Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8019200293.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Moniky Tobiášovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v právnej veci žalobcu
LEGATOs Recovery k.s. (pôvodne PERSPECTA Recovery, k.s.), so sídlom Mierová 650/56 Bratislava
- mestská časť Ružinov 821 05, IČO: 47 256 184, správca konkurznej podstaty úpadcu BIO
INVESTMENTS s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom 158 Lukov 08605, IČO: 44 162 626, proti žalovanému
Daňovému úradu Prešov, pobočka Bardejov, Partizánska 3014, 085 28 Bardejov, o preskúmanie
zákonnosti oznámenia žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 25. februára 2019 Číslo:
XXXXXXXXX/XXXX, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Závery správnych orgánov

1. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov vydal dňa

25.02.2019 pod č. XXXXXXXXX/XXXX oznámenie o použití preplatku, v ktorom žalovaný oznámil, že v
zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Daňovýporiadok)časťpreplatkuvovýške2291,59Eur,
ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 22.12.2018 vo výške 2658,24 Eur za zdaňovacie obdobie
september 2018 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 681,83
Eur za zdaňovacie obdobie január 2014 splatného 23.9.2016; čiastočnú úhradu daňového nedoplatku
na dani z pridanej hodnoty vo výške 1609,76 Eur za zdaňovacie obdobie február 2014 splatného dňa

23.9.2016. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.02.2019.

2. Ďalej z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane Daňový úrad
Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, rozhodnutím č.XXXXXXXXX/XXXX z 3.8.2016 určil platiteľovi dane
z pridanej hodnoty BIO INVESTMENTS s.r.o., Lukov 158, 086 05 Lukov, IČO: 44 162 626 rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 25000,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2016.

II.Žalobné dôvody

3. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal nezákonnosť tohto opatrenia žalovaného v súvislosti so

započítaním preplatku vo výške 2291,59 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 22.12.2018 vo
výške 2658,24 Eur za zdaňovacie obdobie september 2018 na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku
nadanizpridanejhodnotyvovýške681,83Eurzazdaňovacieobdobiejanuár2014splatného23.9.2016.
Napadnuté oznámenie žalovaného považoval žalobca v celom rozsahu za nezákonné a tvrdil, že bol
týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach, keďže došlo k zmene výšky daňového nedoplatku

vyplývajúceho z predpisov hmotného práva a zániku práva na vyplatenie nadmerného odpočtu.

4. Čo sa týka žalobných námietok uviedol, že s účinnosťou od 12.02.2019 bol na majetok úpadcu:
BIO INVESTMENTS s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom 158 Lukov 08605, IČO: 44 162 626 vyhlásený
konkurz. Z uvedeného dôvodu postup uplatňovania práv a pohľadávok v konkurze podlieha prednostne
špeciálnej úprave zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

5. Žalobca uviedol, že žalovaný si v konkurze prihláškou uplatnil pohľadávky a to v sume 66675,48
Eur s právnym dôvodom vzniku- rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.8.2016, ktorá predstavuje
čiastočne neuhradený rozdiel nadmerného odpočtu v sume 66675,48 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2014. Predmetná pohľadávka bola správcovi doručená dňa 8.3.2019.

Žalobca uviedol, že žalovaný si pohľadávku- daňový nedoplatok týkajúci sa obdobia január 2014 v
konkurze vôbec neuplatnil, pričom podľa názoru žalobcu bol žalovaný oprávnený na realizáciu zápočtu
až po riadnom prihlásení svojej pohľadávky, teda od momentu vyhlásenia konkurzu žalovaný nebol
oprávnený na základe vlastnej úvahy rozhodovať o kompenzácií pohľadávok. Uviedol, že samotná
skutočnosť, že daňové konanie pokračuje neznamená, že správca môže autonómne rozhodovať o

uspokojení jeho pohľadávok. Uviedol, že do vyhlásenia konkurzu je správca dane povinný konať v
súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z.. Žalobca uviedol, že z napadnutého oznámenia nevie zistiť, kedy
pohľadávkažalovanéhovzniklaaanidokonkurzunebolidoloženélistiny,zktorýchbynárokžalovaného-
daňový nedoplatok úpadcu za január 2014 vyplýval. Poukázal na ustanovenie § 158 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z., v zmysle ktorého po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca

dane postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 7/2005 Z.z.. Záverom žalobca dodal, že
dotknutý preplatok je majetkom podliehajúcim konkurzu, s ktorým môže nakladať správca konkurznej
podstaty a ktorého použitie na úhradu pohľadávok proti podstate určuje správca konkurznej podstaty.
V súvislosti s povahou a následkami inštitútu použitia pohľadávky na úhradu daňového nedoplatku
žalobca uviedol, že vo veci sa jedná o inštitút započítania pohľadávok, ktorý je v konkurze limitovaný

ustanovením § 54 zákona č. 7/2005 Z.z. Poukazujúc na uvedené má žalobca za to, že žalovaný
realizoval započítanie pohľadávok v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z.,
keď proti pohľadávkam úpadcu z preplatkov/nadmerných odpočtov pred vyhlásením konkurzu (do
11.2.2019 vrátane) započítal pohľadávky bez toho, aby boli v konkurze riadne prihlásené podľa §
28 zákona č. 7/2005 Z.z. alebo podľa ustanovenia § 87 ods. 7 zákona č 7/2005 Z.z.. Žalobca sa z

opatrnosti domnieva, že pohľadávka žalovaného za január 2014 vznikla po vyhlásení konkurzu, čo
činí zápočet za nezákonný aj pre rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Použitie
preplatkov/nadmerných odpočtov uvedených vyššie je zo zákona vylúčené, t.j. oznámenia správcu dane
sú výsledkom nezákonných a svojvoľných opatrení správcu dane, ktoré majú za následok individuálne
uspokojenie účastníka konkurzného konania v rozpore so zákonom. Postup a rozhodovanie správcu

dane ukracuje ostatných prihlásených veriteľov ako aj veriteľov pohľadávok proti podstate a úpadcovi-
daňovému subjektu spôsobuje škodu.

6. Vzhľadom na uvedené následne žiadal, aby správny súd žalobou napádané oznámenie zo dňa
25.2.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.7.2019 uviedol, že s účinnosťou od
12.2.2019 bol na majetok úpadcu v reštrukturalizácií vyhlásený konkurz. Správca dane pred vyčíslením
daňovýchnedoplatkovdotknutéhodaňovéhosubjektupreprihláseniepohľadávokvkonkurzevykonalna
dani z pridanej hodnoty údržbu účtu, keďže na ňom evidoval daňové nedoplatky aj preplatky splatné dodátumu vyhlásenia konkurzu, čím finálne vyčíslil skutočnú výšku daňových nedoplatkov úpadcu ku dňu
vyhlásenia konkurzu. Vyššie uvedené započítanie sa dotklo preplatku vo výške 2291,59 Eur, daňového
nedoplatku v sume 681,83 Eur splatného dňa 23.9.2016 (zvyšok rozdielu v sume nadmerného odpočtu

podaňovejkontroleDPHzazdaňovacieobdobiejanuár2014vpôvodnejsume25.000,-Eur)adaňového
nedoplatku v sume 70.000,- Eur splatného dňa 23.9.2016 (zvyšok rozdielu v sume nadmerného odpočtu
po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 v pôvodnej sume 80000,- Eur), ktoré boli
spôsobilé na započítanie v súlade so zákonom o konkurze a ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi SR. Podľa § 54 ods. 1 zákon o konkurze proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení

konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. V
zmysle ods. 4 cit. ustanovenia započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Poukazujúc na uvedené
žalovaný mal za to, že na započítanie sú navzájom spôsobilé pohľadávky, ktoré vznikli úpadcovi pred
vyhlásením konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá taktiež vnikla pred vyhlásením konkurzu.
Správca dane časť preplatku vo výške 2291,59 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa
22.12.2018 vo výške 2658,24 Eur za zdaňovacie obdobie september 2018 použil na úhradu daňového

nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 681,83 Eur za zdaňovacieho obdobie január 2014
splatného dňa 23.9.2016 a čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške
1609,76 Eur za zdaňovacie obdobie február 2014 splatného dňa 23.9.2016, o čom vydal oznámenie
o použití daňového preplatku č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.2.2019. Žalovaný uviedol, že keďže
zvyšok rozdielu v sume nadmerného odpočtu po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január

2014 vo výške 681,83 Eur bol vyššie uvedeným spôsobom vyrovnaný, správca dane ho ďalej neevidoval
medzi daňovými nedoplatkami úpadcu a preto k prihláške pohľadávok do konkurzu nedoložil ako prílohu
rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.8.2016, ktorým bol dotknutému daňovému subjektu určený
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 25.000,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2014. Na
základe uvedeného žalovaný mal za to, že postupoval v súlade so zákonom.

