Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202393
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6619202393.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: BIELA LABUŤ
s.r.o., IČO: 36 795 691, so sídlom Námestie Martina Benku 4, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Tatra
banka a. s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, o vylúčenie pohľadávky

z exekúcie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12C/18//2019 -
272, zo dňa 07. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

II. Žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol.: „Konanie zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného
uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.“

2. Z odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že dňa 06.08.2020 žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby v

plnom rozsahu a navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči
žalovanému. Späťvzatie žaloby žalobca dôvodil tým, že na základe nahliadnutia do súdneho spisu a aj
na základe odpovede žalovaného zo dňa 04.08.2020 a vyhodnotenia súčasného skutkového stavu veci,
kedy žalobcovi bola ešte dňa 21.12.2017 vyplatená suma 70 000,-. eur v súlade s vtedy právoplatnými
a vykonatelnými rozhodnutiami súdov (viď. rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/42/2015-129
(teraz č.k. 12C/18/2019) zo dňa 15.06.2016, ktorým súd rozhodol o vylúčení pohľadávky vo výške

70 000 eur z exekúcie v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
15Co/382/2016-184 zo dňa 29.11.2017, právoplatným dňa 14.12.2017) žalobca ustálil, že v žalobe
o vylúčenie pohľadávky z exekúcie - vzhľadom na zmenený skutkový stav veci sa žalobca už v
súčasnosti nemôže domáhať vylúčenia pohľadávky z exekúcie, kedže táto bola v súlade s právoplatným
rozhodnutím súdu v exekučnom konaní sp. zn. EX 5170/14 vylúčená dňa 21.12.2017 a žalobcovi bola
z účtu povinného vyplatená suma 70 000,- eur. Žalobca má zato, že zastavenie konania nezavinil,

späťvzatím žaloby len reagoval na zmenený skutkový stav, ktorý nastal potom, čo súd právoplatne
rozhodol.

3. Žalovaný písomným podaním zo dňa 06.08.2020 súhlasil so späťvzatím žaloby žalobcom a zároveň
vyslovil nesúhlas s návrhom žalobcu, aby hradil žalobcovi trovy konania.

4. Okresný súd v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP a § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil.5. O náhrade trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa ustanovení
§ 396 ods. 1 CSP, § 453 ods. 1, 3 CSP, § 256 ods. 1 CSP, a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov celého konania, nakoľko podľa názoru súdu žalobca nezavinil zastavenie konania, keďže

žalovaná suma 70 000,- eur bola na základe právoplatných rozhodnutí súdov z exekúcie sp. zn. EX
5170/2014 vylúčená dňa 21.12.2017 a následne vyplatená žalobcovi. Hoc est došlo k zmene skutkového
stavu veci, k absencii opodstatnenia žaloby.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, voči výroku o trovách konania. Navrhol, aby

odvolací súd v tejto časti uznesenie okresného súdu zmenil a žalovanému priznal plnú náhradu (100
%) trov konania voči žalobcovi.

7. Namieta, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Súd vôbec neposkytol žiadne dôvody pre svoj záver ohľadom uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
trovy žalobcovi. Záver súdu je nelogický, v rozpore so znením zákonných ustanovení a je arbitrárny.

9. Súd odignoroval, že na základe uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo 43/2018 z 27 03.2019 boli

predchádzajúce rozhodnutia súdov (okresného a krajského) v konaní zrušené a teda na ne nemožno
nahliadať ako na právoplatné.

10.Vrozhodnutíniejeuvedenézakéhodôvodusúdpriznalžalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavoči
žalovanému, čím žalovanému odňal možnosť riadne skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.

11. Súd poukázal na ust. § 256 ods. 1 CSP a tým nepriamo naznačil, že zastavenie konania procesne
zavinil žalovaný. Avšak nikde to priamo neuviedol, ani nezdôvodnil. Pritom procesný úkon späťvzatia
vykonal žalobca a ako už žalovaný uviedol, on nijako nezavinil, ani procesne ani inak, že žalobca zobral

žalobu späť a že došlo k zastaveniu konania. Záver uznesenia je teda v priamom rozpore s ust. § 256
ods. 1 CSP.

