Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899902
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2011899902.8

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcov: 1/ R. L., narodená XX.X.XXXX,
bytom M. X, V., zastúpená: JUDr. Dušan Kolesár, advokát so sídlom Laurinská 12, Bratislava a 2/ W.
S., narodená XX.X.XXXX, bytom L. XXX, X., Česká republika, proti žalovaným: 1/ W. X., narodená
XX.X.XXXX, bytom G. T. X, Z. a 2/ P. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. X, Z., obaja žalovaní

zastúpení: JUDr. Tibor Sanák, advokát so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, o určenie neplatnosti závetu,
na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 17C/363/2001 - 662 zo dňa 11.
októbra 2017, v časti o nároku na náhradu trov konania (I. výrok), takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu I. inštancie sa v napadnutej časti nároku na náhradu trov konania (výrok I.) r u š í a
vec sa v r a c i a súdu I. inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie rozhodol výrokom I. tak, že žalobkyňa 1/ má proti žalovanej
1/, v časti konania o určenie, že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou
Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. NZ 149/98, N
165/98 je v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1/ podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka
na jej dedičský podiel relatívne neplatný, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Výrokom II.
rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyniam 1/ a 2/, v časti konania o určenie absolútnej

neplatnosti závetu poručiteľa U. E., napísaného dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na
Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. NZ 149/98, N 165/98, nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.SvojerozhodnutiesúdI.inštancieodôvodnilaplikáciou§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP). Vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v predmetnom spore

bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17C/363/2001-572 zo dňa
7.11.2014, ktorým súd I. určil, že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou
Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. NZ 149/98, N
165/98 je v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1 podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka na
jej dedičský podiel neplatný; II. vo zvyšnej časti žalobu žalobkýň o určenie neplatnosti závetu poručiteľa
U. E., napísaného dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul.

Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. NZ 149/98, N 165/98 zamietol; a rozhodnutie o náhrade trov
konania a o trovách konania štátu si vyhradil pre samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 17C/363/2001-572 zo dňa 7.11.2014 bol potvrdený
vovecisamejrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k.11Co/311/2015-642zodňa28.9.2016.Rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť dňa 12.12.2016.
V predmetnej sporovej veci zostalo rozhodnúť o nároku strán na náhradu trov konania.3. V danom prípade boli predmetom sporu dva samostatné nároky, a to jednak nárok žalobkyne 1/ na
určenie relatívnej neplatnosti závetu poručiteľa U. E. zo dňa 12.8.1998 z dôvodu, že zriadený závet v
rozpore s ustanovením § 479 Občianskeho zákonníka nerešpektoval jej povinný dedičský podiel ako

neopomenuteľnej dedičky, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa 1. dovolávala voči žalovanej 1/,
ktorá bola univerzálnou dedičkou po poručiteľovi (ako vyplýva aj z právneho záveru odvolacieho súdu
uvedeného v bode 11. v rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/311/2015-642 zo dňa 28.9.2016),
akoajspoločneuplatnenýnárokžalobkýň1/a2/protižalovaným1/a2/naurčenieabsolútnejneplatnosti
závetu poručiteľa U. E. zo dňa 12.8.1998 pre duševnú poruchu v čase spísania závetu, pre spísanie

závetu pod nátlakom a bez slobody vôle.

4. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 255 CSP, je zásada
úspechu v spore. Úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej. V prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo

obsiahnutévust.§255ods.2CSP(pomerúspechu).Pomerrozdelenianáhradytrovkonaniazodpovedá
pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.

5. Ďalej platí, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku

samostatne. Pri rozhodovaní o nárokoch so samostatným skutkovým základom totiž treba úspech a
neúspech strany posudzovať vždy osobitne, podľa toho, v ktorom samostatne uplatniteľnom nároku by
mohla byť tá - ktorá strana úspešná a v ktorom zase nie. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na
viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov
(podľa toho ako sa tá - ktorá vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto trov).

Rovnaký záver vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2011 z 11.10.2012, v
ktorom sa uvádza: „V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje
sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade
treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, a to samostatne vo vzťahu ku každej
z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje

v jednom konaní.“ Rovnaký právny názor už bol vyslovený Najvyšším súdom aj vo veci 3Cz/13/1969
z 24.06.1969, zverejnenom pod R-28/1970. V takýchto prípadoch potom treba trovy konania oddeliť
a osobitne o nich rozhodnúť vo vzťahu ku každému nároku zvlášť. Ak ide o práva so samostatným
skutkovým základom, nie je potom vylúčené, že povinnosti na náhradu trov konania sa určujú aj osobitne
tak, že žalovaný môže byť zaviazaný k náhrade trov konania žalobcu a žalobca k náhrade trov konania

žalovaného. Treba zdôrazniť, že súd nemôže nikdy kompenzovať obe vzájomné pohľadávky na týchto
trovách svojím rozhodnutím. Môžu tak urobiť strany na základe dohody alebo jednostranného úkonu
podľa hmotnoprávnych predpisov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že aj v súdenom spore sa má pri rozhodovaní

o náhrade trov konania postupovať pri každom uplatnenom nároku samostatne, t. j. osobitne pri
nároku žalobkyne 1/ proti žalovanej 1/ na určenie relatívnej neplatnosti závetu a osobitne pri spoločne
uplatnenom nároku žalobkýň 1. a 2. proti žalovaným 1/ a 2/ na určenie absolútnej neplatnosti závetu.
Relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka a absolútna neplatnosť
právneho úkonu podľa § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka sú totiž celkom odlišné právne kategórie,

ktoré pre svoje naplnenie vyžadujú celkom iné predpoklady.

