Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/229/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011848
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120011848.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného J. H., v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.10.2020 pod sp. zn. 9PP/125/2020, na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 12.01.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. H., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona zamietol
žiadosť odsúdeného J. H. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 02.06.2016 pod sp. zn. 3T/35/2016

(po neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) v trvaní 15 mesiacov, ktorý v
súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ( v rozsahu č.l. 15-16 spisu) tým, že u odsúdeného neboli
splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného
zákona. U odsúdeného bola síce splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú časť z uloženého trestu odňatia slobody a zároveň prvá
materiálna podmienka, splnenie ktorej súd vyvodzuje z hodnotenia odsúdeného, pretože správanie a
vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni (riaditeľ ústavu vo svojom hodnotení však zároveň
konštatoval, že odsúdený sa síce v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody dokáže správať v
súlade so zákonom a internými predpismi, no vzhľadom na trestnú minulosť nie je možné zaručiť,
že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, rovnako poukázal i na

nepriaznivé hodnotenie rizika sociálneho zlyhania), no nebola splnená druhá materiálna podmienka a
tou je skutočnosť, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že odsúdený je špeciálnym recidivistom čo sa týka
drogovejtrestnejčinnostiakoajtrestnýchčinovmareniavýkonuúradnéhorozhodnutia-vodpiseregistra

trestov má odsúdený evidovaných celkovo 8 odsúdení. V minulosti mu bol uložený aj nepodmienečný
trest odňatia slobody, ktorého zvyšok mu bol odpustený amnestiou. Napriek uvedenému opakovane
pokračoval v trestnej činnosti, za ktorú momentálne vykonáva uložený trest. Odsúdenému z uloženého
trestu zostáva dovykonať 11 mesiacov, pričom aj vzhľadom na hodnotenie ústavu nemožno konštatovať,
že u jeho osoby bol v čase rozhodovania súdom dosiahnutý účel trestu, nakoľko trestnej činnosti sa
dopúšťal aj počas plynutia skúšobnej doby.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený J. H., ktorú následne písomne
zdôvodnil ( č.l. 19-20) tým, že nie je mu jasné, z akého dôvodu okresný súd nevyhovel jeho žiadosti o
podmienečné prepustenie aj napriek tomu, že jeho hodnotenie z výkonu trestu bolo vyhodnotené kladne,

riadne sa správal vo výkone trestu a plnil si svoje povinnosti. Pokiaľ sa jedná o možnú recidívu, k tejto
skutočnostisanevyjadrilžiadenznalecanipsychológ,ktorýbydostatočnevyhodnotiljehoresocializáciu.
Prognózu sociálneho zlyhania (vyjadrenú v hodnotení riaditeľa ÚVTOS) považuje za príliš formalistickú
bez adekvátneho vyhodnotenia jeho charakterových vlastností a zohľadnenia procesu resocializácie
terajšieho výkonu trestu. Má záujem viesť riadny život a venovať sa dcérke a družke. Od narodenia dcéry

nespáchal jediný priestupok. Z uvedených dôvodov preto žiadal, aby sťažnostný súd jeho sťažnosti
vyhovel.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa§66ods.4Trestnéhozákonaakideopodmienečnéprepusteniepodľaodseku1písm.c),kontrolu
technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z vyššie citovaných ustanovení § 66 a 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného

podmienečne prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej
doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností
a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k správnemu záveru, že u odsúdeného bola
splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu (resp. postupne uložených trestov), ako i podmienka riadneho
správania sa vo výkone trestu, o čom svedčí skôr pozitívne hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, no nebolasplnená jedna z materiálnych podmienok, a to predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny
život.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle
§ 66 ods. 1 TZ je potrebné i v prípade uvedenom v bode I. skúmať aj pri zohľadnení okolnosti
predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení. (R 5/2017)

Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou

odsúdeného,jehoosobnéacharakterovévlastnosti,celkovýpostojkspoločenskýmnormám,prostredie,
v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu
s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na
slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Je dôležité poukázať na to, že odsúdený bol už v minulosti viackrát súdne trestaný a to jak na

podmienečné tresty odňatia slobody , tak i na nepodmienečný trest odňatia slobody, a teda mal možnosť
preukázať, že i podmienečné odsúdenie, resp. výkon trestu odňatia slobody splní u neho svoj účel,
avšakdopustilsaopakovanespáchaniaskutkovkvalifikovanýchakotrestnéčiny,zaktorébolopakovane
právoplatne odsúdený. Vzhľadom na tieto skutočnosti, má súd za to, že náprava páchateľa a celkové
pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia

slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol
naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov.

V danom prípade bolo prihliadnuté s poukazom na § 66 ods.2 Tr. zákona tiež na povahu spáchanej

trestnej činnosti ( opätovne spáchaná drogová trestná činnosť) a v zmysle odpisu registra trestov aj na
sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti (odsúdený má až 8 záznamov v odpise registra trestov),
kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život,
nakoľko sa jedná o osobu, ktorá opakovane pácha (doposiaľ páchala) trestnú činnosť. Podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie

okolnosti, ktoré majú v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na
slobode riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného,
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je možné jednoznačne konštatovať.

