Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010491
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Ondrejička

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619010491.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica, samosudcom JUDr. Ľubošom Ondrejičkom, v trestnej veci proti obžalovanej I. C.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2020, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:

I. C., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom J. D. I. XX,

sa uznáva za vinnú, že

v období odo dňa 6.3.2019 až doposiaľ, v J. D. I. a na iných miestach, kde sa zdržiavala, si riadne
neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona o rodine a výška ktorej bola určená
rozsudkom Okresného súdu D., sp. zn. XXP/XX/XXXX, ktorým jej bolo stanovené prispievať na výživu
maloletej dcéry E..C.. nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 50,- eur, na maloletého syna I..C..,
nar. XX.X.XXXX mesačne sumou vo výške 50,- eur, na maloletú dcéru R..C.., nar. XX.X.XXXX mesačne
sumou vo výške 40,- eur a na maloletú dcéru T..C., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou vo výške 40,- eur,

ktoré je povinná platiť vždy toho ktorého mesiaca do 15-teho dňa k rukám otca I. C., trvale bytom J.
D. I. XX, pričom za uvedené obdobie uhradila len dňa 12.6.2019 sumu 40,- eur, a tak jej vznikol dlh
na výživnom pre štyri maloleté deti v celkovej výške 3.560,- eur, a to napriek tomu, že v období od
11.4.2019 do 31.5.2019 bola a v období od 17.9.2019 je zamestnaná, s príjmom dostatočným na úhradu
výživného, vyživovaciu povinnosť si nenahlásila, a v období, keď bola nezamestnaná si nehľadala
účinným spôsobom prácu, keďže sa nezaevidovala na úrade práce, sociálnych veci a rodiny a tohto
konania sa dopustila, hoci bola rozsudkom Okresného súdu D., sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.3.2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2019, odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,

teda

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
čin spáchala závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, hoci bola v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená,

čím spáchala

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to saodsudzuje

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18

( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala na Okresný súd Senica dňa 4.10.2019 obžalobu sp.

zn. G. XXX/XX/XXXX-X, ktorou kládla obžalovanej I. C. za vinu spáchanie prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.,
ktorého sa obžalovaná mala dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Dňa 18.8.2020 sa konalo hlavné pojednávanie, na ktorom sa zúčastnila obžalovaná aj svedok I. C..

Obžalovaná na tomto hlavnom pojednávaní potvrdila, že výživné na maloleté deti neplatí a navrhla
hlavné pojednávanie odročiť z dôvodu, že jej brat by jej mohol požičať peniaze na zaplatenie dlžného
výživného. So súhlasom prokurátorky aj svedka I. C. súd hlavné pojednávanie odročil, nakoľko
prvoradým cieľom trestného stíhania v prípade takéhoto trestného činu je zaplatenie dlžného výživného.
Súd odročil hlavné pojednávanie na termín 20.10.2020 o 9.00 hod. čo obžalovaná zobrala na vedomie,

zaviazala sa dostaviť na nariadené hlavné pojednávanie bez osobitného predvolania na toto hlavné
pojednávanie.

Na nariadené hlavné pojednávanie 20.10.2020 sa však obžalovaná bez ospravedlnenia nedostavila,
hoci termín tohto pojednávania zobrala dňa 18.8.2020 na vedomie a zaviazala sa dostaviť na hlavné

pojednávanie bez osobitného predvolania.

Súd preto postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovanej z prípravného
konania v procesnom postavení obvinenej, výsluchom svedka I. C., ako aj oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú uvedené nižšie a sú súčasťou spisového materiálu.

Súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpovede obžalovanej I. C. z prípravného konania

v procesnom postavení obvinenej.

Obvinená v prípravnom konaní vo výsluchu dňa 19.9.2019 uviedla, že si je vedomá, že na základe
rozsudku Okresného súdu D. jej bola uložená povinnosť platiť výživné na jej štyri maloleté deti celkovo
vo výške 180,- eur mesačne. Takisto priznala, že bola v minulosti odsúdená pre neplatenie výživného,

pričom dostala podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 18 mesiacov.
Obvinená v podstate vypovedala, že výživné neplatila buď z dôvodu, že bola nezamestnaná a nemala
teda finančné prostriedky, alebo keď bola zamestnaná dostala výpoveď, nakoľko pár krát do práce
zaspala. Na Úrade práce sa v čase keď bola nezamestnaná nezaregistrovala, nakoľko ju to ani
nenapadlo a ani to nestihla, lebo potom si už prácu našla. Cez leto chodila na brigády do Č.. Obvinená

