Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžfk/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200087
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:5019200087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD.
a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SIRS - Project, a. s., so sídlom Framborská
12, Žilina, IČO: 36 774 715, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o.,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 21, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo: 15664/2019 zo dňa 10.01.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/39/2019-134 zo dňa 03.09.2019, takto

r o z h o d o l :

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

Sťažovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“
alebo „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny

súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 15664/2019 zo dňa 10.01.2019, ktoré v zmysle
§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdilo rozhodnutie Mesta Žilina číslo konania
10996/2018-36337/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018, ktoré podľa zákona
č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady (ďalej aj „zákon č. 582/2004 Z.z.“) a Všeobecne záväzného nariadenia č. 21/2012 o dani z

nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje vyrubilo
daňovému subjektu SIRS - Project, a. s. (žalobca) daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2014 v
sume 50 223,52 eur.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú založené na dôkladne
a dostatočne zistenom skutkovom stave veci s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie základnej skutočnosti, ktorú tvrdil, a to že stavba športovej haly bola užívaná v roku 2014

ako osvetové zariadenie. Správny súd v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca v roku 2011 za túto
nehnuteľnosť podal daňové priznanie tak, že ju sám zaradil
akoinústavbuvzmysle§10ods.1písm.g/zákonač.582/2004Z.z.vzneníúčinnomvroku2011,pričom
už v zriaďovacej listine zo dňa 15.02.2008 jeho právny predchodca Žilinská parkovacia spoločnosťs.r.o. uvádzal, že osvetové zariadenie vykonáva osvetovú činnosť v priestoroch športovej haly. Napriek
tomu však športovú halu v daňovom priznaní za rok 2011 neoznačil ako osvetové zariadenie. Taktiež
ani zo Zmluvy o vykonaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety z roku 2008, ktorú predložil

žalobca ako dôkaz k zdaňovaciemu roku 2014, si žalobca pri podaní daňového priznania za rok
2011 neodvodzoval status osvetového zariadenia. Aj z týchto podporných dôkazov podľa správneho
súdu vyplynulo, že snaha žalobcu o zaradenie športovej haly medzi stavby oslobodené od dane z
titulu osvetového zariadenia bola špekulatívna. Z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil žalobné
námietky žalobcu ako plne nedôvodné a vyslovil právny záver, že ako vlastník takejto stavby nie je

oslobodený od dane z nehnuteľností, a preto mu bola daň správne vyrubená v zmysle daňového
priznania podaného za rok 2011.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa
(ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol
kasačnému súdu, aby zmenil kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší
rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 15664/2019 zo dňa 10.01.2019, ako aj a
Rozhodnutie Mesta Žilina č. 10996/2018-36337/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018 a vec vráti Mestu

Žilina na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

4. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodnutie Ministerstva financií SR číslo:
MF/007808/2018-726 zo dňa 23.04.2018, ktorým zrušilo rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z

21.07.2016 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že Finančné riaditeľstvo
ako odvolací orgán „neprešetrilo všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo ... najmä
tým, že dodatočne nepreverilo skutočnú činnosť v danej nehnuteľnosti ako osvetového zariadenia, aké
aktivity v nej prebiehali, kto ich organizačne zabezpečoval,
a či činnosť v predmetnej nehnuteľnosti mala charakter osvetovej činnosti.“ Sťažovateľ

v tejto súvislosti ďalej poukázal na druhé rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR
číslo: 265425/2018 zo dňa 11.05.2018, ktorým zrušilo rozhodnutie Mesta Žilina 175389/2014 zo dňa
24.03.2014, ktorým bola daňovému subjektu vyrubená daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie
2014 aj za stavbu športovej haly a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predmetnom
rozhodnutí Finančné riaditeľstvo SR explicitne uviedlo, že „správca dane v ďalšom konaní dozisťuje

a preverí všetky skutočnosti súvisiace s využitím stavby športovej haly ako osvetového zariadenia v
zdaňovacom období 2014 v zmysle právneho názoru Ministerstva Financií SR uvedeného v rozhodnutí
zo dňa 23.04.2018. Následne správca dane na základe takto zistených skutočností vyrubí daňovému
subjektu daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie 2014.“ Mesto Žilina však podľa sťažovateľa napriek
uloženej povinnosti zistiť skutočnú činnosť v danej nehnuteľnosti uvedeným spôsobom nekonalo a

nevykonalo po druhom rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR absolútne žiadne dokazovanie, ktoré by
smerovalo k zisteniu, aké aktivity a činnosti v stavbe športovej haly prebiehali. Mesto Žilina nevytýčilo ani
len žiadne pojednávanie vo veci, nevyzvalo žalobcu na predloženie a uplatnenie dôkazov, a absolútne
neprihliadalo na dôkazy, ktoré malo k dispozícii z paralelne prebiehajúceho konania, ktoré sa týka dane
z tej istej stavby športovej haly, avšak na rok 2017.

