Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžk/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200334
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:5015200334.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa 2): Okresná prokuratúra
v Martine, Námestie S. H. Vajanského 1, Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Martin, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, Námestie S. H. Vajanského 1, Martin, za účasti ďalších účastníkov v
1. rade: Nový Martin, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčeková 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, v 2. Rade (sťažovateľa

1): Mesto Martin, Námestie S. H. Vajanského 1, Martin, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, v konaní o kasačných sťažnostiach sťažovateľa
1 a 2 proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k.: 21S/38/2015 - 170 zo dňa 06. mája
2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k.: 21S/38/2015 - 170 zo dňa 06. mája 2020
sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č. k. 21S/38/2015 - 170
zo dňa 06.05.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm.

g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)
odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by krajský súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č.: OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, ktorým správny orgán
povolil účastníkovi konania Nový Martin, a.s. užívanie dopravnej stavby „Inžinierske siete
Záturčie - Riečiny, SO 03 Most č. 2“ na pozemkoch C-KN parc. č. D.-T. XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX v k.ú. Y. ako stavby trvalej a vec vrátil žalovanému na konanie.

2. Krajský súd konštatoval, že v konaní bol už vydaný skorší rozsudok
č.k. 21S/38/2015-54 zo dňa 22.06.2016 podľa § ust. § 250j ods. 2 písm. c), d), e) Občianskeho súdneho
poriadku, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Martin
č. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd vyhodnotil námietky o nesprávnom postupe žalovaného podľa § 50 Správneho poriadku a

námietku o nekonaní s Mestom Martin ako s účastníkom konania ako dôvodné, a okrem toho, dospel
k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je
heslovité, odôvodnenie neposkytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.

3. Na základe podaného odvolania žalovaného a účastníka konania v 1. rade Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „Najvyšší súd SR“) uznesením zo dňa 26.09.2019, sp.

zn. 2Sžk/13/2016 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoruNajvyššieho súdu SR žalobca podal žalobný návrh nesprávne, keď žiadal preskúmať rozhodnutie
Okresného úradu Martin
č. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, proti ktorému podal protest, pričom správne sa

mal žalobca svojou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor opravných
prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-ZA-OOP2-2014/038092/BUG zo
dňa 29.12.2014, ktorého rozhodnutím Okresný úrad Žilina nevyhovel protestu prokurátora Okresnej
prokuratúry Martin č. Pd 77/145506-5 zo dňa 24.10.2014. Najvyšší súd SR uviedol, že krajský súd
nesprávne konal o žalobe žalobcu, v ktorej sa žalobným návrhom žalobca domáhal priamo zrušenia

základného rozhodnutia žalovaného č. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, proti
ktorému smeroval protest. Podľa najvyššieho súdu, predmetom preskúmania súdom v tomto prípade
môže byť iba rozhodnutie vydané v konaní o proteste prokuratúra, nie však pôvodné základné
rozhodnutie správneho orgánu (ktorým bolo povolené užívanie dopravnej stavby), ktoré bolo protestom
prokurátorky napadnuté. Obdobný právny názor bol najvyšším súdom vysloveným aj v rozsudku pod
sp. zn. 2Sžo/124/2009 zo dňa 31. marca 2010.

4. Po zrušení rozhodnutia krajského súdu Najvyšším súdom SR krajský súd v konaní ďalej postupoval
v zmysle § 491 ods. 1 a 2 SSP a podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, s odkazom na doterajšiu
rozhodovaciu prax sp. zn. 8Sžo/351/2009 zo dňa 1. júla 2010 a Stanovisko Najvyššieho súdu SR
sp. zn. Snj 124/00, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod

č. R 70/2001, v ktorých Najvyšší súd SR konštatoval, že „Rozhodnutie správneho orgánu o proteste
prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu... Rozhodnutie, ktorým správny orgán
nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo
povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby ani sa priamo ich práv alebo právom chránených

záujmov alebo povinností nedotýka (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Sžo/72/2007 zo dňa 31. januára 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sž/95/03 zo dňa 30. októbra 2003). Rozhodnutie o proteste prokurátora, ktorým správny orgán
protestu nevyhovel, nie je teda samo osebe rozhodnutím vo veci samej. Ak správny orgán protestu
vyhovie, nasleduje vydanie rozhodnutia, ktorým je nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie; ak

však správny orgán protestu nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie, a teda aj práva a povinnosti
ním založené, zostávajú nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora teda správny
orgán len vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste. V dôsledku toho zostalo
pôvodné právoplatné rozhodnutie nezmenené a sféra materiálnych práv a povinností žalobcu zostala
nedotknutá.“ Z vyššie uvedeného, ako aj právneho názoru Najvyššieho súdu SR v tejto veci, sp.zn.

