Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Sk/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:5018200306.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: R., nar. XX. W. XXXX, B., proti žalovaným: 1.
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, 2. nejasný žalovaný (Slovenská republika
alebo W.), o preskúmanie rozhodnutí a náhradu škody, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/28/2018-75 z 2. apríla 2020 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Žiline č. k. 25Sa/28/2018-75 z 2. apríla 2020

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca podal 6. augusta 2018 emailom bez autorizácie (a 6. augusta 2018 doplnil v listinnej
podobe) podanie označené ako „Správna žaloba v sociálnych veciach s príslušenstvom“, v ktorom

ako žalovaného v 2. rade označil „Slovenskú republiku v zast. V., Krajský súd v Žiline“. V jej petite
sa domáhal, aby správny súd vydal takéto rozhodnutia (znak // označuje odsek v pôvodnom texte): „I.
Obštrukčné, diskriminačné, neúplné, nezrozumiteľné, pochybné, nespravodlivé, nesprávné, odklonené
právne neplatné rozhodnutia ústredím žalovanej v rade 1 zo dňa 30. novembra 2017 v sociálnom konaní
žalovanej č. XXX XXX XXXX X v právnej neistote, zo dňa 28. augusta 2015 rovnakého sociálneho
konania žalovanej č. XXX XXX XXXX X v právnej neistote, zo dňa 11. mája 2018 rovnakého sociálneho

konania žalovanej č. XXX XXX XXXX X veci odvolania žalobcu v právnej neistote v neprospech
zneužitého diskriminovaného invalidného dôchodcu v celosti ruší. // II. Konanie sociálnych vecí vracia
žalovanej v rade 1. // III. Pochybný, zmätočný, chaotický, nespravodlivý, nezrozumiteľný, neúplný,
obštrukčný, diskriminačný, neúplný, neplatný právny úkon - Rozsudok v mene Slovenskej republiky, IČS
5015200921správnehokonaniač.25Sd/181/2015vmenesprávnehosúduKSŽilinazodňa11.februára
2016 v právnej neistote s nezákonným poučením: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote

15 dní odo dňa jeho doručenia v celosti ruší... // IV. Žalovaný v rade 2 je povinný jednorazovo vyplatiť
žalobcovi sumu 41 247,111 Eur s príslušenstvom s 5,05 % ročným úrokom odo dňa 11. Februára 2016
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti k rukám žalobcu...“.

2. Obsah samotnej žaloby je pomerne ťažko zrozumiteľný, pretože z podstatnej časti pozostáva
z označovania rozhodnutí a postupu žalovanej v 1. rade a rozhodnutí a postupu správneho súdu

prívlastkami „nezrozumiteľné, neúplné, nezákonné, obštrukčné, neplatné, diskriminačné, zmätočné,
pochybné, neurčité“ a pod., a to v rôznych kombináciách týchto slov. Kasačný súd však z obsahu
žaloby vyrozumel, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie žalovanej v 1. rade z 11. mája 2018,
ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu tejto žalovanej z 30. novembra 2017. Týmto
rozhodnutím žalovaná v 1. rade od 1. januára 2018 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na 218,20 €.
Rozhodnutie z 11. mája 2018 žalobca aj pripojil k žalobe (č. l. 9 a 10). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia

možno ustáliť, že invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím z 28. augusta 2015, ktoré
bolo napriek opravnému prostriedku potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25 Sd181/2015 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So 31/2016. V tu prerokúvanej žalobe
žalobca spochybňoval výpočet invalidného dôchodku, najmä to, že mu nebolo započítaných 17 rokov
dôchodkového poistenia. K bodu III žalobného petitu žalobca poukázal na § 438, 442 a 450 SSP. Pri

bode IV doplnil, že ide o náhradu majetkovej ujmy za nevyplatený dôchodok za 44 mesiacov od 5.
januára 2015.

3. Podaním zo 17. augusta 2018 žalobca navrhol vylúčiť z konania a rozhodovania sudkyňu správneho
súdu W., pretože je v konaní „č. 25Sa/28/2018 zákonným účastníkom správného konania - žalovaná v

rade 2 s návrhom na uloženie povinnosti“. Keďže táto sudkyňa už skôr oznámila, že sú dané dôvody jej
vylúčenia, predsedníčka správneho súdu ju vylúčila svojím rozhodnutím z 11. septembra 2018.

4. Správny súd uznesením č. k. 25 Sa 28/2018-75 žalobu žalobcu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm.
h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP. Uznal, že by ju bolo možné považovať za správnu žalobu v sociálnych
veciach,aleajzacivilnúžalobuonáhraduškody.Napriekvýzvesprávnehosúduvšaktátožalobazostala

nezrozumiteľná a nejasná. Ustanovenie opatrovníka podľa § 201 SSP neprichádzalo do úvahy, pretože
žalobca nie je postihnutý duševnou poruchou, ktorá by mu bránila zrozumiteľne sa vyjadrovať.

