Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. november 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/20/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201285
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1020201285.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Generálne riaditeľstvo
Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, IČO: 00 212 008, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10485-9000/2020 zo dňa 17.08.2020, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/179/2020 - 66 z 25. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský
súd“) dňa 11. septembra 2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
10485-9000/2020 zo dňa 17.08.2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu ako kontrolovaného
a potvrdil podľa § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) rozhodnutie Úradu pre verejné

obstarávanie č. 6007-6000/2018-OD/11 z 25.06.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu konštatoval, že žalobca v postupe zadávania nadlimitnej
zákazky postupom užšej súťaže na predmet „Vybudovanie integrovaného bezpečnostného systému“,
vyhlásenej uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie č. S103/2017 zo dňa 31.05.2017
pod č. 206503 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 108/2017 zo dňa 01.06.2017
pod zn. 7764-MUT porušil ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp

transparentnosti, keď už v prvej fáze užšej súťaže požadoval preukazovanie podmienok účasti podľa
§ 131 ods. 1 písm. f/ zákona o verejnom obstarávaní a podľa § 131 ods. 1 písm. j/ zákona
o verejnom obstarávaní v rozsahu predloženia viacerých certifikátov viažucich sa k ponúkanému
integrovanému bezpečnostnému systému a keď určil zmätočnú a nesplniteľnú podmienku účasti podľa
§ 131 ods. 1 písm. j/ zákona o verejnom obstarávaní. Z dôvodu, že postupom žalobcu nebol porušený
zákon o verejnom obstarávaní, žalobca navrhol správnemu súdu, aby zrušil rozhodnutie Úradu pre

verejné obstarávanie č. 6007-6000/2018-OD/11 z 25.06.2020 a rozhodnutie Rady Úradu pre verejné
obstarávanie č. 10485-9000/2020 zo dňa 17.08.2020 a vec vrátil Úradu pre verejné obstarávanie ako
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Ak by správny súd po preskúmaní veci
nevydal rozsudok v súlade so žalobným návrhom, žalobca subsidiárnym petitom žiadal, aby správny
súd v súlade s § 100 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
„SSP“) uznesením prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len „SDEÚ“) prejudiciálne otázky

špecifikované v správnej žalobe.2. Správny súd uznesením č.k. 5S/179/2020-66 z 25. mája 2021 odmietol špecifikovanú správnu žalobu
s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré
môžu nadväzovať ďalšie rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by

sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu.
Správny súd uviedol, že napadnutým rozhodnutím len skonštatoval porušenie ustanovení zákona o
verejnom obstarávaní žalobcom pri zadávaní nadlimitnej zákazky postupom užšej súťaže na predmet
„Vybudovanie integrovaného bezpečnostného systému“. Napadnuté rozhodnutie preto tvorí len podklad
pre ďalšie konanie žalovaného, a to konanie o uložení pokuty.

3. V prípade uloženia pokuty žalobcovi za konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní,
čím autoritatívne zasiahne do práv a povinností žalobcu, môže sa žalobca po neúspešnom využití
riadnych opravných prostriedkov domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty
správnym súdom. Správny súd potom v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení
pokuty bude musieť posúdiť aj zákonnosť touto žalobou napadnutého rozhodnutia, ako predbežného

rozhodnutia. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 10485-9000/2020 zo dňa 17.08.2020 je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm.
g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP odmietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie je rozhodnutie predbežnej
povahy a nebolo ním zasiahnuté do práv a povinností žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že
žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
4. Proti uzneseniu správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej
len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho procesného postupu správneho súdu a

nezákonného odmietnutia žaloby (§ 440 ods. 1 písm. f/ a j/ SSP). Sťažovateľ mal za to, že uznesenie
správneho súdu je v príkrom rozpore s princípmi správneho súdneho konania, pretože odmietnutím
žaloby došlo k popretiu zákonného
(a tým aj ústavného) práva na podanie žaloby v zmysle § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní,
podľa ktorého je rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie o odvolaní preskúmateľné súdom.