2Sžk/13/2016 zo dňa 26.09.2019 vyplýva, že žalobcom napadnuté rozhodnutie (pozn. kasačného
súdu: žalobcom ako prokurátorom bolo napadnuté „základné“ rozhodnutie, proti ktorému podal protest,
pričom na tomto mieste sa „žalobcom napadnuté rozhodnutie“ v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia
predchádzajúcimi súdmi rozumie rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu, ktorým sa nevyhovelo
protestu prokurátora) nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) SSP, keďže sa ním

nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej
osoby, ale žalovaný vyjadril svoj procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste, a preto krajský súd
žalobu ako neprípustnú pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. Krajský súd rozhodol o trovách
konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

II.
Kasačné sťažnosti, vyjadrenia

5. Proti tomuto uzneseniu podal účastník konania v 2. rade dňa 16.06.2020 kasačnú sťažnosť (ďalej
len „kasačný sťažovateľ 1“). Touto sa kasačný sťažovateľ 1 domáhal, aby kasačný súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, nakoľko krajský súd síce viazaný názorom
Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozhodnutí sp.zn. 2Sžk/13/2016 zo dňa 26.09.2019 upravil predmet

konania zo žalobcom správne napadnutého rozhodnutia žalovaného na rozhodnutie, ktoré nie je
rozhodnutie vo veci samej (rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora) a nemá teda povahu
rozhodnutia o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických alebo právnických
osôb, t.j. nie je preskúmateľné súdom. Kasačný sťažovateľ 1 poukázal na ustálenú rozhodovaciuprax Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, z ktorej jednoznačne vyplýva, že v prípade správnej žaloby
prokurátora je potrebné žalobou napadnúť rozhodnutie, ktoré bolo predmetom protestu prokurátora
(rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Sžp/1/2012 zo dňa 26.09.2012, sp.zn. 6Sžp/7/2011 zo

dňa 20.07.2011, sp.zn. 4Sž/95/03 zo dňa 30.10.2003, sp.zn. 2Sžo/72/2007 zo dňa 31.01.2008, sp.zn.
8Sžo/351/2009 zo dňa 01.07.2010, sp.zn. 5Sžo/15/2011 zo dňa 29.09.2011, Stanovisko správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. Spj 124/00 zo dňa 30.11.2001). Z tohto dôvodu kasačný sťažovateľ
1 namietal, že sa krajský súd odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie (pozn. kasačného súdu: žaloba prokurátora) bolo

nezákonne odmietnuté.

6. Proti napadnutému uzneseniu podal aj žalobca (ďalej aj ako „kasačný sťažovateľ 2“) dňa 18.06.2020
kasačnú sťažnosť. Touto sa žalobca domáhal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu
o odmietnutí jeho žaloby zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. V kasačnej sťažnosti kasačný sťažovateľ 2 uviedol, že podanou žalobou sa domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, ktorým správny orgán
povolil účastníkovi konania Nový Martin, a.s. užívanie dopravnej stavby „Inžinierske siete Záturčie -
Riečiny, SO 03 Most č. 2“ na pozemkoch C-KN parc. č. D.-T. XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/
XX v k.ú. Y. ako stavby trvalej. Proti tomuto rozhodnutiu kasačný sťažovateľ 2 ako prokurátor podal

protest prokurátora, pretože týmto rozhodnutím bol porušený zákon a to § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods.
1, § 12 ods. 1, § 14 ods. 1, § 50 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších zmien a predpisov a
ustanovenia § 82 ods. 2, 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zmien a predpisov. Žalovaný ani
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
protestu prokurátora nevyhoveli.