II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

5. Žalobca podal vo veci kasačnú sťažnosť. Na úvod navrhol vydať opravné uznesenie, ktorým správny
súd odstráni nezákonnosti vo svojom uznesení. Tento návrh správny súd zamietol uznesením č. k. 25
Sa 28/2018-100 z 11. novembra 2020.

6. Z obsahu kasačnej sťažnosti sa dá vyrozumieť, že podľa žalobcu mala jeho správna žaloba všetky

náležitosti. Správny súd vydal svoje uznesenie neverejne, nemal však konať, lebo v čase šírenia
koronavírusu lehoty neplynú. Ďalej namietol, že okrem konania v tu prerokúvanej veci prebieha aj
konanie pod sp. zn. 27 Sa 1/2018, takže sa koná duplicitne a ide o neprípustnú litispendenciu. Správny
súd neprejednal verejne návrh žalobcu na obnovu konania pod sp. zn. 27 Sa 1/2018. V závere žalobca
navrhol, aby oprávnený súd uložil súdom „povinnosti +- takto“: 1. zrušiť rozhodnutia žalovanej v 1. rade

z 28. augusta 2015, 30. novembra 2017 a 11. mája 2018, 2. vrátiť vec na nové prejednanie žalovanej v
1. rade, 3. zrušiť uznesenie správneho súdu sp. zn. 27 Sa 1/2018 z 11. júna 2018, 4. zrušiť uznesenie
správneho súdu č. k. 25 Sa 28/2018-75 z 2. apríla 2020, 5. zrušiť uznesenie správneho súdu sp. zn. 27
Sa 1/2018 z 5. februára 2018, 6. spojiť na spoločné konanie veci sp.zn. 25Sd/181/2015, 27 Sa 1/2018
a 25 Sa 28/2018, 7. zaviazať žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 57.183,4923 € s vymedzeným

príslušenstvom.

7. Žalovaní sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel
výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods.
1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a

bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).

9. Podľa § 59 ods. 1 SSP platí, že ak ide o podanie vo veci samej (teda aj žalobu, porov. § 55 ods. 2
SSP), z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v

určenej lehote. Ak sa v tejto lehote podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne
uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§ 59 ods. 3 SSP). Podľa
§ 55 ods. 3 SSP pritom správny súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa § 66 SSP platí,
že ak jedna žaloba smeruje proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť
každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné.

Aj z § 166 ods. 2 CSP, ktorý možno v prerokúvanej veci takisto podporne použiť (porov. § 25 SSP),
vyplýva, že súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré
sa na spojenie nehodia. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.10. Správny súd vo svojom rozhodnutí uvažoval, že podanie žalobcu by mohlo byť tak správnou žalobou
v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, ako aj „civilnou žalobou“ o náhradu škody. Nejasnosti

správneho súdu vyvolala zrejme skutočnosť, že orientácia v podaniach žalobcu je mimoriadne ťažká.
Žalobca namiesto stručného a jasného opisu podstatných okolností používa zbytočne komplikované
vetné konštrukcie, neustále opakuje niekoľko vyššie citovaných prívlastkov (nezrozumiteľné, neúplné,
nezákonné, obštrukčné, neplatné, diskriminačné, zmätočné, pochybné, neurčité), neustále rozširuje
záber svojich podaní (zahŕňa do nich všetky rozhodnutia v skorších konaniach, ktorých bol účastníkov).

To všetko zneprehľadňuje jeho procesné úkony v miere, ktorá sa blíži ich nezrozumiteľnosti. Podľa
kasačného súdu však jeho žaloba v tu prerokúvanej veci túto mieru ešte neprekročila.

11. Z obsahu žaloby, najmä formulovaného žalobného petitu podľa kasačného súdu vyplýva, že žalobca
v skutočnosti do tejto žaloby spojil niekoľko úkonov. Domáha sa jednak preskúmania označených
rozhodnutí žalovanej, jednak označeného skoršieho rozsudku správneho súdu a okrem toho ešte aj

náhrady škody. Jeho podanie tak nemožno posudzovať ako celok, ale je potrebné sa zaoberať každým
z takto formulovaných petitov osobitne. Pritom je potrebné osobitne posúdiť, ktoré zo žalobných petitov
je vôbec možné prejednať v správnom súdnictve a ktoré nemôžu patriť do právomoci správnych súdov.