K sťažnostným námietkam odsúdeného:

K námietkam odsúdeného ohľadom jeho pozitívneho správania sa vo výkone trestu je potrebné uviesť,
že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku
všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, pričom
takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je podľa odbornej
literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. 3 Urtost 3/2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, sp. zn. 6 Urtost 1/2015), aj predchádzajúci spôsob života
odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti.

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné
považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, ktoré však sú vzhľadom na
mnohosť záznamov o jeho odsúdeniach vzhľadom na opätovné páchanie trestnej činnosti odsúdeným
jasne preukázané.

Taktiež je potrebné uviesť, že k odsúdenému J. H. boli súdy doposiaľ rozhodne štedré, a to aj nad
obvyklé zvyklosti, keď mu i po viacerých odsúdeniach v minulosti a výkone trestu uložili podmienečné
tresty aj napriek tomu, že jeho protiprávna činnosť gradovala, avšak tento premárnil svoje šance dokázaťspoločnosti, že sa polepšil a že išlo len o náhodilé príp. ojedinelé ľudské zlyhanie. Z histórie správania
sa odsúdeného možno vyvodiť, že jeho sklony k porušovaniu zákona a k páchaniu trestnej činnosti
prevažujú nad ním prezentovanou ochotou žiť riadny a slušný život. Preto krajský súd konštatuje,

že pravidlá normálneho spolužitia je odsúdený podľa všetkého schopný rešpektovať zrejme len pod
dozorom a vo vynútených podmienkach výkonu trestu.

K sťažnostným námietkam odsúdeného ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu má za
potrebné sťažnostný súd len dodať, že okresný súd rozhodujúc o tom, či odsúdený splnil, resp.

nesplnil podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, si zadovážil všetky
potrebné podklady pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil na
verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 2 ods.12 Trestného poriadku jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach a následne dospel k správnym právnym a skutkovým záverom premietnutým aj v
rezultáte napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o návrh odsúdeného (vyplývajúci z obsahu podanej
sťažnosti) na doplnenie dokazovania výsluchom znalca psychológa ( ktorý by vyhodnotil okolnosti

ohľadne jeho skutočnej resocializácie ), krajský súd v danom smere uvádza, že takýto návrh
odsúdeného nemá svoje opodstatnenie, nakoľko ide o okolnosť ktorú možno zistiť inými, už skôr
vykonanými dôkazmi vyplývajúcimi zo spisového materiálu ( register trestov a z toho vyplývajúca trestná
minulosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti za ktorú momentálne vykonáva trest odňatia slobody,
hodnotenieriaditeľaÚVTOSapod...),apreto návrhuodsúdenéhonadoplneniedokazovaniasťažnostný

súd nevyhovel.

Pokiaľ ide o námietky odsúdeného ohľadne hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, v tomto smere sťažnostný
súd uvádza, že hodnotenie riaditeľa ÚVTOS má iba odporúčací charakter, súd ním nie je viazaný,
vyhodnocuje ho v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo i vo svojom súhrne s

inými vykonanými dôkazmi, a je iba na ňom, ktoré skutočnosti považuje za relevantné a na ktoré
v danej súvislosti ( pri vyhodnocovaní zákonných podmienok) prihliadne. Resocializačná prognóza
vyjadrená v hodnotení riaditeľa ÚVTOS je tiež iba jedna z viacerých skutočností, ktoré súd v rámci
predmetného konania v rámci svojich myšlienkových procesov vyhodnocuje. Krajský súd je toho názoru,
že prognóza ďalšieho života odsúdeného po prepustení na slobodu nemohla byť vyhodnotená inak,

ako to učinil i riaditeľ ÚVTOS v písomnom hodnotení ( a to ako nepriaznivá, aj napriek formálnej metodike
ústavu na výkon trestu odňatia slobody v danom smere správne a to vzhľadom na fakty, ktoré okresný
súd zistil a na ktoré v odôvodnení svojho hodnotenia poukázal), teda ako taká, ktorá by znamenala
dostatočnú záruku, že sa už trestnej činnosti dopúšťať nebude. Práve naopak, zistené skutočnosti
(najmä správanie sťažovateľa v čase skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia,

vykonané podmienečné i nepodmienečné tresty a celkový obraz jeho osobnostných charakteristík)
svedčia o opaku.

Z týchto dôvodov potom aj krajský súd mal za to, že u odsúdeného bol zistený a následne vyhodnotený
v rámci verejného zasadnutia okresného súdu skutkový stav dostatočne s tým, že zákonné podmienky

pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 Trestného
zákona splnené neboli, preto rozhodol krajský súd o sťažnosti odsúdeného tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.