Túto skutočnosť žalovaný priamo uviedol v poučení rozhodnutia č. 10485-9000/2020 zo dňa 17.08.2020
(aj v poučení rozhodnutia č. 6007-6000/2018-OD/11 z 25.06.2020). Ak mal žalovaný za to, že jeho
rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom, mal týmto spôsobom sťažovateľa poučiť. Krajský súd sa
s otázkou správnosti poučenia žalobcu o možnom prieskume predmetných rozhodnutí súdom vôbec
nevysporiadalavrozporesprincípmisprávnehosúdnehokonaniasastotožnilstvrdenímžalovaného,že

sa jedná o rozhodnutie predbežnej povahy. Pričom, ak by dospel k záveru, že poučenie nebolo správne,
mal zrušiť rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie aj Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré
rovnako obsahovalo poučenie o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov a po nadobudnutí právoplatnosti. Sťažovateľ ďalej uviedol, že konanie, na základe ktorého
vydal žalovaný obe rozhodnutia, bolo konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí

zmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní; na toto konanie sa vzťahuje Správny
poriadok s výnimkami (§ 185 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní). Meritom veci v tomto konaní je
skúmanie úkonov kontrolovaného v procese verejného obstarávania a výpočet prípadných porušení
jeho ustanovení. Právoplatnosť tohto rozhodnutia tvorí právny základ pre začatie správneho konania o
uložení pokuty, v ktorom ide o odlišné meritum veci (určenie výšky sankcie a jej uloženie), a preto nie je

pravdou tvrdenie správneho súdu, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej a ktoré sa nedotýka práv
sťažovateľa(bod13.napadnutéhouznesenia).Sťažovateľpoukázalna§177ods.12zákonaoverejnom
obstarávaní, podľa ktorého Rada Úradu pre verejné obstarávanie rozhodne vždy o veci samej, pričom
ak sú pre to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí.Zároveň,vzmysle§182ods.6zákonaoverejnomobstarávaní,konanieouloženípokutymožno

začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo
dňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie v
konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu.
Je teda zrejmé, že výsledok rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie je výsledným aktom orgánu

verejnej správy, ktorý následne môže slúžiť ako elementárny podklad pre povinnosť uloženia pokuty v
zmysle § 182 zákona o verejnom obstarávaní, a teda zakladá následok - ujmu na právach sťažovateľa.
Uvedené je podľa názoru sťažovateľa v rozpore s konštatovaním správneho orgánu, ktorý naopak
správnu žalobu zamietol s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP, podľa ktoréhosprávne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania. Na základe uvedeného považoval sťažovateľ odmietnutie žaloby správnym

súdom za nezákonné a navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci samej v zmysle podanej žaloby.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol,
že pri, resp. pred vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval zákonne,

predvídateľne, súladne so svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou, riadne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti, je riadne
odôvodnené, preskúmateľné a nedisponuje vadami, pre ktoré
by ho bolo možné zrušiť.

III.
Konanie na kasačnom súde

6. Prejednávaná vec bola dňa 1. októbra 2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej

republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa § 11
písm. h/ SSP (ďalej len „kasačný súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu
4S - sp. zn.: 4Sfk/20/2021. S účinnosťou od 1. augusta 2021
(§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju
právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky,

pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná
právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

7. Kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu preskúmal bez pojednávania v súlade s § 455
SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná nedôvodne, a preto je potrebné ju
zamietnuť.

8. Podľa § 7 písm. e/ SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Rady Úradu pre verejné

obstarávanie č. 10485-9000/2020 zo dňa 17.08.2020 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č.
6007-6000/2018-OD/11 z 25.06.2020 a vec vrátil Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie.
Žalobca uviedol, že v podanej žalobe vyčerpávajúco odôvodnil zákonnosť svojho postupu zadávania
nadlimitnej zákazky postupom užšej súťaže na predmet „Vybudovanie integrovaného bezpečnostného
systému“ a vyvrátil tvrdenia Úradu pre verejné obstarávanie o porušení zákona o verejnom obstarávaní.

12. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žaloba je v danom prípade neprípustná,
pretože smeruje voči procesnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorého súdny prieskum je vylúčený
podľa § 7 písm. e) SSP. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho
prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom

súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom
konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do
zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia,resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník
domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie,
či opatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných

predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho
alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia [napr. § 191 ods. 1 písm. g/]. (Správny
súdny poriadok, 1. vydanie, 2017 (BARICOVÁ, FEČÍK,
ŠTEVČEK, FILOVÁ A KOL.)

13. Sťažovateľom napadnuté rozhodnutie len potvrdilo rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie,
ktorý konštatoval porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní žalobcom pri zadávaní
nadlimitnej zákazky postupom užšej súťaže na predmet „Vybudovanie integrovaného bezpečnostného
systému“. Napadnuté rozhodnutie preto tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného, a to konanie o
uložení pokuty. Až prípadným uložením pokuty žalobcovi za konštatované porušenie zákona o verejnom

obstarávaní dôjde k autoritatívnemu zasiahnutiu do práv a povinností žalobcu, ktorý sa po neúspešnom
využití riadnych opravných prostriedkov bude môcť domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o
uložení pokuty správnym súdom.

14. Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa

§ 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.

15. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ust. § 467 ods. 1 SSP v spojení s ust. §
467 ods. 4 SSP a § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.