Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Sžk/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200083
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:8018200083.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny
Cangarovej, PhD. LL.M, v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): HALDY - PLUS, spol. s
r.o., so sídlom Mierová 105, Humenné, IČO: 36 475 467, právne zastúpeného advokátkou JUDr.
Zuzanou Hamarovou, so sídlom Mierová 105, Humenné, proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov,
so sídlom Konštantínova 3308/6, Prešov, za účasti ďalšej účastníčky S. C., bytom Z. XX, C., právne
zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Hencovským, so sídlom Františkánska 3, Košice, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného - PROTOKOLU č. protokolu: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 z 23.10.2017 v

znení DODATKU č.: 1 k protokolu číslo: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 z 23.10.2017, o kasačnej sťažnosti proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2018-121 z 31.5.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/9/2018-121 z
31.5.2019 z r u š u j e a vec krajskému súdu v r a c i a na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že inšpektori práce žalovaného vykonali v
období od 22.8.2017 do 30.8.2017 podľa § 7 ods. 3 písm. b), v nadväznosti na §
13 ods. 2 a §
14 ods. 1 , , 3 zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce

a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 125/2006 Z.z.
") vyšetrovanie príčin vzniku
pracovného úrazu S. C. u žalobcu (sťažovateľa). O výsledku bol spracovaný protokol č. IPV-32-04-2.2/
P-J2-17 z 23.10.2017 (ďalej len "protokol").

2. Protokol bol dňa 7.11.2017 prerokovaný so žalobcom (sťažovateľom) a toho istého dňa ním taktiež
podpísaný a prevzatý, pričom žalobca (sťažovateľ) do protokolu písomne uviedol, že so zistenými
skutočnosťami nesúhlasí a dôvody uvedie vo svojom vyjadrení, ktoré zašle žalovanému do 15.11.2017.
Dané vyjadrenie žalobcu (sťažovateľa) bolo potom žalovanému doručené 20.11.2017. Po tomtovyjadrení žalovaný vyhotovil DODATOK č.: 1 k protokolu číslo: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 z 23.10.2017
(ďalej len "dodatok").

3. Protokolom v znení dodatku žalovaný v súvislosti so zistenými nedostatkami nariadil opatrenia
podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z. , a to poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model
ML-1500 (ďalej aj len "stroj") len jedného zamestnanca s termínom určenia bezodkladne. Zároveň
žalovaný uložil žalobcovi (sťažovateľovi) podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. , povinnosť prijať opatrenia
na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu
o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich
odstránenie.

4. V napadnutom protokole žalovaný ďalej konštatoval, že vyšetrovaná udalosť je závažným
pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pracovným
úrazom bola spôsobená ťažká ujma na zdraví.

5. Žalovaný v údajoch o úraze uviedol ako kód zdroja úrazu: III - 28 Príklopový výsekový stroj a zároveň
určil ako kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávnu organizáciu práce.

6. Žalovaný v časti E. protokolu - charakteristika deja úrazu uviedol, že poškodená S. C. pracovala s B.

Z. na vysekávaní polotovaru (mriežok) z tabúľ z vlnitej lepenky na stroji. B. Z. stála pred strojom, ktorý
aj zapínala a nastavovala, pričom bol nastavený na cyklický chod a ona vkladala lepenkové tabule do
stroja, v ktorom sa potom automatický vysekol požadovaný výrez. S. C. stála na ľavej strane stroja a
vyberala zo stroja po vyrezaní lepenkový výrez a ukladala ho na paletu vedľa stroja. Vzhľadom na to, že
počas práce dochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja, musela ho B. Z. ovládačom „ŠTART“

uvádzať znovu do pohybu. Pri jednom takomto zablokovaní, keď bola pracovná doska stroja vzdialená
asi 20 až 30 cm od hornej polohy, si S. C. všimla, že kartónová tabuľa je v stroji uložená opačne, preto
chcela ľavou rukou vybrať lepenkovú tabuľu zo zablokovaného stroja a správne ju uložiť, pričom sa
nepresvedčila, či B. Z. vypla stroj. V tom okamihu došlo k dokončeniu pohybu pracovnej dosky stroja do
hornej polohy, ktorá tlakom spôsobila devastačné poškodenie ľavej ruky S. C. od zápästia dole.

7. V časti F. protokolu - ďalšie dôležité skutočnosti žalovaný uviedol, že poškodená S. C. pracovala v
pracovnom zaradení ako robotníčka na obsluhu strojov na výrobu obalov z vlnitej lepenky od roku 2016.
Oboznámenábolasprávnymiaostatnýmipredpisminazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci
dňa 17.10.2016 podľa učebnej osnovy a s návodom na obsluhu stroja bola oboznámená dňa 2.1.2017.

Lekársku prehliadku absolvovala 6.10.2016 s výsledkom: "spôsobilá na výkon posudzovanej práce".
Podľa záznamu v zápisníku mala pridelené všetky potrebné osobné ochranné pracovné pomôcky.
Príklopový výsekový stroj typu ML-1500 bol dodaný žalobcovi (sťažovateľovi) v roku 2010 a ten
aj predložil vyhlásenie o zhode stroja z roku 2010. Odborná prehliadka a odborná skúška bola na
elektrickom zariadení stroja vykonaná 29.10.2010 a opakovaná odborná prehliadka a odborná skúška

bola vykonaná 1.2.2016. Ako ochranné prvky na stroji majú slúžiť ochranný oblúk, bezpečnostná lišta
a kolenový vypínač. Na stroji sa nachádzajú dva ovládače "CENTRAL STOP". Chod stroja je možné
nastaviť na jednotlivý chod, stály chod, cyklický chod. V čase úrazu bol stroj nastavený na cyklický chod
na 3 sekundy, čo znamená, že stroj sa automaticky v pravidelných intervaloch otváral a zatváral každé
3 sekundy. Prácou na stroji poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu majstrová G. W.. V návode na

obsluhu príklopového výsekového stroja je v bode 5B "pokyny bezpečnosti práce" uvedené: "Stroj môže
obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba výrobcom, predajcom alebo ojedinele
prevádzkovateľom. Obsluha sa pohybuje len pred strojom v bezpečnej vzdialenosti od pohyblivej platne.
V pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha."

8. Žalovaný v časti G. protokolu - zistené nedostatky skonštatoval, že v príčinnej súvislosti s udalosťou
zo strany poškodenej S. C. nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov. Zo strany žalobcu
(sťažovateľa) došlo podľa názoru žalovaného k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006
Z.z. , v nadväznostina bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového stroja model ML-1500, v. č. 10099 v tom, že
dňa 22.8.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená
bezpečnosť a zdravie zamestnancov, keď v uvedený deň poveril prácou na príklepovom výsekovom

stroji dve zamestnankyne konkrétne B. Z., ktorá obsluhovala stroj a vkladala materiál (kartónové tabule)
do pracovného priestoru stroja a zamestnankyňu S. C., ktorá stála na ľavej strane stroja a vyberala
vyseknutý materiál z pracovného priestoru stroja, čo je v rozpore s návodom na obsluhu uvedeného
stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba a podľa
ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha.

II. Konanie na krajskom súde

9. Včas podanou (všeobecnou) správnou žalobou sa žalobca (sťažovateľ) domáhal zrušenia protokolu
v znení dodatku a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

10. Žalobca (sťažovateľ) v správnej žalobe namietal, že protokol v znení dodatku je v časti
D. - Údaje o úraze, v časti E. - Charakteristika deja úrazu, v časti F. - Ďalšie dôležité
skutočnosti, v časti G. - Zistené nedostatky a v časti V. - Opatrenia nesprávny a nezákonný, z
dôvodov že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) Správneho
súdneho poriadku (ďalej len "SSP")] , je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov [§ 191 ods.
1 písm. d) SSP] ,
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP] , skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého

rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [§ 191 ods. 1 písm.
f) SSP] , došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP] .

