Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200821
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1020200821.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. proti
žalovanej:Sociálnapoisťovňaústredie,sosídlomUl.29.augustač.8-10Bratislava,vkonaníosprávnej
žalobe v sociálnych veciach, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4Sa/50/2020-18 zo dňa 10. februára 2021 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Sa/50/2020-18 zo dňa 10. februára 2021 odmietol
žalobu žalobcu zo dňa 29.5.2020, doplnenú podaním zo dňa 28.8.2020. V uznesení uviedol, že
správnou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáhal, aby súd uložil žalovanej doručiť žalobcovi

nešpecifikované rozhodnutie o invalidite, ktoré mala nešpecifikovaného dňa žalovaná vydať. Uznesením
č.k. 4Sa/50/2020-9 zo dňa 30.6.2020 krajský súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, keďže
zo žaloby nebolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal. Podľa súdu podaná žaloba mala podľa obsahu
najbližšie k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a pre takýto prípad vyzvala žalobcu na
doplnenie označenia konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti, doplnenia
žalobných bodov, žalobného návrhu a výsledku oznámenia o prešetrení sťažnosti podľa osobitného

predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátora. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 8.7.2020.

2. Na výzvu na odstránenie vád žaloby žalobca reagoval podaním zo dňa 28.8.2020, kde uviedol, že od
roku 2003 je dispenzarizovaný v psychiatrickej ambulancii, kde mu psychiater navrhol pokles zárobkovej
činnosti o 80%. Poukázal na to, že mu úrad práce rozhodnutím zo dňa 11.5.2004 vyhovel a uviedol, že
je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 90%. Žiadal, aby súd odstránil

rozdiely v jeho zdravotných nálezoch a rozhodnutí, nakoľko mu žalovaná mala priznať plný invalidný
dôchodok od roku 2003 vo výške 80%. Žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vyplatiť mu plný invalidný
dôchodok od roku 2003 - rozdiel od roku 2003 do roku 2010 a od roku 2010 až do vyplatenia s úrokom
omeškania 17,6 % podľa diskontnej sadzby NBS.

3. Správny súd v uznesení uviedol, že podaná žaloba má také vady, pre ktoré nie je možné v konaní

pokračovať, najmä z nej vôbec nie je zrejmé, akú konkrétnu žalobu žalobca podal a čoho konkrétne
sa domáha, pričom žalobca vady žaloby neodstránil. Preto správny súd podľa § 59 ods. 3 Správneho
súdneho poriadku (ďalej SSP) žalobu odmietol. Ani jeho podaním zo dňa 28.8.2020 neboli odstránené
vady žaloby, keďže v tomto podaní nie je ani špecifikované konkrétne konanie žalovanej, ktoré by
prebiehalo a nebolo v ňom včas rozhodnuté, ani žiadne konkrétne rozhodnutie, ktoré by súd bol v tomto
konaní oprávnený preskúmať. V prípade, že žalobca chcel dosiahnuť zmenu už vydaného rozhodnutia

žalovanej, je potrebné, aby postupoval podľa § 172 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., pričom dávkové
konanie, ktorým je aj konanie o dávke invalidného poistenia, sa začína na základe písomnej žiadosti.4. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Uviedol v nej, že napadol rozhodnutie
žalovanej, ktorá rozhodla, že žalobca je invalidný podľa § 29 ods. 3, písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb.

a ďalej žalovaná konštatovala, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách: 75%. Namietal, že správne súdne konanie v sociálnych veciach nemožno
odmietnuť len pre procesné nedostatky. Bude preto potrebné, aby si súd zadovážil administratívny

spis žalovanej, ako aj rozhodnutie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou správneho rozhodnutia v žalobe.
Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď žalobu odmietol a to aj z dôvodov, že žaloba má vady a
preto nemôže ďalej pokračovať. Úlohou súdu prvého stupňa bolo, aby rozhodol a zaviazal žalovanú
doručiť žalobcovi správne rozhodnutie a následne vo veci po preskúmaní žaloby meritórne rozhodnúť
po preskúmaní dôkaznej matérie. Navrhol, aby prvostupňový súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi
správne rozhodnutie, tak ako to má namysli výroková časť zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. júla

2018. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

5. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 2.6.2021. Dôvody uvedené v kasačnej
sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

zamietol.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú
sťažnosť podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu podľa § 455 SSP bez pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu

nie je dôvodná.

7. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd.

8. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví
zákon.

9. Podľa § 1 písm. b) SSP tento zákon upravuje konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania
a ďalších osôb v správnom súdnictve.

10. Podľa § 5 ods. 5 SSP konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

11. Podľa § 6 ods. 1SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 59 ods. 1 SSP ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho,
kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

13. Podľa § 59 ods. 3 SSP ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví,

správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.16. Podľa § 246 ods. 1 písm. c) SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť značenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti.

17. Zo súdneho spisu vyplývajú chronologicky nasledujúce skutočnosti:

18. Žalobou zo dňa 29.5.2020 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne
rozhodnutie o posúdení invalidity. V žalobe žalobca nešpecifikoval rozhodnutie žalovanej, ktoré žiadal
doručiť. Uviedol, že odporkyňa rozhodla, že je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1998

Zb. v znení neskorších predpisov a tiež konštatovala, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách bola určená na 75 %. Uviedol, že žalobcovi žalovaná rozhodnutie nedoručila, ale bola mu
doručená len zápisnica o pojednávaní - posudok zo dňa 26.7.2018. Navrhol, aby podľa § 246 ods. 1
písm. c) SSP správny súd odstránil žalobné nedostatky. Žalobca v žalobe ako prílohu predložil lekárske
správy zo dňa 29.5.2014 a 2.3.2004; zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.7.2018 nepredložil.

19. Uznesením Krajského súdu v Bratislave 4Sa/50/2020-9 zo dňa 30.6.2020 súd žalobcu vyzval, aby
v stanovenej lehote svoju žalobu doplnil a opravil tak, že uvedie, ktorej veci sa týka a uvedie, čo týmto
podaním žalobca sleduje a pre prípad, že svojím konaním mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, ďalej označí konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,

uvedie žalobné body, uvedie žalobný návrh, predloží oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa
osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátora. V prípade, ak svoje podanie nedoplní,
správny súd podľa § 59 ods. 3 SSP žalobu odmietne. V odôvodnení uviedol, že pre prípad, že týmto
podaním mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, absentujú obligatórne osobitné
náležitosti uvedené v § 246 ods. 1 a 2 SSP, konkrétne označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca

domáha odstránenia nečinnosti, žalobné body a žalobný návrh. Čo sa týka náležitosti označenia konania
alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, žalobca musí v žalobe označiť spisovú
značku alebo číslo začatého administratívneho konania, v ktorom namieta nečinnosť, keďže je potrebné,
aby predmet prieskumu bol dostatočne a nezameniteľne identifikovaný. Žalobca pritom v žalobe iba
vágne argumentuje správnemu súdu nedoručenie rozhodnutia zo strany žalovaného.

20. Žalobca v podaní zo dňa 28.8.2020 nazvaným Doplnenie žaloby zo dňa 29.5.2020, uviedol, že
žalovaná mu od roku 2010 priznala pokles vykonávať zárobkovú činnosť na 75%, pričom mu nepriznala
od roku 2003 na základe psychiatrických diagnóz plný invalidný dôchodok a pokles pracovnej činnosti o
80%. Úrad práce rozhodnutím zo dňa 11.5.2004 uviedol, že je občan s ťažkým zdravotným postihnutím

s mierou funkčnej poruchy 90%. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú odstrániť diskrepancie v nálezoch a
rozhodnutí, nakoľko mu žalovaná mala priznať plný invalidný dôchodok od roku 2003 - 80%. Žiadal, aby
súd zaviazal žalovanú vyplatiť žalobcovi plný invalidný dôchodok od roku 2003 - rozdiel od roku 2003 do
roku 2010 a od roku 2010 až do vyplatenia s úrokom omeškania 17,6% podľa diskontnej sadzby NBS.
K doplneniu žaloby pripojil lekársku správu zo dňa 17.4.2018, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych veci

a rodiny v Bratislave zo dňa 11.5.2004 a lekárske správy zo dňa 2.3.2004 a 13.10.2003.

21.Následnesprávnysúdnapadnutýmuznesenímč.k.4Sa/50/2020-18zodňa10.februára2021žalobu
žalobcu odmietol.

22. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne
správne, preto kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol z nasledovných dôvodov:
23. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.5.2020 domáhal doručenia
nešpecifikovaného rozhodnutia žalovanej o posúdení invalidity. V žalobe zároveň citoval § 246 ods. 1,
písm. c/ SSP, ktorý konkretizuje, že v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa musí uviesť

označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, pričom žiadal, aby
tento žalobný nedostatok odstránil správny súd. Z uvedeného vyplýva, že by sa mohlo jednať o žalobu
proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Správne potom správny súd vyzval žalobcu na odstránenie vád
žaloby, pričom uviedol, že ak mienil podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, musí uviesť
najmä konanie alebo vec, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti. Žalobca, hoci reagoval

na túto výzvu podaním zo dňa 28.8.2020, túto vadu neodstránil, pretože vo svojom podaní opätovne
neuviedol konanie alebo vec, v ktorej sa domáhal odstránenia nečinnosti, ani neuviedol rozhodnutie,
ktoré by žiadal preskúmať v rámci správnej žaloby v sociálnych veciach. Naopak navrhol, aby súd
zaviazalžalovanúvyplatiťžalobcoviplnýinvalidnýdôchodokodroku2003súrokomzomeškania17,6%.24. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby (§ 5 ods. 5 SSP). Správny
súdny poriadok ukladá správnemu súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach

neformálne (§ 202 ods. 3, vetá prvá SSP). Neformálne posudzovanie takejto žaloby znamená, že
správny súd o nej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania alebo osobitné
náležitosti správnej žaloby. Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a
ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. Správny
súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.). Túto skutočnosť môže ustáliť jedine

žalobca; je jedine na rozhodnutí žalobcu, ktoré rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy
učiní predmetom súdneho prieskumu. Je výlučnou autonómiu vôle subjektu práva, či sa rozhodne
uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva žalobou.
Uvedená zásada platí primerane aj v iných konaniach zakotvených v Správnom súdnom poriadku,
teda aj v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Z dispozičnej zásady uplatňujúcej
sa v správnom súdnictve vyplýva, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutia alebo opatrenia orgánov

verejnej správy, resp. označený iný zásah alebo nečinnosť v konkrétne označenom administratívnom
konaní. Žaloba teda v žalobe musí ustáliť konkrétny predmet súdneho prieskumu, pokiaľ sa jedná o
žalobu proti konkrétnemu rozhodnutiu či opatreniu orgánu verejnej správy alebo musí špecifikovať iný
zásah, ktorý považuje za nezákonný alebo administratívne konanie, v ktorom namieta nečinnosť orgánu
verejnej správy.

25. V danom prípade sa žalobca touto zásadou neriadil. V samotnej správnej žalobe neuviedol žiadnu
špecifikáciu administratívneho konania, v ktorom žiadal doručiť rozhodnutie žalovanej o posúdení
invalidity. Naopak žiadal, aby súd tento nedostatok odstránil sám, t.j. aby konanie, v ktorom sa žalobca
domáhal odstránenia nečinnosti, označil sám, čo je požiadavka nemožná, keďže správny súd nemôže

mať ex offo žiadnu vedomosť o prípadnej nečinnosti žalovanej vo vzťahu k žalobcovi. Ani v doplnení
žaloby zo dňa 28.8.2020 toto doplnenie neuviedol, naopak domáhal sa vyplatenia invalidného dôchodku
od roku 2003 s úrokmi omeškania, pričom treba konštatovať, že takýto petit je v správnom súdnictve
neprípustný.

26. Keďže žalovanou je Sociálna poisťovňa a žalobcom je fyzická osoba, pokiaľ by žalobca odstránil
túto základnú vadu žaloby hoci aj neformálne, t.j. napr. tým, že by ako prílohu žaloby alebo jej
doplnenia predložil ním uvádzanú zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.7.2018, resp. akýkoľvek iný
listinný dôkaz vydaný v konkrétnom administratívnom konaní, z ktorého by bola zrejmá spisová značka
administratívneho konania, správny súd by na takto doplnenú náležitosť žaloby prihliadol a ďalej

by vo veci konal. Avšak žalobca, hoci v žalobe uvádzal, že mu zápisnicu o pojednávaní zo dňa
26.7.2018 bola doručená, k žiadnemu svojmu podaniu ju nepriložil, ale priložil len listiny, z ktorých
nie je možné zistiť konkrétnu spisovú značku administratívneho konania žalovanej (lekárska správa -
dekurz z internej a diabetologickej ambulancie zo dňa 29.5.2014, lekárske správy zo dňa 13.10.2003
a 2.3.2004, psychiatrické vyšetrenie pre administratívne účely zo dňa 17.4.2018 a rozhodnutie Úradu

práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 11.5.2004).

27. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade by nebol efektívny ani postup podľa § 60 SSP
(predvolanie žalobcu), pretože v danom prípade podstatnou vadou žaloby bolo neuvedenie spisovej
značky administratívneho konania, v ktorom žalobca namieta nečinnosť, prípadne spisovej značky

rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať. Na doplnenie tejto náležitosti bol žalobca náležite vyzvaný, pričom
vo výzve bol dostatočne zrozumiteľne poučený o tom, že chýba práve táto základná náležitosť. Z
obsahu podaní žalobcu vyplýva, že tento má dostatočnú postulačnú schopnosť a dokáže svoje podania
zrozumiteľne koncipovať. Uvedené vyplýva aj z toho, že v žalobe žiadal, aby správny súd žalobný
nedostatok podľa § 246 ods. 1 písm. c/ SSP, teda označenie konania, v ktorom sa žalobca domáhal

odstránenia nečinnosti, sám odstránil. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedome neuviedol spisovú
značku tohto konania. Podľa názoru kasačného súdu bol postup správneho súdu, keď na odstránenie
vád žaloby zvolil formu písomnej výzvy, dostatočný. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že sťažovateľ
bol vo výzve na odstránenie vád žaloby riadne poučený podľa § 26 ods. 2 SSP o práve zvoliť si advokáta,
resp. na možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

28. Čo sa týka sťažnostnej námietky, že správne súdne konanie v sociálnych veciach nemožno
odmietnuť len pre procesné nedostatky, kasačný súd uvádza, že Ústava SR v článku 46 ods. 2
vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, kto bol ukrátený na svojich právach rozhodnutímorgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom
vymedzených podmienok. Podľa článku 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej
ochrane ustanoví zákon. Zákonom, ktorý podmienky a podrobnosti súdnej ochrany ustanovuje, je v

danom prípade Správny súdny poriadok. Podľa tohto zákona neboli splnené podmienky na meritórne
prejednanie žaloby. Preto je podľa názoru kasačného súdu zákonný postup, ktorým správny súd
podľa SSP, v súlade s týmto článkom Ústavy SR, odmietol žalobu. Nie je porušením práva na
spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ žalobca neodstráni nedostatok, ktorý bráni
jej meritórnemu prejednaniu a to aj napriek tomu, že bol riadne poučený o tom, ako má tento nedostatok

odstrániť. Vzhľadom na to, že žalobca nesplnil procesné podmienky, ktoré Správny súdny poriadok
ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemohol v konaní pokračovať a vec
meritórne prejednať, bez ohľadu nato, že by sa eventuálne jednalo o žalobu v sociálnych veciach.

29. Je tiež nedôvodná sťažnostná námietka, že bolo potrebné, aby si súd zadovážil administratívny
spis žalovanej, ako aj rozhodnutie žalovanej. Nebolo v možnostiach správneho súdu zadovážiť si

administratívny spis žalovanej, keď práve žalobca neuviedol nič, čo by umožnilo správnemu súdu
identifikovať toto konanie a následne spis vyžiadať. Práve z dôvodu, že žalobca neuviedol spisovú
značku alebo akýkoľvek iný identifikačný znak administratívneho konania, v ktorom namietal nečinnosť
žalovanej, nebolo možné splniť požiadavku žalobcu v kasačnej sťažnosti a to zrušiť napadnuté
rozhodnutie a po jeho zrušení aby krajský súd zaviazal žalovanú doručiť žalobcovi správne rozhodnutie.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť. Z uvedeného
dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobca z dôvodu neúspechu v
tomto konaní nemá právo na náhradu trov kasačného konania (§ 167 SSP a contrario v spojení s § 467
ods. 1 SSP). Žalovanému ako úspešnému účastníkovi súd náhradu trov kasačného konania nepriznal,
pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné voči žalobcovi náhradu trov spravodlivo požadovať (§
168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

32. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.