7. Preto v danom prípade, keďže vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne 1/ na určenie, že závet
poručiteľa je relatívne neplatný pre opomenutie jej povinného dedičského podielu ako neopomenuteľnej
dedičky, bola žalobkyňa 1/ v celom rozsahu úspešná, má žalobkyňa 1/ v tejto časti konania proti

neúspešnej žalovanej 1/ v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na
to, aby jej boli v celom rozsahu (100%) nahradené trovy konania účelne vynaložené na uplatnenie a
bránenie tohto nároku, a to tak pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacích konaniach (v ktorých o
náhrade trov konania strán dosiaľ rozhodnuté nebolo).

8. Naopak vo vzťahu k nároku žalobkýň 1/ a 2/ na určenie závetu poručiteľa za absolútne neplatný, v
ktorej časti bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, boli v celom rozsahu žalobkyne neúspešné, čo
naopak znamená plný úspech žalovaných 1/ a 2/, ktorým súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku v bode II. výroku tohto uznesenia priznal nárok na náhradu trov konania otejtočastipredmetukonania,protižalobkyniam1/a2/ vcelomrozsahu(100%)účelnevynaloženýchtrov
konania, a to tak pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacích konaniach (v ktorých dosiaľ o náhrade
trov konania strán rozhodnuté nebolo).

9. Proti tomuto uzneseniu, výlučne v časti výroku I. nároku na náhradu trov konania, podala odvolanie
žalovaná 1/ prostredníctvom právneho zástupcu. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že záver súdu
považuje za nesprávny. Ako vyplýva zo žaloby žalobkyne 1/ táto sa svojou žalobou domáhala, aby
súd určil závet poručiteľa U. E. za neplatný s tým, že nastupuje po ňom dedenie zo zákona, ktorú

žalobu spresnila podaním doručeným súdu dňa 13.12.2004 na základe výzvy súdu zo dňa 10.11.2004.
Uznesením zo dňa 16.03.2005 súd pripustil, aby do konania na strane žalobkyne pristúpila žalobkyňa
2/ Mgr. W. S. a na strane žalovaného P. E., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2005.
Žalobkyňa 2/ vyslovila súhlas s podanou žalobou dňa 01.09.2005. Rozsudkom Okresného súdu Trnava
zo dňa 20.07.2006 č.k. 17C/363/2001-117 súd vyhlásil závet poručiteľa U. E. zo dňa 12.08.1998 za
neplatný, rozhodol o povinnosti zaplatiť trovy JUDr. U. L. a zaviazal žalovaných zaplatiť trovy štátu.

Ani vo výrokovej časti a ani v odôvodnení nie je spomenutý problém týkajúci sa § 749 OZ, nakoľko
o probléme čiastočnej neplatnosti závetu súd vôbec nekonal. Uznesením Krajského súdu v Trnave
zo dňa 03.04.2007 č.k. 9 CoD/76/2006-150 odvolací súd predmetný rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Ani následným rozsudkom Okresného súdu zo dňa 22.05.2008 nebol
riešený problém týkajúci sa § 479 OZ. Až rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 07.11.2014 č.k.

17C/363/2001-572 súd spontánne určil, že závet poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou
JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k.
NZ 149/98, N 165/98 je v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1/ podľa ustanovenia § 479 Občianskeho
zákonníka na jej dedičský podiel neplatný a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Aj keď súd o problematike
v zmysle § 479 OZ vôbec reálne dovtedy nekonal zrazu po 13 rokoch od začiatku konania si uvedomil

tento problém. Za takéhoto skutkového stavu a rozhodnutia súdov ju de facto zaviazal zaplatiť trovy
konania v rozsahu 100 % v časti, ktorá odporuje právu žalobkyne 1/ podľa ust. § 479 OZ. Je zrejmé, že
prvostupňový a ani odvolací súd vo veci porušenia ust. § 479 OZ - čiastočnej neplatnosti závetu vôbec
nekonali. Z opisov zápisníc z pojednávaní taktiež nevyplýva, že by žalobkyňa 1/ alebo jej zástupcovia
žiadali, aby súd konal aj ohľadne čiastočnej neplatnosti závetu v zmysle ust. § 479 OZ. V ďalšom

poukázala na to, že ona závet do notárskej zápisnice dňa 12.08.1998 nespísala, tento závet bol spísaný
z vôle U. E., závet poručiteľa U. E. zo dňa 12.08.1998 bol spísaný notárkou JUDr. Annou Novákovou.
Preto nechápe prečo by mala zaplatiť trovy konania v rozsahu 100%. Žiadala, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že žalobkyňa 1/ nemá nárok na náhradu trov konania proti žalovanej 1/.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m/ CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej 1/ je dôvodné.

