným dôvodmi,
vec správne právne posúdil, vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, svojim procesným
postupom umožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva a neodklonil sa
od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Uvedené zdôvodnil jednak odkazom na viackrát

označený rozsudok Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci sp. zn. 8Sžrk/8/2019 zo dňa 17.10.2019, ako
aj na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že vec bola správne po skutkovej aj právnej
stránke posúdená v konaní pred správnymi orgánmi.
17. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakovala argumentáciu uvedenú
vo svojej kasačnej sťažnosti. Uviedla aj skutočnosť, že voči rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Sžrk/8/2019zodňa17.10.2019bolapodanáústavnásťažnosťvzmysle§127ods.1ÚstavySlovenskej
republiky, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. V dôsledku uvedeného spochybnila spoliehanie sa na
rozhodnutie, ktoré ešte len bude podrobené ústavnému prieskumu a prípadne môže byť konštatované,
že ním boli porušené základné práva žalobkyne.

IV.
Konanie pred kasačným súdom18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)
preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho
pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o
súdoch“).
19. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. novembra
2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou
osobou.
21. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej
sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto
závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V.
Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a

vyporiadanívlastníctvaknim(ďalejaj„zákonč.64/1997Z.z.“)konaniesazačínananávrhnadpolovičnej
väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolovičnú výmeru plochy a prislúchajúci podiel z výmery spoločných
pozemkov a ktorí preukázali, že vlastníci odmietli k týmto pozemkom uzavrieť kúpnu zmluvu s návrhom
ceny najmenej vo výške náhrady uvedenej v § 11 alebo že vlastníci sa k návrhu kúpnej zmluvy nevyjadrili
v lehote podľa odseku 2.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. ak návrh kúpnej zmluvy podľa odseku 1 neobsahuje lehotu na
jeho prijatie alebo ak obsahuje kratšiu lehotu, táto lehota je 30 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. začatie konania oznámi obvodný pozemkový úrad verejnou
vyhláškou.12)Súčasťouoznámeniasúúvodnépodklady(§8ods.2),protiktorýmmožnopodaťnámietky
do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 64/1997 Z.z. vlastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu je známe, doručí
obvodný pozemkový úrad do vlastných rúk výpis z úvodných podkladov s uvedením pozemkov, ktoré
sú v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať námietky v lehote 30 dní odo dňa doručenia.
Ak ide o pozemky, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond podľa osobitného predpisu,11) výpis
doručí Slovenskému pozemkovému fondu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. námietky podané podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 prerokuje obvodný
pozemkový úrad s tým, kto ich podal, a rozhodne o nich. Na námietky podané po určenej lehote a na
námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, sa neprihliada.

VI.

Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Kasačný súd sa v konaní o kasačnej sťažnosti, vysporiadal s dvomi nosnými sťažnostnými bodmi
sťažovateľky.Prvýmznichje,žesprávnysúdpochybilpriustáleníokruhuúčastníkovkonania,pretožesa
nedostatočne vysporiadal s argumentáciou sťažovateľky, že správne orgány konali s každým vlastníkom

o námietkach podľa zákona č. 64/1997 Z. z. osobitne.
23. § 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. ukladá správnemu orgánu, aby prerokoval námietky s vlastníkom
pozemku a rozhodol o nich. Zo samotného znenia tohto zákonného ustanovenia zreteľne vyplýva
skutočnosť, že o námietkach každého účastníka (vlastníka pozemku) sa koná a rozhoduje samostatne.
Vzhľadom na uvedené aj krajský súd správne postupoval, keď konal len so sťažovateľkou a nepribral

do konania ďalších účastníkov (vlastníkov pozemkov). Takýto postup by totiž bol v rozpore so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania. Navyše predmetom tejto správnej žaloby sú subjektívne práva
sťažovateľky a nie ostatných vlastníkov pozemkov.
24. Kasačný súd v tomto kontexte stotožňuje so skorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v obdobnej
veci sp. zn. 3Sžrk/8/2019 zo dňa 17.10.2019: „Pokiaľ ide o požiadavku sťažovateľky, aby boli do konania

pribratí všetci vlastníci, kasačný súd zastáva názor, že takýto postup jednak nebol vôbec potrebný, a
jednak by bol v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Pribratím všetkých vlastníkov
(ako aj užívateľov) do tohto konania (a v tomto štádiu) by sa fakticky z prejednávanej veci stala takmer
„neskončiteľná“ vec, nakoľko súd je vždy povinný ustáliť okruh účastníkov konania, ktorí častokrátmenia adresy trvalého pobytu, prípadne môže dôjsť k úmrtiu a súd musí zisťovať nové aktuálne adresy,
prípadne právnych nástupcov pôvodných účastníkov konania, čo neúmerne predlžuje súdne konanie.
Navyše, v prejednávanej veci ani nebolo potrebné pribrať všetkých vlastníkov do konania z dôvodu, že v

tomto štádiu konania ide iba o prerokovanie námietky sťažovateľky proti úvodným podkladom v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. V danom prípade by totiž išlo o tzv. samostatné spoločenstvo.
V zmysle § 25 veta prvá S.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii.