5. Podľa sťažovateľa správny súd úplne alogicky skonštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že športová hala sa v roku 2014 nemohla užívať, pretože jej užívanie by bolo v rozpore s predpismi
o protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Pre účely tohto konania nie je podľa sťažovateľa dôležité, či
bola športová hala v rozhodujúcom období laicky povedané „vybavená všetkými papiermi“, t.j. či bola

spôsobilá na jej užívanie „v súlade s právnymi predpismi“, ale iba a výlučne to, či bola hala v roku 2013
reálne fyzicky spôsobilá na výkon činností deklarovaných žalobcom a to, aká činnosť sa v hale v roku
2013 reálne vykonávala s tým, že práve o týchto skutočnostiach malo Mesto Žilina vykonať dokazovanie
v zmysle záverov uvedených v rozhodnutí Ministerstva financií SR. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti
opätovne zdôraznil, že športová hala bola v roku 2013 čiastočne využívaná na športové, kultúrne a

vzdelávacie aktivity. Poukázal ďalej opätovne na to, že využívanie predmetnej haly na osvetovú činnosť
nie je v žiadnom prípade zmenou účelu stavby, ku ktorej by sa mal vyjadrovať stavebný úrad, resp. úrad
verejného zdravotníctva, a že existencia, resp. neexistencia takéhoto vyjadrenia nemá nič spoločné s
tým, či môže alebo nemôže byť hala predmetom oslobodenia od dane zo stavby titulom jej využívaniaakoosvetovéhozariadenia.Pojem„osvetovézariadenie“satýkadefinovaniasubjektuprávnychvzťahov,
a nie je v žiadnom prípade akýmkoľvek spôsobom totožný s pojmom „stavba“, ktorý je vymedzením
objektu právnych vzťahov.

6. Na základe vyššie uvedeného mal sťažovateľ za to, že zo strany konajúceho správneho súdu bolo
vydaním kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku prijaté nezákonné rozhodnutie, ktorého právne
závery sú nesprávne s tým, že sú vyslovené na základe takého výkladu práv a povinností žalobcu a
správcu dane vyplývajúcich týmto z § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, ktorý bezdôvodne favorizuje

správcov dane na úkor žalobcu a ktorý je v zrejmom rozpore s povinnosťami súdu vyplývajúcimi tomuto
z ustanovení čl. 2 ods. 1 CSP. Uvedeným spôsobom bol žalobca ukrátený na jeho subjektívnych právach
vyplývajúcich mu z čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1, 2 a 10 a § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku
a z čl. 2 ods. 1 CSP, čím boli v plnom rozsahu dané sťažnostné dôvody uvedené v § 440 ods. 1 písm.
f/ a g/ SSP.

7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu písomne nevyjadril.

III.
Konanie na kasačnom súde, obsah administratívneho spisu

8.Prejednávanávecboladňa17.01.2020predloženáNajvyššiemusúduSlovenskejrepubliky-akosúdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom
súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2Sžfk - sp. zn.:
2Sžfk/5/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc

vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu
SlovenskejrepublikynaNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvýkonsúdnictvavovšetkýchveciach,
v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
(čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných

dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu
4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví
tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v

medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP),
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po
neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

10. Predmetom kasačného prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/39/2019
z 3. septembra 2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 15664/2019 zo dňa 10.01.2019 v
spojenísRozhodnutímMestaŽilinačíslokonania10996/2018-36337/2018-OE-PPNzodňa18.06.2018.

11. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého
považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav:
Správca dane rozhodnutím č. 175389/2014 zo dňa 24.03.2014 vyrubil daňovému subjektu daň z
nehnuteľností na rok 2014 vo výške 50 223,52 eur, a to na základe daňovníkom podaného daňového
priznania k dani z nehnuteľností na rok 2011, v ktorom daňový subjekt deklaroval,

že je vlastníkom športovej haly a neuplatnil si nárok na oslobodenie od dane z nehnuteľností na danú
nehnuteľnosť, v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. a VZN č. 21/2012 o dani z nehnuteľností, dani za
psa, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje
(ďalej len „VZN č. 21/2012“). Finančné riaditeľstvo SR na základe podnetu daňového subjektu
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodnutím číslo: 1350777/2016 zo dňa

21.07.2016 zmenilo rozhodnutie správcu dane 175389/2014 zo dňa 24.03.2014 a uznalo oslobodenie
od dane z nehnuteľností pri stavbe - športovej hale. Na základe podnetu správcu dane na preskúmanie
rozhodnutiaFinančnéhoriaditeľstvaSRmimoodvolaciehokonaniaMinisterstvofinanciíSRrozhodnutím
číslo: MF/007808/2018-726 zo dňa 23.04.2018 zrušilo rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z21.07.2016 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že odvolací orgán
(Finančné riaditeľstvo SR) nepostupoval v súlade s § 77 ods. 5 Daňového poriadku, keď zmenil
rozhodnutie správcu dane len na základe dodatočne predložených dokumentov daňovníkom, ktorý

doložil doklad o zmene účelu využitia stavby na osvetové zariadenie. Z predloženého štatútu osvetového
zariadenia nie je zrejmé skutočné využitie stavby, a preto je potrebné v rámci preskúmania rozhodnutia
mimo odvolacieho konania dokázať, že daňovník skutočne v zdaňovacom období v roku 2014 využíval
stavbu v súlade s predloženým štatútom osvetového zariadenia. V rámci preskúmania rozhodnutia
mimo odvolacieho konania predložené dôkazy nie sú dostatočné. Odvolací orgán neprešetril všetky

skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo, čo v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť výsledok
mimo odvolacieho konania, najmä nepreveril skutočnú činnosť v danej nehnuteľnosti ako osvetového
zariadenia, aké aktivity v nej prebiehali, kto ich organizačne zabezpečoval a či činnosť v predmetnej
nehnuteľnosti mala charakter osvetovej činnosti. Daňovník zmenu účelu využitia stavby zákonným
spôsobom v termíne neoznámil. Ak došlo k zmene účelu využitia stavby, resp. skutočnosti, ktorá mala
podstatnývplyvnavýpočetdaneznehnuteľnostianaoslobodenieoddaneznehnuteľnosti,boldaňovník

povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane podaním čiastkového priznania k dani z nehnuteľností
podľa § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. V čiastkovom priznaní mal daňovník uviesť účel využitia
stavby tak, aby bolo správcovi dane z nehnuteľností jasné, že od roku 2013 je nehnuteľnosť od dane
oslobodená na základe správcom ustanovených oslobodení vo všeobecne záväznom nariadení obce.
Zároveň je daňovník podľa § 99d ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. povinný v príslušnom priznaní

uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane z nehnuteľnosti. Ministerstvo financií SR ďalej
skonštatovalo, že v rámci mimo odvolacieho konania mal odvolací orgán preveriť najmä to, či daňovník
postupoval v súlade so zákonom. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo: 265425/2018 zo dňa
11.05.2018 zrušilo rozhodnutie Mesta Žilina 175389/2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým bola daňovému
subjektu vyrubená daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2014 aj za stavbu športovej haly a vec

mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V novom konaní správca dane opätovne posúdil všetky skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané z
dôkazov, ktoré predložil do daňového konania daňový subjekt - vyhodnotil listinné dôkazy predložené
daňovým subjektom, a to zmluvu o vykonávaní činností zameraných na rozvoj duchovnej osvety
uzavretú medzi Žilinskou parkovacou spoločnosťou, a.s.

a Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť Žilina, protokol potvrdzujúci vykonávanie činností dojednaných
zmluvou o vykonávaní činností zameraných na rozvoj duchovnej osvety, rámcovú zmluvu o spolupráci
pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzavretej medzi daňovým subjektom - jeho osvetovým
zariadením a Nadáciou spoločne pre región, rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu
osvetovej činnosti uzavretú medzi tým istým subjektom a Súkromným centrom voľného času Bytča,

rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzavretú medzi tým istým
subjektom a V.. W. S.. Podľa správcu dane sa jednalo len o tzv. rámcové zmluvy, ktoré nie sú dôkazom
o aktuálnom dianí v športovej hale, o konkrétnych aktivitách, konkrétnych dátumoch, činnostiach týchto
subjektov v športovej hale, pretože boli uzavreté len za účelom dohodnutia rámcovej spolupráce medzi
jednotlivými subjektmi a nie o konkrétnych akciách realizovaných v športovej hale. Nie sú teda dôkazom

o využívaní športovej haly na kultúrno-osvetovú činnosť v roku 2014. Naopak, hoci boli uzavreté, na
základe nich nemuselo dôjsť k vykonaniu žiadnej konkrétnej činnosti. Ďalej vo veci vykonal aj ďalšie
dokazovanie, a to vyžiadanie si stanovísk OR HaZZ k prevádzkovaniu športovej haly, z ktorých vyplýva,
že uvedená stavba bola v roku 2014 staveniskom a bola vyradená z kontrolnej činnosti Okresného
riaditeľstva HaZZ, z čoho vyplýva zistený skutkový stav, že športová hala v roku 2014 nemohla byť

zariadením určeným na realizáciu kultúrno-osvetovej činnosti, pretože jej užívanie by bolo v rozpore
s predpismi o protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Na základe zisteného skutkového stavu nebolo
možné podľa správcu dane dospieť k záveru, že by bola stavba športovej haly oslobodená od dane z
nehnuteľností ako osvetové zariadenie v zmysle § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 582/2004 Z.z. v spojení
s čl. 11 ods. 2 VZN Mesta Žilina č. 21/2012.

IV.
Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

12. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťouorgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok
ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

13. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

14. Podľa § 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 01.01.2014 predmetom
dane zo stavieb sú stavby na území Slovenskej republiky v tomto členení: ostatné stavby neuvedené
v písmenách a/ až f/.

15. Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo
viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú

povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

16. Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej
využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

17. Podľa § 17 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona správca dane môže všeobecne záväzným nariadením
podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti ustanoviť zníženie dane alebo oslobodiť
od dane zo stavieb alebo od dane z bytov stavby alebo byty slúžiace školám, školským zariadeniam
a zdravotníckym zariadeniam, zariadeniam na pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so
zmenenou pracovnou schopnosťou, stavby užívané na účely sociálnej pomoci a múzeá, galérie,

knižnice, divadlá, kiná, amfiteátre, výstavné siene, osvetové zariadenia.

18. Podľa § 99b ods. 1 citovaného zákona ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani
za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a stane sa
vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu

alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne
vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z
nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods. 1.

19. Podľa § 99d ods. 2 citovaného zákona daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky

skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou
určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu
spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.

20. Podľa § 99e ods. 1 citovaného daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň

za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1. januáru príslušného
zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky 2 až 4, 6 a 7
neustanovujú inak.

21. Podľa článku 11 ods. 2 VZN Mesta Žilina č. 21/2012 správca dane ustanovuje, že od dane zo

stavieb sú oslobodené stavby alebo byty slúžiace zariadeniam na rekvalifikáciu občanov so zmenenou
pracovnou schopnosťou, stavby užívané na účely sociálnej pomoci a múzeá, galérie, knižnice, výstavné
siene a osvetové zariadenia.

22. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.24. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

25. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej
sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, po preskúmaní napadnutého rozsudku,
rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s

obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

27. Kasačný súd poukazuje na to, že jeho úlohou ani úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo
ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je

najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným
spôsobom,nasledovalipritompravidlálogickéhouvažovaniaačiriadnepopísalisvojehodnotiaceúvahy.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS
127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je
úlohousúduprivýkonesprávnehosúdnictvanahrádzaťčinnosťsprávnychorgánov,alelenpreskúmavať

zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy.

28. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.

Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane.

29. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri

dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,žejetoprávesprávca
dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a
zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

30. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014
zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na
svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového
konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

31. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu

dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,
keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich

vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má
správca dane v priebehu konania k dispozícii.32. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré

je podľa právnych predpisov povinný viesť
(dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len

na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom
konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje
praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie
Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53).

