Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2020

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Csp/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517200254
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2020:7517200254.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Koišce-okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: De vries Justitia

s.r.o., IČO: 24 305 511, so sídlom Vyšehradská 1349/2, 128 00 Praha, Česká republika, zast.: Mgr.
Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: C. Y., L..
X.X.XXXX, P. J. Č.. S. XX, XXX XX C. L. J. v spore o zaplatenie 100 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 10.1.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške
100,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.8.2016 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.2.2016 požiadal žalovaný ako dlžník o
úver prostredníctvom prevádzkovateľa internetového portálu www.finzo.sk , a
to spoločnosť FINZO OU. Predpokladom poskytnutia úveru bola registrácia žalovaného na adrese
internetového sídla prevádzkovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaný
uviedol svoje nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiada poukázať peňažné
prostriedky. Poznamenal, že po posúdení žiadosti žalovaného bol mu poskytnutý úver vo výške 100
€ za podmienok uvedených v Úverových podmienkach. Dodal, že veriteľom v tomto prípade nie je

prevádzkovateľ, ale investor, teda občan, ktorý zaslal finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa a
odoslal prostredníctvom portálu ponuku úveru, ktorý bol následne poskytnutý. V mene investora a na
jeho účet koná prevádzkovateľ. Jeden úver môže byť poskytnutý prostredníctvom viacerých občanov -
investorov, ktorých identifikačné údaje obsahuje zmluva o postúpení pohľadávky. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.6.2016 bola pohľadávka veriteľov - investorov v zastúpení prevádzkovateľa
FINZO OU prevedená na postupníka (žalobcu). Zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o
spotrebiteľský vzťah. Veriteľom nie je právnická osoba ani fyzická osoba podnikateľ, ale bežní občania,

ktorý sa zaregistrovali na portáli prevádzkovateľa s cieľom poskytnúť úver iným občanom. Napriek
tomu nepožaduje od žalovaného zaplatenie dohodnutého úroku za poskytnutie úveru. K forme uzavretia
zmluvy uviedol, že táto bola uzavretá prostredníctvom elektronických prostriedkov v súlade s § 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Poznamenal, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote
splatnosti nevrátil, na základe čoho bola dňa 15.8.2016 vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Žalovaný
doposiaľ neuhradil žiadnu uhradil sumu.

2. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: podmienky používania
internetového portálu www.finzo.sk (č.l. 4), úverové podmienky dlžníka (č.l. 12),
rámcovú zmluvu pre dlžníka zo dňa 2.2.206 (č.l. 13), výpis z účtu právneho predchodcu žalobcu (č.l. 14),zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 (č.l. 15), obsah ktorých súd v podstatných častiach
oboznamuje:
- na základe rámcovej zmluvy zo dňa 2.2.2016 a úverových podmienok zo dňa 2.2.2016 bol

prostredníctvom prevádzkovateľa FINZO OŰ žalovanému poskytnutý úver vo výške 100 €. Ročný úrok
bol dojednaný vo výške 54 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy bol stanovený vo výške 10 eur a platba
do garančného fondu vo výške 3,00 €. Dĺžka úveru bola dojednaná na 6 mesiacov. Strany si súčasne
dojednali, že zmluva a vzťahy z nej vzniknuté sa riadia slovenským právnym poriadkom.
-výpisz účtuprevádzkovateľaportálu(č.l.14),zktoréhovyplýva,žedňa3.2.2016bolanaúčetžalovanej

vedený v OTP banke a.s. poukázaná suma 86,50 €.
- podmienky používania internetového portálu www.finzo.sk z ktorých o.i. vyplýva:
Podľa čl. IV. bod 15.: dlžník dostane pri registrácii na uvedenom portáli nezáväznú ponuku úveru, ktorá
mohla byť zmenená prípadne úplne zamietnutá po preskúmaní dlžníkovej schopnosti splácať zo strany
Portálu.
Podľa čl. V. bod 13: dlžníkovi budú poskytnuté finančné prostriedky v celkovej ním požadovanej výške

a to od viacerých investorov, pričom s každým investorom ako veriteľom bude mať dlžník uzatvorenú
platnú samostatnú úverovú zmluvu.
Podľa čl. XII: prevádzkovateľ má právo postúpiť akúkoľvek pohľadávku viac ako 90 dní po splatnosti
alebo jej časť na tretiu osobu, na čo ho Investor aj Dlžník splnomocňujú a výslovne s tým súhlasia.
- Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016 (č.l. 15) vyplynulo, že 5 investori - 4 fyzické osoby,

označené menovite, dátumom narodenia a bydliskom, a 1 právnická osoba, poskytli žalovanému úver vo
výške 100 € s úrokom vo výške 54 % ročne so splatnosťou dňa 15.8.2016, a že z dôvodu neuhradenia
požičanej sumy sa predmetom postúpenia stala suma 100 € a jej príslušenstvo (úroky 35,14 €, úrok z
omeškania 4,98 €e a neuhradené poplatky v sume 12 €), na žalobcu. Touto zmluvou všetci piati investori,
zastúpení spoločnosťou Finzo OU postúpili túto pohľadávku spolu s príslušenstvom - 54% ročným

zmluvným úrokom zo sumy 100 € a úrokom z omeškania 54% ročne zo sumy 100 € od 15.3.2016 a
neuhradené poplatky 12 € za odplatu vo výške 35% z výšky istiny (t.j. za 35 €)

3. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava a jeho súčasné reálne bydlisko sa súdu nepodarilo zistiť,
preto mu žaloba s prílohami i ostatné listiny boli doručené cez úradnú tabuľu. Vychádzajúc z uvedenej

skutočnosti je preto zrejmé, že žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril vôbec (v podstate o spore
ani nevedel)

4. Procesný súd svojím prvým rozsudkom zo dňa 12.6.2018 rozhodol vo veci podľa § 297 CSP bez
nariadenia pojednávania tak, že žalobu zamietol a stranám nepriznal právo na náhradu trov konania.

5. Rozsudok po odcitovaní ust. §§ 657 OZ, 658 OZ, 524 ods. 1,2 OZ a § 40 ods. 1,3,4 OZ založil
na konštatovaní, že žalobca sa uplatneného nároku domáha s poukazom na zmluvu o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej mal predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudnúť. Súd sa preto
primárne zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Po jej preskúmaní dospel k záveru,

že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi veriteľmi zastúpenými spoločnosťou Finzo OŰ a
žalobcom je neplatná. Zmluva o postúpení pohľadávky si v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka
vyžaduje písomnú formu. Pre vyvolanie zamýšľaných právnych následkov, t. j. v tomto prípade pre
postúpenie pohľadávky, musí byť zmluva aj podpísaná. Ak podpisujúca osoba koná za iného, musí to
byť z dotknutého právneho úkonu zrejmé. V danom prípade sú postupcami jednotliví veritelia, ktorých

podľa označenia zmluvných strán v záhlaví zmluvy zastupuje spoločnosť Finzo OŰ na základe plných
mocí, ktoré sú prílohou zmluvy. Požiadavka písomného plnomocenstva na postúpenie pohľadávky
taktiež vyplýva aj zo samotných Podmienok používania internetového portálu, a to konkrétne z čl. XII.
Žalobcom predložená zmluva o postúpení pohľadávky však neobsahuje žiadne prílohy a žalobca ani
iným spôsobom nepreukazuje oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver

žalovanému poskytnúť. S poukazom na uvedené preto možno konštatovať, že zmluva o postúpení
pohľadávky nebola uzavretá osobami nato oprávnenými a z toho dôvodu je neplatná. Následkom
neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a preto súd žalobu
práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12.6.2018 podal odvolanie žalobca z dôvodu, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonanýchdôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie bol
nepredvídateľný a prekvapivý. V tomto smere poukázal na znenie ust. § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého

skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujúzanesporné.Žalobcamalza
to, že súd v rozpore s citovaným ustanovením, bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej k otázke platnosti
zmluvyopostúpenípohľadávkyaaktívnejvecnejlegitimáciižalobcunahradilprocesnúčinnosťžalovanej
priposudzovanískutkovéhoakoajprávnehostavu.Súdnezohľadnil,žežalovanánepoprelaskutočnosti,
že jej boli poskytnuté finančné prostriedky, nenamietala spôsob uzatvorenia zmluvy, jej platnosť, ani

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky a ani splatnosť
pohľadávky. Nesúhlasil s názorom súdu, že nebola zachovaná písomná forma zmluvy o postúpení
pohľadávok v zmysle dikcie ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žalobca
žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Odvolací Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/14/2019 zo dňa 24.2.2020 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil na nové ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení o.i. poukázal
na to, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a žalobu zamietol po
konštatovaní, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. Vychádzajúc ale zo znenia § 297 písm.
b) CSP je zrejmé, že jednou z podmienok tohto postupu je aj nespornosť skutkových tvrdení. Žalovaný

bol ale v konaní nečinný, zostal pasívne a k žalobe sa nevyjadri, a teda žalobcom tvrdené skutkové
okolnosti nepoprel a preto akcentoval, že súd sa vždy pred rozhodnutím vo veci musí vysporiadať s
otázkou, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné.

