Čiastočný rozsudok Judgement was issued on Monday, September 14, 2020

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9Cpr/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200632
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2020:5920200632.4

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobkyne: T. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, okres O. O., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Štefanom Buchom,
advokátom so sídlom kancelárie Námestie M.R.Štefánika č. 1, 010 01 Žilina, IČO: 37977991, proti
žalovanému: SHP a.s., so sídlom Červenej armády č. 1191, 039 01 Turčianske Teplice, právne
zastúpenému JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom so sídlom kancelárie Pribinova č. 25, 811 09

Bratislava, IČO: 33 835 845, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a náhradu mzdy, čiastočným rozsudkom

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, ktoré bolo dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni listom zo dňa
04.03.2020, je neplatné.

O ďalšom nároku a o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozsudku, ktorým bude rozhodnuté o
všetkých zvyšných uplatnených nárokoch.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.04.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)
vykonané listom žalovaného zo dňa 04.03.2020 je neplatné, súčasne žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy od 10.03.2020 do dňa ďalšieho zamestnávania, a aby žalobkyni
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po skutkovej a právnej stránke žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.07.2009 v znení Dodatku č. 1 k
pracovnej zmluve zo dňa 29.07.2009 vykonávala u žalovaného práce ako „triedička vajec, chov hydiny“
od 01.08.2009. Žalovaný listom označeným ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 04.03.2020 okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, a

to dňom 04.03.2020 z dôvodu, že „podľa zistenia zamestnávateľa ste viackrát v priebehu pracovného
pomeru až do dňa 28.02.2020 vykonali distribúciu vajec z firmy našej spoločnosti tretím osobám, ktorí
neboli riadnymi - evidovanými odberateľmi našej spoločnosti, ktorú činnosť ste vykonávali v rozpore s
kontrolou výrobkov živočíšnej prvovýroby a dohľadom nad pôvodom takýchto výrobkov v rozpore so
zákonom č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, zákonom č. 337/1998 Z.z. o
veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

zákonom č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, čím ste sa dopustili
závažného porušenia pracovnej disciplíny“. Žalobkyňa považuje skončenie pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 písm. b) ZP tak, ako je uvedené v oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
04.03.2020 za nezákonné a neplatné primárne z dôvodu, že ona sa uvedeného závažného porušenia
pracovnej disciplíny nedopustila. Navyše dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený v
oznámení zo dňa 04.03.2020 nie je podľa jej názoru skutkovo vymedzený a určitý tak, aby ho nebolo

možné zameniť s iným dôvodom tak, ako to prezumuje § 70 ZP. Ďalšie dôvody neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalobkyňa vzhliadla v tom, že v oznámení zo dňa 04.03.2020 nie jeuvedený konkrétny dátum, kedy sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny, nie sú tam
konkretizované tretie osoby, ktorým mala distribuovať vajcia zo spoločnosti zamestnávateľa, ktorí údajne
neboli evidovaní ako odberatelia žalovaného, keď žalovaný v uvedenom oznámení nekonkretizoval jej

konanie, ktoré by bolo v rozpore s kontrolou výrobkov živočíšnej prvovýroby a dohľadom nad pôvodom
takýchto výrobkov a taktiež z neho nevyplýva špecifikácia ani jedného §-u zo zákona č. 152/1995 Z.z.
o potravinách, zákona č. 337/1998 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane
zdravia ľudí. Z uvedených dôvodov žalobkyňa považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za
neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.05.2020 navrhol, aby súd žalobu o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy v plnom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu
trov konania. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru
pracovnou zmluvou zo dňa 29.07.2009 ako robotníčka na triedičku vajec a chov hydiny. Súčasne
podľa pracovnej zmluvy bol dohodnutý a vyjadrený súhlas žalobkyne na preradenie na inú prácu podľa

