Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27P/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200862
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200862.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci starostlivosti

súdu o mal. U. Y., D.. XX. X. XXXX, H. A. V. O., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, soc. vecí a
rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka A. Š., D.. XX. X. XXXX, H. A.: A. XXX a otec O. Y., D..
XX. X. XXXX, H. A.: N. Š., o návrhu na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Výživné otca na maloletého U. Y., D.. XX. X. XXXX, sa zvyšuje zo sumy 65 € na sumu 100 € mesačne,
ktoréjepovinnýplatiťvždydo15.dňatohoktoréhomesiacavopredkrukámmatky,počnúcod1.3.2020.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie 1. 3. 2020 do 30. 11. 2020 vo výške 1 000 € je otec

povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 25 € spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XXP/X/XXXX-XX
R. XX. X. XXXX, v časti výživného pre maloletého U..

IV. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka mal. U. (ďalej aj „navrhovateľka“) sa návrhom z 4. marca 2020 domáhala, aby Okresný súd
Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) vyhovel jej návrhu a zvýšil výživné na jej syna
mal. U., D.. XX. X. XXXX (ďalej len „maloletý“) na sumu 250 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že
naposledy bolo výživné upravené rozsudkom okresného súdu č. k. XXP/X/XXXX-XX z XX. X. XXXX na
sumu 65 € mesačne. Od toho času maloletý navštevuje denný stacionár v Červenom kríži v N. Š. už cca.
3 roky, pretože mu bol diagnostikovaný autizmus. Vzhľadom na svoje ochorenie musí nosiť plienky. Ďalej
musí nosiť špeciálne ortopedické topánky, ďalšie náklady predstavuje oblečenie. Pri všetkých úkonoch

potrebuje pomoc. Otec sa o maloletého nezaujíma, nevie o jeho zdravotnom stave. Navrhovateľka
nemá vedomosť, kde sa momentálne otec zdržiava. Vyživovaciu povinnosť si plnil do 8/2019 a odvtedy
neprispieva. Navrhovateľka má ešte ďalšie dve maloleté deti (Z., D.. XX. X. XXXX V. Š., D.. X. XX.
XXXX). Manžel navrhovateľky pracuje v spoločnosti Y. ako stavebný robotník.

2.Otec sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadril.

3.Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, a to s návrhom na
zvýšenie výživného, pripojeným súdnym spisom okresného súdu sp. zn. XXP/X/XXXX a sp. zn. XXP/
X/XXXX, odpoveď na lustráciu účastníkov konania v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni,
správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad práce“), zoznamom dlžníkov Dôverazdravotná poisťovňa a. s., a jej správou z 21. 5. 2020, predloženými dokladmi zo strany navrhovateľky o
nákladoch na bývanie, lekárska správa od MUDr. Baránikovej pediatrického neurológa, lekárska správa
od psychologičky PhDr. Jánošikovej PhD., doklad o poberaní príspevku na opatrovanie, rozpis bežných

nákladov a doklady o ich úhrade, potvrdenie o výške príjmu manžela navrhovateľky a doklady o platení
za pobyt a stravu pre maloletého v dennom stacionári.

4.Naposledy bolo okresným súdom upravené výživné rozsudkom č. k. XXP/X/XXXX-XX z 26. 6. 2013,
ktorým bol maloletý zverený do starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletého

výživným vo výške 65 € mesačne, splatným vopred k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Príjem matky v tom čase predstavoval 387 € mesačne. V tom čase bývala u svojich rodičov. V tom čase
mala zvýšené výdavky pre maloletého z dôvodu nákupu plienok, umelého mlieka, oblečenia. Otec bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

5.Z lustrácie účastníkov konania v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že ani jeden z rodičov t. č. nie

je zamestnaný. Príjem navrhovateľky tvoria prídavky na tri maloleté deti a príspevok na opatrovanie
maloletého, spolu vo výške 562,55 € mesačne. Jej súčasný manžel F. Š. je zamestnaný v spoločnosti
Y. N. Š., Z.. F.. P.., kde dosahuje priemerný čistý príjem 802 €.