nič nevlastní, nemá vodičský preukaz, má viacero exekúcii, pričom dlhuje peniaze vo výške asi 1.500,-
eur. Obvinená uviedla, že v marci 2019 zaplatila na výživné sumu 40,- eur. Inak býva u matky a finančne
jej pomáha jej súčasný priateľ. Ďalej uviedla, že výdavky nemá žiadne, nakoľko výdavky v domácnosti
platí jej matka a do práce chodila firemným autobusom. Obvinená vyjadrila ľútosť nad tým, že výživné
neplatila nakoľko je v zlej finančnej situácii a uviedla, že ak to bude možné, výživné platiť bude.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.8.2020 uviedla, že si je vedomá svojho dlhu na
výživnom a vyjadrila snahu, že si chce požičať peniaze na úhradu výživného od svojho brata a výživné
by v lehote 2 mesiacov uhradila. Obžalovaná bola poučená, že v prípade úhrady výživného je potrebné
na ďalšie hlavné pojednávanie priniesť súdu doklady, resp. iný dôkaz o zaplatení dlžného výživného.Svedok-I.C.nahlavnompojednávanívypovedal,žeobžalovanánamaloletédetineplatížiadnevýživné.
Výživné teda nie je zaplatené tak, ako je to uvedené v obžalobe a navyše obžalovaná nezaplatila ani
ďalšie mesiace za rok 2019 a rok 2020. Svedok uviedol, že deti núdzou netrpia, nakoľko pracuje s

príjmom 1.300 - 1.400,- eur. Obžalovaná sa o deti podľa svedka vôbec nezaujíma, nič im nekupuje ani
sa s nimi nekontaktuje.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z Poštového poukazu zo dňa 12.6.2019 z č.l. 8 vyplýva, že obžalovaná dňa 12.6.2019 zaplatila svedkovi
I. C. výživné vo výške 40,- eur.

Zo správy zamestnávateľa O., D.. D. O..M.. zo dňa 24.5.2019 z č.l. 11 vyplynulo, že zamestnávateľ s
obžalovanou mali uzatvorenú pracovnú zmluvu od 11.4.2019, avšak pracovný pomer bol ukončený v

skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa podľa § 72 Zákonníka práce, dňa 31.5.2019.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. zo dňa 8.8.2019 z č.l. 12 vyplynulo, že obžalovaná
od 1.2.2019 nie je a nebola poberateľkou žiadnych štátnych sociálnych dávok a nebola ani evidovaná
ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 12.8.2019 z č.l. 13 vyplynulo, že obžalovaná nebola evidovaná v
databázepoistencovSociálnejpoisťovne,pričomposlednýpoistnývzťahmalavedenýuzamestnávateľa
O. D.. D. O..M..

X. G. X. X. D. W. Nosluš s.r.o. zo dňa 16.9.2019 z č.l. 27 a nasl. vyplynulo, že obžalovaná s týmto
zamestnávateľom uzatvorila pracovnú zmluvu so zaradením u užívateľského zamestnávateľa G. M. S.
R., D..O..M.., s nástupom do zamestnania od 17.9.2019 s mesačnou mzdou vo výške 742,- eur brutto.

Z rodných listov maloletých detí z č.l. 41 až č.l. 44 vyplynulo, že obžalovaná je matkou a svedok I. C.

je otcom mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX, mal. I. C., nar. XX.X.XXXX, mal. R. C., nar. XX.X.XXXX a mal.
T. C., nar. XX.X.XXXX.

Z potvrdení o návšteve školy zo dňa 10.9.2019 a zo dňa 17.9.2019 z č.l. 45 vyplynulo, že mal. I. C. bol
v školskom roku 2019/2020 žiakom 2. ročníka, mal. R. a T. C. boli v školskom roku 2019/2020 žiačkami

1. ročníka, a mal. E. C. žiačkou 5. ročníka.

Z rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa 21.2.2017, právoplatného dňa 18.3.2017
vyplynulo, že manželstvo I. C. a I.Ú. C. bolo rozvedené, pričom súd zveril mal. E., mal. I., mal. R. a
mal. T. C. do osobnej starostlivosti otca a matke (obžalovanej) bola uložená povinnosť platiť výživné

na mal. E. vo výške 50,- eur mesačne, na mal. I. vo výške 50,- eur mesačne, na mal. R. vo výške 40,-
eur mesačne, a na mal. T. vo výške 40,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám otca počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Z rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.3.2019, právoplatného dňa 15.5.2019

vyplynulo, že obžalovaná bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. začo jej bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok s určením skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov.

Zo Správy Sociálnej poisťovne zo dňa 28.8.2019 vyplynulo, že obžalovaná za obdobie od 1.2.2019 do

28.8.2019 nepoberala dávku v nezamestnanosti ani o takúto dávku nežiadala. Zároveň nebol evidovaný
žiadny exekučný príkaz na zrážky z iných príjmov za účelom platenia výživného.

Zo Správy ÚPSVaR zo dňa 5.9.2019 vyplynulo, že obžalovaná od 1.2.2019 nie je a nebola poberateľkou
žiadnych sociálnych dávok, ani nebola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správy zamestnávateľa obžalovanej - spoločnosti O..V.., D.. D. O..M.. zo dňa 19.9.2019 vyplynulo,
že obžalovaná bola zamestnaná v uvedenej spoločnosti od 11.4.2019 do 31.5.2019, kedy s ňou
zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe podľa § 72 Zákonníka práce. Akodôvod ukončenia pracovného pomeru bola jej dochádzka, nakoľko obžalovaná vykázala 6 dní
neospravedlnenej absencie. Zároveň si obžalovaná u zamestnávateľa nenahlásila žiadnu vyživovaciu
povinnosť.