11. Žalobca (sťažovateľ) konkrétne namietal, že
a) z obsahu žalovaným vyhotoveného dodatku vyplýva, že zo strany žalovaného nebolo k písomnému
vyjadreniu žalobcu podané stanovisko tak, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 14 ods. 3 zákona
č. 125/2006 Z.z. a

žalovaný v dodatku k námietkam žalobcu (sťažovateľa) uvedeným vo vyjadrení neuviedol buď žiadne
stanovisko, resp. uviedol nesprávne a nezrozumiteľné stanovisko,
b) žalovaný v protokole uviedol, že vzhľadom na to, že počas práce dochádzalo opakovane k
zablokovaniu pohybu stroja musela ho B. Z. ovládačom „ŠTART" uvádzať do pohybu. V dodatku uvádza,
že podľa podania informácií zamestnankyňami S. C. a B. Z. sa stroj počas vysekávania niekoľkokrát

zasekol. Ak žalovaný pri popise deja úrazu v súvislosti s funkčnosťou stroja vychádzal len z nepravdivej
a nepochybne tendenčnej informácie poskytnutej poškodenou S. C. a neprihliadal na relevantné dôkazy
- znalecký posudok, výsledky skúšky funkčnosti stroja vykonanej bezprostredne po vzniku pracovného
úrazu za prítomnosti príslušníkov Policajného zboru a inšpektorov práce a na technické hľadisko
funkčnosti stroja, nemohol náležíte a správne zistiť skutkový stav veci týkajúci sa deja úrazu. Pri

vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že v
čase vzniku pracovného úrazu došlo k zaseknutiu stroja a aká bola príčina zaseknutia,
c) popis deja úrazu je nesprávny. Žalovaný v dodatku popisuje dej úrazu inak ako v protokole, pričom
neuvádza, že by dodatok v tomto smere nahrádzal protokol. Nie je tak možné zistiť, či žalovaný pri
svojich záveroch o príčine úrazu vychádza z popisu deja úrazu uvedeného v protokole alebo z popisu

deja úrazu uvedeného v dodatku. Žalovaný s poukazom na dej úrazu uvedený v dodatku bez náležitého
zdôvodnenia vyvodil záver, že príčina vzniku úrazu uvedená v protokole nepatrí do 8. skupiny príčin
pracovných úrazov, napriek skutočnosti, že aj z popisu deja úrazu v dodatku vyplýva jednoznačný záver,
že poškodená S. C. vykonala zásah do stroja za chodu. Z technického hľadiska funkčnosti stroja nie
je možné, aby sa stroj aj v prípade zaseknutia v akejkoľvek polohe svojvoľne spustil. Zo žalovaným

uvádzaného popisu deja úrazu nevyplýva, že by stroj niekto spustil. Je preto možný len jediný záver
a to, že poškodená S. C. musela vykonať zásah do stroja za chodu a tento zásah bol príčinou vzniku
pracovného úrazu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že podľa popisu deja úrazu v protokole sa
poškodená S. C. pred vložením ruky do pracovného priestoru stroja nepresvedčila, či B. Z. vypla stroj.V čase, keď poškodená S. C. vložila ruku do pracovného priestoru stroja, bol teda stroj jednoznačne
v chode,
d) konštatovania žalovaného, že prácou na stroji poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu majstrová G. W.,

sú nepravdivé. Žalobca (sťažovateľ) poukazoval na vyjadrenie majsterky zmeny G. W., že ráno v deň
úrazupoverilaprácounastrojilenzamestnankyňuB.Z.,ktorámalaobsluhovaťuvedenýstrojaS.C.bola
pridelená práca spočívajúca v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú
paletu. Žalobca (sťažovateľ) ďalej namietal, že tieto zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej
zmeny pri práci vystriedať, avšak len na základe dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne -

majsterky zmeny,
e) ak S. C. stála pri stroji a vyberala z neho lepenkový výrez v čase, keď stroj mala obsluhovať len B.
Z., vykonávala nepovolenú činnosť a prácu v rozpore s pokynom priamej nadriadenej, majsterky zmeny
a v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nevypočutie majsterky G.
W. žalovaným súčasne znamenalo, že tento náležite nezistil skutkový stav veci,
f) nesprávne je to tvrdenie žalovaného, že v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom nebolo zistené

porušenie bezpečnostných predpisov zo strany poškodenej S. C.. Táto poškodená bola oboznámená s
bezpečnostnými predpismi a s návodom na obsluhu stroja. V čase úrazu mala na ľavej ruke náramkové
hodinky, sama vložila ruku do stroja za chodu, čo bolo príčinou úrazu. Uvedené konanie napĺňa znaky
8. skupiny príčin pracovných úrazov,
g) žalovaný pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu bez náležitého posúdenia konania

poškodenej S. C. dospel k nesprávnemu záveru, že príčina vzniku úrazu uvedená v protokole nepatrí do
8. skupiny príčin pracovných úrazov a na základe tohto nesprávneho záveru o príčine úrazu v protokole
v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu neuviedol porušenia právnych a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany poškodenej,
h) z jeho strany nedošlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti
na bod 5B 3 návodu na obsluhu stroja, že dňa 22.8.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom
výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, keď v uvedený deň
poveril prácou na príklepovom výsekovom stroji dve zamestnankyne, čo je v rozpore s návodom na
obsluhu uvedeného stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne

poučená osoba a podľa ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba
obsluha, pretože v návode na obsluhu stroja, ktorý bol dodávateľom stroja vydaný do vzniku pracovného
úrazu, a ktorý mal žalobca (sťažovateľ) k dispozícii do vzniku pracovného úrazu sa nenachádza bod
5B 3,
i) v návode na obsluhu príklopového výsekového stroja, ktorý mal žalobca (sťažovateľ) k dispozícii do

vzniku pracovného úrazu bol pod bodom 3. ZÁKLADNÉ POKYNY K POUŽÍVANIU STROJA uvedený
text: "na stroji môže pracovať len zaškolený pracovník, zoznámený s obsluhou stroja". Do vzniku
pracovného úrazu, t.j. do dňa 22.8.2017 iný návod na obsluhu predmetného stroja dodávateľom stroja
nebol vydaný. Zo stanoviska žalovaného nie je možné zistiť, z akého dôvodu žalobcom (sťažovateľom)
predložený návod na obsluhu stroja nezodpovedal skutočnému vyhotoveniu stroja,

j) v dôsledku nevypočutia majsterky G. W. prišiel žalovaný chybnému záveru o nesprávnej organizácii
práce žalobcom (sťažovateľom),
k) žalovaným uvedený Kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávna organizácia práce, je nesprávny, pretože
príčinou úrazu nebolo to, že poškodená S. C. stála pri stroji, ale to, že v rozpore s predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s návodom na obsluhu stroja, s ktorými bola preukázateľne

oboznámená, bezdôvodne vložila ruku do pracovného priestoru stroja za chodu. Príčinou pracovného
úrazu teda nebola nesprávna organizácia práce žalobcom, ale zásah poškodenou do stroja za chodu,
ktorý napĺňa znaky Kódu príčiny úrazu: 8 - Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce,
l) dodatok neobsahuje dátum jeho vyhotovenia a v jeho závere je uvedený len dátum zaslania dodatku
k protokolu dňa 20.12.2017. V dodatku je tiež uvedený nesprávny dátum prerokovania protokolu so

štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 7.11.2016, pretože protokol bol prerokovaný 7.11.2017.

12. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril listom z 3.4.2019, ktorým navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že
a) postupoval v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. a s vyjadrením žalobcu
(sťažovateľa) k protokolu sa vysporiadal v rámci dodatku. Pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného
úrazu vychádzal z popisu deja predmetného pracovného úrazu uvedeného v protokole a v dodatku
je podané len doplňujúce a rozširujúce vysvetlenie. Z toho dôvodu vznikol rozdiel medzi popisomdeja úrazu uvedeným v protokole a v dodatku, avšak tento nie je pre určenie príčiny vzniku úrazu
podstatný. Opis úrazového deja bol napísaný a vypracovaný na základe informácií, ktoré boli podané
vo výpovediach obidvoch zúčastnených zamestnankýň, ktoré podali žalovanému a tiež Okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru v Humennom. Tieto zamestnankyne v deň vzniku pracovného úrazu na
predmetnom stroji pracovali a ako jediné boli priamo zúčastnené na vzniku pracovného úrazu,
b) návod na obsluhu stroja nebol dodržaný, lebo na ňom pracovali dve poverené zamestnankyne a to,
že stroj v zmysle znaleckého posudku nebol poruchový, je v danom prípade irelevantné, pretože ani
protokol ani dodatok nepojednávajú tom, že by táto skutočnosť mala byť príčinou vzniku úrazu,

c) pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu postupoval tak, aby zistil, čo bolo tzv. koreňovou
príčinou vzniku úrazu. V danom prípade nebolo možné uviesť ako štatistickú značku príčiny vzniku úrazu
č.8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, ale bolo potrebné ísť až do koreňovej
príčiny vzniku úrazu a tou bola nesprávna organizácia práce teda štatistická značka č.6. Na stroji totiž
miesto jednej osoby boli poverené pracovať dve zamestnankyne žalobcu (sťažovateľa). Ak by na stroji
pracovala v súlade s návodom iba jedna pracovníčka, nebolo by možné, aby v čase spustenia stroja do

neho vložila ruku druhá pracovníčka. Pracovníčka ovládajúca stroj by totiž vedela, či cyklus bol alebo
nebol dokončený,
d) zamestnankyne žalobcu S. C. a B. Z. boli pri svojich výsluchoch príslušníkmi poučené o trestných
následkoch krivej výpovede podľa § 345 a § 346 Trestného zákona a obidve boli pred podaním
informácie pre Inšpektorát práce Prešov rovnako poučené aj o následkoch úmyselného podania