potreby žalovaného. Z dohôd o hmotnej zodpovednosti zo dňa 08.04.2015 a 14.09.2015 vyplýva, že
žalobkyňa bola zaradená ako predavačka na zastupovanie a súčasne vykonávala prácu rozvozára pri
rozvoze vajec pre zmluvných odberateľov v oblasti práva a okolie. Vo vyjadrení ďalej poukázal na čl.
18 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú
všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín

a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín a súčasne poukázal na § 6 ods. 1 zákona
č. 152/1995 Z.z. o potravinách, § 12 zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, ako aj na
ustanovenia § 29 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. f) a § 40 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti. Z vyjadrenia vyplynulo, že žalobkyňa v mene žalovaného vykonávala rozvoz vajec pre
zmluvných odberateľov v oblasti Trnava a okolie, a to v období do 28.02.2020. Žalobkyňa z titulu

svojho pracovného zaradenia a skutočnosti, že pre žalovaného pracovala od 01.08.2009 vedela, aké
sú nároky a požiadavky žalovaného na manipuláciu s vajcami pri ich predaji tretím osobám, najmä však
s ohľadom na dosledovateľnosť pôvodu vajec a dodržiavanie právnych predpisov EÚ a SR v súvislosti
s dosledovateľnosťou pôvodu vajec ako potraviny. Žalobkyňa vedela, že mimo oficiálnych zmluvných
odberateľov nie je možné dodávať vajcia tretím osobám bez zmluvného vzťahu so žalovaným a prísnej

evidencie takéhoto odberateľa. Dňa 28.02.2020 boli žalovaným zistené skutočnosti, že žalobkyňa nad
rámec svojich pracovných povinností dlhodobo až do 28.02.2020 vrátane, porušovala zákonné pravidlá
primanipuláciisvajcamiakopotravinouatietovhodnotenomobdobíaždo28.02.2020vrátanedodávala
bez vedomia žalovaného tretím osobám, ktoré neboli oficiálnymi zmluvnými partnermi žalovaného, keď
uvedené konanie bolo žalovaným vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 81

písm. a) ZP. Za účelom preukázania svojich skutočností navrhol žalovaný výsluch svedkov Ing. Y. P., Ing.
L. X., Y. X., P. V. a N. Z.. Pokiaľ sa žalobkyňa domáha žalobou náhrady mzdy od 10.03.2020, žalovaný
tento nárok neuznal, nakoľko má za to, že pracovný pomer skončil so žalobkyňou platne.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike tunajšiemu súdu doručenej dňa

19.06.2020 poukázala na to, že žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil jej tvrdenia uvedené
v bode 5 písm. a) až f) žaloby spočívajúce v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru je v
rozpore s § 70 ZP. Z uvedených dôvodov považuje žalobkyňa argumentáciu žalovaného za irelevantnú
a nadbytočnú a taktiež za nadbytočné považuje aj vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých
žalovanýnavrhol.Súčasnežalobkyňapoukázalanarozporyuvedenévokamžitomskončenípracovného

pomeru, keď v predmetnej písomnosti žalovaný uviedol, že sa mala žalobkyňa dopustiť závažného
porušenia pracovnej disciplíny viac krát, a vo vyjadrení k žalobe uvádza, že sa uvedeného konania
mala dopúšťať dlhodobo. Žalovaná vzhľadom na uvedené rozdielnosti poukázala na to, že dôvody
skončenia pracovného pomeru sa v zmysle § 70 ZP nemôžu dodatočne meniť. Pokiaľ žalovaný vo
svojom vyjadrení k žalobe argumentoval tým, že žalobkyňa bola preradená na inú prácu, žalobkyňa

poukázala na to, že vykonávať prácu iného druhu alebo na inom mieste než boli dohodnuté v pracovnej
zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, keď k povinnostiam zamestnávateľa pri preradení
zamestnanca na inú prácu patrí aj povinnosť prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia a dĺžku
jeho trvania, čo žalovaný v danom prípade neurobil a súčasne žalobkyni nevydal písomné potvrdenie
o dôvode jej preradenia na inú prácu. Súčasne poukázala na to, že z dohôd o hmotnej zodpovednosti