Z odpisu Registra trestov na obžalovanú vyplýva, že obžalovaná bola v minulosti 1krát súdne trestaná,
vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 5.3.2019.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná nemá žiadne záznamy o

spáchaní priestupkov.

K výroku o vine

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu

tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, po jeho modifikácii ku dňu vyhlásenia rozsudku,
stal a že tento spáchala obžalovaná I. C..

Obžalovaná teda od 6.3.2019 až do dňa 20.10.2020 mala uhradiť výživné vo výške 3.560 €, pričom za
uvedené obdobie uhradila len dňa 12.6.2019 sumu 40,- eur.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že obžalovaná si v mieste bydliska ani všade inde svoju vyživovaciu

povinnosť, o ktorej mala vedomosť, vôbec neplnila (okrem jednej úhrady vo výške 40,- eur), neprejavila
dostatok úsilia, aby si našla stabilné zamestnanie a mala tak dostatočný pravidelný finančný príjem, aby
mohla plniť svoju vyživovaciu povinnosť, zamestnanie si nehľadala ani cestou úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, resp. keď zamestnaná bola, tak
svojimi neospravedlnenými absenciami v práci s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer ešte v

skúšobnej dobe (v tom sa prejavil najmä jej nezodpovedný prístup) a na výživu svojich detí neprispievala
ani čiastočne alebo iným spôsobom, o deti nejavila žiadny záujem, ani sa s nimi nekontaktovala.
Obžalovaná na svoju obranu uvádzala skôr skutočnosti, ktoré jej boli v tomto smere skôr na príťaž, keď
uviedla, že v čase keď bola zamestnaná, tak zarobené peniaze použila na živobytie a na stravu, zároveň
ale uviedla, že žiadne výdavky nemá, nakoľko všetko na dome platí jej mama a cestovné do práce takisto

platiť nemusí, nakoľko majú firemný autobus, ktorým sa vozí do práce. Obžalovaná zároveň priznala,
že bola v minulosti odsúdená pre neplatenie výživného a že dostala podmienku na 1 rok so skúšobnou
dobou 18 mesiacov.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovanú

vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm.
c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, nakoľko boli naplnené všetky
znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaná teda najmenej dva mesiace v období dvoch
rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchala závažnejším spôsobom
konania - na viacerých osobách a hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký

činodsúdená.Obžalovanáakosubjektspĺňalapodmienkytrestnejzodpovednostizhľadiskasvojhoveku
v inkriminovanom období a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na jej nepríčetnosť
či zníženie príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka, t.j. zavinenie, pretože obžalovaná konala vo
forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., t.j. chcela spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť
alebo ohroziť záujem ním chránený. Naplnený bol i objekt útoku a objektívna stránka, t.j. také konanie

obžalovanej, ktoré vyplýva zo stíhaného skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K druhu a výške trestu:

Obžalovaná bola doposiaľ 1 krát súdne trestaná odsúdením uvedeným v skutkovej vete tohto

rozsudku. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR má súd preukázané, že obžalovaná nebola
priestupkovo potrestaná.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovanej nezistil žiadnu
poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. l) Tr. zák. - súd nepriznal, nakoľko súd priznanie a oľutovanie, ktoré
obžalovaná vykonala ešte v prípravnom konaní vyhodnotil iba ako formálne, nakoľko v konaní pred
súdom, obžalovaná nad svojim konaním žiadnu ľútosť nevyjadrila), ani žiadnu priťažujúcu okolnosť (§ 37
písm. m) Tr. zák. súd nepriznal, keďže spomenuté odsúdenie bolo súčasťou právnej kvalifikácie skutku),

dospel k záveru, že obžalovanej je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov (pri spodnej hranici trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., keď trest mohol ukladať podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák. v sadzbe od 1 rok do 5 rokov) so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaná nebola v posledných 10
rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné
zaradenie sa v jej prípade súdu nejavilo ako dôvodné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák.,pričomnaokolnosti,ktorébymohliprípadneumožniťajmimoriadnezníženietrestu,nepoukazovala
v priebehu trestného konania ani samotná obžalovaná.

Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovanej bude naplnený vyššie uvedeným nepodmienečným
trestom odňatia slobody aj s poukazom na to, že predošlé podmienečné odsúdenie obžalovanej za
totožný trestný čin nemalo na obžalovanú žiadny výchovný účinok a obžalovaná naďalej pokračovala v
páchaní tohto trestného činu a to aj počas skúšobnej doby jej prvého odsúdenia a nakoľko s uložením
trestu povinnej práce samotná obžalovaná nesúhlasila (správa probačnej a mediačnej úradníčky

Okresného súdu D. zo dňa 12.12.2019).

Aby tak bol naplnený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je okrem iného aj ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, bolo potrebné uložiť tento druh trestu práve vo vyššie
uvedenej výmere, pričom súd nemohol opätovne uložiť obžalovanej podmienečný trest z dôvodu

prekážky uvedenej v ustanovení § 49 ods. 2 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Senica na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený
môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie
proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je

výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne
vzdať.