Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200454
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200454.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: P.. Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/XX,
E., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., sídlo Landererova 6, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101203972/2020
z 21.07.2020 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, odoslanou na poštovú prepravu dňa 08.10.2020 a doručenou
Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s §
10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“

alebo „SSP“) dňa 09.10.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného
v záhlaví a jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo

102288366/2019 z 03.10.2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku žalobcovi určil na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 rozdiel dane v sume 244.692,26 eura, nepriznal
nadmerný odpočet v sume 241.469,86 eura a vyrubil daň v sume 3.222,40 eura.

3. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe podľa § 185 písm. a)
SSP odkladný účinok.

4. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že podnikal
ako živnostník a v dôsledku veľkého množstva u neho vykonávaných daňových kontrol za zdaňovacie
obdobia rokov 2014 až 2016, ktoré sú v rôznych štádiách a prebiehajú od roku 2016 bol nútený ukončiť
podnikanie, ktoré vykonával od roku 1992. Žalobca v súčasnosti poberá iba príjem zo závislej činnosti.
Žalobca aj z dôvodu množstva konaní, ktoré voči nemu vedú daňové orgány, nemá reálnu možnosť

zabezpečiť finančné prostriedky na okamžitú úhradu dorubenej dane, a to ani formou bankového úveru.
Okamžitý výkon rozhodnutia by preto viedol k tomu, že správca dane pristúpi k predaju osobného
majetku žalobcu, vrátane vecí, ktoré majú pre žalobcu citovú, rodinnú a pamiatkovú hodnotu. Takýto
stav by znamenal definitívnu stratu vlastníckych práv žalobcu, teda nezvrátiteľný stav. Okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia by teda žalobcovi hrozila závažná ujma bez možnosti navrátenia do
pôvodného stavu v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia súdom, čím by bolo zmarené jeho právo

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže žalobca je fyzickou osobou,
uvedené by predstavovalo nielen zásah do ústavného práva vlastniť majetok, ale aj nenapraviteľnýzásah do práva na súkromie a rodinný život a do jeho dobrej povesti. Priznaniu odkladného účinku
nebráni rozpor s verejným záujmom.

5. Správny súd uznesením č. k. 26S/53/2020 - 79 z 15. októbra 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote
30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2020, doručeným správnemu súdu dňa

11.11.2020. Dňa 23.11.2020 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.

7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nevzhliadol dôvod
priznania odkladného účinku správnej žalobe.

8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.

11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom.

14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti

spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba
určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky
predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej
žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie
odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu

spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením
súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie
zákonnosti správnych rozhodnutí.

15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že
podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto
okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia
Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok.16.Správnysúdnyporiadokvustanovení§185a§187ods.3taxatívnevymedzujeprocesnépodmienky,
za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok,

ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii)
vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre
priznanie odkladného účinku.

17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné

podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie
žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.

18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného
účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí
obsahovaťajdostatočnúidentifikáciudôvoduprepriznanieodkladnéhoúčinkuvzmyslepísm.a)alebob)

§ 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené a tieto aj preukázať, keďže v tomto
smere leží v plnom rozsahu dôkazné bremeno na ňom (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP). Od tohto vymedzenia
totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

19. Žalobca navrhoval priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok, posudzujúc ho podľa obsahu, na
právnom základe § 185 písm. a) SSP.

20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a
nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie

žalobcavnávrhunavrhujepreexistenciudôvodovpodľa§185písm.a)SSP,je(preukázaný)stav,keďby
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje
do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného
následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky

napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

22. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný

správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať,
resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného
následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v
tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej
škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku.

Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať
(nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych
dôkazov, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

23. Žalobca v prejednávanej veci svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v podstate

založil na tvrdeniach o hrozbe závažnej ujmy spočívajúcej v možných následkoch daňovej exekúcie
(strata vlastníckych práv k osobnému majetku, vrátane vecí s osobitnou hodnotou pre žalobcu, bližšie
nekonkretizovaný zásah do práva na súkromie a rodinný život a dobrej povesti), ktoré môžu byť
nezvrátiteľné, a to obzvlášť v prípade, ak by správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo neskôr
zrušené.

