Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12Pc/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200971
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820200971.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky: R. M., nar.

XX.X.XXXX, bytom W., J. Q. XXX/XX, štátna občianska Slovenskej republiky, zast.: JUDr. Janou
Bezákovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bakalárska 6, proti manželovi navrhovateľky: R.-P. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.. A. Q.. A., B.. J. nr. X sc. C et. X ap. 9, štátny občan T., o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I.ManželstvoR.M.,rodenejX.,narodenejXX.X.XXXXaR.-P.M.,narodenéhoXX.XX.XXXX, uzatvorené
dňa XX.X.XXXX vo M. H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E.-A., vo zväzku 6, ročník
XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á dz a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, zo dňa 3.3.2020, podaným proti svojmu manželovi, domáhala rozvodu
manželstva s odôvodnením, že uzavreli manželstvo dňa 11.8.2018, ako svoje prvé v poradí. Nikdy
nemali spoločné bydlisko a ich manželstvo je bezdetné. Zoznámili sa v Nemecku, kde obaja v tom
čase pracovali. Po 3 rokoch spolužitia uzavreli na území Slovenska manželstvo. Po uzavretí manželstva

navrhovateľka zostala žiť a pracovať na Slovensku a jej manžel zostal pracovať v zahraničí. Pravidelne
sa stretávali, ktoré stretnutia postupne z dôvodu pracovnej vyťaženosti začali obmedzovať, v dôsledku
čoho sa postupne navzájom odcudzovali. Spolu nežijú už vyše trištvrte roka. Komunikujú spolu
minimálne a aj to len telefonicky. Manželstvo si prestalo plniť svoj účel a spoločne sa dohodli na jeho
rozvode. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj
účel a nemožno ani očakávať obnovenie ich manželského života.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi iného štátu Európskej únie a
navyšežijekaždýznichvinomštáte,bolopotrebnévkonaníprednostneskúmať,čijedanávpredmetnej
veci právomoc súdov Slovenskej republiky a ak áno, ktorý súd je miestne príslušným vo veci konať
a podľa práva ktorého štátu (rozhodné právo). Právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať
je založená podľa článku 3 bod 1 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (na území Slovenskej
republiky má navrhovateľka obvyklý pobyt a býva tam dlhšie ako jeden rok bezprostredne pred podaním
návrhu). Miestne príslušným súdom je tunajší súd podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku. Podľa

Nariadenia Rady (ES) č. 1259/2010 je rozhodným právom právny poriadok štátu konajúceho súdu, teda
Slovenskej republiky (článok 8 písm. b/).3. Manželovi navrhovateľky bol doručený preklad návrhu spolu s prílohami a s poučením o jeho
procesných právach a povinnostiach. K podanému návrhu sa písomne nevyjadril a takisto sa nedostavil
ani na súdne pojednávanie. Z jeho mailového podania, ktoré adresoval okrem navrhovateľky, aj súdu,

vyplýva, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňuje a súhlasí, aby súd pojednával aj bez jeho
prítomnosti a aby jeho manželstvo s navrhovateľkou rozviedol.

4. S poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd
vo veci v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

5. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľky a oboznámením obsahu spisu,
osobitne sobášnym listom manželov, potvrdením Mesta Prievidza o trvalom pobyte navrhovateľky a s
mailovým podaním manžela navrhovateľky, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

6. Obaja manželia uzavreli manželstvo v roku 2018, po dvojročnej známosti, obaja ako svoje prvé v

poradí. Z manželstva žiadne deti nepochádzajú.