nepravdivých informácii. Vo všetkých výpovediach uvedené zamestnankyne zhodne uviedli, že prácou
na stroji boli poverené majstrovou a že takáto práca na danom stroji bola bežná prax,
e) postupoval tak, aby dostatočne a náležite zistil skutkový stav veci. Pri vyšetrovaní príčin pracovného
úrazu vychádzal z návodu na obsluhu stroja, ktorý bol dodaný dodávateľom stroja MINOR Plus s.r.o. V
tomto návode je jednoznačne uvedené, že stroj môže obsluhovať vždy len jedna riadne a preukázateľne

poučená osoba. Z odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu z 5.1.2011 vyplýva, že dodávateľ týmto
dňom odovzdal žalobcovi (sťažovateľovi) ako príslušenstvo aj dokumentáciu predmetného stroja, ktorej
súčasťou mal byť aj návod na obsluhu. Tvrdenie, že návod, z ktorého vychádzal žalovaný, bol vydaný až
po vzniku úrazu, je účelové. Pokiaľ na stroji neboli vykonané žiadne konštrukčné či iné zmeny, nie je totiž
možné meniť návod na obsluhu. Z návodu na obsluhu, ktorý žalovanému predložil žalobca (sťažovateľ),

nie je zrejmé, kto tento návod vypracoval, pretože na prvej strane návodu je len rukou dopísané, že sa
jedná o návod na model ML-1500. Z dôvodu pochybnosti o dôveryhodnosti takéhoto návodu žalovaný
požiadal o návod na obsluhu dodávateľa stroja, spoločnosť MINOR PLUS s.r.o., a následne z tohto
návodu aj vychádzal,
f) ak by žalobca nebol poveril v rozpore s návodom na obsluhu prácou na stroji dve zamestnankyne,

s najväčšou pravdepodobnosťou by k vzniku tohto pracovného úrazu nebolo došlo. Opakované
zasekávanie stroja pritom podľa protokolu a dodatku nie je v danom prípade príčinou vzniku pracovného
úrazu a preto je irelevantné,
g) protokol bol vypracovaný tak, aby obsahoval len nedostatky, ktoré súvisia s hlavnou, teda koreňovou
príčinou predmetného pracovného úrazu,

h) napriek opatreniu uloženému v protokole povinnosť poverovať prácou na stroji len jedného
zamestnanca vyplýva hlavne z návodu na obsluhu daného stroja,
i) v protokole je porušenie predpisov jednoznačne popísané a číselne označené. Rovnako určenie
povinnosti žalobcovi (sťažovateľovi), že má doručiť žalovanému písomnú správu, jasne a zrozumiteľne
vyjadruje, že tak má urobiť čo najskôr po odstránení vytknutých nedostatkov tak, aby bol dodržaný cieľ

kontroly.

13. Ďalšia účastníčka sa k podanej správnej žalobe vyjadrila listom z 5.4.2018, v ktorom navrhla žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. V danom liste ďalšia účastníčka uviedla, že
a. šetrenie predmetného pracovného úrazu realizované žalovaným bolo správne a protokol a dodatok

sú v súlade so zákonom,
b. k vzniku pracovného úrazu došlo v čase, keď sa stroj zasekol, pričom sa domnievala, že stroj bol B.
Z. manuálne vypnutý po tom, čo táto povedala, že dala naopak hárok papiera. Z tohto dôvodu chcela
papier zo stroja vybrať a otočiť ho na správnu stranu. nevykonávala žiadnu neoprávnenú činnosť, keď
pracovala pri stroji z boku, nakoľko u žalobcu (sťažovateľa) išlo o bežnú prax, že stroj obsluhovali dvaja

ľudia, jeden spredu a jeden z boku. Voči uvedenému nemal nikto do vzniku jej pracovného úrazu žiadne
výhrady. Pokiaľ by bola poučená o tom, že stroj sa z boku nemôže obsluhovať a že na stroji môže
pracovať výhradne jedna osoba a to spredu, k jej úrazu by nebolo došlo,c. aj pri školení jej bola názorne ukázaná obsluha stroja dvomi zamestnankyňami. Jednou, ktorá spredu
ukladala papier do stroja a druhou, ktorá papier zo stroja odoberala a dávala na paletu, majsterka G.
W.Á. ju nikdy neupozornila na to, že by pracovala pri stroji nesprávne,

d. v deň pracovného úrazu jej a B. Z. majsterka nariadila, aby išli obe pracovať na stroji, pričom uviedla,
akú zákazku na stroji budú robiť. Ku konkrétnemu rozdeleniu práce zo strany majsterky nedošlo,
e. nie je pravdivé tvrdenie, že jej bola pridelená práca spočívajúca v čistení výrobkov od odpadu a
ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu,
f. sa nezakladá na pravde tvrdenie, že by na vystriedanie zamestnancov pri práci v súvislosti so strojom

bol potrebný súhlas majsterky. U žalobcu (sťažovateľa) bolo zvykom, že konkrétne rozdelenie práce pri
stroji bolo na úvahe tých dvoch zamestnancov, ktorí na ňom pracovali, jeden spredu, jeden zboku,
g. zo znaleckému posudku č. 17/2017 od Ing. Vojtka vypracovaného v rámci trestného konania
nevyplývajú závery, že nemohlo z nejakej príčiny dôjsť k zasekávaniu stroja v čase pred vznikom
pracovného úrazu,
h. poprela pravdivosť tvrdenia B. Z. v jej čestnom vyhlásení z 22.1.2018, podľa ktorej sa stroj opakovane

v deň pracovného úrazu nezasekával. V tejto súvislosti podotkla, že menovaná neuviedla, že by sa stroj
ani raz v inkriminovaný deň nezasekol.

14. Žalobca (sťažovateľ) v replike z 25.6.2018 zotrval na žalobe v celom rozsahu, pričom namietal, že
a) žalovaný na základe rovnakých podkladov rozdielne popisuje dej úrazu v protokole a dodatku, čo

svedčí o nedostatočnom a nesprávnom zistení skutkového stavu týkajúceho sa deja úrazu,
b) návod na obsluhu, ktorý žalovaný použil pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu v čase
vzniku pracovného úrazu neexistoval. Poprel tvrdenie žalovaného, že na stroji pracovali dve poverené
zamestnankyne.
c) príčinou vzniku úrazu nebolo to, že poškodená stála pri stroji, ale to, že vložila ruku do stroja za chodu,

čo spĺňa znaky chodu príčiny úrazu 8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce,
vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore,
d) tvrdenie žalovaného, že išlo o bežnú prax, že pracou na stroji boli majsterkou poverené obe
zamestnankyne, pretože bežnou praxou bolo, že obsluhou stroja bola poverená vždy len jedna
zamestnankyňa.

15. Žalobca (sťažovateľ) sa v podaní z 25.6.2018 vyjadril k vyjadreniu ďalšej účastníčky konania
z 5.4.2018, v ktorom označil tvrdenia uvádzané ďalšou účastníčkou za preukázateľne nesprávne a
nepravdivé.

16. Žalovaný v duplike z 21.3.2019 zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe a zároveň dodal, že
a. inšpektor práce v dodatku k protokolu zaujal stanovisko len k tým skutočnostiam, ktoré súvisia s
hlavnou príčinou vzniku pracovného úrazu, nevyjadril sa však ku skutočnostiam, ktoré s objasnením
veci prešetrenia pracovného úrazu nie sú relevantné.
b.žalobcom(sťažovateľom)namietanénevypočutiemajsterkybyneprispelokobjasneniuveci.Inšpektor

práce zvolil potrebné metódy a postupy k objasneniu veci, pričom skutkový stav veci bol dostatočne
zistený na základe výpovedí dvoch zamestnankýň, ktoré zhodne potvrdili, že boli obe majsterkou
poverené prácou na stroji,
c. namietaný iný popis deja úrazu v protokole je nesprávny, pretože popis deja úrazu sa nachádza iba v
protokole v časti E - charakteristika deja úrazu. V dodatku sa iba obšírnejšie vysvetľuje a opisuje, ako k