zo dňa 14.09.2015 a zo dňa 08.04.2015 nevyplýva, že by ona mala uzatvorenú dohodu o hmotnej
zodpovednosti pre prácu rozvozár vajec. V replike žalobkyňa súčasne navrhla pre prípad, že by súd
pripustil vykonanie dôkazov výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným a vypočuť svedkov Ing. Y. P.,Y. V., U. X. a T. K.-L.. Z. súčasne poukázala na to, že ona dňa 14.02.2020 nebola pri rozvoze vajec,
nakoľko v tom čase pracovala v bufete žalovaného.

4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 20.07.2020 nad rámec skutočností uvedených v jeho vyjadrení
zo dňa 21.05.2020 poukázal na to, že nie je sporné, že žalobkyňa bola prijatá do pracovného
pomeru pracovnou zmluvou zo dňa 29.07.2009 ako robotník na triedičku vajec a chov hydiny, keď
zároveň podľa pracovnej zmluvy bolo dohodnuté a vyjadrený súhlas zamestnanca na preradenie na
inú prácu podľa potreby žalovaného. Súčasne opätovne poukázal na to, že z dohody o hmotnej

zodpovednosti zo dňa 08.04.2015 a 14.09.2015 vyplýva, že žalobkyňa bola zaradená ako predavačka
na zastupovanie, pričom rovnako vykonávala podľa potreby zamestnávateľa prácu rozvozára pri
rozvoze vajec pre zmluvných odberateľov. Súčasne poukázal na to, že on preukazoval skutočnosť,
že žalobkyňa bola podľa potreby zamestnávateľa zaradená na prácu rozvozárky rozvoznými listinami
z 13.02.2020 rozvoz na deň 14.02.2020, z 30.01.2020 rozvoz na deň 31.01.2020, resp. 23.01.2020
rozvoz na deň 24.01.2020. Podľa názoru žalovaného nie je podstatné, či žalobkyňa vykonávala prácu

rozvozárky aj dňa 14.02.2020, keď on priloženými listinnými dôkazmi, t.j. rozvoznými listinami preukázal
skutočnosť, že žalovaná vykonávala práce rozvozárky pri rozvoze vajec zmluvným subjektom, ale
súčasne aj pracovala ako predavačka na zastupovanie v prípade potreby zamestnávateľa. Podľa názoru
žalovaného podstatnou skutočnosťou je to, že žalobkyňa sa vedome napriek tomu, že vedela, aké sú
nároky a požiadavky žalovaného na manipuláciu s vajcami pri ich predaji tretím osobám, najmä však

s ohľadom na dosledovateľnosť pôvodu vajec a dodržiavanie právnych predpisov EÚ a SR v súvislosti
s dosledovateľnosťou pôvodu vajec ako potraviny, nad rámec svojich pracovných povinností dlhodobo
až do 28.02.2020 vrátane dopúšťala porušovania zákonných noriem pri manipulácii s vajcami ako
potravinou, a vajcia v hodnotenom období až do 28.02.2020 vrátane dodávala bez vedomia žalovaného
tretím osobám, ktoré neboli oficiálnymi zmluvnými partnermi žalovaného. Žalovaný súčasne poukázal

na to, že žalobkyňa vedela, že mimo oficiálnych zmluvných odberateľov bez zmluvného vzťahu a prísnej
evidencie odberateľov nie je možné dodávať vajcia týmto osobám, a preto jej konanie vyhodnotil ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 81 písm. a) ZP. Súčasne poukázal na to, že manipulácia
s potravinami smerom ku konečným užívateľom je zo strany štátnych kontrolných orgánov sledovanou
záležitosťou, keď žalovaný je v súvislosti s dodržiavaním manipulácie s potravinami pravidelne zo strany

príslušných orgánov kontrolovaný a za porušenie jeho povinností mu hrozia vysoké finančné sankcie.
Žalovaný súčasne poukázal na to, že žalobkyňa neuviedla žiadny dôkaz, ktorým by poprela skutočnosť
o tom, že vedela o prísnom sledovaní manipulácie s vajcami smerom ku konečnému zákazníkovi a
samotná žalobkyňa potvrdila skutočnosť, že jej hlavnou pracovnou povinnosťou bol predaj vajec a
zároveň nepoprela skutočnosť, že v prípade potreby zamestnávateľa bola rozvozárkou vajec. Žalovaný

súčasne s duplikou predložil potvrdenie o priemernej mzde žalobkyne.