8. Kasačný sťažovateľ 2 uviedol, že krajský súd síce napadnutým uznesením žalobu odmietol a to v
súlade so záväzným názorom Najvyššieho súdu SR v tejto veci, ale zároveň vyslovil s ním polemiku.
Zásadnou námietkou kasačného sťažovateľa 2 bola skutočnosť, že krajský súd v napadnutom uznesení
preskúmaval rozhodnutie, ktoré nebolo žalobcom napadnuté, t.j. krajským súdom bol zmenený predmet

konania. Z tohto dôvodu považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné z dôvodu zmätočnosti
a uvedený zásah spočívajúci v neprípustnom preformulovaní predmetu konania za porušenie práva na
spravodlivý proces.

9. Ďalej zastával názor, že nejednotnosť výkladu, či žaloba prokurátora má byť podaná proti rozhodnutiu

správneho orgánu, proti ktorému bol predtým neúspešne podaný protest prokurátora alebo proti
rozhodnutiu správneho orgánu o nevyhovení protestu prokurátora bola odstránená prijatím stanoviska
Najvyššieho súdu SR sp.zn. Snj 124/00 zo dňa 30.11.2001. Dané stanovisko zjednotilo, že žaloba
prokurátora musí smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania,
ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb.

10. Upozorňuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/124/2009, 2Sžo/229/2010 a
2Sžo/64/2014, ktoré považuje za ojedinelé excesy. Z tohto dôvodu považuje aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Sžk/13/2016 zo dňa 26.09.2019 za vecne nesprávne a arbitrárne, keďže sa v ňom
najvyšší súd nevysporiadal so skoršou odlišnou judikatúrou. Kasačný sťažovateľ 2 bol presvedčený,

že napadnutým uznesením došlo k porušeniu zákona aj v rozsahu nesprávneho právneho posúdenia,
napadnuté uznesenie predstavuje arbitrárny odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu SR a zároveň svojvoľným posúdením predmetu konania má dopad aj na prístup prokurátora k
správnemu súdu, čo má povahu denegatio iustitiae.

11. Dňa 01.07.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie kasačného sťažovateľa 1 ku kasačnej sťažnosti
žalobcu - kasačného sťažovateľa 2, v ktorom uviedol, že s obsahom kasačnej sťažnosti sa v plnom
rozsahu stotožňuje. Rovnako sa vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.07.2020 aj kasačný
sťažovateľ 2 vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti kasačného sťažovateľa 1.

III.
Konanie na kasačnom súde12. Prejednávaná vec bola dňa 17.07.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako
súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom
súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S pod sp.zn.:

2Sžk/16/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná
právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej

republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety
dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s §

438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačné sťažnosti boli podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444
SSP), oprávnenými osobami na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smerujú proti rozhodnutiu,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačné sťažnosti majú predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
podaných kasačných sťažnostiach podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455

SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné.

14. Z priloženého spisu Krajského súdu v Žiline kasačný súd zistil, že žalobca ako prokurátor (kasačný
sťažovateľ 2) sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č.:
OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, ktorým správny orgán povolil účastníkovi konania

Nový Martin, a.s. užívanie dopravnej stavby „Inžinierske siete Záturčie - Riečiny, SO 03 Most č. 2“ na
pozemkoch C-KN parc. č. D.-T. XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. Y.Č. ako stavby
trvalej a vec vrátil žalovanému na konanie. Krajský súd vydal napadnuté uznesenie
č.k. 21S/38/2015-170 zo dňa 06.05.2020, ktorým podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol
žalobu žalobcu ako neprípustnú, nakoľko ním napadnuté rozhodnutie (po úprave v zmysle záväzného

pokynu Najvyššieho súdu SR rozhodnutím sp. zn. 2Sžk/13/2019 zo dňa 26.09.2020) nepodlieha
súdnemuprieskumuvzmysle§7písm.b)SSP,keďžesanímnerozhodlooprávach,právomchránených
záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, ale nadriadený orgán žalovaného v ňom
vyjadril procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste.