úrazu došlo. Opis úrazového deja je napísaný na základe informácií, ktoré boli podané vo výpovediach
oboch zúčastnených zamestnankýň, rozdiel je iba v informácii o veľkosti odstupu a polohe, v ktorej sa
stroj tesne pred vznikom úrazu na chvíľu zasekol. Rozdiel medzi protokolom a dodatkom je z tohto
dôvodu pre určenie príčiny vzniku úrazu nepodstatný,
d. ak by na stroji pracovala iba jedna zamestnankyňa, tak ako je to požadované v návode na obsluhu,

nebolo by možné, aby v čase, keď bol stroj spustený, druhá zamestnankyňa vložila ruku do stroja,
pretože zamestnankyňa, ktorá stroj ovláda vie, že v tej chvíli cyklus nie je dokončený. Z tohto dôvodu
nebolo možné uviesť ako štatistickú značku príčiny vzniku úrazu číslo 8 - používanie nebezpečných
postupov alebo spôsobov práce, ale bolo potrebné zisťovať hlavnú príčinu vzniku úrazu a tou je
nesprávna organizácia práce, pretože prácou na stroji boli poverené obe zamestnankyne, pričom tomu

zodpovedá štatistická značka číslo 6,
e. u žalobcu (sťažovateľa) bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na dodržiavanie právnych a
ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri uvádzaní do prevádzky
a používaní určených výrobkov, obzvlášť na prevádzku dvoch vysekávacích a ryhovacích strojov(príklopový lis) typ ML 1400 a typ ML 1040, výrobca: Čínska republika a to v dňoch 6.11.2008 a
17.12.2008, výsledkom ktorej bol protokol č. IPV-21-7-2.2/P-A23-08 z 17.12.2008, prerokovaný dňa
17.12.2008. Zo spisu k uvedenej inšpekcii práce predložil žalovaný Upozornenie spoločnosti KROLL -

obalovýservis,s.r.o.adresovanékonateľovižalobcu(sťažovateľa)z16.5.2007.Vuvedenomupozornení
bol autorizovaným žalobca (sťažovateľ) opätovne upozornený na dodržiavanie zásad bezpečnosti pri
práci na strojnom zariadení ML 1400 v zmysle úvodného zaškolenia obsluhy stroja a pokynov pre
bezpečnosť pri práci s odkazom na návod na používanie, v dôsledku vzniku smrteľného pracovného
úrazu v apríli 2008 na strojovom zariadení ML 1400, a to dodržanie najmä obsluhy stroja jedným

pracovníkom, zaškoleným a oboznámeným s návodom na obsluhu. Na základe toho mal žalovaný
jasne preukázané nedodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci žalobcom (sťažovateľom) už
v minulosti. Žalobca (sťažovateľ) mal vedomosť o tom, že uvedené príklopové výsekové stroje môže
obsluhovať len jeden riadne zaškolený pracovník. Aj keď sa v danom prípade jednalo o príklepové lisy
ML-1400 a ML-1040, možno viesť, že príklepový lis ML-1500, na ktorom sa stal pracovný úraz, je ich
obdobou. V tejto súvislosti preto ani nevzniká pochybnosť, že by dodávateľ stroja výrazne zasahoval do

návodu na obsluhu a vypúšťal, prípadne menil ustanovenia o dodržiavaní bezpečnostných pokynov k
obsluhe stroja, konkrétne vo vzťahu k počtu osôb, ktoré môžu naraz obsluhovať stroj,
f. že vo všetkých troch výpovediach S. C. a B. Z. je zhodne uvedené, že prácou na stroji boli obe
tieto zamestnankyne poverené majsterkou G. W. že takáto práca na tomto stroji bola bežná prax. Obe
zamestnankyne boli pritom riadne poučené o následkoch nepravdivej výpovede. Na základe toho preto

už vypočutie majsterky nebolo potrebné,
g. inšpektor práce vychádzal z návodu na obsluhu, ktorý bol dodaný dodávateľom stroja MINOR PLUS
s.r.o. a doručený žalovanému dňa 24.10.2017 na základe vyžiadania, v ktorom je jednoznačne uvedené,
že tento stroj môže obsluhovať vždy len jedna riadne a preukázateľne poučená osoba. Tvrdenie, že tento
návod bol vydaný až po vzniku úrazu je účelové, pokiaľ na stroji neboli vykonané žiadne konštrukčné

zmeny, nie je možné meniť návod na obsluhu. Zamestnávateľ je povinný poučiť zamestnancov, ktorých
poverí prácou na tomto stroji, s návodom na obsluhu, ktorý dodal výrobca zariadenia. Z návodu
na obsluhu, ktorý inšpektorátu práce predložil žalobca (sťažovateľ) nie je zrejmé, kto tento návod
vypracoval, a na prvej strane návodu je len rukou dopísané, že sa jedná o návod na model ML-1500. Z
tohto dôvodu inšpektor práce žiadal návod na obsluhu od dodávateľa stroja, spoločnosť MINOR PLUS

s.r.o.., a následne z tohto návodu aj vychádzal,
h. v čase pracovného úrazu pracovali na stroji dve zamestnankyne, teda žalobca (sťažovateľ)
trpel stav nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri práci, čím porušil povinnosť zamestnávateľa
sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a

bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov (§ 9 zákona č. 124/2006 Z.z.).
i. skutočnosť, že v deň vzniku úrazu pracovali na stroji obe zamestnankyne potvrdzuje aj sám žalobca
(sťažovateľ) vo svojom vyjadrení k protokolu, ktoré je súčasťou dodatku, konkrétne vo vyjadrení k časti
E - Charakteristika deja úrazu: v bode 1/ písm. c) (str. 2), keď uvádza, že "skutočnosť že počas práce

nedochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja potvrdzuje aj to, že ani zamestnankyňa B. Z.
ani zamestnankyňa S. C. neoznámili vedúcemu zamestnancovi nedostatky spočívajúce v opakovanom
zablokovaní stroja." Žalobca (sťažovateľ) uvedeným tvrdením v snahe poukázať na porušenie predpisov
zamestnankyne jasne potvrdil strpenie výkonu práce na stroji dvoma osobami, čím potvrdil porušenie
svojej povinnosti vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

j. neobstojí námietka žalobcu (sťažovateľa), že návod na obsluhu stroja z ktorého vychádzal žalovaný,
je v účinnosti až od 1.9.2017. Neexistuje totiž žiaden právny predpis ustanovujúci účinnosť návodu na
obsluhu nejakého stroja. Výrobca je s každým novým strojom povinný dodať návod na jeho obsluhu. V
návode na obsluhu použitom žalovaným sa pritom neuvádza čas jeho vydania. Daná námietka je preto
účelová,

k. povinnosť poverovať prácou na stroji len jedného zamestnanca vyplýva aj z návodu na obsluhu
uvedeného stroja, aj bez nariadenia žalovaným.

17. Rozsudkom č.k. 3S/9/2018-121 z 31.5.2019 krajský súd žalobu zamietol, pričom žalovanému
nepriznal náhradu trov a ďalšej účastníčke priznal voči žalobcovi náhradu len tých trov, ktoré jej vznikli

v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú jej uložil krajský súd.

18. Námietku žalobcu (sťažovateľa), že k písomnému vyjadreniu žalobcu nebolo žalovaným
podané stanovisko podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu,
vyhotovil dodatok k protokolu, v ktorom uviedol toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu, pričom

dodatok je súčasťou protokolu, a teda zodpovedá kritériám uvedeným v § 14 ods. 3 zákona
č. 125/2006 Z.z. Z
uvedeného dôvodu súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj tú námietku žalobcu (sťažovateľa), že dodatok
neobsahuje dátum jeho vyhotovenia, resp. je v ňom uvedený nesprávny dátum prerokovania protokolu
(miesto7.11.2017jeuvedené7.11.2016).Krajskýsúdnavyšepoukázalnaoprávneniežalovanéhoajbez

návrhu opraviť v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; a o oprave upovedomiť
žalobcu (sťažovateľa).

19. Ako bezpredmetné vyhodnotil krajský súd aj námietky žalobcu (sťažovateľa) týkajúce sa určenia
príčin úrazu. Vyhodnotenie týchto námietok bude predmetom nasledujúceho administratívneho konania
začatého na podklade protokolu, pričom výsledné rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým

predmetom súdneho prieskumu (podporne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
10Sžk/19/2017 z 30.5.2018).
20. K námietke žalobcu (sťažovateľa), že žalovaný pri vyšetrovaní pracovného úrazu nevypočul
k okolnostiam vzniku pracovného úrazu majsterku G.D. W., krajský súd skonštatoval, že z
administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vypočul poškodenú, jej spolupracovníčku a po

vyžiadaní si príslušnej dokumentácie od žalobcu, dospel k záveru, že k úrazu došlo z dôvodov
na strane zamestnávateľa (žalobcu), porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006
Z.z. Podľa krajského súdu
žalovaný vychádzal z relevantných dôkazných materiálov s prihliadnutím na zhodné výpovede
poškodenej a jej spolupracovníčky, o ktorých pravdivosti nevznikla pochybnosť, že prácou na stroji boli

obe zamestnankyne poverené majsterkou a že takáto práca na tomto stroji bola bežná prax. Žalobca
(sťažovateľ) aj vo vyjadrení k protokolu k časti E - Charakteristika deja úrazu, uviedol, že majsterka ráno
v deň úrazu poverila prácou na stroji len zamestnankyňu B. Z., ktorá mala obsluhovať uvedený stroj a S.
C. pridelila prácu spočívajúcu v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú
paletu, pričom zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať na základe

dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne - majsterky. Aj z uvedeného tvrdenia je nepochybné, že
žalobca (sťažovateľ) mal vedomosť o tom, že pri obsluhe stroja sa nachádzali dve osoby. Vzhľadom na
uvedené považoval krajský súd aj uvedenú námietku žalobcu (sťažovateľa) za bezpredmetnú.