12. Právomoc správnych súdov je vymedzená v § 6 SSP, podľa ktorého správne súdy v správnom

súdnictve zásadne preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu proti nečinnosti a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Týmito „ďalšími vecami“ sú najmä volebné
veci, veci územnej samosprávy, veci politických práv, kompetenčné žaloby, ako o vykonateľnosti
rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy a o súhlase s inšpekciou. Právomoc súdov správneho

súdnictva je teda postavená na princípe enumerácie; správny súd nemôže v správnom súdnictve konať
vo veci, ktorú nemožno podradiť pod niektorý z týchto druhov konaní. Už skoršia judikatúra Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v tomto smere vyslovila pomerne prísny záver, že v správnom súdnictve
možno konať a rozhodnúť len spôsobom, ktorý predpokladá zákon, a že tomu musí zodpovedať aj
navrhovaný petit žaloby (judikát R 95/2004, kde súd zastavil konanie o správnej žalobe, ktorou sa

žalobca domáhal „určenia neplatnosti“ personálneho rozkazu o skončení služobného pomeru).

13.PosúdenímobsahubodovIaIIžalobnéhopetitukasačnýsúddospelkzáveru,žežalobcavtejtočasti
žiadal zrušiť rozhodnutia žalovanej v 1. rade z 28. augusta 2015, 30. novembra 2017 a 11. mája 2018.
Všetky tieto rozhodnutia aj k žalobe pripojil a zároveň v nej opísal aj to, v čom vidí ich nezákonnosť (v

zásade nezohľadnenie určitého obdobia poistenia). Táto časť jeho žaloby tak celkom jasne je správnou
žalobou v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP. Pretože žalobca je fyzickou osobou,
mal správny súd podľa § 202 ods. 2 SSP posudzovať jeho žalobu neformálne. Pri takomto posudzovaní
správna žaloba žalobcu v tejto časti v zásade vyhovuje ustanoveniu § 202. Z napadnutého rozhodnutia
žalovanej v 1. rade z 11. mája 2018 pritom vyplýva, že rozhodnutie z 28. augusta 2015 už bolo

predmetom posudzovania správnymi súdmi, ktoré ho potvrdili. Naopak, rozhodnutia z 11. mája 2018 a
30.novembra2017eštepredmetomprieskumuneboli.Konanieotýchtočastiachžalobytakpredpokladá
splnenie odlišných procesných podmienok (§ 97 SSP), a tak je otázne, či sú tieto časti vhodné na
spoločné konanie v zmysle § 66 SSP.

14. V bode III sa žalobca domáha preskúmania rozsudku správneho súdu sp.zn. 25Sd/181/2015 z
11. februára 2016. Podľa § 29 SSP je konanie na správnych súdoch zásadne jednoinštančné, pokiaľ
zákon neustanovuje inak. Správny súdny poriadok v zásade pripúšťa preskúmanie rozsudku len na
základe kasačnej sťažnosti (§ 438 a nasl.) alebo v obnove konania (§ 472 a nasl.). Z tejto časti podania
žalobcu skutočne nie je zrejmé, či jeho zámerom bolo podať kasačnú sťažnosť proti rozsudku sp. zn.

25 Sd 181/2015 alebo žalobu na obnovu konania skončeného týmto rozsudkom. Jednu takúto žalobu
už totiž správny súd odmietol uznesením sp. zn. 27 Sa 1/2018 z 11. júna 2018. V každom prípade však
obsahom tejto časti nie je správna žaloba vo veciach sociálnych. Možná žaloba na obnovu konania,
ktorej predmetom je právoplatný rozsudok, a správna žaloba nie sú vhodné na spoločné konanie, v
dôsledku čoho mal správny súd túto časť žaloby vylúčiť na samostatné konanie a konať o nej. V takto

vylúčenej veci mal potom postupovať podľa § 59 SSP a vyzvať žalobcu na odstránenie tejto nejasnosti
jeho podania a vysvetliť mu, ako má nejasnosť svojho podania odstrániť. Uznesením č. k. 25 Sa
28/2018-66boltotižžalobcavyzvanýlennaodstránenienedostatkovnáležitostí,ktorésatýkajúsprávnej
žaloby v sociálnych veciach (§ 202 SSP). Tú časť žaloby, v ktorej sa žalobca domáha preskúmaniauvedeného rozsudku a ktorá by mohla byť žalobou na obnovu konania, totiž toto uznesenie nijako
nespomína.

15. Bod IV žalobného návrhu žalobca od počiatku neformuloval tak, že by žiadal preskúmanie a
zrušenie určitého správneho aktu, ale domáhal sa priamo vyplatenia peňažnej sumy, ktorá zodpovedala
dávke sociálneho poistenia za určité obdobie. Pri odôvodnení tejto časti žalobného návrhu žalobca
výslovne uviedol, že ide o „majetkovú ujmu“. V tomto prípade však vôbec nemôže ísť o správnu
žalobu, pretože takýto predmet konania podľa § 6 ods. 1 SSP nepatrí do právomoci správnych súdov.