6.Pokiaľ ide o výdavky na maloletého tie matka vyčíslila a preukázala na sumu 311,38 €, pričom súd

zohľadnil spoločné výdavky pomerne, keďže v spoločnej domácnosti žije maloletý s navrhovateľkou
a troma ďalšími osobami (pitná voda v domácnosti na jedného člena domácnosti za rok 19,08 €,
komunálny odpad 52 € ročne, splátka pôžičky 150 € mesačne, elektrina 102 € mesačne, internet
14 € mesačne, nájom 150,70 € mesačne, pohonné hmoty 100 € mesačne, poistka auto 87,96 €
ročne, plienky 30 € mesačne, strava 400 € mesačne, platba za denný stacionár v priemere 83,50 €

mesačne, obuv a oblečenie 40 € mesačne pre maloletého, neuroprobiotiká 38 € mesačne). Z lekárskych
správ vyplýva, že maloletý trpí pervazívnou vývinovou poruchou - detský autizmus. Uvedený stav bol
odporúčaný kompenzovať priznaním preukazu ZŤP, priznaním príspevku na opatrovanie, ošatenie,
hygienu, príspevok na individuálnu dopravu, parkovací preukaz, čím by mali byť kompenzované zvýšené
náklady na maloletého.

7.Úrad práce v správe z 12. 3. 2020, oznámil okresnému súdu, že rodičia nepoberajú dávku v hmotnej
núdzi, otec nepoberá ani iné štátne sociálne dávky. Z obsahu správy z 6. 4. 2020, ohľadom šetrenia
pomerov, ktoré vykonal úrad práce vyplýva, že navrhovateľka žije spoločne s maloletým manželom a
dvoma maloletými deťmi v trojizbovom obecnom byte v A., ktorý je zariadený štandardne. Na adrese

posledného pobytu otca sa nachádza rodinný dom, ktorý má nových majiteľov a súčasný pobyt otca
sa zistiť nepodarilo.

8.U otca bolo zistené, že je poistencom Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., kde má evidovaný nedoplatok
na zdravotnom poistení vo výške 2 561,25 €. Prostredníctvom poskytnutej súčinnosti s justičnými

orgánmi v Českej republike bolo zistené, že otec je toho času zamestnaný v spoločnosti Z. Z. Z.. F..
P.., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 15 011 Kč, t. j. 568,22 €. Na jeho meno boli v
Českej republike vedené dva účty v bankách Č. V.. Z.. V. O. O. N., V.. Z.. Obe účty však boli zrušené a
v súčasnosti nebolo zistené, že by mal vedený iný účet v banke. U otca bolo zistené, že býva v ubytovni
pre zamestnancov na adrese A. XXX, A., Č. F., avšak na uvedenej adrese sa mu zásielku nepodarilo

doručiť. Iné príjmy ani výdavky sa u otca zistiť nepodarilo, napriek viacerým výzvam, ktoré súd zaslal
aj na elektronickú adresu, z ktorej otec adresoval súdu žiadosť o odročenie pojednávania.

9.Na pojednávaniach, ktoré sa konali XX. X. XXXX, X. XX. XXXX V. XX. XX. XXXX, sa navrhovateľka
plnomrozsahupridŕžalapodanéhonávrhuvznení,takakobolpredloženýokresnémusúdu.Rovnakotak

úrad práce ako súdom ustanovený kolízny opatrovník navrhoval vyhovieť návrhu na zvýšenie výživného
vzhľadom na to, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov.

10.Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZKR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré

sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň
starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenievývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a
citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvojschopnostíavlôhdieťaťa,g)názordieťaťaajehomožnévystaveniekonfliktulojalityanáslednému

pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami as
inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11.Podľa § 62 ods. 1 ZKR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12.Podľa § 62 ods. 2 ZKR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.Podľa § 62 ods. 4 ZKR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

14.Podľa § 62 ods. 5 ZKR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15.Podľa § 65 ods. 1 ZKR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16.Podľa § 75 ods. 1 ZKR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17.Podľa§78ods.1ZKR,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmeniapomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

18.Podľa § 78 ods. 3 ZKR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

19.Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20.Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletého, u ktorého došlo od posledného zvýšenia výživného k zvýšeniu výdavkov,
predovšetkým v dôsledku jeho súčasného zdravotného stavu, keďže z dôvodu autizmu navštevuje
pravidelne denný stacionár a vyžaduje si zvýšenú starostlivosť. Len náklady na samotný stacionár

predstavujú v priemere 83,50 € mesačne bez ďalších nevyhnutých výdavkov, ako sú špeciálna
ortopedická obuv, oblečenie, strava, plienky a pod.

21.Súd je povinný prihliadať aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZKR), pričom z údajov
zverejnených Štatistickým úradom SR vyplýva, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu

životných nákladov aj v dôsledku celkovej inflácie. Je zrejmé, že suma výživného určená posledným
rozhodnutím súdu nepostačuje na pokrytie všetkých základných životných potrieb maloletého.