12. Podstatné je, že skutočnosť, že žalobca sa v súčasnosti nemôže domáhať vylúčenia pohľadávky
z exekúcie žalovaný nijako nezavinil. Aj z odôvodnenia zrušujúceho rozsudku NS SR je zrejmé, že

zrušené rozhodnutia sa odklonili od všeobecného právneho záveru uvedeného v rozsudku NS SR z
30.11.2010 sp. zn. 1MCdo 2/2009 podporeného aj ďalšími rozhodnutiami rôznych krajských súdov,
teda sa bez zdôvodnenia odklonili od konštantne judikovaného záveru, že „vzhľadom k tomu, že výkon
rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má majiteľ účtu na základe zmluvy o účte
voči peňažnému ústavu, nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky, ktoré boli na účet uložené.

Podstatná z tohoto hľadiska je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu, lebo jedine on má pohľadávku
z účtu v peňažnom ústave“.

13. Pokiaľ aj došlo k zmene skutkového stavu a vyplateniu uvedených prostriedkov žalobcovi (čo
okrem iného žalobca v konaní ani nepreukázal) nemožno to za žiadnych okolností pričítať na ťarchu

žalovanému a je nepochybné, že žalovaný tieto skutočnosti nijako procesne nezavinil. Žalovaný nijako
nezavinil, že zrušené rozhodnutia boli vydané v rozpore so všeobecným záverom súdov, naopak, bol v
dôsledku týchto rozhodnutí poškodený tým, že uvedené prostriedky boli vyplatené žalobcovi na základe
rozhodnutí, ktoré boli následne NS SR zrušené.

14. Podľa názoru žalovaného žalobca podal žalobu špekulatívne, keď konštantná judikatura
jednoznačne v obdobných prípadoch potvrdzuje, že nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky,
ktoré boli na účet uložené alebo zaslané, podstatné z tohto hľadiska je jedine to, kto je majiteľom účtu.
Lebo len on má pohľadávku z účtu v peňažnom ústave a preto nebol dôvod na vylúčenie sumy resp.
pohľadávky z exekúcie a žaloba bola neopodstatnená. Žalovaný nijako nezavinil podanie žaloby a najmä

nijako nezavinil, že žalobca zobral žalobu späť. Navyše žalovaný prišiel o čiastku vymoženú exekútorom
v exekučním konaní, ktorú mohol použiť na uspokojenie svojej pohľadávky a v takomto špekulatívnom
konaní, ktorého výsledkom býva v zmysle konštantnej judikatury zamietnutie žaloby, mu vznikli náklady
na právne zastúpenie v dovolacom konaní a cestovné náklady - účast na pojednávaní v Lučenci. Pokiaľby aj súd považoval za stranu, ktorá zavinila zastavenie konania žalovaného (pričom žalovaný tvrdí, že
touto stranou je žalobca), mal podľa názoru žalovaného prinajmenšom nepriznať žiadnej strane náhradu
trov konania v súlade s ust. § 257 CSP. To však nič nemení na názore žalovaného, že súd mal právne

posúdiť situáciu v súlade s § 256 CSP tak, že stranou, ktorá procesne zavinila zastavenie konania bol
žalobca a teda súd mal priznať náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
potvrdiť.

16. Súd prvej inštancie správne vycházal z toho, že žalobca sa vzhľadom na zmenu skutkového stavu
(dosiahnutia vylúčenia pohľadávky z exekúcie a vyplatenia sumy 70 000,- eur zo strany F. ktorá na
základe príkazu exekutora túto sumu blokovala a túto sumu žalobcovi nevrátila na základe príkazu
povinného), nemohol ďalej úspešne domáhať svojho nároku a teda musel z hľadiska procesného svoju
žalobu vziať späť. Na tejto skutočnosti podľa žalobcu nič nemení skutočnosť, že pôvodné rozhodnutia