15. Krajský súd uviedol, že napriek tomu, že mu Najvyšší súd SR prikázal preskúmavať práve
rozhodnutie (nadriadeného orgánu) žalovaného o nevyhovení protestu prokurátora, krajský súd mal za
to, že Najvyšší súd SR mu prikázal preskúmavať rozhodnutie, ktoré súdnemu prieskumu nepodlieha,
keďže bezprostredne nezakladaná, nemení, nezrušuje ani nedeklaruje alebo sa priamo nedotýka práv,
právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb. Podľa krajského súdu

už v čase podania žaloby prokurátora sa jednalo o ustálenú súdnu prax, že žaloba prokurátora smeruje
proti „základnému rozhodnutiu“, a preto prokurátor správne vymedzil predmet prieskumu, keď požadoval
zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Martin
č. OU-MT-OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, proti ktorému podal protest prokurátora.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj Najvyšší súd SR v tejto veci, sp.zn. 2 Sžo

124/2009 z 31.03.2010, bolo ojedinelým rozhodnutím, ktoré opomenulo závery stanoviska správneho
kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Snj 124/00 z 30.11.2001. Napokon aj právna úprava SSP prevzala
tento názor, keď v § 45 ods. 1 SSP vymedzila oprávnenie prokurátora podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému predtým podal neúspešne protest
prokurátora.

16. Z administratívneho spisu bolo zistené, že prokurátor Okresnej prokuratúry Martin na základe
podnetu Mesta Martin sa protestom domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-MT-
OCDPK-2014/004360-16 zo dňa 10.06.2014, ktorým povolil obchodnej spoločnosti Nový Martin, a.s.,
Bratislava užívanie dopravnej stavby „Inžinierske siete Záturčie - Riečiny, SO 03 Most č. 2“ na

pozemkoch C-KN parc. č. D.-T. XXXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. Y. ako stavby
trvalej. Žalovaný podanému protestu prokurátora nevyhovel a protest spolu s príslušným spisovým
materiálom odstúpil na rozhodnutie Okresnému úradu Žilina, ktorý rozhodnutím
č OU-ZA-OOP2-2014/038092/BUG zo dňa 29.12.2014 protestu prokurátora nevyhovel.IV.
Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

17. Podľa § 491 ods. 1 a 2 SSP, (1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

18. Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení v čase podania
žaloby (dňa 16.03.2015) ďalej len „OSP“, prokurátor môže podať návrh na začatie konania, b) ak ide o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu

prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

19. Podľa § 250b ods. 5 OSP, prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

20. Podľa Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Snj 124/00
z 30.11.2001 na zjednotenie výkladu § 35 ods. l písm. b) Občianskeho súdneho poriadku k otázke,
proti ktorému rozhodnutiu správneho orgánu má byť podaný návrh na začatie konania prokurátora, ak
jeho protestu nebolo vyhovené a ak si to vyžaduje verejný záujem: „ak prokurátor podáva podlá § 35
ods. l písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrh na začatie konania na preskúmanie rozhodnutia

správneho orgánu v právnej veci, v ktorej sa nevyhovelo protestu prokurátora 1. ak to vyžaduje verejný
záujem, takýto návrh treba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho
konania, 2. ktoré zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických
osôb. Ak prokurátor podáva podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP žalobu na začatie konania na preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu v právnej veci, v ktorej sa nevyhovelo protestu prokurátora, takýto návrh

trebapodaťprotirozhodnutiusprávnehoorgánuvposlednomstupnisprávnehokonania,ktorézakladalo,
menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb. Uvedené stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu SR bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR pod č. 70/2001 a v ZSP č. 66/2005.

21. Kasačný súd preskúmajúc obsah spisového materiálu zistil, že predchádzajúce uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžk/13/2016 zo dňa 26.09.2019 vydané v tejto veci, ktorým rozsudok
krajského súdu č.k. 21S/38/2015-54 zo dňa 22.06.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a
to z dôvodu nemožnosti meritórneho preskúmania žalobcom napadnutého rozhodnutia, vychádzalo
a odkazovalo na ojedinelý názor k tejto právnej otázke prezentovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 2Sžo/124/2009 zo dňa 31.03.2010. Kasačnému súdu je známe ešte rozhodnutie sp.zn.
2Sžo/229/2010, ktoré sa tiež prikláňalo k tomuto názoru.

22. Už v čase vydania týchto rozhodnutí existovalo Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu
SR sp.zn. Snj 124/00, ktoré jednoznačne ustálilo výklad ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b) OSP

tak, že prokurátor môže podať žalobu na správny súd, ktorým napáda rozhodnutie, voči ktorému
neúspešne podal protest prokurátora, a nie rozhodnutie, ktorým sa protestu prokurátora nevyhovelo.
Rovnaký právny názor zastávala aj neskoršia početná judikatúra Najvyššieho súdu SR tvoriaca
najmätietorozhodnutia:sp.zn.4Sž/95/2003,2Sžo/72/2007,8Sžo/351/2009,6Sžp/7/2011,6Sžp/1/2012,
2Sžo/64/2014 a ďalšie. Rovnaké závery preberá aj ďalšie rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5
Sžo/15/2011 z 29.09.2011 zverejnený pod č. 21/2013.