5. Z. prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 17.08.2020 vyjadrila nesúhlas so
skutočnosťami uvedenými v duplike žalovaného. Poukázala na to, že dohody o hmotnej zodpovednosti
zo dňa 08.04.2015 a zo dňa 14.09.2015 potvrdzujú iba to, že s ňou bola uzatvorená dohoda o hmotnej

zodpovednosti na prácu v bufete, ktorý je v areáli žalovaného v Hornej Štubni a nie na prácu rozvozára,
keď dohoda o hmotnej zodpovednosti nepotvrdzuje to, že žalovaný ju zákonným spôsobom preradil
na inú prácu. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej súhlas s preradením na inú prácu uvedený v
pracovnej zmluve zo dňa 29.07.2009 nie je dostačujúci. V súvislosti s jej preradením na inú prácu
nebola podľa žalobkyne splnená podmienka podľa § 55 ods. 6 ZP, nakoľko jej žalovaný mal vydať

písomné oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu, a keďže tak neurobil, takéto preradenie na
inú prácu je neplatné. Žalovaná súčasne považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že ona bola
podľa potreby rozvozárkou, čo údajne mal žalovaný preukázať rozvoznými listami, keď rozvozné
listy nezakladajú zmenu pracovného pomeru, ani preradenie na inú prácu. Tvrdenie žalovaného, že
on preukazoval skutočnosť, že žalobkyňa bola podľa potreby zamestnávateľa zaradená na prácu

rozvozárky, ktorú skutočnosť žalovaný preukázal aj rozvoznými listami z 13.02.2020 rozvoz na deň
14.02.2020, nie je pravdivé, pretože žalobkyňa dňa 14.02.2020 pracovala v bufete žalovaného, nakoľko
Y. V., predavačka bufetu bola v uvedený deň u lekára, zubára, čo vyplýva aj z čestného prehlásenia
predloženého žalobkyňou a záznamom o vykonaní preventívnej prehliadky zo dňa 14.01.2020. Z.
súčasne poukázala na to, že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal to, že ona bola poučená o

tom, ako má postupovať pri distribúcii vajec, aby nedochádzalo k jej údajnému nezákonnému konaniu.
Žalovaný nedoložil pracovnú náplň žalovanej, doklad o školení a iné, pričom žalovaná poprela tvrdenie
žalovaného, že ona nezákonným spôsobom vykonávala distribúciu vajec tretím osobám, keď žalovaný
presne nekonkretizoval, akým tretím osobám distribuovala údajne neevidované vajcia, a v čom boli vrozporeskontrolouvýrobkov.Podľanázoružalobkyneskutočnosť,žebolapoučenáoprísnomsledovaní
manipulácie s vajcami smerom ku konečnému zákazníkovi má preukázať žalovaný, čo však neurobil
napriek tomu, že ho zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto skutočnosti. Pokiaľ žalovaný

účelovo tvrdí, že v rozhodnom období mala žalobkyňa hlavnú pracovnú povinnosť predaj vajec v bufete,
avprípadepotrebybolarozvozárkouvajec,taktotobolopodľanejpresnenaopak.Súčasnesižalobkyňa
v predmetnom podaní vyčíslila výšku náhrady mzdy v celkovej sume 5.583,-eur s tým, že uvedená suma
je vyčíslená od 09.03.2020 do 14.09.2020.