33. Kasačný súd poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je protistranou daňového
subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom
voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva
daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový
subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1

Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c)
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že ním vlastnená stavba športovej haly je osvetové zariadenie, ktoré je podľa
neho oslobodené od dane z nehnuteľnosti a na toto tvrdenie v daňovom konaní produkoval konkrétne
dôkazy, pričom tieto konkrétne dôkazy prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil, avšak nezistil z
nich tvrdenú skutočnosť, žalobca mal produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by v jeho prospech preukázali

faktické užívanie stavby na účel osvetovej činnosti, čo však ostalo iba nepreukázaným tvrdením.

35. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane
zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom, keď ustálil, že listinné dôkazy vo svojom
súhrne jednoznačne preukázali skutkový záver, že stavba športovej haly nebola využívaná k 01.01.2014

na osvetovú činnosť, a preto neuznal nárok daňového subjektu na uplatnenie nároku na oslobodenie od
dane zo stavieb podľa § 17 ods. 3 písm. b/ zákona č. 582/2004 Z.z. a čl. 11 ods. 2 VZN č. 21/2012.

36. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného,
dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a síce, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach

dôkladnearozsiahlopopísalizistenýskutkovýstav,zktoréhovyvodiliajsprávneprávnezávery.Rovnako
Krajský súd v Žiline riadne vyhodnotil predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadal aj so všetkými
námietkami sťažovateľa.

37. Dôkazné bremeno, ktoré predstavuje v tomto prípade preukázanie skutkovej okolnosti, ktorým je

faktické užívanie stavby na účel osvetovej činnosti výlučne žalobcu, nemožno prenášať na správcu dane
a tým subsumovať kasačný dôvod pod § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností, kasačný súd považoval uvedený kasačný dôvod sťažovateľa za nedôvodný.

38. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) kasačný súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť.
Ak sťažovateľ kasačnú sťažnosť odôvodňuje ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. g/
až i/ SSP, je povinný v kasačnej sťažnosti uviesť aj právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne,
a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

39. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť
fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia„res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu
ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára
zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP
vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na
riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber
ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

40. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, avšak v
kasačnejsťažnostiprevažnerozporujeakokrajskýsúdhodnotildôkazy,pričomkonzistentnezotrvávana

tom, že športová hala bola v roku 2013 čiastočne využívaná na športové, kultúrne a vzdelávacie aktivity.
Výslovne však nedefinuje, v čom konkrétne mal správny súd v rámci právneho posúdenia pochybiť, s
výnimkou názoru, že využívanie športovej haly na osvetovú činnosť nie je v žiadnom prípade zmenou
účelu stavy, ku ktorej by sa mal vyjadrovať stavebný úrad, resp. úrad verejného zdravotníctva, a že
existencia, resp. neexistencia takéhoto vyjadrenia nemá nič spoločné s tým, či môže alebo nemôže byť

stavba predmetom oslobodenia od dane zo stavby titulom jej využívania ako osvetového zariadenia.
Inak povedané, samotná skutočnosť, že nejaká stavba je v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.
stavbou na bývanie, na pôdohospodársku produkciu, chatou a pod. ešte v žiadnom prípade neznamená,
že v nej nemôže byť umiestnené a prevádzkované osvetové zariadenie.

41.Sťažovateľnepreukázalfaktickéužívaniestavbynaúčelosvetovejčinnosti,čiženepreukázalfaktické
užívanie tejto stavby v roku 2014 na účel, ktorý tvrdí ako relevantný pre oslobodenie od dane.

42. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané len za účelom športovej činnosti a žalobca nepreukázal
žiadnymi dôkazmi zmenu účelu užívania tejto stavby na účel osvetovej činnosti.

43. Právny záver správneho súdu, že správca dane postupoval správne, keď daňovému subjektu
neuznal nárok na uplatnenie nároku na oslobodenie od dane zo stavieb podľa § 17 ods. 3 písm. b/
zákona č. 582/2004 Z.z. a čl. 11 ods. 2 VZN č. 21/20122, a preto mu bola daň správne vyrubená v zmysle
daňového priznania podaného na rok 2011 (v ktorom žalobca športovú halu ako osvetové zariadenie

neoznačil), považuje kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného administratívneho spisu za správny a v celom rozsahu
sa s ním stotožňuje. Jeho závery v kontexte citovaných právnych noriem vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

44. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by
mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

45. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí,

že nie je dôvodná.

46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario
k §§ 167 ods. 1 a 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,
pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu

predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.