Samostatné spoločenstvo je upravené v § 76 Civilného sporového poriadku tak, že je ním procesné
spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o
každom nároku a povinnosti samostatne. Uvedené ustanovenie umožňuje, aby na jednej alebo na oboch
stranáchvystupovaloviacerosubjektov.Narozdielodnerozlučnéhočinútenéhospoločenstva,vprípade
samostatnéhospoločenstvakonákaždýznichsámzaseba(samostatne)ajehoprocesnéúkonynemajú
žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov tej ktorej procesnej strany. Pre rozlíšenie

typu spoločenstva je rozhodujúci predmet konania vyplývajúci z hmotného práva. V prejednávanej veci
ide o subjektívne práva sťažovateľky, ktoré mali byť podľa jej názoru porušené vydaním napadnutého
rozhodnutia žalovaného a právne účinky tohto rozhodnutia majú vplyv iba na ňu a nie na všetkých
vlastníkov, nakoľko sa ním rozhodovalo o ňou podaných námietkach proti úvodným podkladom.
Aj zo samotného účelu správnej žaloby vymedzeného v § 177 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že smeruje k

ochrane subjektívnych práv. To znamená, že všeobecná správna žaloba fyzickej alebo právnickej osoby
slúži na ochranu jej subjektívnych práv spojených s preskúmavaným rozhodnutím alebo opatrením
žalovaného správneho orgánu a nie na ochranu práv iných osôb. Sťažovateľka sa teda mohla
predmetnou žalobou domáhať iba ochrany jej subjektívnych práv a nie práv iných vlastníkov pozemkov.
Je preto bezpredmetné, že v iných súdnych konaniach vedených pred krajským súdom boli pribratí iní

vlastníci. Podľa názoru kasačného súdu to nebolo v tomto prípade potrebné či účelné.“
25. Voči rozsudku citovanému v predchádzajúcom odseku bola podaná ústavná sťažnosť. Ústavný
súd SR túto ústavnú sťažnosť uznesením č. k. IV. ÚS 271/2020-31 zo dňa 17.06.2020 odmietol,
ako zjavne neopodstatnenú. K požiadavke sťažovateľky, aby v konaní vystupovali všetci vlastníci
dotknutých pozemkov sa vyjadril tak, že je účelová a neadekvátna, pretože jediným dôsledkom takéhoto

postupu by bola paralýza alebo neúmerné predĺženie rozhodovania o námietke sťažovateľky v konaní
pred správnymi orgánmi. Navyše takáto povinnosť správnemu orgánu ani nevyplýva zo žiadneho
relevantného právneho predpisu.
26. Druhým sťažnostným bodom sťažovateľky bolo, že správny súd nesprávne ustálil skutkový stav.
Uvedené podľa sťažovateľky spočíva v nepreukázaní naplnenia podmienok pre začatie konania v

zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.. Sťažovateľka konkrétne rozporuje preukázanie odmietnutia
návrhov na uzavretie kúpnych zmlúv vlastníkmi pozemkov, respektíve ich omisívne konanie spočívajúce
v nevyjadrení sa k návrhom kúpnych zmlúv. V zmysle tvrdení sťažovateľky jej takýto návrh zmluvy ani
nikdy doručený nebol. V dôsledku tejto skutočnosti konanie v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.
ani nemalo začať.

27. Dôkaz, ktorý má preukazovať splnenie podmienok na začatie konania je podací hárok zo dňa
11.02.2000. Podací hárok je súčasťou administratívneho spisu. Z podacieho hárku vyplýva, že T.. N.
L. podal dňa 11.02.2000 na poštovú prepravu zásielku na adresu sťažovateľky I. XX, XXX XX W..
Odosielateľ zásielok v tomto prípade zvolil tzv. obyčajné doručovanie bez potvrdenia prevzatia, teda
bez vrátenia doručenky, ktorá je verejnou listinou preukazujúcou doručenie zásielky do vlastných rúk.