21. Krajský súd mal za to, že v protokole boli zistené zo strany žalobcu (sťažovateľa) porušenia právnych

predpisov na zaistenie bezpečnosti pri práci, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006
Z.z. Žalobca (sťažovateľ) v
rozpore s bodom 5B 3 návodu na obsluhu stroja nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom stroji
tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko prácou na ňom poveril dve
zamestnankyne.

22. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pracovný úraz vznikol z dôvodu nesprávnej
organizácie práce, pretože ak by stroj obsluhovala len jedna osoba a v pracovnom priestore stroja počas
práce sa nachádzala iba obsluha, k nežiaducej udalosti - k úrazu by pravdepodobne vôbec nebolo
došlo. Keďže v čase pracovného úrazu pracovali na stroji preukázateľne dve zamestnankyne, žalobca

trpel stav nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri práci, čím porušil povinnosť zamestnávateľa
sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného
správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov podľa § 9 zákona č. 124/2006 Z.z. Otom,ževdeňvznikuúrazu

pracovali na stroji obe zamestnankyne svedčia nielen ich zhodné výpovede ale potvrdzuje ju aj žalobca
vo vyjadrení k protokolu k časti E - Charakteristika deja úrazu. V uvedenom vyjadrení žalobca poukazuje
na vyjadrenie majsterky, že v deň úrazu poverila prácou na stroji len jednu zamestnankyňu a druhej
pridelila prácu spočívajúcu v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú
paletu, pričom tieto zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať na

základe dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne - majsterky. Žalobca zároveň vo vyjadrení k
protokolu tvrdil, že počas práce nedochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja, keďže ani
jedna z uvedených zamestnankýň neoznámila vedúcemu zamestnancovi nedostatky spočívajúce v
opakovanom zablokovaní stroja. Žalobca (sťažovateľ) uvedenými tvrdeniami v snahe poukázať naporušenie predpisov poškodenej vlastne potvrdil strpenie výkonu práce dvoma osobami na dotknutom
stroji, čím potvrdil porušenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci.

23. V súvislosti s návodom na obsluhu krajský súd uviedol, že dodávateľ stroja odovzdal žalobcovi
(sťažovateľovi) ako príslušenstvo aj dokumentáciu predmetného stroja, súčasťou ktorej mal byť aj návod
na obsluhu. Tvrdenie, že návod, z ktorého vychádzal žalovaný, bol vydaný až po vzniku úrazu je
irelevantné, pretože nebolo preukázané, že na stroji došlo ku konštrukčným či iným zmenám. Žalobca

(sťažovateľ) bol povinný poučiť zamestnancov, ktorých poverí prácou na tomto stroji s návodom na
obsluhu, ktorý dodal dodávateľ zariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že z návodu na obsluhu, ktorý
žalovanému predložil žalobca (sťažovateľ) nebolo zrejmé, kto tento návod vypracoval a na prvej strane
návodu je rukou dopísané, že sa jedná o návod na model ML-1500, postupoval žalovaný správne, keď
si vyžiadal návod na obsluhu od dodávateľa stroja a následne z tohto návodu aj vychádzal. Navyše z
návodu na obsluhu doručeného od dodávateľa stroja vyplýva, že sa v ňom nenachádza jeho vydanie. Z

týchto dôvodov aj tieto námietky žalobcu (sťažovateľa) krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.

24. K uvedenému krajský súd navyše zdôraznil, že žalobca (sťažovateľ) ako zamestnávateľ objektívne
zodpovedá za škodu vzniknutú jeho zamestnancovi v prípade, ak u zamestnanca došlo pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, teda k pracovnému úrazu.

Dokonca zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných
predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, okrem prípadu,
že sa zbaví zodpovednosti. Dôkazná povinnosť však jednoznačne zaťažuje zamestnávateľa, ktorý
sa zbaví zodpovednosti (celkom), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda
bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo

ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich
znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali; alebo škodu si spôsobil postihnutý
zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ
nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, v prípade, ak preukáže, že

postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny
nazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,hocisnimibolriadneapreukázateľneoboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody; že jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod
vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, resp. že zamestnancovi vznikla škoda
preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil

právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu
a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Z predloženého administratívneho spisu, však
porušenie právnych predpisov, resp. ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany poškodenej

zamestnankyne nebolo preukázané.

25. S poukazom na uvedené, nakoľko žalobca (sťažovateľ) neurčil zamestnankyni podmienky, akým
spôsobom má čistenie výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu vykonať,
tak aby si pri uvedenej činnosti nenachádzala v priestore určenom na obsluhu stroja a zamestnankyňa

vykonávala svoje pracovné činnosti, ktoré boli od nej vyžadované jej nariadeným, nebolo podľa
krajského súdu možné dospieť k záveru, že poškodená zamestnankyňa konala svojvoľne a proti
predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

III. Konanie na kasačnom súde

A)
26. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť
z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP teda, že krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym

procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci.27. Porušenie zákona nesprávnym postupom znemožňujúcim účastníkovi konania uskutočniť jeho
práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces (sťažnostný bod č. 1), žalobca
(sťažovateľ) identifikoval v tom, že krajský súd mu nedoručil dupliku žalovaného, hoci táto mala právne

relevantný obsah z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal aj krajský súd. Dôkazom tejto skutočnosti
je, že krajský súd v odseku 80 odôvodnenia svojho rozsudku uvádza svoje závery o príčine úrazu opisom
tvrdení žalovaného uvedených v duplike a prezentovaných v odseku 50 odôvodnenia. Podľa žalobcu
(sťažovateľa) krajský súd tým, že ho neoboznámil s duplikou, znemožnil mu brániť sa s nepravdivými
vyjadreniami v nej obsiahnutými. Konkrétne žalobca (sťažovateľ) namietal, že závery žalovaného v

protokole a dodatku sú v rozpore so závermi Policajného zboru vyplývajúcimi z uznesenia Obvodného
oddelenia PZ Humenné ČVS:ORP-590/HE-HE-2017 z 26.4.2018 o zastavení trestného stíhania ako i
to, že zo zoznamu súvisiacich dokladov k protokolu a dodatku nevyplývalo, že žalovaný vychádzal aj
zo svedeckých výpovedí uskutočnených v trestnom konaní. Žalobca (sťažovateľ) ďalej uviedol, že u
neho nikdy nedošlo k smrteľnému pracovnému úrazu a upozornenie uvedené v duplike bolo konateľovi
sťažovateľa adresované len z preventívnych dôvodov.

28. Nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu (sťažnostný bod č. 2) žalobca (sťažovateľ)
spojil s tým, že
- dodatok nezodpovedá kritériám § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.,
- nesprávne bola určená príčina pracovného úrazu,

- nemal vedomosť o obsluhe stroja dvomi pracovníčkami,
- žalovaný vychádzal z návodu, ktorý v čase vzniku pracovného úrazu nebol vydaný,
- nesprávne v protokole uložil opatrenia, hoci k porušeniu povinnosti zamestnávateľa nedošlo.

29. Nad rámec uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti žalobca (sťažovateľ) v jej závere ešte namietol

nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia krajského súdu a navrhol priznať kasačnej sťažnosti
odkladný účinok.

B)

30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vo vzťahu k nedoručeniu dupliky uviedol, že to žalobca
(sťažovateľ)moholnamietaťnaústnompojednávanínakrajskomsúdeasúčasnepoukázalnadôvodovú
správu k Správnemu súdnemu poriadku. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci krajským
súdom zotrval žalovaný na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Na základe uvedeného žalovaný
navrhol kasačnú sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) zamietnuť.

31. Ďalšia účastníčka tiež navrhla kasačnú sťažnosť žalobcu (sťažovateľa) zamietnuť.

IV. Právny názor kasačného súdu

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva
prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa
1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne
predloženáNajvyššiemusúduSlovenskejrepublikyabolajejpridelenásp.zn.6Sžk8/2020.Od1.8.2021
je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným
výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej
rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§
438 ods. 2 SSP )
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť

kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal žalobca (sťažovateľ) v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP ), preskúmal napadnutýrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom
rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

34. K sťažnostnému bodu č. 1 je potrebné uviesť, že postup správneho súdu po doručení (správnej)
žaloby je upravený predovšetkým v ustanoveniach § 105 a § 106 SSP.
35.1. Podľa § 105 ods. 1 SSP „Ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné
rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní“.

35.2.Podľa § 105 ods. 2 SSP „Na účel podľa odseku 1 predseda senátu
a) doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k
nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny
súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci
nariadil pojednávanie,
b) doručí žalobu s prílohami osobám zúčastneným na konaní,

c) vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v
lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s
administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa,
d) zabezpečí, ak správny súd vykonáva dokazovanie, aby bolo možné na pojednávaní vykonať potrebné
dôkazy, a ak je to účelné, môže vykonať dôkaz prostredníctvom dožiadaného správneho súdu,

e) robí iné vhodné opatrenia“.