11. Napadnutým uznesením súd I. inštancie rozhodol o trovách konania vo vzťahu k dvom nárokom,

ktoré boli predmetom žaloby a predmetom odvolacieho prieskumu je odvolaním napadnutá iba časť
uznesenia o nároku na náhradu trov konania - výrok I. uznesenia (vo vzťahu k určeniu relatívnej
neplatnosti).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa 1/ sa žalobou zo dňa 11.11.2001 podanou na súde I. inštancie

domáhala proti žalovanej 1/, aby súd vyhlásil závet poručiteľa za neplatný a rozhodol, že po nebohom
U. E. nastupuje dedenie zo zákona. Uviedla, že v dedičskom konaní sp. zn. D 152/2000, Dnot 75/2001
bola notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou odkázaná, aby sa svojich dedičských práv domáhala na súde.
Súd I. inštancie rozsudkom č. k. 17C/363/2001 - 572 zo dňa 07.11.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/311/2015-642 zo dňa 28.09.2016 rozhodol tak, že určil, že závet

poručiteľa U. E., napísaný dňa 12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v
Trnave, ul. Pekárska č. 11, do notárskej zápisnice č. k. NZ 149/98, N 165/98 je v časti, ktorá odporuje
právu žalobkyne 1/ podľa ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka na jej dedičský podiel neplatný.
Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu o určenie neplatnosti záveru poručiteľa U. E., napísaného dňa12.8.1998 notárkou JUDr. Annou Novákovou na Notárskom úrade v Trnave, ul. Pekárska č. 11, do
notárskej zápisnice č. k. NZ 149/98, N 165/98 zamietol a výrokom III. rozhodol tak, že o trovách konania
a o náhrade trov štátu rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

13. Žalovaná 1/ namietala vo svojom odvolaní tú skutočnosť, že relatívnou neplatnosťou sa súdy
zaoberali až posledným právoplatným rozsudkom, dovtedy sa k relatívnej neplatnosti nevyjadrovali ani
súdy a z obsahov zápisníc nevyplýva, žeby žalobkyňa 1/ žiadala, aby sa konalo o relatívnej neplatnosti

podľa ust. § 479 OZ. Tiež poukazovala na to, že závet nebol spísaný z jej vôle, bol spísaný notárkou
JUDr. Annou Novákovou na základe prejavu vôle poručiteľa U. E..

14. Vo všeobecnosti nepriznať trovy konania podľa § 257 CSP je možné len výnimočne a v prípade,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane strán, má súd vychádzať z posúdenia všetkých
okolností v danej veci. Pri skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k

majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, je pritom potrebné
zohľadniť nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nutné zvážiť, ako by sa takéto
rozhodnutie dotklo predovšetkým na majetkových pomeroch oprávnenej strany. Významným z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v
priebehu konania a ďalšie skutočnosti.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako aj Ústavný
súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

18. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádzala do úvahy
v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je
povinný skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti
uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006).
Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť
môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní

okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné
pomery všetkých strán, ale tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

19. Odvolací súd zistil, že súd I. inštancie takto právne vec neposudzoval a z hľadiska aplikácie
ustanovenia § 257 CSP ani neodôvodňoval z pohľadu okolností relevantných pre rozhodovanie o
náhrade trov. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd I. inštancie rozhodol bez toho, že by zisťoval a
vyhodnotil osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán konania a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu

k uplatneniu práva na súde a postoj strán v konaní. Súd I. inštancie sa nezaoberal otázkou, či tu sú
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí výnimočne náhradu trov konania priznať (§ 257
CSP) najmä z dôvodu, že povinnosť nahradiť trovy konania stanovená podľa § 255 ods. 1 CSP sa môžev konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, pričom odvolateľka poukazovala práve na tieto
okolnosti prípadu.

20. Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie o trovách konania odvolacím súdom by za tohto stavu
veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo
namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť
preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného
súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného

rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť zadosť iba zrušujúcim
rozhodnutím v uvedenej časti rozsudku súdu I. inštancie.

21. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti o nároku
na náhradu trov konania (výrok I.) podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu I. inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, v
naznačenom smere posúdiť osobné, majetkové, sociálne a ďalšie pomery strán konania, okolnosti
prípadu a ktoré viedli žalobkyňu k podaniu žaloby, ako aj postoj strán v konaní a následne znovu
rozhodnúť o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo z posúdenia všetkých okolností

konkrétnejveciabolovnaznačenomsmereajriadneazákonuzodpovedajúcimspôsobomodôvodnené.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu predovšetkým s prihliadnutím
k výsledku odvolacieho konania o týchto musí rozhodnúť súd I. inštancie v novom rozhodnutí.

24. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).