7.1. V posudzovanej veci žalovaná nespochybnila žiadne tvrdenie žalobcu a teda ani tvrdenie, že je v

konaní aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že je právnym nástupcom veriteľa zo zmluvy o úvere, resp.
pôžičke, uzavretej so žalovanou. Ako to vyplýva (až) z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej
inštancie napriek pasivite žalovanej túto okolnosť nepovažoval za nesporné skutkové tvrdenie, vyslovil
pochybnosti o pravdivosti tohto skutkového tvrdenia a s poukazom na to, že žalobcom predložená
zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje žiadne prílohy a žalobca ani iným spôsobom nepreukázal

oprávnenie spoločnosti Finzo OŰ konať v mene veriteľov, ktorí mali úver žalovanej poskytnúť uzavrel,
že zmluva o postúpení pohľadávky nebola uzavretá osobami nato oprávnenými a z tohto dôvodu je
neplatná.

7.2. V tomto kontexte odvolací súd konštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom

uvedené skutkové tvrdenia a predložené dôkazy ako nepostačujúce, resp. mal dôvodné pochybnosti
o pravdivosti skutkového tvrdenia žalobcu vo vzťahu k jeho aktívnej vecnej legitimácii, bolo jeho
povinnosťou vytvoriť pre žalobcu priestor resp. príležitosť, aby sa žalobca mohol oboznámiť s týmto
záverom a vyjadriť k nemu svoje stanovisko, resp. predložiť ďalšie dôkazy. Pokiaľ tak súd prvej inštancie
neučinil, odňal žalobcovi právo predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho procesného

návrhu,právobyťpredrozhodnutímsúduoboznámenýsovšetkýmiskutočnosťami,ktorébolipodkladom
pre samotné rozhodnutie a právo ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré v danej
veci dokonca neuviedla protistrana, ale sám súd, ktoré práva tvoria súčasť práva na spravodlivé súdne
konanie.

7.3. Uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci opätovne vec prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby
neznemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a vytvorí priestor resp. príležitosť, aby sa žalobca mohol vyjadriť ku
konkrétnym skutkovým tvrdeniam, ktoré súd prvej inštancie považuje za nepostačujúce, resp. vo vzťahu
ku ktorým má dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti a aby mohol predložiť dôkazy k týmto tvrdeniam

a následne opätovne posúdi danosť aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore a dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku. Súd prvej inštancie je pri tom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods.2 CSP).

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci z odvolacieho súdu doručil obom procesným stranám zrušujúce

uznesenie. V kontexte s právnym názorom odvolacieho súdu bol žalobca osobitnou výzvou zo dňa
30.6.2020 vyzvaný, aby podal v lehote do 30 dní svoje vyjadrenie, doplnené o tie skutočnosti, ktorým je
treba v tejto veci venovať, t.j. najmä aktívnej vecnej legitimácii žalobcu:Je totiž síce pravda, že žalovaná nepoprela tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe (§ 151 CSP), no je
to preto, že je na neznámom mieste a logickým výsledkom je skutočnosť, že nepodala vôbec žiadne
vyjadrenie.

Zároveň však platí, že nepopretie tvrdení žalobcu ? ich uznaniu druhou stranou. Platí aj to, že v danej
veci sa nejedná o taký druh neplatnosti právneho úkonu, ktorý treba tvrdiť a preukazovať (napr. z dôvodu
nedostatku spôsobilosti osoby na právne úkony a pod.) ale o neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadať
aj bez návrhu
Súd ako nepreukázanú považuje skutočnosť, že: pokiaľ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

29.6.2016 3 fyzické a 2 právnické osoby postúpili svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, dodnes
nebolo preukázané, že vôbec boli jej veriteľmi a ani to, v akom rozsahu každým z nich a ani to, že
práve oni splnomocnili finzo.sk (postál ako virtuálne prostredie) či spoločnosť FINZO OÜ na postúpenie
pohľadávky či dokonca uzavretie samotnej zmluvy.
Samozrejme, uvedené okolnosti je nutné nielen tvrdiť, ale aj preukázať dôkazmi.

9. Táto výzva súdu bola žalobcovi doručená dňa 4.7.2020 a dodnes na ňu nereagoval.

10. Podľa Čl.17 základných princípov CSP: Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. V priebehu ďalšieho obdobia žiadna zo strán neprodukovala žiadne iné dôkazy a neboli použité
žiadne prostriedky procesného útoku či obrany. Po zistení, že sa jedná o spor, ktorého pohľadávka bez
príslušenstva neprevyšuje 1000 € a že sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, súd podľa §
297 CSP rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.10.2020 v

miestnosti č. 012 o 8,30 hod., o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i na webe súdu od 1.10.2020
do 20.10.2020. Rozhodnutie vyhlásil v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP t.j. podľa skutkového stavu v
čase jeho vyhlásenia.