35.3. Podľa § 106 ods. 1 SSP „Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci
bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov
k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom“.

35.4. Podľa § 106 ods. 2 SSP „K vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej
správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.“

36. Z citovaného § 105 SSP vyplýva, že podanú žalobu správny súd doručuje s prílohami žalovanému

a ďalším účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne
vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo
vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil ústne pojednávanie. Hoci by sa z uvádzacej
vety § 105 ods. 2 SSP mohlo javiť, že správny súd uvedeným spôsobom postupuje, len ak bude vo veci
nariaďovať pojednávanie, opak je pravdou a opísaný postup musí správny súd zachovať v zásade v

každom prípade. Normatívne spojenie daného postupu s prejednaním veci na ústnom pojednávaní je
len zvýraznením pravidla, z ktorého existujú určené výnimky (§ 107 ods. 2 SSP).

37. Na uvedený režim následne nadväzuje znenie § 106 SSP upravujúce v odseku 1 zasielanie
vyjadrenia žalovaného a ďalších účastníkov k podanej žalobe žalobcovi a možnosť podania repliky

žalobcu, na ktorú nadväzuje v odseku 2 upravená možnosť dupliky žalovaného a ďalších účastníkov
konania.

38. Pokiaľ znenie § 106 ods. 1 SSP upravuje povinnosť správneho súdu zaslať vyjadrenie žalovaného
a ďalších účastníkov žalobcovi len v prípade, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie alebo

nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, je potrebné „iné vhodné opatrenie“ alebo „rozhodnutie
vo veci bez nariadenia pojednávania“ vnímať len v tom kontexte, že týmito nebudú dotknuté procesné
práva žalobcu. Z normatívnej úpravy správneho súdneho procesu sa potom javí, že takýmto iným
opatrením, ktoré má na mysli znenie § 106 ods. 1 SSP, bude postúpenie veci správnym súdom
súdu civilnému, ku ktorému dochádza bez vydania rozhodnutia (§ 43 Civilného sporového poriadku v

nadväznosti na § 25 SSP). Rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 106 ods.
1 SSP bude uznesenie o postúpení veci inému vecne, miestne, či kauzálne príslušnému správnemu
súdu (§ 18 ods. 2 SSP). Ak k uvedenému postúpeniu nedôjde, správny súd v zásade vždy doručí
vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe žalobcovi. Znenie § 106 ods. 1 SSP preto nie je
možné (gramaticky) vykladať tak, že správny súd nedoručuje žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších

účastníkov konania k žalobe vtedy, ak vo veci (meritórne) rozhoduje bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 107 ods. 2 SSP. Opísaný teleologický výklad doručovania vyjadrenia žalovaného a ďalších
účastníkov k žalobe žalobcovi je následne predpokladom uplatnenia repliky a dupliky.39. Replika, t.j. vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe a duplika,
t.j. vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k replike tvoria tzv. druhé kolo "písomnej prípravnej fázy
konania", účelom ktorého je zabezpečiť podklady pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, či už na

nariadenom ústnom pojednávaní alebo bez neho.

40. Replika a duplika predstavujú typický prvok správneho súdneho procesu majúci základ ešte v
rakúskom zákone č. 36/1876 z 22.10.1875 o zřízení správního soudu. Podľa pôvodného znenia §
24 ods. 1 tohto zákona "Vidí-li se správnímu soudu, by ústní přelíčení náležitě se připravilo, toho

potřebí, může naříditi, aby se podala replika a duplika." Zákonom č. 164/1937 Sb. z. a n. o nejvyšším
správním soudě, bolo dané znenie zmenené nasledovne "Shledá-li toho nejvyšší správní soud potřebu,
může dáti zúčastněným úřadům i stranám příležitost k podání repliky a dupliky." Táto právna úprava
zjavne ovplyvnila aj vymedzenie repliky a dupliky v § 23 ods. 1 vládneho nariadenia č. 62/1939 Sl.z.
o najvyššom správnom súde, podľa ktorého "Ak najvyšší správny súd uzná za potrebné, môže dať
zúčastneným úradom aj stranám príležitosť repliky a dupliky." Správny súdny proces má vo svojej

podstate povahu prieskumného konania, ktoré sa svojou povahou líši od civilného "nachádzacieho"
konania, v ktorom súd rozhoduje na základe stavu zisteného dokazovaním vzťahujúcim sa ku skutkovým
i právnym okolnostiam veci. Rozsah dokazovania v správnom súdnom procese je však výrazne užší,
keďže správny súd posudzovanú vec "nevytvára" a vo vzťahu k nej právo "nenachádza", pretože táto
je už "ohraničená" správnym aktom a predmetom konania, ktorým je preskúmanie jeho zákonnosti. Z

tohto pohľadu preto historicky replika a duplika slúžili správnemu súdu v rámci písomného prípravného
konania (§ 28 zákona č. 36/1876 z 22.10.1875 o zřízení správního soudu) primárne na zabezpečenie
dodatočných podkladov pre rozhodnutie vo veci na obligatórnom ústnom pojednávaní.

41. Súčasné znenie Správneho súdneho poriadku vymedzuje repliku a dupliku podobne ako jeho

historickí predchodcovia, ale možnosť ich podania spája s procesnou aktivitou účastníkov konania.
Replika aj duplika majú de lege lata fakultatívny charakter, pričom podanie repliky je logicky
predpokladom podania dupliky. Súčasne možno v rámci vymedzenia dupliky vnímať aj určitý prvok
zákonnej koncentrácie správneho súdneho konania. Tá spočíva v tom, že podaním dupliky sa má
"písomná prípravná fáza konania" za skončenú a správny súd môže pristúpiť k nariadeniu ústneho

pojednávania, resp. rozhodnutiu vo veci. Uvedené však neznamená nemožnosť účastníka konania
uskutočniť následne aj ďalšie vyjadrenie vo veci.

42. V § 106 ods. 2 SSP možno preto identifikovať dva samostatné i keď komplementárne spojené právne
momenty a to

1. prihliadanie na vyjadrenia,
2. doručovanie vyjadrení.

42.1. Vo vzťahu k prihliadaniu na vyjadrenia v podstate § 106 ods. 2 SSP upravuje právo účastníka
konania na dupliku a k tomu zodpovedajúcu povinnosť správneho súdu prihliadať na jej (relevantný)

obsah. To však neznamená, že následne už účastník konania nemá právo reagovať ďalším vyjadrením,
len tomuto právu už nezodpovedá povinnosť ale len možnosť správneho súdu vysporiadať sa s jeho
obsahom. Preto neobstojí tá forma poučenia správneho súdu, že na ďalšie vyjadrenie (po duplike)
"nebude" prihliadať. Aj takéto ďalšie vyjadrenie môže mať totiž právnu relevanciu a najmä v konaniach,
kde nie je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2, § 195 SSP), by sa mal s

ním (ak je právne relevantné) správny súd v odôvodnení argumentačne vysporiadať. Náležitá forma
poučenia by preto mala byť totožná so znením § 106 ods. 2 SSP a znela by, že správny súd "nemusí"
na ďalšie vyjadrenie prihliadať.

42.2.Vo vzťahu k doručovaniu vyjadrení však § 106 ods. 2 SSP neurčuje, že dupliku a po nej nasledujúce

vyjadreniaužsprávnysúdnemusídoručovaťostatnýmúčastníkomkonania.Kontradiktórnosťsprávneho
súdneho konania spojená s princípom rovnosti zbraní totiž ustanovuje povinnosť zabezpečiť vedomosť
ostatných účastníkov o vyjadreniach iných účastníkov adresovaných súdu vo veci samej a to v podstate
bez ohľadu na ich právnu relevanciu. Nesprávna je preto taká prax krajských súdov, ktoré už dupliku
žalovaného alebo ďalšieho účastníka konania nedoručujú žalobcovi, resp. nedoručujú ani následné

vyjadrenia. Správny súd by súčasne mal doručiť dupliku žalobcovi v prípade nariadenia ústneho
pojednávania v takom časovom predstihu, aby sa tento s ňou jednak vedel riadne oboznámiť prípadne
aj na pojednávaní na ňu reagovať.43. Porušenie povinnosti doručiť dupliku žalobcovi je aj porušením kontradiktórnosti správneho súdneho
konania a princípu rovnosti zbraní. Meritom danej veci je však posúdenie, či a prípadne za akých
podmienok má takéto porušenie za následok porušenie práva na spravodlivý proces v rozsahu

zakladajúcom dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Práve tento moment prešiel
aj v rámci judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") určitým vývojom.