Použitie slovného spojenia „majetková ujma“ môže naznačovať, že žalobca sa domáha náhrady škody,
ktorá mu vznikla nevyplatením invalidného dôchodku. Náhrada škody je však upravená v § 415 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v niektorých osobitných predpisoch (napríklad náhrada škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Nárok na náhradu škody podľa
týchto predpisov je však nárokom súkromnoprávnym, v dôsledku čoho sa uplatňuje v civilnom sporovom

konaní (porov. § 3 CSP), nie v správnom súdnom konaní.

16. V tejto časti by žaloba žalobcu mohla byť zrozumiteľná, keďže je jasné, z čoho žalobca svoj nárok
vyvodil a ako ho vypočítal. Nejasné však je, koho považuje za žalovaného. V pôvodnej žalobe síce ako
žalovanéhov2.radeoznačil„Slovenskúrepubliku,vzast.sudcaV.“,avšakvnámietkezaujatostiuvádza,

žežalovanoumábyťpráveW..Podľa§7OZmáspôsobilosťnaprávafyzickáosobaodnarodenia.Podľa
§ 18 ods. 1 OZ má spôsobilosť na práva aj právnická osoba, za akú sa podľa § 21 OZ považuje aj štát,
ak je účastníkom občianskoprávnych vzťahov (napr. ako zodpovedný za škodu). Slovenská republika
(štát) a W. sú teda dve rôzne osoby so samostatnou a navzájom odlišnou právnou subjektivitou. Žalobca
teda musí dostatočne jasne vyjadriť, kto má byť žalovaným v 2. rade - či štát alebo konkrétna fyzická

osoba. Na druhej strane sa však podotýka, že ak je stranou sporu štát, potom podľa § 73 CSP a § 40
ods. 3 SSP sa konanie za štát spravuje osobitnými predpismi. V takom prípade nie je úlohou žalobcu
označiť orgán, ktorý za štát koná, a ak ho aj označí, nie je súd takýmto označením viazaný. Súd je
totiž povinný sám ustáliť orgán, ktorý má za štát konať (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 87/2019, judikát R 11/2021). Ak teda žalovaným má naozaj byť štát, musí súd

konať s jeho riadnym zástupcom.

17. Podľa názoru kasačného súdu je však bez ohľadu na to zrejmé, že v tejto časti nejde o vec
patriacu do právomoci správnych súdov v zmysle § 6 SSP. Naopak, ide o nárok na náhradu škody, teda
súkromnoprávny spor, o ktorom podľa § 3 CSP rozhodujú súdy v civilnom sporovom konaní. O tejto

časti žaloby tak správny súd ani nemôže vecne rozhodovať. Ani táto časť žaloby sa teda nehodí na
spojenie so zvyšnými časťami, ktoré sa týkajú preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy, resp.
preskúmania rozsudku správneho súdu. V tejto časti veci preto podľa prichádza do úvahy podľa § 166
CSP vylúčiť aj túto časť veci a následne v nej samostatne konať podľa toho, čo bolo vyššie uvedené.

18. Už len na dôvažok kasačný súd upozorňuje na nesprávny výklad § 201 SSP, ktorý zaujal
správny súd. Citované ustanovenie totiž podľa svojho jasného znenia ukladá správnemu súdu
ustanoviť procesného opatrovníka žalobcovi, ktorý je postihnutý duševnou chorobou alebo ktorý nie
je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať. Ide teda o právnu normu s alternatívnou hypotézou, takže
pre aktiváciu dispozície postačí, ak nastane jedna z dvoch alternatív v hypotéze (duševná choroba

alebo postulačná neschopnosť). Neschopnosť zrozumiteľne sa vyjadrovať však podľa citovanej normy
nemusí byť dôsledkom duševnej choroby. Preto záver správneho súdu vyjadrený v odseku 11 jeho
odôvodnenia nezodpovedá citovanému ustanoveniu. Pokiaľ komplikovanosť a neprehľadnosť podaní
žalobcu prekročí mieru, za ktorou sa stanú nezrozumiteľné, môže ísť o prípad predpokladaný v §
201 SSP, že žalobca nie je schopný sa zrozumiteľne vyjadrovať, a bude mu musieť byť ustanovený

opatrovník. Dôvody tohto jeho stavu (choroba alebo iný dôvod) sú z hľadiska citovaného ustanovenia
nepodstatné.

IV.
Záver

19. Ak za daného stavu správny súd žalobu odmietol, neurobil tak v súlade so zákonom, čím je daný
dovolací dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda dôvodná, a preto
kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšiekonanie. Správny súd bude vo veci ďalej konať podľa zákona tak, ako ho v predošlých odsekoch vyložil
kasačný súd, a týmito právnymi názormi bude viazaný (§ 469 SSP).

20. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých sa podľa § 467 ods.
3 SSP rozhodne v konečnom rozhodnutí.

21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.