6. Vo vyjadrení zo dňa 09.09.2020 žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Žiline č.k. 11CoPr 2/2020-142 zo dňa 31.03.2020, v ktorom súd prvej inštancie, ako aj
odvolací súd vzhliadli nedostatočné určenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru v tom,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré spočívalo okrem iného v oneskorených príchodoch
zamestnanca na pracovisko, neboli dostatočne špecifikované oneskorené príchody zamestnanca
do práce v priebehu mesiaca august, keď uvedené závery možno podľa žalobkyne aplikovať aj v

prejednávanom spore.

7. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne v celom rozsahu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach
a právnych záverov, keď opätovne poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax OS Ružomberok a
Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp.zn. 11CoPr/2/2020. Na doplnenie poukázal na to,

že pokiaľ žalobkyňa v samotnej žalobe navrhla, aby súd zabezpečil u žalovaného dôkaz preukazujúci
výšku jej priemernej mzdy u žalovaného, ona týmto iba navrhovala, aby súd vyzval žalovaného v rámci
jeho edičnej povinnosti na predloženie výplatných pások žalobkyne za rozhodné obdobie za účelom
výpočtu priemernej mzdy.

8. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní v celom rozsahu zotrval na
písomných podaniach žalovaného učinených v prejednávanom spore, keď poukázal na to, že žaloba je v
celom rozsahu nedôvodná, nakoľko sa žalobkyňa neoprávnenou distribúciou vajec dopustila porušenia
viacerých právnych predpisov a žalovaný postupoval voči žalobkyni ešte zhovievavo, keď s ňou iba
ukončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru a nepodal trestné oznámenie,

keď neoprávnená distribúcia, ako aj scudzovanie vajec vo vlastníctve žalovaného, by podľa názoru
žalovaného zakladalo aj dôvodnosť pre podanie trestného oznámenia, keďže žalobkyňa sa dopustila
konania spočívajúceho v predaji vajec neznámym osobám.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,

keď na základe takto vykonaných dôkazov v spojení so skutkovými tvrdeniam strán sporu dospel k
nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam. Dňa 29.07.2009 uzatvoril žalovaný v právnom postavení
zamestnávateľa so žalobkyňou v právnom postavení zamestnankyne pracovnú zmluvu s dojednaným
dňom nástupu do práce 01.08.2009. V predmetnej pracovnej zmluve je dojednaný druh a charakteristika
práce žalovanej ako „robotníčka“, keď v časti „miesto výkonu práce“ je uvedené „triedička vajec, chov

hydiny“. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.12.2009, s dojednanou skúšobnou
dobou na 3 mesiace. V zmysle Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 28.12.2009 bol pracovný
pomer žalobkyne predĺžený na dobu určitú do 31.12.2010. Z Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa
29.07.2009, ktorý bol uzatvorený dňa 02.01.2020 mal súd preukázané, že pracovný pomer žalobkyne
k žalovanému v danom čase trval, čo medzi stranami ani nebolo sporné. Z bodu 10 Pracovnej

zmluvy zo dňa 29.07.2009 vyplýva, že žalobkyňa súhlasila s preradením na inú prácu podľa potreby
zamestnávateľa. Z dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 08.04.2015, ako aj z dohody o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 14.09.2015 vyplynulo, že žalobkyňa vykonávala prácu v maloobchodnej predajni
Pod stanicou 51, Horná Štubňa s pracovným zaradením predavačka na zastupovanie. Z elektronických
správ z 23.01.2020, 13.02.2020 a 30.01.2020 vyplynulo, že žalobkyňa vykonávala aj práce rozvozárky.