IV.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike zo dňa 21.2.2020 uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, nakoľko
pohľadávka žalovaného nebola v konkurze uplatnená vôbec, čo žalovaný vo vyjadrení aj potvrdil,
keďže uviedol, že pohľadávku na daňovom nedoplatku v sume 681,83 Eur za január 2014 si v
konkurze neuplatnil. Zotrval na svojom závere, že momentom vyhlásenia konkurzu bol žalovaný povinný
postupovať v súlade s ustanovením § 158 ods. 5 Daňového poriadku a teda podľa osobitného predpisu

ktorým je zákon o konkurze a reštrukturalizácií. Samotná skutočnosť, že daňové konanie pokračuje
podľa názoru žalobcu neznamená, že správca dane môže autonómne rozhodnúť len podľa daňových
predpisov ale je povinný postupovať podľa § 54, § 28, § 44, § 87 a § 100 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. Žalobca poukázal na to, že zápočet pohľadávok bol oznámený v zmysle oznámenia č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 25.2.2019 až 28.2.2019, t.j. takmer 2 týždne po vyhlásení konkurzu, pričom

oznámenie o použité preplatku sa uskutočňuje post factu, čím sa napĺňa len informačná povinnosť.
Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval na to, že započítanie realizované žalovaným bolo uskutočnené
v rozpore s ustanovením § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého nie je možné započítať
pohľadávky, ktoré v konkurze neboli riadne prihlásené. Aj keby žalovaný splnil časové podmienky
započítateľnosti pohľadávok podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., nebolo možné od vyhlásenia

konkurzu pohľadávku žalovaného so vznikom pred vyhlásením konkurzu v sume 681,83 Eur započítať
na pohľadávku úpadcu so vznikom pred vyhlásením konkurzu, nakoľko žalovaný si v konkurze svoju
pohľadávku vôbec neuplatnil. Takéto započítanie pohľadávok je v rozpore so zákonom. Pre nesplnenie
podmienok započítania podlieha suma preplatku 681,83 Eur konkurzu ako majetok, ktorým môže
disponovať len správca a ktorý bude rozdelený veriteľom na základe rozvrhu výťažku. Uspokojenie

pohľadávky žalovaného na DPH v sume 681,83 Eur za január 2014 je uspokojením v rozpore s
ustanovením § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. Na záver uvádzame, že v súlade so zásadami dobrej
správy správca dane nesmie uprednostniť hocaký výber daní ale iba správny výber daní, k čomu mu
má domáhať oprávnenie za týmto sledovaným účelom použiť najvhodnejšie prostriedky. Správca dane
však vo vyššie uvedených postupoch a opatreniach svoje oprávnenie zneužíva a postupuje v rozpore

so zásadou legality.

V.Skutkové a právne argumenty správneho súdu

9. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať

ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy.

11. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak
osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal

rozhodnutie alebo opatrenie.

12. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, v správnej žalobe sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo

opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

13. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.; pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje
podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa §
55 ods. 6 a 7.

15. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.; správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú

podľa odseku 4 použije v tomto poradí:
a)na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
b)na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,

c)na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti
v čase prijatia platby,
d)na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového
nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na
iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

16. Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z.; ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových
pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových
výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije
na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa

odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na
daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad
alebo colný úrad.

17. Podľa § 55 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z.; použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane

oznámi daňovému subjektu.

18. Podľa § 55 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z.; za deň platby sa považuje pri použití daňového preplatku
podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia
lehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

19. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1
alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu
preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a
na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na
podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku

daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca
dane rozhodnutie nevydáva.

20. Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.; daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a
reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

21. Podľa § 158 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje
za záväzok.

22. Podľa § 158 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.; ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia

konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po
začatí reštrukturalizačného konania.

23. Podľa § 158 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.; záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu

alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí
reštrukturalizačného konania.

24. Podľa § 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.; po vyhlásení konkurzu alebo po povolení

reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu
vydania žalobou napádaného opatrenia (k 25.02.2019); (ďalej len „zákon o konkurze“ alebo „zákon č.
7/2005 Z.z.“) proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať

pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené
pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

26. Podľa § 54 ods. 4 zákona o konkurze, započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

27. Podľa § 44 ods. 3 zákona o konkurze, pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas
konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi,
záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

28. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.; ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá

sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho
konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

29. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.; pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa
v konkurze uplatňuje prihláškou.

