Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/92/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200229
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov

senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: X.. A. H., podnikajúca pod
obchodným menom X.. A. H. - I. + A., s miestom podnikania Q. XXXX, T., IČO: XX XXX XXX, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín,
IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 1. augusta 2018 a žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 8. februára
2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 8.2.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 1.8.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu
trov konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne
daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/

XXXX zo dňa 1.8.2018, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel
dane v sume 9.863,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015. Rozdiel
dane spočíval v neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti A., s.r.o. so sídlom v
Drietome za dodávky spotrebného tovaru.

2. Žalobca v žalobe namietal chýbajúci právny základ a dôvod pre vykonanie daňovej kontroly bez
oznámenia podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, keď nebola preukázaná hrozba z marenia daňovej

kontroly a dôvod na začatie daňovej kontroly. Tiež sa mu nepozdával rozsah daňových kontrol na dani
z príjmu a DPH, ktorými je pravidelne zaťažovaný. Za nezákonný považoval aj spôsob odovzdania
a zaobchádzania so zapožičanými dokladmi, vrátane nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia
v daňovom konaní, ktoré bolo v prejednávanej veci prijaté po uplynutí maximálnej zákonnej 60-
dňovej lehoty bez splnenia zákonných podmienok pre predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia.
Žalobca mal ďalej za to, že dochádza k nezákonnému prenášaniu dôkazného bremena na jeho osobu.
Pochybnosti správcu dane o žalobcových dodávateľoch a ekonomickej opodstatnenosti ich činnosti mu

nemôžu byť dané na jeho zodpovednosť, ale je povinnosťou správcu dane zabezpečiť príslušné dôkazy.
On nemá žiadnu možnosť ako zaobstarať doklady týkajúce sa ekonomickej činnosti jeho dodávateľov
v súvislosti s dodaním zdaniteľného plnenia. Správca dane disponoval všetkými dokladmi od žalobcu,
ktoré mu odovzdala polícia. V tomto ohľade preto uniesol svoje dôkazné bremeno. Výpoveď svedka J.bola nesprávne vyhodnotená v jeho neprospech. Svedok pritom neposkytol žiadne k veci relevantné
informácie. Tiež sa mu nepozdávalo, že sa nezúčastnil nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu KR PZ
dňa 19.6.2018, preto považuje takto získaný dôkaz za nezákonný. Za nezákonný postup považuje aj

to, ak správca dane neprihliadal na čestné prehlásenia viacerých osôb, ktoré sa vyjadrovali k dodaniu
tovaru, a ktoré mal preto vypočuť, v dôsledku čoho prihliadal len na dôkazy v jeho neprospech. Vytýkal
správcovi dane, že sa náležite nevysporiadal s námietkou, že jemu dodaný tovar bol ďalej dodaný jeho
odberateľom, ktorí neboli vo veci vypočutí. Správne orgány sa vôbec nezaoberali otázkou odkiaľ mal
žalobca fakturovaný tovar nadobudnúť, čím zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového

stavu, a tiež jeho námietkami, podľa ktorých sa pochybnosti správcu dane týkajú len jeho dodávateľov.
Správca dane pochybil, ak výpoveď svedka N. F. považoval za nedôveryhodnú, hoci je v súlade s
listinnými dôkazmi. Z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú závery správcu dane o vedomosti
žalobcu o zapojení sa do umelo vykonštruovaného dodávateľského reťazca. Predmetné závery nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a nepreukazujú snahu žalobcu zneužiť neutralitu DPH a dosiahnuť
neoprávnenúdaňovúvýhodu.Ďalejnamieta,žerozhodnutiežalovanéhoobsahujerovnakéodôvodnenie

ako rozhodnutie správcu dane a absentujú v ňom vlastné úvahy žalovaného a ním vykonané hodnotenia
výsledkov dokazovania. V rozhodnutí žalovaného nedostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho
jednotlivé námietky, čo robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným. Tiež mal za to, že rozhodnutia
sú založené na nesprávnom právnom posúdení rozsahu a rozloženia dôkazného bremena. Podaním
riadne vyplneného daňového priznania a predložením požadovaných dokladov si splnil vlastné dôkazné

bremeno. Pochybnosti o fakturovaných dodávateľoch sa týkajú výslovne jeho dodávateľov a s ním
nemajú nič spoločné.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že spornými v tomto prípade zostali dodávateľské
faktúry od spoločnosti A., s.r.o., na základe ktorých si žalobca v zdaňovacom období december 2015