12. Prioritne súd poukazuje na to, že na dôkaznej situácii v tejto veci sa v čase po zrušení prvého

rozsudku súdu vôbec nič nezmenilo, pretože pasívnym nezostal už iba žalovaný, ale aj žalobca, a preto
súd založil svoje rozhodnutie iba na tých tvrdeniach a tých dôkazoch, z ktorých vychádzal aj predtým.

13. Podľa § 657 OZ: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13.1. Podľa § 658 OZ: (1) Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

15. Podľa § 40 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže

právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch,
keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,
ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkamijepodpísanýzaručenýmelektronickýmpodpisomalebozaručenouelektronickoupečaťou.

16. Nová právna úprava v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v OSP. Podľa
novej úpravy súd môže vykonať v zásade iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, keďže je založené
výlučne na princípe prejednacom, kontradiktórnosti ako aj koncentračnej zásade. Princíp preukázania
tých tvrdení, ktoré majú pre danú právnu vec zásadný význam je podmienkou, splnenie ktorej si v prvom

rade musí strážiť ten, kto tvrdí, v tomto prípade žalobca. Preukázanie prioritnej skutočnosti, akou je
to, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré urobil predmetom konania medzi takéto
skutočnosti bezpochyby patrí.17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predložená „Zmluva o pôžičke J. napriek
úprave v čl. IV. bod 13 „Podmienok“ neobsahuje označenie ani podpisy zmluvných strán, a napriek
písomnej výzve súdu zo dňa 30.6.2020 žalobca nepreukázal existenciu písomných zmlúv o pôžičke,

úvere uzavretých medzi jednotlivými investormi ako veriteľmi a žalovaným ako dlžníkom.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané iba to, že žalovaný dňa 2.2.2016 (č.l. 12) udelil súhlas
administrátorovi portálu, aby na jeho bankový účet v OTP Banke a.s. bola prevedená suma pôžičky 87
€ (t.j. ani celá suma 100 €, pozn.), a že suma 86,50 € bola na účet žalovaného pripísaná dňa 3.2.2016

(listinač.l.14).Kposkytnutiupôžičkydošlotedaiba faktickýmplnenímzostranyanonymnýchinvestorov
(veriteľov) zastúpených prevádzkovateľom portálu; avšak kto žalovanému pôžičku poskytol, a kto bol
jeho veriteľom, preukázané nebolo.

19. Žalobca ako dôkaz o postúpení pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke z investorov ako postupcov
na žalobcu ako postupníka predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.6.2016, ktorá mala

byť uzatvorená elektronickými prostriedkami medzi postupcami (investormi), uvedenými v záhlaví,
zastúpenýmiprevádzkovateľomportálu.Žalobcatedanepreukázal,ktodlžníkovipôžičkuposkytolaleani
to, že jednotliví investori (veritelia) písomne splnomocnili prevádzkovateľa portálu na uzavretie zmluvy
o postúpení pohľadávok v ich mene.

20. Nakoľko žalobca napriek písomne výzve súdu nepreukázal ani to, že právny úkon bol urobený v
písomnej forme (§ 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a nepreukázal, že postupcovia udelili písomne
plnú moc na zastupovanie za účelom postúpenia svojich pohľadávok, súd prvej inštancie uzatvára, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že je daná jeho vecná aktívna legitimácia
na uplatnenie pohľadávky.

21. Ako už súd zdôraznil vo výzve zo dňa 30.6.2020, nepopretie tvrdení žalobcu ? ich uznaniu druhou
stranou. Tento názor bol vyslovený aj v rozhodnutí I.ÚS 246/2019 z 11.6.2019, ktorý vyslovil, že za
tejto procesnej situácie je preto správny záver krajského súdu o tom, že pri zanedbaní povinnosti
sťažovateľky ako žalobkyne ňou uplatnený nárok na náhradu škody (hodnoty zariadenia) riadne tvrdiť a

preukázať, pasivita protistrany (v tomto prípade žalovanej) nemôže mať za následok (aplikáciou § 151
ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“

22. V tomto prípade sa navyše nejedná o taký druh neplatnosti právneho úkonu, ktorý treba tvrdiť a
preukazovať (napr. z dôvodu nedostatku spôsobilosti osoby na právne úkony a pod.) ale o neplatnosť,

na ktorú súd musí prihliadať aj bez návrhu

23. S poukazom na vyššie uvedený zistený stav súd, rešpektujúc aj pokyn odvolacieho súdu, znova
vyhodnotil predložené dôkazy tak, že sa nimi nepreukázala aktívna vecná legitimácia žalobcu, a preto
žalobu zamietol.

24. Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia
(porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť
č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 23. júna 2004 sp. zn. III.ÚS 209/04. Súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ostatnými skutočnosťami prezentovanými žalobcom v priebehu sporu, ktoré
nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Žalobca nebol v spore úspešný a plne úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd
žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).
Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.