22.Pokiaľ ide o zmenu pomerov oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal pri určovaní výživného v
čase vyhlásenia skoršieho rozsudku, je potrebné uviesť, že musí ísť o takú zmenu okolností, ktoré

sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v
čase vyhlásenia rozsudku, pretože v danom prípade sa zasahuje neskorším rozsudkom do zásady
nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdov.23.V danom prípade mal súd preukázané, že navrhovateľka má dostatočný príjem na pokrytie
potrieb pre seba, ako aj maloletého, pričom má možnosť vzhľadom na zdravotný stav maloletého
uplatniť si ďalšie príspevky na pokrytie zvýšených výdavkov spojených s jeho zdravotným stavom.

Je však povinnosťou oboch rodičov podieľať sa spoločne na výdavkoch maloletého dieťaťa. Zároveň
maloletý má nárok zdieľať životnú úroveň oboch rodičov. Na strane otca bolo preukázané, že je t. č.
zamestnaný, je tým pádom aj zdravotne spôsobilý vykonávať prácu, teda je v jeho schopnostiach ako
aj možnostiach nájsť si také zamestnanie, z ktorého by dosahoval príjem postačujúci na uspokojenie
svojich základných životných potrieb, ako aj maloletého. Momentálne pracuje v Č. F., kde bolo priamo od

jeho zamestnávateľa zistené, že dosahuje pravidelný príjem vo výške 568,22 € mesačne. U otca nebola
zistená ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec nemá vyššiu kvalifikáciu, pretože v minulosti pracoval ako
Z. S. H. Z., O. A., N. Š., prípadne bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Súd pri
posudzovaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov vychádzal v prípade otca maloletého nie z
jeho skutočných príjmov, ale z tzv. potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré môže dosiahnuť.
Zároveň súd musel prihliadať aj na tú skutočnosť, že životné náklady v Č. F. sú vyššie a príjem otca

je na hranici minimálnej mzdy v Č. F.. Životná úroveň otca je tak nižšia ako súčasná životná úroveň
navrhovateľky.

24.Otec bol opakovane vyzvaný na preukázanie svojich príjmov a výdavkov, čo však doposiaľ neurobil.
Na mieste trvalého pobytu sa v súčasnosti nezdržiava. Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred

ostatnými výdavkami rodičov, na druhej strane je však potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že nie je
ani v záujme maloletého, aby sa výživné zdvihlo na takú výšku, ktorú by aj s prihliadnutím na zameškané
výživné otec nezvládal v súčasnosti splácať. Dôsledkom toho by bolo uloženie trestu odňatia slobody, čo
by v konečnom dôsledku malo za následok platobnú neschopnosť otca, ktorý by nebol schopný hradiť
takmer žiadne výdavky maloletého.

25.Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletých detí aj
najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností je záujem maloletého dieťaťa. Sústavná
a dôsledná starostlivosť o výživnom dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinnosť plnením
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom by mali byť uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré

možno očakávať. S prihliadnutím na uvedené súd konštatuje, že došlo k zvýšeniu výdavkov spojených
s osobnou starostlivosťou o maloletého. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhovel návrhu a zvýšil
výživné zo sumy 65 € na sumu 100 € mesačne po zohľadnení pomerov na strane rodičov maloletého,
ako aj vývoja životných nákladov. Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi povolil súd splatiť v mesačných
splátkach spolu s bežným výživným, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že vychádzal

z návrhu, v ktorom navrhovateľka požadovala priznať výživné od podania návrhu a otec za uvedené
obdobie neplatil ani bežné výživné. Za uvedené obdobie tak v dôsledku zvýšenia výživného vznikol dlh
na výživnom vo výške 1 000 € (od 1. 3. 2020 do 30. 11. 2020, v ktorom bolo splatné bežné výživné aj za
nasledujúci mesiac, t. j. spolu 10 mesiacov), ku ktorému ho zaviazal splácať vzhľadom na jeho súčasné
majetkové pomery v mesačných splátkach vo výške 25 € mesačne, splatných spolu s bežným výživným.

Otcovi súd umožnil splácať dlžné výživné pod podmienkou, že ho bude pravidelne splácať, v opačnom
prípade, pri omeškaní ktorejkoľvek splátky dlžného výživného, je povinný zaplatiť dlžné výživné v celej
výške.

26.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov konania, ani žiaden z účastníkov konania náhradu trov konania nežiadal
priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia

Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov ďalej len „CSP“) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.