uplatnil odpočítanie DPH v sume 9.863,04 eur. Dôvodom začatia daňovej kontroly bola skutočnosť,
že dňa 1.12.2016 bolo správcovi dane oznámené, že polícia vedie viaceré trestné konania, ktoré sa
týkajú žalobcových dodávateľov. Lehota na rozhodnutie vo veci bola MF SR predĺžená o 90 dní, v ktorej
bolo aj rozhodnutie vydané. Podľa jeho názoru listinné dôkazy sú len formálnou podmienkou nároku na
uplatnenie odpočítania dane, nie sú však podmienkou postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho

plnenia. Tieto doklady boli ale správcom dane kvalifikovane spochybnené v tom, že k dodaniu nedošlo
skutočne dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. To znamená, že ani doklady so všetkými
požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie DPH, ak nie
je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v dokladoch deklarované.
V posudzovanom prípade správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, ktorým doklady predložené

žalobcombolispochybnené.Nažalobcupretoneboloneprimeranýmspôsobomanedôvodneprenášané
dôkazné bremeno. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa úkonu,
nahliadnutia do spisu KR PZ TN dňa 19.06.2018, nakoľko žalobcu oboznámil s informáciami zo
spisu, ktoré použil ako dôkaz, pri ústnom pojednávaní dňa 02.07.2018. Čestné prehlásenia nie sú
dôkazom v daňovom konaní a v nich uvedené tvrdenia je potrebné doložiť ďalšími dôkazmi. Zdôraznil,

že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že keď správca dane a ani
žalovaný nespochybnili existenciu predmetného tovaru, ale spochybnili jeho dodanie vyššie uvedenými
spoločnosťami, mali preukázať, kto žalobcovi tento tovar dodal. Poukázal na základe skutočností, pre
ktoré vyhodnotil výpoveď svedka F. ako nedôveryhodnú a ktoré odôvodňovali vedomosť žalobcu o

zapojení do fiktívnych obchodov. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e)
SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie

je možné priznať úspech.

5. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov súd ďalej zistil nasledovné:

6. Dňa 24.5.2017 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za január až

december 2015.

7. Za december 2015 si žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti A., s.r.o. č.
15/12/130 s dátumom dodania 1.12.2015, č. 15/12/131 s dátumom dodania 3.12.2015, č. 15/12/132s dátumom dodania 7.12.2015, č. 15/12/133 s dátumom dodania 9.12.2015, č. 15/12/134 s dátumom
dodania 11.12.2015, č. 15/12/135 s dátumom dodania 16.12.2015, č. 15/12/136 s dátumom dodania
16.12.2015, č. 15/12/137 s dátumom dodania 18.12.2015, č. 15/12/138 s dátumom dodania 21.12.2015,

č. 15/12/139 s dátumom dodania 23.12.2015, č. 15/12/140 s dátumom dodania 281.12.2015 a č.
15/12/141 s dátumom dodania 29.12.2015 za dodanie rôznorodého spotrebného tovaru.

8. Dňa 19.6.2017 bol vypočutý konateľ dodávateľskej spoločnosti N. F.. Ten vypovedal, že spoločnosť
bola bez majetku a zamestnancov. Nemala žiadne priestory na podnikanie, činnosť bola vykonávaná

z domu konateľa, od roku 2016 má prenajatú kanceláriu na Legionárskej v I.-A., pričom nikdy nebol v
sídle spoločnosti. So žalobkyňou sa poznajú dlhodobo a potvrdil vzájomnú spoluprácu, ktorá prebiehala
bez písomných zmlúv a objednávok. Účtovníctvo viedol sám s pomocou X.. J.. Okrem žalobkyne mala
spoločnosť aj iných odberateľov. Časť účtovníctva spoločnosti mu odobrala polícia a časť dokladov
odovzdal spoločnosti A., s.r.o. so sídlom v Prahe k auditu spoločnosti. Kontakt na audítorskú spoločnosť
nemá. Za tovar mu žalobkyňa platila v hotovosti a on jej vydal doklad z ERP. Nepamätal si svojich

dodávateľov. Vykládka tovaru bola u žalobkyne, vo firme v garáži. Tovar mu bol buď odvezený alebo
ho doviezol on na svojom VW kombi.