Listom zo dňa 04.03.2020 označeným ako oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
adresovaným žalobkyni, jej žalovaný oznámil, že z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny
s ňou v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) ZP okamžite končí pracovný pomer, ktorý vznikol na základe
pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.08.2009. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
je v uvedenom oznámení uvedené, že „...Podľa zistenia zamestnávateľa ste viackrát protiprávne v

priebehu pracovného pomeru, až do dňa 28.02.2020 vykonali distribúciu vajec z farmy našej spoločnosti
tretím osobám, ktoré neboli riadnymi - evidovanými odberateľmi našej spoločnosti, ktorú činnosť ste
vykonali v rozpore s kontrolou výrobkov živočíšnej prvovýroby a dohľadom nad pôvodom takýchto
výrobkov, v rozpore so zákonom č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, zákonomč.337/1998Z.z.oveterinárnejstarostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov a zákonom č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, čím ste sa
dopustili závažného porušenia pracovnej disciplíny“. Listom zo dňa 06.03.2020 žalovanému doručeným

dňa 09.03.2020 žalobkyňa žalovanému oznámila, že s ukončením pracovného pomeru nesúhlasí a
skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní alebo na zmene
dôvodu rozviazania pracovného pomeru.

10. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru podľa § 77 je podľa

§ 137d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobou o určenie právnej skutočnosti. Z listiny
„Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ zo dňa 04.03.2020 mal súd preukázané,
že žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy dňa
01.08.2009 podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podľa § 68
ods. 1 a 2 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy,
ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin a b) porušil závažne pracovnú

disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia
ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 ZP. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny
úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje

k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a
obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a musí
byť doručené. Zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v ZP, ktorý v ňom musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (porovnaj § 70 ZP), a musí byť vopred
prerokované príslušným odborovým orgánom (porovnaj § 74 ZP). S nesplnením náležitostí okamžitého

skončenia pracovného pomeru prezumovaných § 70 ZP zákon spája neplatnosť tohto právneho úkonu.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť súčasne v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.

11. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že v prejednávanom
spore nie je jasne, určito a zrozumiteľne skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru v oznámení o okamžitom skočení pracovného pomeru zo dňa 04.03.2020. Z formulácie „podľa

zistenia zamestnávateľa ste viackrát protiprávne v priebehu pracovného pomeru až do dňa 28.02.2020
vykonali distribúciu vajec z farmy našej spoločnosti tretím osobám, ktoré neboli riadnymi - evidovanými
odberateľmi našej spoločnosti, ktorú činnosť ste vykonali v rozpore s kontrolou výrobkov živočíšnej
prvovýroby a dohľadom nad pôvodom takýchto výrobkov...“ možno výkladom primárne vyvodiť, že
žalobkyňa mala viackrát protiprávne vykonať distribúciu vajec z farmy žalovaného tretím osobám.

Z hľadiska časového však tieto protiprávne konania nie sú nijakým spôsobom konkretizované, keď
konkretizácia ohraničená časom trvania pracovného pomeru, t.j. od 01.08.2009 do 28.02.2020 (t.j.
celé obdobie trvania pracovného pomeru) nespĺňa podmienku určitosti tak, ako ju prezumuje § 70 ZP.
Z uvedenej formulácie nemožno vyvodiť konkrétny čas ani jedného protiprávneho konania a z tejto
formuláciemožnovyvodiťibačasovéohraničenie(trvajúcecca10rokova7mesiacov),počasktoréhosa

mala žalobkyňa dopúšťať protiprávneho konania. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom protiprávneho
konania (tak, ako to možno vyvodiť zo samotnej formulácie uvedenej v okamžitom skončení pracovného
pomeru)niejeplynulédlhodobévytvorenieprotiprávnehostavu,zaktorýbyžalobkyňamalazodpovedať,
ale majú ním byť viaceré samostatné útoky, ktoré v prípade, ak o nich mal žalovaný vedomosť,
mohol v okamžitom skončení pracovného pomeru časovo vymedziť, čo však neučinil. Popri vyššie

uvedenej absencii časového vymedzenia porušenia pracovnej disciplíny súd upriamuje pozornosť aj
na jej neurčité vecné vymedzenie. Z popisu porušenia povinností žalobkyne totiž nevyplýva, v čom
má spočívať protiprávne konanie, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť, keď z formulácie „protiprávne
vykonanie distribúcie vajec z farmy našej spoločnosti tretím osobám, ktoré neboli riadnymi - evidovanými
odberateľmi spoločnosti...“ nevyplýva ani len to, v čom žalovaný vzhliadol ním deklarovanú protiprávnu