Vzhľadom na absenciu doručenky skutočne neexistuje rukolapný dôkaz o doručení návrhu kúpnej
zmluvy sťažovateľke.
28. Vzhľadom na uvedené je potrebné uvážiť čo je účelom zákona č. 64/1997 Z.z.. Účelom a cieľom
zákona je vyporiadanie pozemkov nachádzajúcich sa v záhradkových osadách medzi užívateľmi a
vlastníkmi. Z chronológie, ktorú zvolil zákonodarca pri koncipovaní tohto právneho predpisu je zrejmé,

že preferovaný spôsob vyporiadania je uzavretie kúpnej zmluvy (teda dohoda užívateľa a vlastníka
pozemku),nazákladenávrhuužívateľovadresovanéhovlastníkompozemkov.Ažkeďstýmtospôsobom
vyporiadania vlastník pozemku nesúhlasí, teda odmietne prijatie návrhu alebo je nečinný, sú užívatelia
oprávneníiniciovaťkonanievzmysle§7ods.1zákonač.64/1997Z.z.Preukázaniesplneniapodmienky
oboznámenia sa s návrhom zmluvy má teda zmysel v kontexte predchádzania menej hospodárnemu

a zdĺhavému správnemu konaniu.
29. Ustanovenia § 7 ods. 4 a § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. umožňujú vlastníkovi pozemku brániť sa
protiúvodnýmpodkladom,ktorévypracúvaadoručujevlastníkoviprvostupňovýsprávnyorgán.Uvedené
je potrebné z dôvodu, aby účastník správneho konania mohol účinne brániť svoje subjektívne právav správnom konaní prostredníctvom námietok. Samotná skutočnosť, či bol oboznámený s návrhom
kúpnej zmluvy je pre uplatňovanie práv účastníka konania vo svojej podstate právne irelevantná, keďže
námietky sa podávajú proti úvodným podkladom a nie návrhu kúpnej zmluvy ako takému. Následkom

odmietnutia návrhu zmluvy alebo nevyjadrenia sa k nemu je totiž začatie konania o vyporiadaní,
samozrejme za predpokladu podania návrhu zo strany užívateľov. Návrh ako taký má význam len z toho
dôvodu, že umožní vyporiadanie vlastníctva k pozemku zmluvne, t. j. bez ingerencie správneho orgánu.
Je teda možné vyvodiť, že pre daný prípad je právne irelevantné, či sťažovateľke bol preukázateľne
doručený návrh zmluvy. Nesúhlasné stanovisko sťažovateľky k uzavretiu zmluvy je zrejmé jednak zo

zápisnice z prerokovania námietky proti výpisu z úvodných podkladov zo dňa 21.02.2018, ako aj zo
spôsobu akým sa bráni preukázateľnosti jeho doručenia v konaní o námietkach. Následkom by tak či
onak bolo začatie konania predpokladané v § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.
30. Podstatné v danom prípade je, že sťažovateľka sa oboznámila s úvodnými podkladmi, ako aj
s návrhom kúpnej zmluvy. Úvodné podklady - register pôvodného stavu a geometrický plán boli k
nahliadnutiu na správnom orgáne a Miestnom úrade mestskej časti Košice - Šaca od 14.12.2017 do

29.12.2017. Zároveň bola zverejnená verejná vyhláška na webovej stránke Okresného úradu Košice
po dobu 15 dní v zmysle § 7 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z.z. Oboznámenie sťažovateľky s návrhom
kúpnej zmluvy je zrejmé zo zápisnice z prerokovania námietky proti výpisu z úvodných podkladov zo
dňa 21.02.2018, kde sa nachádza podpis osoby splnomocnenej sťažovateľkou spolu s poznámkou, že
nesúhlasí s uvedenými cenami.

31. Kasačný súd je presvedčený, že aj keď z administratívneho spisu nie je možné s určitosťou
konštatovať, že návrh kúpnej zmluvy sa naozaj dostal do dispozičnej sféry sťažovateľky ešte pred
začatím konania o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom, tak táto skutočnosť nemá žiadny zásadný vplyv
na zákonnosť konania pred správnymi orgánmi. Uvedené je tak z dôvodu, že jednak právo na podanie
námietok proti úvodným podkladom konania bolo sťažovateľke zachované. Zároveň bola nepochybne

naplnenáajmateriálnapodmienkaoboznámeniasťažovateľkysnávrhomkúpnejzmluvy,akojeuvedené
v bode 30 odôvodnenia tohto rozsudku.

VII.

Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

32. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd rozhodol správne, keď
správnu žalobu zamietol. Z toho dôvodu kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť, ako nedôvodnú v

zmysle § 461 SSP.
Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1
tak, že sťažovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu neúspechu v konaní o kasačnej
sťažnosti. Súd zároveň nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 168 SSP.

34. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.
4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.