9. V rámci iného daňového konania Sociálna poisťovňa oznámila dňa 21.3.2016, že svedok N. F. bol
PN od 25.2.2015 do 24.2.2016.

10. Podľa úradného záznamu zo dňa 7.2.2018 bolo zo spisu spoločnosti A., s.r.o. zistené, že spoločnosť
užíva na základe nájomnej zmluvy kancelárske priestory v objekte I. -A., ktoré vlastní žalobkyňa.
Spoločnosť je nekontaktná, v daňových priznaniach vykazuje nulové daňové povinnosti.

11. Dodávateľom tovaru v desaťtisícových objemoch spoločnosti A., s.r.o. bola spoločnosť J.-EU, s.r.o.
so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, ktorá však podľa kontrolných výkazov uskutočňovala obchody
iba v stovkách eur a v 4. štvrťroku 2015 neuviedla žiadnych dodávateľov a medzi je odberateľmi nebola
spoločnosť A., s.r.o.

12. Dňa 1.12.2016 bolo správcovi dane doručené oznámené, že polícia vedie viaceré trestné konania,
ktoré sa týkajú žalobcových dodávateľov F. Q., organizačná zložka, K. I., s.r.o. a A., s.r.o.

13. V odpovedi polície zo do dňa 30.1.2017 sa uvádzalo, že medzi zaistenými dokladmi sa nenachádza
účtovníctvo spoločnosti K. I., s.r.o. a A., s.r.o., len preberací protokol o odovzdaní účtovníctva spoločnosti

A., s.r.o. od roku 2001 dňa 31.8.2016 konateľke spoločnosti A., s.r.o.

14. Počas ústneho pojednávania vykonaného dňa 26.7.2017 žalobkyňa uviedla, že nevedie skladovú
evidenciu. S N. F., ktorého pozná roky, obchodovali bez písomných dokladov. Platby boli v hotovosti.
Nevedela akým spôsobom bola realizovaná doprava dodaného tovaru. Potvrdila dodanie tovaroch od

všetkých spoločnosti zastúpených p. F., a to spoločností F. Q., organizačná zložka, K. I., s.r.o. a A., s.r.o.

15. V dňoch 14.8.2017 a 19.2.2018 bola žalobkyňa oboznámená so zisteniami správcu dane.

16. O výsledku daňovej kontroly bol dňa 13.4.2018 vyhotovený protokol, ktorý bol spoločne s výzvou

doručený žalobkyni dňa 4.5.2018.

17. Dňa 28.6.2018 bol vypočutý svedok X.. K. J.. Svedok vypovedal, že nebol účtovníkom spoločností
F. Q., organizačná zložka, A., s.r.o. ani K. I., s.r.o. Za uvedené spoločnosti len elektronicky podával
daňové priznania za rok 2015. Z jeho strany išlo len o kamarátsku výpomoc. Nepotvrdil reálnosť

zdaniteľných obchodov. Daňové priznania uvedených spoločností boli na pokyn N. F. robené tak, aby
daňovápovinnosťbolanulová,kedykopírovalúdajezkontrolnýchvýkazovspoločnostíJ.,s.r.o.,P.,s.r.o.,
O., s.r.o. a O., s.r.o. z výstupov na vstupy. Dodávateľské faktúry uvedených spoločnosti pre žalobcu
mali iný formát ako ostatné faktúry z dôvodu ich vystavenia žalobkyňou v mene N. F..

18. Podľa znaleckého posudku č. 2/2018 vyhotoveného znalcom X.. X. U. sa vo výpočtovej technike
žalobkyne nachádzali vzorové faktúry, vrátane predvyplnených faktúr dodávateľských spoločností F. Q.,
organizačná zložka, A., s.r.o. a K. I., s.r.o., ktoré boli bez poradového čísla emailom zasielané N. F.. Zkontrolných výkazov dodávateľských spoločností tiež vyplynulo, že číslovane jednotlivých faktúr nie je
v súlade s dátumom ich vystavenia.

19. Dňa 19.7.2018 správca dane prerokoval so žalobkyňou jej pripomienky k protokolu.

20. Rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 1.8.2018 bol žalobcovi vyrubený rozdiel
dane v sume 9.863,04 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 z dôvodu
neuznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti A., s.r.o. Správca dane dospel k záveru,

že žalobca nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach a tým naplnenie
ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Spoločnosť A., s.r.o. bola do
obchodnéhoreťazcazapojenáúčelovoaumeloscieľomzabezpečiťprežalobkyňuneoprávnenúdaňovú
výhodu, keď predstierali dodanie plnenia fiktívnymi faktúrami. Žalobkyňa pritom musela vedieť, že sa
zúčastňuje na zneužívajúcom konaní s cieľom znížiť si daňovú povinnosť.

21. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa
8.2.2019,ktorýmprvostupňovérozhodnutiesprávudanepotvrdilstotožniacsasoskutkovýmiaprávnymi
závermi správcu dane.

22. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) právo

odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj daňový poriadok) správca dane
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
26. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie

do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní

neprihliada.

27. Podľa § 17 ods. 1 daňového poriadku ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len "nedostatky daňového
priznania"), vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.

28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.30. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

32. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly
požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné
doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej

kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie.

33. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo
sporným priznanie nároku žalobcovi na odpočet DPH uvedenej v sporných faktúrach od dodávateľskej
spoločnosti A., s.r.o.

34. Pochybnosti žalovaného a správcu dane o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou

a uvedenou dodávateľskou spoločnosťou vychádzali z faktu, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym
relevantným spôsobom skutočné a reálne dodanie tovarov spoločnosťou A., s.r.o.

35. V prejednávanej veci správca dane vykonal dokazovanie zamerané na preverenie dokladov
predložených žalobkyňou a jej tvrdení. Výsledky dokazovania spochybnili a nepreukázali dodanie

zdaniteľného tovaru spoločnosťou A., s.r.o., čím sa dôkazné bremeno presunulo späť na žalobkyňu.
Správny súd súhlasí s názorom správcu dane a žalovaného, že dôkazom o spornom fakturovanom
plnení nie je ani dodanie tovaru žalobkyňou jej odberateľom, nakoľko nič nevypovedá o tom, kto
jej predaný tovar v skutočnosti dodal. Pochybnosti správcu dane vyvolala nielen nemožnosť preveriť
účtovníctvo spoločnosti A., s.r.o., z dôvodu jeho odovzdania na audit spoločnosti, na ktorú svedok F.

nemal žiaden kontakt, ale aj fakt, že svedok F. nedokázal identifikovať svojich dodávateľov, spoločnosť
vykazovala nulovú daňovú povinnosť na DPH a nebolo preukázané, že by disponovala personálnym,
technickým a majetkovým zázemím na realizáciu fakturovaného plnenia, ako aj skutočnosť, že
vykonaným dokazovaním nebol preukázaný pôvod tovaru a spôsob jeho prepravy. Subdodávateľská
spoločnosť J.-EU, s.r.o. ktorá bola dodávateľom spoločnosti A., s.r.o., v 4. štvrťroku 2015 nevykazovala

podľa kontrolných výkazov známky ekonomickej aktivity. O fiktívnom zapojení dodávateľských a
subdodávateľských spoločností do preukázaného obchodného reťazca, ktoré nemá žiadne ekonomické
opodstatnenie, svedčí aj výpoveď svedka X.. J., ktorý potvrdil, že sa jednalo o vystavovanie faktúr, ktoré
nezodpovedaliskutočnosti,pričomichvystavovalažalobkyňavmenesvedkaN.F.akoosobyoprávnenej
konať v mene dodávateľských spoločností. Svedeckú výpoveď podporili aj závery znaleckého posudku

č. 2/2018 vypracovaného znalcom X. U., o ktorom správca dane nadobudol vedomosť pri oboznámení
sa s obsahom vyšetrovacieho spisu v súvislosti s trestnými stíhaniami, ktoré sa týkali dodávateľských
spoločností žalobkyne, a o ktorých bol správca dane po prvý krát upovedomený v decembri 2016.
Podľa znaleckého posudku boli v počítačoch žalobkyne, ktorá sa už dlhé roky poznala s N. F.,
objavené vzorové a tiež aj predvyplnené faktúry dodávateľských spoločností. Nemožno ani opomínať

fakt, že svedok N. F., s ktorým sa žalobkyňa dlhodobo poznala, bol v rozhodnom období dlhodobo
práceneschopný.