v danej veci (okresného súdu zo dňa 15.06.2016, aj krajského súdu zo dňa 29.11.2017) boli následne
(až 27.03.2019) zrušené. Pretože v čase, keď žalobca mal vyplatenú sumu 70 000 eur predmetné
rozhodnutia boli právoplatné a vykonateľné a týmito rozhodnutiami sa riadili strany sporu a aj F... Teda
z hľadska sporu žalobca dosiahol to, čo v spore sledoval a zastavenie sporu objektívne nezavinil. Pokiaľ
by bol žalobca za situácie, že nie je čo v jeho záujme z exekúcie vylúčiť, v spore pokračoval, tak by bol

vzhľadom na zmenu skutkového stavu bezpodmienečne neúspešný a zároveň by tým ešte aj navýšil
trovy konania, ktoré by boli vznikli ďalšími úkonmi v takomto spore.

17. Žalobca sice spôsobil zastavenie konania, no nie z jeho procesného zavinenia. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca dosiahol na základe právoplatných rozhodnutí súdov to čo sledoval, bolo za

zmenenej skutkovej situácie správne zo strany súdu vyhodnotiť, že procesne zavinil zastavenie konania
žalovaný, ktorý voči späťvzatiu žaloby pri žalobcom popísanej zmene skutkového stavu nenamietal a
so späťvzatím žaloby, ktorú odôvodnil žalobca výslovne len zmenou skutkového stavu, súhlasil.

18. Nie je správne a dôvodné tvrdenie žalovaného, že žalobca zmenu skutkového stavu nepreukázal -

o vyplatení sumy 70 000 eur predložil súdu výpis z účtu povinného.

19. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že skutočnosť, že žalobca v prípade nevzatia žaloby späť
by bol v konaní neúspešný, je právne irelevantná. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu
žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania (viď. uznesenie NS SR zo

dňa 14.09.2011 sp.zn. 7M Cdo 4/2010). Rozhodujúce je z pohľadu prizuania trov konania, či dôvody
zobratia žaloby späť zavinil žalovaný. Žalovaný nijako nespôsobil, že v predchádzajúcom konaní súdy
rozhodli v rozpore s ustálenou judikaturou (pričom tieto rozhodnutia boli následne zrušené) nespôsobil,
že Slovenská sporiteľňa a.s. bez súhlasu súdneho exekutora (ktorý bol potrebný na vyplatenie sumy
žalobcovi) sumu žalobcovi vyplatila a tiež nijako svojím konaním nespôsobil, že sa žalobca rozhodol

zobrať žalobu späť.

20. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR z 20.03.2018, sp.zn. II ÚS 596/2017: „Ustanovenie § 256 ods.
1 CSP je z obsahového hľadiska v podstate zhodné s ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016.
Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikaturu všeobecných súdov, ktorá sa týka ust. § 146 ods. 2

CSP. Ustálená rozhodovacia prax jednoznačne stanovuje, že pokiaľ žalobca musel žalobu zobrať späť
pre správanie žalovaného spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je treba
konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konana. Ak by žalobca zobral žalobu späť bez
udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať
procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak došlo k zastaveniu konania v

dôsledku späťvzatia žaloby možno žalovanému uložiť povinnost nahradiť trovy zastaveného konania
v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Tiež musí ísť
výslovne o správanie samotného žalovaného a nie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov.

21. Tvrdenie žalobcu, že z dôvodu zmenenej skutkovej situácie procesne zavinil zastavenie konania

žalovaný je v rozpore s ust. CSP a tiež s ustálenou judikaturou. Rovnako je irelevantný súhlas
žalovaného so zastavením konania. Po prvé v zmysle CSP možno pokračovať v konaní napriek
nesúhlasu žalovaného výlučne v prípadoch, ak ide o vážne dôvody. V danom prípade žiadne vážne
dôvodynanesúhlasneexistovali. Podruhé,ustálená judikatúra jednoznačnestanovuje,žežalovanémumožno uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá
späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. Teda rozhodujúce je správanie žalovaného pre ktoré bola
žaloba vzatá späť, nie pre ktoré došlo k zastaveniu konania. Takže ani v zmysle ustálenej judikatúry nie

je právne relevantné, či žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, nakoľko ide o úkon časovo nasledujúci
po späťvzatí žaloby a teda ani nemôže ísť o správanie žalovaného pre ktoré je žaloba vzatá späť. Podľa
žalovaného je úplne nepochybné, že zastavenie konania zavinil žalobca. 0kresný súd opäť (rovnako
ako pri pôvodnom meritórnom prvostupňovom rozhodnutí) v danej veci rozhodol v rozpore s ustálenou
judikatúrou a bez náležitého odôvodnenia tohoto odklonu.

22. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného zo dňa 27.10.2020 a navrhuje, aby odvolací súd
uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania potvrdil. Kritérium procesného zavinenia treba
posudzovať z objektívneho hľadiska. Z objektívneho hľadiska sa už ďalej žalobca nemohol domáhať
toho čo na základe právoplatných a vykonatelných rozhodnutí dosiahol (bez ohľadu na to, že následne
bolitietorozhodnutiazrušené).Žalobcaopakuje,žežalobuzobralspäťsuvedenímkonkrétnehodôvodu.

Žalobca nespochybňuje tvrdenia, že neexistuje dôvod na neaplikovanie súčasnej judikatury v oblasti
rozhodovania o náhrade trov konania, no zároveň uvádza, že na posudzovaný prípad nie sú priliehavé
rozhodnutiacitovanéžalovaným,pretožetietoneriešiaidentickýprípad,ktorýjevzhľadomajnaskutkový
vývoj oproti citovaným rozhodnutiam špecifický a podľa žalobcu je potrebné v posudzovanom prípade
vychádzať z toho, že žalobca počas konania dosiahol z objektívneho hľadiska výsledok, ktorého sa

domáhal a aj zastavenie konania vyplývalo jedine z toho, že žalobca sa tiež objektívne a bez jeho
zavinenia už nemohol voči žalovanému domáhať toho, čo predtým dosiahol. Žalobca za danej situácie
v spore nemohol konať inak ako konal, tj. nemohol trvať na žalobe, pokračovaním v konani by zbytočne
vznikli ďalšie trovy.

23. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách
konaniapodľa§388CSPzmeniltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.Vzastavujúcej
časti uznesenie nie je dotknuté.

24. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

25. Podľa ust. § 256 CSP ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Ods. 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,

súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

26. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

27. S prihliadnutím na rozsah odvolania, ktoré smerovalo proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým súd
rozhodol o trovách konania, odvolací súd sa zaoberal trovami konania tak, ako boli zo strany žalovaného
namietané.

28. V odvolaní žalovaný súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci - nesprávnu aplikáciu ust.

§ 256 ods. 1 CSP a mal zato, že súd vôbec neposkytol žiadne dôvody pre svoj záver ohľadom
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi (súd iba nepriamo naznačil, že zastavenie
konania procesne zavinil žalovaný) - záver súdu je arbitrárny. Pritom žalovaný zastáva názor, že nakoľko
procesný úkon späťvzatia vykonal žalobca, zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovaný zastavenie
konania nijako nezavinil - nijako svojím konaním nespôsobil, že žalobca sa rozhodol zobrať žalobu

späť. Pokiaľ by súd považoval za stranu, ktorá zavinila zastavenie konania žalovaného, potom mal súd
prinajmenšom nepriznať žiadnej strane náhradu trov konania v súlade s ust. § 257 CSP.

29. Vo všeobecnosti sa náhrada trov konania spravuje zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je
doplnenázásadouprocesnejzodpovednostizazavinenie(§256CSP).Zásadaprocesnejzodpovednosti

za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom náhrada
týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol
procesnoprávny vztah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.30. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania priznaných podľa § 256 ods. 1 CSP je súd povinný
skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že konanie sa muselo zastaviť.

Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom význame, ale vo vzťahu k príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu (správne podotýka žalovaný v odvolaní - nie
niekoho iného, alebo správanie oboch účastníkov) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna
procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne
rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej

procesnej strane trovy konania.

31. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7M Cdo 4/2010: „Pri zastavení sporového
konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kĺúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z
účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia treba
posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala

resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr zobrala žalobu
späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle
žalobnejpožiadavky,potomniejedosťdobremožnénachádzať súvislosť atedaaniprocesnézavinenie
medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). V takomto prípade nesie zodpovednosť

na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho správanie ako účastníka
konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.“

32. Z námietok oboch strán vyplýva, že v posudzovanej veci ide o prípad špecifický z hľadiska
naplnenia kritéria procesného zavinenia, či už žalobcom alebo žalovaným. Žalovaný nevylučuje, ani

prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo
zásady zodpovednosti na zastavení konania. Žalobca na takýto návrh žalovaného vo svojom vyjadrení
k odvolaniu žalovaného nereagoval. Odvolací súd preskúmal, či zo skutkových okolností nevyplývajú
predpoklady i pre jeho uplatnenie.

33. Z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu (žaloby) žalobcu doručeného súdu dňa 08.12.2015
prebiehalo súdne konanie o vylúčenie veci z exekúcie (vedenej oprávneným Tatra banka a.s. voči
povinnému L. U., o vylúčenie sumy 70 000 eur z účtu povinného). Vo veci bolo súdom právoplatne
rozhodnuté dňom 14.12.2017 (kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu zo dňa
15.06.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu zo dňa 29.11.2017). Dňa 21.12.2017

bola žalobcovi vyplatená suma 70 000 eur z účtu povinného (L. U.) vedeného v F. F. R... Na základe
dovolania žalovaného datovaného dňa 23.01.2018, doručeného okresnému súdu dňa 26.01.2018,
proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR dňa 27.03.2019 zrušil právoplatné
rozhodnutie krajského a okresného súdu vydané v danej veci a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa

20.05.2019). Obsahom dovolania bol aj návrh žalovaného na odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 444 ods. 1 CSP) - zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu sa o ňom nezmieňuje. Dňa
06.08.2020 (deň pred vytýčeným pojednávaním na okresním súde) doručil žalobca súdu späťvzatie
žaloby (s uvedením dôvodov, že na základe právoplatných rozhodnut súdov bola suma 70 000 eur
z exekúcie vylúčená a žalobcovi vyplatená) a navrhol konanie zastaviť. Konanie bolo zastavené dňa

07.08.2020 a bolo rozhodnuté o trovách konania. Výrok o zastavení konania nadobudol právoplatnosť
dňa 25.09.2020.

34. Prvkom zavinenia (zavinenia vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany
sporu) môže byť aj „prejav vôle žalobcu“ spočívajúci, napr. v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov

protistrany, pretože nič z toho nemožno pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ako je vyššie uvedené,
ak nie je osvedčené, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené pozdejším chovaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné vyvodzovať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho chovaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu).

35. Prejav vôle žalobcu v posudzovanom prípade vychádza zo špecifickej skutočnosti, že mu bola
vyplatená suma 70 000 eur na tom základe, že v spore so žalovaným uspel, teda v čase vyplatenia mal
žalobca k dispozíciii právoplatné rozhodnutie súdu. Avšak žalovaný využil svoje právo mimoriadnehoopravného prostriedku - dovolania a výsledkom dovovacieho konania bolo zrušenie právoplatných
rozhodnutí nižších súdov (ktoré boli základom pre vyplatenie sumy 70 000 eur), vec sa vrátila do štádia
konania, kedy niet meritórneho rozhodnutia a nie je zistené, či bola žaloba žalobcu podaná dôvodne.

Osobitosť daného prípadu spočíva v tom, že práve v tomto štádiu zobral žalobca žalobu späť, riadiac sa
tým, že sa už v súčasnosti nemôže domáhať vylúčenia pohľadávky z exekúcie, keďže táto pohľadávka
bola v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu v exekučnom konaní vylúčená z exekúcie a žalobcovi
bola suma 70 000 eur vyplatená a to treťou osobou - SG. ktorá viedla účet povinného na ktorom boli
finančné prostriedky blokované z dôvodu exekúcie vedenej voči povinnému. Vo svojej podstate odpadol

predmet sporu a žalobca dôvodne uvážil, že v takomto konaní možno očakávať iba taký výsledok
konania, že jeho žaloba o vylúčenie veci z exekúcie by bola zamietnutá, a že pokiaľ by žalobca žalobu
nevzal späť, vznikli by ďalšie trovy konania zbytočne. Pričom z hľadiska sporu žalobca dosiahol to, čo
v spore sledoval.