24. Správny súd zástava názor, že pokiaľ by správny súd rozhodoval o návrhoch žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňováexekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so
správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel
inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.

25. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia správneho orgánu voči tým, ktorý sa
domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale ide o
mimoriadny inštitút, ktorý napr. vo veci, o akú ide v tomto konaní (správna žaloba proti konečnému

rozhodnutiu vydanému v daňovom konaní, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane) a keď žalobcom
je fyzická osoba, má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí
orgánov verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu boli konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne
ovplyvnené alebo ohrozené jeho majetkové pomery, alebo aj pomery sociálne, zdravotné, či rodinné,
na ktoré môžu mať majetkové pomery tiež vplyv (keď by sa v dôsledku majetkových pomerov mohla

rodina žalobcu dostať do stavu hmotnej núdze, v dôsledku ktorej by napr. bolo ohrozené ďalšie vzdelanie
detí a pod. alebo keď by napr. v dôsledku majetkových pomerov bolo ohrozené zdravie žalobcu napr.
nedostatkom finančných prostriedkov na lieky a pod.). Uvedený stav, teda stav hrozby spočívajúci v tom,
že v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu by boli konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnené majetkové pomery žalobcu, však nestačí

tvrdiť, ale tento je potrebné preukázať, a to konkrétnymi žalobcom predloženými dôkazmi.

26. Žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil
žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by osvedčovali existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého

výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré jediné sú podľa § 185 písm. a) SSP z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa právne
významnými skutočnosťami, za ktorých naplnenia (popri ostatných procesných podmienkach priznania
odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok.

27. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou
zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania
odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal
existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného

nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Naviac, čo sa týka dôvodu, na ktorom založil žalobca
svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby (hrozba daňovej exekúcie a prípadné
následky s ňou spojené), táto, ako správny súd uviedol už vyššie, sama o sebe, teda bez toho, aby
boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP (príp. § 185 písm. b/ SSP), nie je dôvodom

priznania odkladného účinku správnej žalobe.

28. Za týchto okolností, len abstraktné skutkové tvrdenia o hrozbe závažného následku v prípade
okamžitéhovýkonusprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutia(keďžalobcanapr.uviedol,žemájediný
príjem, avšak neuviedol v akej výške, neuviedol hodnotu svojho ostatného majetku, stav hotovosti, na

bankových účtoch, či disponuje hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom a ak áno akým a v akej výške,
aká je výška jeho nevyhnutných výdavkov, vyživovacích povinností a pod., v kontexte ktorých by správny
súd mohol posúdiť následky prípadného okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia) bez
toho, aby tieto akokoľvek preukázal, sú vzhľadom na výnimočný charakter inštitútu odkladného účinku
správnej žaloby absolútne nepostačujúce. Abstraktné sú rovnako absolútne neodôvodnené skutkové

tvrdenia žalobcu o tom, že mu okamžitým výkonom žalobou napadnutým rozhodnutím hrozí zásah do
práva na súkromie, na rodinný život a dobrú povesť.

29. Správny súd z uvedeného dôvodu, keď nebolo preukázané naplnenie dôvodov pre priznanie
odkladného účinku správnej žaloby, taxatívne vymedzených v § 185 SSP, nemohol návrhu žalobcu

vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP zamietol.

30. Záverom považuje správny súd za dôležité zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku správny súd nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej.Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku totiž správny súd nepreskúmava zákonnosť
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, primárne v medziach žalobných bodov, tak, ako to musí
urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie

návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v
§ 185 SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP je pritom zrejmé, že relevantným kritériom pre priznanie
odkladného účinku nie je dôvodnosť správnej žaloby, a to v akejkoľvek miere.

31. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).