Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6P/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4219204509.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľa: Y.

proti manželke: Y., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. U. zast.
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, za účasti A. a X. takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo Y. a Y. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu N. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.

II. Mal. U. sa na čas po rozvode z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti X. a A., ktorí sú povinní
vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo

zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 50 € mesačne vždy do
20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Levice počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 50 € mesačne vždy do

20. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Levice počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 23.12.2019 domáhal rozvodu manželstva s manželkou. V
čase podania návrhu si odpykával trest odňatia slobody. V manželstve sa im narodil syn H. a dňa
XX.XX.XXXX dcéra Vivien, to ich manželstvo utužilo a bolo stabilné. Manžel sa živil dovozom a predajom
osobných motorových vozidiel z Nemecka. Prvé problémy v manželstve nastali v roku 2010, kedy si

manžel odpykával trest odňatia slobody od júna 2010 do septembra 2011. Po odpykaní uvedeného
trestu zistil, že manželka si našla známosť. Dňa 14.07.2011 sa narodila dcéra U.. Nevera manželky
značne narušila citovú väzbu manžela k nej. Po jeho návrate z Rakúska ešte žili spolu, ale manžel
zistil, že naďalej udržiava vzťah s iným mužom, čo ho ešte viac utvrdilo v tom, že ich manželstvo nemá
význam. Aktuálne už navrhovateľ manželku nevidel viac ako 7 rokov a ich manželstvo si neplní žiadnu
zo spoločenských úloh. Mal. U. je zverená starým rodičom a mal. Veronika je v pestúnskej starostlivosti.

2. Manželka sa k návrhu písomne nevyjadrila.3. Uznesením zo dňa 25.09.2020 súd pribral do konania A. a X. ktorí sú starými rodičmi mal. Vivien,
ktorá im bola rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/89/2013-28 zo dňa 15.05.2013 zverená
do náhradnej osobnej starostlivosti.

4. Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 6Pc/52/2019-60 zo dňa 05.10.2020, právoplatným dňa
23.10.2020 určil, že navrhovateľ nie je otcom mal. U.. Z toho dôvodu súd v prejednávanej veci o úprave
rodičovských práv a povinností k mal. Veronike na čas po rozvode nerozhodoval.

5. Manželia na pojednávaní vypovedali v súlade s podaným návrhom. Po rozvode manželstva navrhli,
aby mal. U. naďalej ostala v starostlivosti starých rodičov, ktorí ju aj podľa vyjadrenia kolízneho
opatrovníka vykonávajú na požadovanej úrovni. Obaja sú už dôchodcovia, mal. U. je žiačkou 5. ročníka
ZŠ a v starostlivosti majú aj ďalšieho vnuka Samuela.

6. Matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, kam chodieva na turnusy. Na výživu dcéry pravidelne

prispieva tak výživným, ako aj vecne nákupom oblečenia, školských pomôcok a všetkého, čo dcéra
potrebuje. Otec bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený v lete tohto roku, 06.08.2020 si otvoril
živnosť, na základe ktorej pracuje v Maďarsku a dočasne býva u starých rodičov Z..

7. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v

povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolomaloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§44ods.1Zákonaorodinenáhradnoustarostlivosťoujeviaceroosobitneusporiadaných,naseba
nadväzujúcich a vzájomne podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť
rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a/ Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodičia (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom

ju vykonávajú rodičia; osoba ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v

exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v

náhradnejosobnejstarostlivostiaskutočnosť,čirodičiamôžuzabezpečiťosobnústarostlivosťomaloleté
dieťa.

8. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia
vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva vtedy, ak sa

manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona
o rodine. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. Počas svojej funkcie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. V konaní
nepochybne vyplynulo, že manželia nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas a spoločne
vychovávať deti. Manželka mala dlhodobo vzťah s iným mužom, z ktorého sa narodila mal. Veronika,

preto otcovstvo navrhovateľa k nej bolo zapreté. Na druhej strane navrhovateľ strávil dlhé roky vo výkone
trestu odňatia slobody, čo taktiež k upevneniu vzťahu neprispelo. Naposledy trest vykonával od roku
2012 do roku 2020 a manželkou už viac ako 10 rokov spolu nežijú. Vzhľadom na uvedené možno
konštatovať, že manželstvo je len formálnym zväzkom, neplní si žiadnu zo svojich funkcií a sú dané
dôvody pre rozvod manželstva.

9. K úprave rodičovských práv a povinností k mal. U. všetci účastníci zhodne navrhli jej zverenie do
náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, u ktorých je maloletá už od roku 2013. Výživné súd
ponechal vo výške 50 € tak, ako mali rodičia určené aj v pôvodnom rozsudku o NOS a to na návrh starýchrodičov s prihliadnutím na skutočnosť, že rodičia im prispievajú aj nad rámec určeného výživného či už
finančne alebo materiálne.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a

datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia

o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje
predošlé priezvisko.

Ak povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie
exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.