36. Na základe týchto skutočností možno preto prijať záver o dôvodnosti začatia daňovej kontroly u
žalobkynezazdaňovacieobdobiajanuáraždecember2015aotom,žežalobkyňa vedelaosvojejúčasti

na zdaniteľných obchodoch, ktoré smerovali k vzniku daňového úniku. Prebiehajúce trestné konania
súvisiace s dodávateľskou spoločnosťou sú dostatočným právnym dôvodom na vykonanie daňovej
kontroly. Spôsob začatia daňovej kontroly sa však nejaví v súlade s § 46 ods. 3 daňového poriadku, t.j.
ak v danom prípade daňová kontrola začala bezodkladne spísaním zápisnice bez predchádzajúcehooznámenia o vykonaní daňovej kontroly v budúcnosti. Dôvodom je fakt, že správca dane prevzal od
žalobkyne doklady, ktoré už pred tým boli zaistené políciou, ktorá si vyhotovuje ich kópie. Neexistuje
preto riziko, že by došlo k sfalšovaniu, znehodnoteniu alebo zničeniu týchto dokladov. Pritom správca

dane ostatné údaje a informácie, ktoré by odôvodňovali bezodkladné začatie daňovej kontroly v roku
2017, získal až v roku 2018 (výsluch svedka X.. J. a znalecký posudok č. 2/2018). Podľa správneho súdu
však preukázaný spôsob začatia daňovej kontroly nebol spôsobilý vyvolať ujmu na právach žalobkyne,
ktorá bola povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť a ktorá mala možnosť obhajovať svoje práva počas
daňovej kontroly, ale aj v priebehu vyrubovacieho konania. Žalobkyňa tak mala vytvorený dostatočný

časový priestor a možnosti na realizáciu svojich práv v priebehu celého daňového konania. Preto len
samotným bezodkladným začatím daňovej kontroly ihneď po prevzatí účtovných dokladov od žalobkyne
na pôde KR PZ v Trenčíne nemohlo dôjsť k poškodeniu práv žalobkyne.

37. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o spochybňovaní svedka X.. J.. Správne
orgány podľa výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazov nemali

dôvod pochybovať o hodnovernosti ním vypovedaných skutočnostiach, ktoré boli podporené aj inými vo
veci vykonanými dôkazmi.

38. Pokiaľ ide o namietanú nezákonnosť nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu polície dňa 19.6.2018
pre neprítomnosť žalobkyne na ňom, k tomu správny súd dodáva, že tým nedošlo k ukráteniu žalobkyne

na jej právach. Nielen preto, že bola žalobkyňa dňa 2.7.2018 dodatočne oboznámená s obsahom a
priebehom tohto úkonu, ale aj z dôvodu, že sa jednalo o úkon pred orgánom činným v trestnom konaní
podľa Trestného poriadku, ktorým správca dane iba získal alebo zabezpečoval dôkazný prostriedok bez
jeho vykonania, t.j. nejednalo sa o vykonanie dôkazu.

39. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o nezákonnosti postupu správcu dane, ktorý
neprihliadal na čestné vyhlásenia predložené počas daňového konania. Podľa už ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR čestné vyhlásenia predstavujú len jednostranné vyhlásenia o určitej skutočnosti,
ktorú však treba preukázať ostatnými riadne vykonanými dôkazmi. Správne orgány preto neboli povinné
na v konaní predložené čestné vyhlásenia prihliadať. Navyše s ohľadom na dlhší časový odstup od

momentu, kedy sa mali stať skutočnosti, ku ktorým sa vyjadrovali čestné vyhlásenia, resp. by mohli
byť osoby podávajúce čestné vyhlásenia vypočuté ako svedkovia, nie je garancia, že by sa tieto ich
vyjadrenia mohli vzťahovať na konkrétny tovar, službu alebo zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom
preverovania správcom dane. Okrem toho vo veci už vykonané ostatné dôkazy pomohli náležite a bez
vážnych pochybností ustáliť skutkový stav a preto aj prípadné vykonanie výsluchu týchto osôb je podľa

správneho súdu nadbytočné.

40. Nebolo na správcovi dane zisťovať odkiaľ žalobkyňa nadobudla fakturovaný tovar. Nárok na odpočet
DPH si uplatňuje žalobkyňa. Je preto jej povinnosťou a ju zaťažuje dôkazné bremeno čo do preukázania
pôvodu nadobudnutého tovaru. Ak v tomto smere správca dane aj napriek vykonanému dokazovaniu

nadobudol dôvodné pochybnosti, prešla dôkazná povinnosť späť na žalobkyňu, ktorá znáša aj prípadné
negatívne dôsledky neunesenia dôkazného bremena.