distribúciu vajec tretím osobám. Z uvedenej formulácie nie je vôbec možné vyvodiť, v čom mala
táto distribúcia spočívať a uvedená formulácia prezumuje rôzne od seba odlišné konania, ktorých sa
žalobkyňa mala dopúšťať. Z uvedenej formulácie nie je možné vyvodiť, či sa žalobkyňa mala dopúšťať
tohto konania vo svojom mene alebo v mene spoločnosti, ani či sa uvedená distribúcia mala týkaťdistribúcie konečným spotrebiteľom cez maloobchodnú sieť, veľkoobchodnú sieť, príp. odovzdania
vajec jej rodinným príslušníkom alebo známym. Uvedené skutočnosti však majú tak zásadný význam
na posúdenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, že bez ich jasného, určitého a

zrozumiteľného vyjadrenia nie je možné ani len posúdiť a konkretizovať povahu konania, ktorého
sa mala žalobkyňa v zmysle tvrdení žalovaného dopustiť. Žalovanému nič nebránilo, aby pri zistení,
že žalobkyňa sa dopúšťala protiprávneho konania dostatočne objasnil povahu tohto konania, a toto
jasne, určite vyjadril v okamžitom skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
vyjadrenie žalobkyne, ktorá na pojednávaní poukázala na to, že ona sa žiadnej neoprávnenej distribúcie

nedopúšťala a ona nikdy nekonala inak ako v zmysle pokynov svojho nadriadeného, pričom ona nemala
vedomosť o tom, ako by mohla porušiť povinnosti pri distribúcii vajec. Bez ohľadu na uvedené súd
poukazuje na to, že žalovaný ani na pojednávaní bližšie nekonkretizoval dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru, keď jeho vyjadrenie v rámci záverečnej reči „ ... tak je priebeh krádeže, alebo
teda falošnej distribúcie slušne povedané ...“ iba umocňujú pochybnosti o tom, z akého skutočného
dôvodu žalovaný so žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer, keď uvedené vyjadrenie je potrebné

chápať v kontexte, že celé šetrenie žalovaného smerovalo k zisteniu nezrovnalostí ohľadne počtu
vyprodukovaných vajec určených na rozvoz.

12. S poukazom na nedostatočné vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktoré bez ďalšieho zakladali dôvod na konanie o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,

súd vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie, nakoľko vykonanie ďalšieho dokazovania by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania a nemohlo by priniesť iné rozhodnutie vo veci. Súd opätovne
poukazujenato,žedôvodokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerutak,akojevymedzenývoznámení
o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 04.03.2020 nemožno vzhľadom na jeho neurčitosť
posúdiť z hľadiska možného porušenia pracovných povinností zo strany žalobkyne a jeho závažnosti,

prípadne, či porušenie týchto povinností zo strany malo úmyselné alebo nedbanlivostné. Navyše pokiaľ
žalovaný navrhol na pojednávaní vykonanie dôkazu prehratím audiozáznamu, súd tento návrh na
vykonanie dôkazu zamietol, nakoľko tento dôkaz nebol reakciou žalovaného na zmenenú skutkovú,
resp. právnu argumentáciu vyvolanú žalobkyňou ako zamestnankyňou na pojednávaní, na ktorú ako
slabšiu stranu sporu sa zásada sudcovskej koncentrácie nevzťahuje, keď žalovanému nič nebránilo

predložiť tento dôkaz v rámci postupu podľa § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

13. Vzhľadom na uvedené závery súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany žalovaného ako zamestnávateľa so žalobkyňou ako zamestnankyňou je neplatné.

14. Z dôvodu účelnosti súd primárne rozhodol o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, t.j.
o časti predmetu konania čiastočným rozsudkom a o ďalšom nároku (nárokoch) rozhodne v konečnom
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.