44. Možno konštatovať, že v rámci rozhodovacej činnosti ESĽP najskôr prevládal formalistický prístup.
Podľa neho bola kontradiktórnosť vnímaná absolutisticky a povinnosť zaslať vyjadrenie protistrane,

resp. ostatným účastníkom konania bola daná bez ohľadu na obsah doručených vyjadrení, teda aj v
prípade, ak neobsahovali žiadne nové skutkové a právne argumenty. Klasickým sa v tomto prístupe stal
rozsudokvoveciNideröst-HuberprotiŠvajčiarsku(rozsudok,č.18990/91,18.2.1997),kdeESĽPokrem
iného uviedol, že pri posudzovaní otázky rešpektovania práva na spravodlivosť konania nezohráva rolu
to, či stanovisko, ku ktorému sa strana nemala možnosť vyjadriť, malo nejaký vplyv na rozhodnutie
príslušného vnútroštátneho orgánu (§ 27). Takisto nie je podstatné, či dané vyjadrenie obsahuje nejaké

novéskutočnostialeboargumenty;jenaúčastníkovikonania,abysámposúdil,čidanépodanievyžaduje
z jeho strany komentár (§ 29). Tieto princípy aplikoval ESĽP aj v ďalších rozhodnutiach, napr. Werz
proti Švajčiarsku, rozsudok, 17. 12. 2009, č. 22015/05, § 53 - § 55; S. H. proti Fínsku, rozsudok, 29. 7.
2008, č. 28301/03, § 34 - § 36, Antunes a Pires proti Portugalsku, rozsudok, 21. 6. 2007, č. 7623/04, §
33 - § 36; ešte formalistickejšie napr. Ferreira Alves proti Portugalsku (č. 4), rozsudok, 14. 4. 2009, č.

41870/05, § 28 - § 30; Ferreira Alves proti Portugalsku (č. 5), rozsudok, 14. 4. 2009, č. 30381/06, § 32
- § 34, Hudáková a další proti Slovensku, rozsudok, 27. 4. 2010, č. 23083/05, § 28 a § 29, Trančíková
proti Slovenskej republike, 13. 1. 2015, § 43 - § 47.

45. Neskôr začal ESĽP k otázke posudzovania kontradiktórnosti pristupovať menej rigidne a pripustil, že

je potrebné zohľadniť aj to, či vyjadrenie protistrany obsahovalo také skutkové alebo právne argumenty,
ktoré by mohli ovplyvniť výsledné rozhodnutie vo veci alebo či zvolené právne riešenie dávalo vôbec
nejaký priestor na diskusiu (pozri Vokoun proti Českej republike, rozsudok z 3.7.2009, § 26). Tento
prístup sa prejavil v ďalšej rozhodovacej činnosti ESĽP, napr. Stepinska proti Francúzsku, rozsudok z
15.6.2004, č. 1814/02, § 17 - § 20; P. D. proti Francúzsku, rozsudok z 20.12.2005, č. 54730/00, § 31 - §

35; Salé proti Francúzsku, rozsudok, z 21.3.2006, č. 39765/04, § 17 - § 20; Fougere proti Francúzsku,
rozhodnutie z 19.9.2006, č. 10397/03, oddiel B; Société Diffusion Pédagogique Calédonienne proti
Francúzsku, rozhodnutie z 12.10.2006, č. 26814/02, oddiel 1; Verdú proti Španielsku, rozsudok z
15.2.2007, č. 43432/02, § 25 - § 28; Eisenfeld a Duker proti Taliansku a Flatov proti Taliansku,
rozhodnutie z 2.9.2008, č. 541/08 a č. 625/08, oddiel B; Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., proti

Slovensku, rozhodnutie z 4.10.2011, č. 35090/07, § 89 - § 91; Čičmanec proti Slovenskej republike,
rozsudok z 28.6.2016, § 60 - § 65). Tento druhý neformalistický prístup teda pripustil, že zásada
kontradiktórnosti nemá absolútny charakter a nejde o porušenie práva na spravodlivý proces, ak by
vyjadrenie nemalo vplyv na výsledok konania.

46. Pri voľbe jedného z uvedených dvoch prístupov sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
nechal inšpirovať aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý už uprednostnil
práve druhý neformalistický prístup. V náleze č.k. I. ÚS 155/2020 z 16.12.2020 ústavný súd uviedol,
že "je potrebné určiť kritériá, kedy je potrebné, aby súd strane doručil podanie protistrany na prípadné
vyjadrenie. Ústavný súd vníma, že tieto kritériá sa môžu v jeho ďalšej judikatúre vyvíjať a formovať aj v

závislosti od typu konania. Nepochybne je však toho názoru, že medzi ne patrí situácia, ak je vyjadrenie
bezobsažné, ak sa v ňom len opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci do úvahy prichádza
len určité súdom zvolené riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv. Nie dávno takýto
prístup zvolil aj ESĽP vo veci Sarkocy proti Slovensku z 22.9.2020 (sťažnosť č. 36446/17)." Rovnaké
závery pritom prijal ústavný súd aj vo veci sp. zn. IV. ÚS 660/2020 z 15.12.2020.

47. Zhodne s Ústavným súdom Slovenskej republiky možno preto skonštatovať, že nedoručenie dupliky
žalobcovi je nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim mu uskutočniť jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vtedy, ak táto duplika nie je
bezobsažná, nespočíva len v zopakovaní už uvedených argumentov alebo bez ohľadu na vyjadrenia

účastníkov konania prichádza do úvahy len určité riešenie veci (napr. odmietnutie žaloby).

48.Vdanejvecijenepochybné,žekrajskýsúdduplikužalovanéhonedoručilžalobcovipredrozhodnutím
vo veci. Krajský súd týmto síce nesporne porušil kontradiktórnosť správneho súdneho konania a princíprovnosti zbraní, avšak, či v takej kvalifikovanej podobe, ktorá mala za následok porušenie práva žalobcu
na spravodlivý proces bude závislé od posúdenia obsahu dupliky žalovaného z 21.3.2019. Posúdenie
obsahu pritom neznamená posudzovanie správnosti právnych záverov obsiahnutých v duplike, ale toho,

či obsah dupliky bol v niečom odlišný od predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného a či nebol celkom
zjavne bezobsažný, prípadne mohol mať vplyv na rozhodnutie krajského súdu. V tomto smere má svoj
právny význam aj to, že duplika je vyjadrením žalovaného, na ktorého nedopadá zákonná koncentrácia
žalobných bodov vyplývajúca z § 183 SSP.

49. Z porovnania dupliky a vyjadrenia žalovaného k žalobe je pritom zrejmé, že v danom prípade je v
duplike obsiahnutá aj ďalšia relevatná právna argumentácia.

50. Žalovaný prvýkrát až v duplike uviedol, že
- v čase pracovného úrazu pracovali na stroji dve zamestnankyne, teda žalobca (sťažovateľ) trpel
stav nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri práci, čim porušil aj povinnosť zamestnávateľa

sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri
práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov (§ 9 zákona
č. 124/2006 Z.z.).
Túto argumentáciu si následne potom osvojil aj krajský súd a je obsiahnutá v bode 80. odôvodnenia

jeho rozhodnutia,
- žalobca vo vyjadrení k protokolu tvrdil, že počas práce nedochádzalo opakovane k zablokovaniu
pohybu stroja, keďže ani jedna z uvedených zamestnankýň neoznámila vedúcemu zamestnancovi
nedostatky spočívajúce v opakovanom zablokovaní stroja. Uvedenými tvrdeniami žalobca (sťažovateľ)
v snahe poukázať na porušenie predpisov poškodenej však vlastne potvrdil strpenie výkonu práce

dvomaosobaminadotknutomstroji,čímpotvrdilporušeniesvojejpovinnostivyplývajúcejmuzpredpisov
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Totožný záver si pritom osvojil aj krajský súd v bode 80
odôvodnenia svojho rozhodnutia,
-užalobcu(sťažovateľa)bolaeštevroku2008vykonanáinšpekciaprácesozameranímnadodržiavanie
právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri uvádzaní do

prevádzky dvoch strojov, ktoré obsluhou zodpovedali stroju, na ktorom došlo k pracovnému úrazu. Už
z tejto inšpekcie pritom mala vyplynúť potreba dodržania obsluhy stroja jedným zamestnancom. Túto
inšpekciu síce krajský súd v odôvodnení svojho právneho záveru explicitne neuviedol, avšak jeho záver
o tom, že žalobca (sťažovateľ) trpel obsluhu stroja dvomi osobami miesto jednej, hoci mal o potrebe
obsluhy jednou osobou vedomosť, možno implicitne odvodiť aj od tejto inšpekcie. Uvedené má svoj

význam najmä vo vzťahu k spochybňovaniu žalovaným použitého návodu na obsluhu stroja, o ktorom
žalobca (sťažovateľ) tvrdí, že bol vydaný až po vzniku pracovného úrazu.