41. Neobstoja ani žalobné tvrdenia o zisteniach správcu dane, ktoré nemajú oporu v administratívnom
spise. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má správny súd za to, že závery správcu

dane sú podložené zisteným skutkovým stavom, ktorý ustálil na základe vykonaných dôkazov tvoriacich
obsah administratívneho spisu. Platí to aj vo vzťahu k namietanej vedomosti žalobkyne o jej zapojení
do daňového podvodu, ktorú skutočnosť mal správny súd priamo preukázanú z výsledkov znaleckého
skúmania a z výpovede svedka X.. J., ktoré sa navzájom dopĺňajú. Pri hodnotení uvedenej skutočnosti
správny súd prihliadal aj na dlhodobý priateľský vzťah žalobkyne a svedka F., ktorého spoločnosť

nevykazovala známky ekonomickej aktivity, vrátane ďalších spoločností, od ktorých mal nadobudnúť
tovar následne fakturovaný žalobkyni. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka F., ani správny súd
nemal najmenší dôvod jej uveriť. Nielen že nepreukázal pôvod fakturovaného tovaru, ale vzhľadom
na absenciu priznania dani z motorových vozidiel je nanajvýš nepravdepodobné, aby svoju dlhodobú
obchodnú činnosť vykonával bez vhodného dopravného prostriedku zapísaného vo svojom obchodnom

majetku a len za kamarátskej výpomoci ostatných osôb. Aj ostatné vyjadrenia svedka F. k veci sú
značne nejasné a protichodné. Svedok prekvapujúco nemal žiaden kontakt na spoločnosť, ktorej mal
podľa vlastného vyjadrenia odovzdať firemnú agendu za účelom vykonania auditu. Pochybnosti o
skutočnom dodaní tovaru dodávateľskou spoločnosťou, ktorá vystavila sporné faktúry, umocňuje aj fakt,že účastníci obchodu medzi sebou nemali uzatvorené žiadne písomné zmluvy alebo aspoň písomné
objednávky a žiadne doklady, ktoré by potvrdili prevzatie fakturovaného tovaru. Pritom sa jednalo
o obchody v nemalých objemoch a sumách, ktoré si vyžadovali personálne, materiálne a logistické

zabezpečenie, ktorým však dodávateľská spoločnosť zjavne nedisponovala a ktoré sa navyše diali v
čase práceneschopnosti konateľa dodávateľskej spoločnosti.

42. Uvedené skutočnosti preto aj podľa správneho súdu nasvedčujú, že sa jedná o spoločnosť, ktorá
vykonávala ekonomickú činnosť len fakturačne a že nebolo v jej možnostiach, aby fakturovaný tovar

aj skutočne žalobkyni dodala. Skutkové zistenia tak objektívne vylučujú dodanie tovaru fakturovanou
spoločnosťou.

43. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, je potrebné si uvedomiť, že faktúra, resp. doklad o jej úhrade
predstavuje vierohodný dôkazný prostriedok o vykonanom obchode, len ak zodpovedá skutočnosti.
Samotné faktúry s ďalšími písomnými dokladmi sú len formálnou a nie postačujúcou podmienkou pre

uznanie odpočtu DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho, materiálneho plnenia. Technicky je totiž možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne
poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet,
resp. predstierať zaplatenie vystavených faktúr hotovostným spôsobom. Je preto potrebné, aby tieto
doklady boli v súlade so skutočnosťou. Ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a

bolivystavenébezskutkovejpodstaty,nemôžebyťžalobkyninazákladetakýchtopodkladovazhodného
tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na uplatnenie daňového odpočtu. Preto je
základnou povinnosťou žalobkyne preukázať, že obchod sa stal tak ako je deklarované na sporných
faktúrach. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly
a iných procesných postupov zisťovať a preverovať tvrdenia a doklady od žalobkyne ako daňového

subjektu. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný
obchod,jenadaňovomsubjekte,abytútopochybnosťodstránil(vyvrátil),inakniejemožnépriznaťnárok
na ich odpočítanie fakturovanej DPH. Aj v prejednávanom prípade platí, že ak sú obchodné transakcie
vážne spochybnené a samotná žalobkyňa iné dôkazy nepredloží, potom musí počítať s tým, že sa
dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na uznanie odpočtu

DPH. Preto ak daňové a účtovné doklady (faktúry, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne
plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobkyni na základe takýchto podkladov
a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočítanie DPH.