23. Podľa názoru kasačného súdu je zrejmé, že v zmysle zhora citovaného Stanoviska správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. Snj 124/00 predmetom konania v správnom

súdnictve, ktoré bolo začaté na základe žaloby prokurátora, nie je rozhodnutie, ktorým správny orgán
nevyhovel jeho protestu, ale rozhodnutie správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania,
ktoré zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb. Na
základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel v danej veci k záveru, že prokurátor sa podanoužalobou správne domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, proti ktorému podal neúspešne protest
prokurátora a je úlohou krajského súdu danú vec meritórne prejednať a rozhodnúť.

24. Kasačný súd osobitne uvádza, že v danej veci nebolo možné súhlasiť s prechádzajúcim
rozhodnutím najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžk/13/2016, a to aj napriek princípu kasačnej záväznosti
súdneho rozhodnutia, nakoľko toto samotné rozhodnutie opomenulo ustálenú rozhodovaciu prax v
danej právnej otázke, vrátane neskôr neprekonaného stanoviska sp.zn. Sjn 124/00, a ktoré zjednotilo
výklad ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b) OSP. Rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžk/13/2016 sa

nevysporiadalo s ustálenou rozhodovacou praxou v predmetnej právnej veci, ani s ňou nepolemizovalo,
pričom len odkázalo na obdobný právny názor vyslovený vo veci sp.zn. 2Sžo/124/2009. Z tohto dôvodu
je potrebné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/13/2016 považovať za ojedinelú výnimku z
inak už toho času ustálenej rozhodovacej praxe a nie judikatúrny posun, ktorý by legitimizoval zmenu
právneho názoru na predmetnú otázku a mohol by byť nasledovaniahodný (pozri aj BOBEK, Michal,
KÜHN,Zdeněkakol.Judikaturaaprávníargumentace.2vydání:Auditorium,s.156-157).Ikeďaktuálna

právna úprava už výslovne zakotvuje, proti ktorému rozhodnutiu môže podať prokurátor žalobu, je
potrebné v súlade s predvídateľnosťou práva pokračovať v línii ustálenej rozhodovacej praxe a následky
neodôvodneného judikatórneho odklonu napraviť.

25. Z vyššie popísaných skutočností vyplýva, že úlohou krajského súdu bude opätovne meritórne

preskúmať napadnuté rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej, pričom krajský súd je viazaný žalobným
návrhom, t.j. predmetom prieskumu bude rozhodnutie, ktorého prieskumu sa žalobca domáha.

26. Nad rámec uvedeného, kasačný súd dáva opätovne do pozornosti aktuálne znenie § 45 ods. 1 SSP,
účinného odo dňa 01.07.2016, v ktorej zákonodarca výslovne upravil, že prokurátor je oprávnený podať

správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) SSP proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo
opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. Aj dôvodová
správa k danému ustanoveniu uvádza, že správna žaloba smeruje voči rozhodnutiu alebo opatreniu,
ktoré vydal orgán verejnej správy vo veci samej, teda nepodáva sa voči rozhodnutiu o nevyhovení
protestu prokurátora. Nevyhovenie protestu prokurátora je len procesným predpokladom pre podanie

správnejžalobyprokurátorom.Jednoznačnosťoulegislatívnehotextuzákonodarcareagovalajzdôvodu,
že v praxi existovali ojedinelé názory na túto otázku, ako už spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2Sžo/124/2009, (pozri FEČÍK, Marián. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK,
Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 875.)

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd zrušil Uznesenie Krajského súdu v Žiline,
č.k. 21S/38/2015-170 zo dňa 06.05.2020 v zmysle § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní
zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti
vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého
pôsobnosti patrí. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysle ustanovenia § 469 SSP viazaný právnym

názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Preto bude povinnosťou správneho súdu v
ďalšom konaní postupovať vo vyššie načrtnutej línii.

28. Ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0
(§ 139 ods. 4 v spojení s ustanovením § 463 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.