51. Vzhľadom na obsah dupliky a nemožnosť žalobcu oboznámiť sa s ňou a vyjadriť sa k nej, ako i
následnú akceptáciu v duplike uvedených argumentov zo strany krajského súdu, možno skonštatovať,

že krajský súd tým, že nedoručil dupliku žalovaného žalobcovi, tomuto nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, čím bol daný dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

52. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že

závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia nie sú v rozpore so závermi skoršieho rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Asan/12/2019 z 14.4.2021, ale tieto dopĺňajú. V uvedenom rozhodnutí
síce najvyšší súd tiež posudzoval kasačný bod týkajúci sa nedoručenia dupliky, avšak povahe dupliky
sa bližšie nevenoval a primárne zdôraznil skutočnosť, že na ďalšie vyjadrenia nasledujúce po duplike už
správny súd prihliadať nemusí. Uvedenému nakoniec zodpovedá aj právna veta spojená s uverejnením

daného rozhodnutia v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 39/2021, podľa ktorej "K vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej
správnym súdom (§ 106 ods. 2 Správneho súdneho poriadku), pričom na ďalšie vyjadrenia správny súd
nemusí prihliadať, ak o tom účastníkov konania poučí. A preto po vyčerpaní repliky a dupliky správny súd
na ďalšie vyjadrenia nemusí už prihliadať a vtedy koná v súlade so zákonnými procesnými pravidlami."

53. Dôvody kasačnej sťažnosti sú vymedzené v § 440 ods. 1 SSP. Tieto dôvody možno deliť na
vady zmätočnosti [§ 440 ods. 1 písm. a) až f) a j) SSP] a vady týkajúce sa riešenia právnej otázky
[§ 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP]. Vady zmätočnosti majú procesnoprávny charakter a vzťahujú sana nesplnenie niektorej z podmienok konania, resp. postupu v konaní. Vady týkajúce sa riešenia
právnej otázky sa dotýkajú vecnej správnosti rozhodnutia krajského súdu. Hoci to Správny súdny
poriadok explicitne neustanovuje, možno s odkazom na princípy procesnej logiky skonštatovať, že pri

skúmaní v kasačnej sťažnosti uvedených dôvodov, majú vady týkajúce sa riešenia právnej otázky vo
vzťahu k vadám zmätočnosti subsidiárnu povahu. Inak povedané kasačný súd preskúmava namietané
vady týkajúce sa riešenia právnej otázky len v tom prípade, ak nezistil nezákonnosť rozhodnutia
už na podklade namietaných vád zmätočnosti. Rovnaký záver prezentuje aj odborná spisba, podľa
ktorej „Ak je rozhodnutie krajského súdu postihnuté niektorou z týchto vád (zmätočnosti), kasačný

súd zruší napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou preskúmavaného
rozhodnutia“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok.
Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1604 s.). Uvedené je dané tým, že ak je daná vada zmätočnosti,
je preskúmavané rozhodnutie krajského súdu vždy nezákonné a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť.
Túto koreláciu vo vzťahu k procesnej chronológii možno identifikovať aj medzi jednotlivými vadami
zmätočnosti. V rámci namietaných vád zmätočnosti, resp. pri skúmaní podmienok konania ex offo (§ 97

SSP) primárne kasačný súd preskúmava existenciu procesných podmienok konania a až následne tie
námietky, ktoré sa týkajú porušenia práva na spravodlivý proces. Aj v tomto prípade totiž platí, že pri
neexistencii podmienky konania sa bude jednať o nezákonné rozhodnutie bez ohľadu na to, či následne
došlo alebo nedošlo v postupe krajského súdu k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý
proces. Nakoniec možno rovnakú prioritu preskúmavania identifikovať aj pri vade zmätočnosti týkajúcej

saporušeniaprocesnýchprávúčastníkakonaniavkonanípredkrajskýmsúdomaspočívajúcejnajednej
strane v nedoručení podania účastníka konania obsahujúceho vyjadrenie vo veci ostatným účastníkom
konania a na strane druhej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ totiž krajský súd pochybil a
nedoručil predmetné podanie ostatným účastníkom konania, má už táto vada za následok nezákonnosť
následne vydaného rozhodnutia a to bez ohľadu na jeho preskúmateľnosť z pohľadu náležitého

odôvodnenia. Na základe vyššie uvedeného preto kasačný súd po zistení dôvodnosti sťažnostného
bodu týkajúceho sa porušenia práva na spravodlivý proces v dôsledku nedoručenia dupliky žalovaného
žalobcovi (sťažovateľovi) už ďalšie sťažnostné body vzťahujúce sa k dôvodu kasačnej sťažnosti podľa
§ 440 ods. 1 písm. f) SSP (nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia), resp. podľa § 440 ods. 1 písm. g)
SSP (nesprávne právne posúdenie) nepreskúmaval.

54. Na základe naplnenia dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f)
SSP Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd rozsudok krajského súdu
napadnutý kasačnou sťažnosťou podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458

ods. 1 SSP bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený
v deň uvedený na jeho písomnom vyhotovení (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP ).

55. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať vo vyššie naznačenom smere a
zabezpečiť doručenie dupliky žalovaného žalobcovi (sťažovateľovi) ako i ďalšiemu účastníkovi konania
a následne konať a rozhodnúť a svoje rozhodnutie vo veci riadne a presvedčivo odôvodniť v súlade s

§ 139 ods. 2 SSP.

56. V novom rozhodnutí vo veci krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

V. Odkladný účinok

57. Návrh žalobcu (sťažovateľa) na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd

zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP, pretože pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu sťažovateľa dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti.58. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti predstavuje osobitný právny inštitút nadväzujúci procesne
i materiálne na odkladný účinok správnej žaloby (§ 184 až 189 SSP). Okrem prípadov normatívne
vymedzených v § 446 ods. 2 SSP nemá podanie kasačnej sťažnosti odkladný účinok ex lege (§ 446

ods. 1 SSP). Sťažovateľ má však možnosť domáhať sa ochrany svojich práv aj prostredníctvom návrhu
na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

59. Rozhodnutie kasačného súdu o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je potrebné
považovať za špecifické rozhodnutie, pretože ešte pred rozhodnutím vo veci samej "zmrazuje" účinky

právoplatného rozhodnutia krajského súdu. Na rozdiel od odkladného účinku správnej žaloby sa
však odkladný účinok kasačnej sťažnosti vzťahuje len na účinky kasačnou sťažnosťou napadnutého
rozhodnutia krajského súdu a teda nie na účinky správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy. Len výnimočne pri nastúpení odkladného účinku kasačnej sťažnosti
vzťahujúcej sa k rozhodnutiu krajského súdu vydaného v konaní, v ktorom nastúpil odkladný účinok
správnej žaloby, dochádza súčasne k "obživnutiu" tohto odkladného účinku dotýkajúceho sa účinkov

preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (viď Baricová, J., Fečík, M.,
Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1655 s.).

60. V danej právnej veci podaná (všeobecná) správna žaloba nebola ex lege spojená s nastúpením
odkladného účinku a ani v konaní pred krajským súdom sa žalobca (sťažovateľ) návrhom priznania

odkladného účinku nedomáhal. Rovnako ani kasačná sťažnosť nie je v danom prípade zo zákona
spojená s nastúpením odkladného účinku v zmysle § 446 ods. 2 SSP.

61. Dôvod priznania odkladného účinku a jeho právne následky sú upravené v § 447 SSP.

61.1.Podľa§447ods.1SSP"Kasačnýsúdmôženanávrhsťažovateľaaleboopomenutéhosťažovateľa
uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s
verejným záujmom".

61.2. Podľa § 447 ods. 2 SSP "Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu
o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej
moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt

podľa § 187 ods. 1 a 3."

62. Z citovaného znenia zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že základnou a nevyhnutnou
podmienkou toho, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok je hrozba závažnej ujmy
vyplývajúca z právnych následkov rozhodnutia krajského súdu. Musí sa pritom jednať výlučne o právne

následky rozhodnutia krajského súdu a nie o právne následky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy, pretože tieto nemôžu byť predmetom rozhodovania. V danom prípade preskúmavaným
opatrením orgánu verejnej správy bol protokol v znení dodatku. Keďže krajský súd správnu žalobu
proti danému opatreniu zamietol, právne následky rozhodnutia krajského súdu nemali žiaden dopad na
právne účinky predmetného administratívneho opatrenia. Právnymi následkami rozhodnutia krajského

súdu preto žalobca (sťažovateľ) nemôže byť žiadnym spôsobom ohrozený v rozsahu predpokladanom
§ 447 ods. 1 SSP. Aj keby totiž kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) odkladný
účinok, nemala by táto skutočnosť dopad na jeho právne postavenie. "Zmrazenie" právnych následkov
rozhodnutia krajského súdu by totiž znamenalo, že by sa na rozhodnutie krajského súdu neprihliadalo,
čím by však nebolo preskúmavané administratívne opatrenie vôbec dotknuté.

63. Nakoniec je potrebné uviesť, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného
účinku kasačnej sťažnosti je vo svojich následkoch týkajúcich sa "zmrazenia" kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami vo veci
vydaného rozhodnutia kasačného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie krajského súdu a tým zanikli

aj jeho právne účinky (následky).

64. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 prvá veta SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.