44. Vo veci obstarané dôkazné prostriedky tvoriace obsah administratívneho spisu preto aj podľa názoru

správneho súdu boli postačujúce na ustálenie skutkového stavu a vyvodenie oprávnených pochybností
o reálnosti zdaniteľného plnenia medzi žalobkyňou a jej deklarovaným dodávateľom. Správny súd ma
za to, že správca dane a žalovaný dôvodne odmietli uznať odpočet DPH zo sporných faktúr, nakoľko
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. V prejednávanom prípade bolo na žalobkyni, ak si uplatňuje
nárok na odpočet DPH, aby preukázala, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené fakturovaným

dodávateľom. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala materiálnu stránku zdaniteľného obchodu a dodanie
tovaru spoločnosťou A., s.r.o., preto nemohla byť fakturovaná DPH odpočítaná od daňovej povinnosti
žalobkyne, pretože DPH bola splatnou nie z titulu skutočného dodania tovaru, ale len z dôvodu jej
uvedenia na preverovaných a formálne vystavených faktúrach.

45. Podľa správneho súdu je potrebné zdôrazniť, že správca dane sa pri dokazovaní neuspokojil len s
bežným preverovaním tvrdení žalobkyne a dokladov, ktoré predložila, ale dokazovanie správne zameral
a rozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobkyne, t.j. aj na právne
vzťahydodávateľskejspoločnosti,vrátanesubdodávateľov,ktoréžalobkyňanemôžeovplyvniť,majúcna
vedomí, že žalobkyňu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno

daňového subjektu nie je absolútne.

46. S poukazom na uvedené preto správny súd vyhodnotil námietky čo do posúdenia dôkazného
bremena žalobkyne za nedôvodné. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s daňovým poriadkom
vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním zameraným na čo najúplnejšie zistenie skutočností

rozhodujúcich pre správne učenie daňovej povinnosti ako výsledok striedania a prenášania dôkaznej
povinnosti spochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobkyňu,
ktorá preukázané pochybnosti nevyvrátila. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobkyne sa takpochybnosti správcu dane a žalovaného stali relevantným dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet
DPH.

47. Vo vzťahu k námietke o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena v dôsledku pochybností,
ktoré sa týkali výlučne žalobkyných dodávateľov, správny súd dodáva, že správne orgány sa náležite
vysporiadaliajsotázkouvedomostižalobkynevsúladespožiadavkamirozhodovacejpraxeEurópskeho
súdneho dvora. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného
vzťahu, ktorý kladie zvýšené požiadavky na žalobcu pri výbere obchodného partnera. Je povinnosťou

žalobkyne mať vedomosti o svojich obchodných partneroch v rozsahu, ktorý môže ovplyvniť jeho vlastné
podnikanie. Ak také vedomosti nemá, vystavuje sa riziku spochybnenia preskúmavaných obchodných
transakcií. Preto zo strany žalobkyne, ktorá sa nezaujímala aspoň o základné okolnosti nadobudnutia
a dodania tovaru dodávateľskou spoločnosťou, sa jedná o konanie v rozpore s princípom náležitej
odbornej starostlivosti. Je evidentné, že žalobkyňa neprijala také opatrenia, ktoré mala a mohla prijať,
a ktoré by vylúčili účinky podvodného alebo zneužívajúceho konania, resp. účasti dotknutého subjektu

na takom konaní.

48. S poukazom na vyššie uvedené akýkoľvek i nedbalostný podiel pre podnikateľa zakladá negatívne
účinky. Vo vzťahu k žalobkyni z toho vyplýva povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným
mechanizmom, aby nevznikli pochybnosti, že o podvode vedela, resp. či so zreteľom ku všetkým

okolnostiam vedieť mohla alebo mala vedieť. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme
minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a
pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich
obchodných partnerov.

49. Obsah preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyvracia aj ostatné žalobné námietky. Žalovaný
okrem toho, že prevzal argumentáciu správcu dane, uviedol vlastné zdôvodnenie svojho rozhodnutia a
poskytol vlastné odpovede na základné či už skutkové alebo právne otázky. Je zrejmé, že rozhodnutie
žalovaného obsahuje všetky zákonné náležitosti, vrátane dostatočných dôvodov, pre ktoré potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

50. S poukazom na zistenie, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v medziach
žaloby v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý má
oporu v obsahu administratívneho spisu a bol správne právne posúdený, nezistiac dôvodnosť žalobných
bodov, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

51. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

52. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené
spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.

53. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú
sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutýsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.