36. Žalovaný voči späťvzatiu žaloby pri žalobcom popísanej zmene skutkového stavu nenamietal, a so

späťvzatím žaloby, ktorú žalobca odôvodnil výslovne len zmenou skutkového stavu súhlasil s poukazom
na to, že žiadne vážne dôvody na nesúhlas podľa jeho názoru neexistovali. Preto žalovaný netrval na
pokračovaní v konaní, v ktorom by mohlo byť meritórne rozhodnutué a rozhodovanie o trovách konania
by sa riadilo zásadou pomeru úspechu strán vo veci.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca zobral žalobu späť, a to nie pre správanie žalovaného
(zmenený skutkový stav sice vznikol v dôsledku podania dovolania žalovaným, kedy dovolací súd
rozhodnutia nižších súdov zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, uvedené však nemožno
žalovanému pričítať ako zavinenie na zastavení konania) a niet ani meritórne rozhodnutie a nie je
zistené, či žaloba bola podaná dôvodne. Prvkom zavinenia môže byť aj odpadnutie predmetu sporu,

pretože nič z toho nemožno pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana
zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené,
či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania.

38. Odhliadnuc od osobitostí daného prípadu (spočívajúcich predovšetkým v tom, že žalobca dosiahol
v spore to čo sledoval) by bolo možné vyvodiť, že to bol žalobca, ktorý svojím späťvzatím zavinil
zastavenie konania, nakoľko na strane žalovaného subjektu nebolo preukázané také neskoršie
správanie sa z jeho strany, ktoré by bolo možné považovať za súladné s navrhnutým žalobným
petitom. Tiež za dôsledok, že o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba

podaná dôvodne, nemožno viniť žalovaného iba preto, že so späťvzatím žaloby žalobcom súhlasil
avšak s dôrazom na to, že podľa jeho názoru žiadne vážne dôvody na nesúhlas pokračovania v konaní
neexistovali (s čím sa odvolací súd stotožňuje). Avšak podľa názoru odvolacieho súdu je treba pri
rozhodovaní o trovách konania prihliadať na osobitosti daného prípadu opísané vyššie (týkajúce sa
priebehu konania a správania žalobcu, ako aj žalovaného v konaní), ide o výnimku, s akou zákon počíta,

kedy záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby súčasne nedospel
k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa),
kedy súd za daných okolností vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Vzhľadom na argumenty uvádzané žalobcom ako aj žalovaným v tomto odvolacom konaní, s
prihliadnutím na obsah spisu a priebeh doterajšieho konania, je odvolací súd toho názoru, že sú splnené
podmienky upravené v citovanom ustanovení, keď dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd
vidí predovšetkým v skutočnosti, že vo veci samej žalobca bol plne úspešný, resp. dosiahol to čo v
konaní sledoval, iné ako späťvzatie žaloby mu, ale vzhľadom na zmenený skutkový stav v dôsledku

zrušenia právoplatných rozhodnutí súdu v mimoriadnom opravnom konaní vyvolanom žalovaným ani
neostávalo - späťvzatie žaloby nebolo motivované nesprávnym odhadom úspešnosti konania, ale
snahououkončeniesporu, akotovyplývazdôvodovspäťvzatiaodvolania. Odvolacísúdpretopovažuje
za spravodlivé a rozumné usporiadanie veci, keď strany budú hradiť trovy konania aj trovy tohoto
odvolacíeho konania podľa ust. § 252 CSP, podľa ktorého, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní

vzniknú.

40. Odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti zmenil podľa § 388 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva (§ 255 ods. 2 CSP), keď každá zo strán mala úspěch len čiastočný.

41. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).