7. Manželia nemali nikdy spoločné bydlisko.

8. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že jej manželstvo s manželom je nefunkčné a preto na

podanom návrhu trvá. Vec si riadne premyslela a v ďalšom trvaní manželstva nevidí žiadnu perspektívu.
Jej manžel bol s podaním návrhu na rozvod ich manželstva prekvapený, súhlasil však s ním. Hneď
po uzavretí manželstva bol jej manžel odcestovaný kvôli práci v Rumunsku, kde si riešil aj ďalšie veci.
Následne prišiel na 2 týždne za ňou na Slovensko a následne odcestoval do Nemecka, kde sa nachádza
doteraz. Keď uzavreli manželstvo, predstavovali si spoločnú budúcnosť tak, že chceli odísť do Nemecka,

kde má jej manžel celú svoju rodinu. Spočiatku so svojím manželom komunikovala cez chat a cez video
chat. V lete minulého roku bola 2 mesiace v Nemecku za manželom, na spolužití sa však nedohodli,
vrátila sa späť na Slovensko a potom sa už ich vzájomná komunikácia obmedzila len ohľadne tohto
súdneho konania. Naposledy bola s manželom v kontakte včera, kedy sa jej manžel ospravedlnil, že na
súd prísť nemôže, s rozvodom však súhlasí. Nič iné včera nepreberali, nemá žiadne informácie o živote

manžela, teda ani o tom, či má v súčasnej dobe vzťah k inej žene, o týchto veciach sa nerozprávajú.
Ona sama v súčasnosti nemá vzťah k nijakému mužovi. Je pravda, že v minulosti plánovali spolu žiť a
takisto mať deti. Problém bol však v tom, že neboli spolu, boli odlúčení.

9. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že z výpovede navrhovateľky je zrejmé,

že v osobnom kontakte s manželom nebola v podstate už asi rok. Pokiaľ by manžel navrhovateľky mal
záujem ich manželstvo udržať, tak by mal minimálne snahu napríklad o návštevu manželky, z jeho strany
však takisto nie je žiadna snaha toto manželstvo udržať. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že
manželstvo si svoj spoločenský účel neplní a je vylúčené, že by si v budúcnosti tento účel plniť mohlo.

10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“), manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd.

12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy v manželstve tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

15. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí,
ako aj prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnom citovom zblížení, v zhode, poskytujú si vzájomne
pomoc a podporu. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi
manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo

vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo
vzájomnomsprávanípravidlami,ktorévyplývajúz jednotlivýchustanovenícitovanéhozákona.Musíísťo
rozvratmedzimanželmi,ktorýjevážny,trvalýanarušujeichspolužitie.Hĺbkarozvratuvovzťahochmedzi
manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského
spolužitia.

16. Z podaného návrhu ako i z tvrdení navrhovateľky na pojednávaní mal súd preukázané, že manželia
nežijú v spoločnej domácnosti a ich manželstvo si už aspoň dva roky neplní svoj spoločenský účel, svoje
funkcie a ani jeden z manželov nemal o obnovu ich manželstva záujem.

17. Z výpovede navrhovateľky mal súd zistené, že manželstvo minimálne dva roky neplní svoju

ekonomickú, biologickú a ani funkciu vzájomnej pomoci. Ani jeden z manželov nemal záujem v takomto
manželskom zväzku zotrvať. Pretože manželia nemajú ani spoločné deti a ich manželský zväzok je len
formálnym vzťahom dvoch ľudí, ktorí k sebe neprechovávajú žiadne citové väzby, súd s poukazom na
ustanovenie § 22 a § 23 Zákona o rodine, ich manželstvo rozviedol.

18. Podľa právneho názoru súdu, čiastočnú vinu na rozvrate manželstva majú obaja manželia, pretože
manželstvo uzavreli ľahkovážne, aj napriek tomu, že pred jeho uzavretím neboli dohodnutí na tak
dôležitej veci, ako je miesto ich spoločného bydliska, zvlášť za situácie, keď sú obaja občania iného
štátu. Z dôvodu, že po uzavretí manželstva manželia spolu nežili a dokonca sa zdržiavali v inom štáte,
postupne sa obmedzoval aj ich kontakt, čo viedlo k ich postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu,

až v podstate takmer úplne prestali spolu o svojich problémoch komunikovať.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 153 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí

(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP a v § 62 ods. 1 CMP.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.