30. Podľa § 87 ods. 7 zákona č. 7/2005 Z.z.; pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na
požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate,
vrátane poradia.

31. Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.; pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto
zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a
pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti
žiadnej úpadcovej pohľadávke.

32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.; podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy
neustanovujú inak.33.Správnysúd,savprvomradezaoberalotázkou,čižalobounapádanéopatreniežalovanéhopodlieha
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

34. Aj keď správna žaloba smeruje proti „oznámeniu“, súd poukazuje o.i. na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžf/17/2016-64 zo dňa 26.10.2016, v ktorom bola riešená obdobná vec
a kde najvyšší súd uzavrel: „Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití časti nadmerného
odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať
to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj

sprostredkovane práva alebo povinnosti.“

35.Oznámeniežalovanéhojeajnaprieksvojejneformálnejpovaherozhodnutímsúčinkamivmajetkovej
sfére žalobcu a ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, daňový subjekt musí mať možnosť domáhať
sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

36. Rovnako nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 91/2016-74 zo dňa 17.05.2016
o.i. skonštatoval, že „rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú
správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej
správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve,

zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty
terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné
pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú
súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt znamená v súlade s
rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé

jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo
zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb.

37. V § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu
verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo

môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.

38. V preskúmavanej veci z oznámenia žalovaného, vydaného v súlade s § 79 ods. 1 a 7 Daňového
poriadku jednoznačne vyplýva, že preplatok na dani z pridanej hodnoty vo výške 2658,24 Eur za

zdaňovacie obdobie september 2018, ktorý vznikol dňa 22.12.2018, sa v časti 681,83 Eur použije na
úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 681,83 Eur, za zdaňovacie obdobie
január 2014, splatného 23.9.2016 a časť vo výške 1609,76 Eur za zdaňovacie obdobie február 2014,
splatného 23.9.2016. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k vráteniu tejto sumy žalobcovi podľa § 79
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Oznámenie žalovaného o použití platieb na čiastočnú

úhradu daňového nedoplatku je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Iný postup by bol
v rozpore so zásadou denegatio justitie - odopretie spravodlivého súdu, ktorú zohľadňuje aj Ústava
Slovenskej republiky v čl. 46 a znamenalo by to porušenie základného práva na súdnu ochranu uvedenú
v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo je zrejmé aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
z17.05.2016sp.zn.III.ÚS91/2016.„Pokiaľsúdvsprávnomsúdnictveodmietnevecneprejednaťžalobu

podľa § 247 a nasl. O.s.p. smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal
zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k
takému žalobcovi.“ (Porovnaj rozsudok NS SR pod sp. zn. 1Sžf 20/2016 zo dňa 15.12.2017.).

39. Čo sa týka veci samej a žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné najskôr poukázať

na skutočnosť, že spoločnosti BIO INVESTMENTS s.r.o. v reštrukturalizácii vznikol daňový nedoplatok
na dani z pridanej hodnoty za január 2014 v sume 25000,- Eur na základe rozhodnutia správcu dane,
Daňového úradu prešov, pobočka Vranov nad Topľou č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.8.2016, pričom v
čase vzniku daňového preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 , t.j.
22.12.2018, správca dane evidoval predmetný daňový nedoplatok za zdaňovacie obdobie január 2014

už iba v sumu 681,83 Eur. Čo sa týka daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie február 2014, tento
vznikol v pôvodnej výške 80.000,- Eur, pričom ku dňu 22.12.2018 tento predstavoval sumu 70.000,- Eur.
Dňa 22.12.2018 vznikol spoločnosti BIO INVESTMENTS s.r.o. v reštrukturalizácii na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 daňový preplatok vo výške 2.658,24 Eur, ktorý správcadane použil na úhradu vyššie uvedených nedoplatkov postupom podľa § 79 ods. 1 v spojení s § 55 ods.
6 zákona č. 563/2009 Z.z..

40. V súvislosti s vyššie uvedeným je nevyhnutné poukázať na ustanovenie § 55 ods. 12 zákona č.
563/2009 Z.z., v zmysle ktorého sa pri použití daňového preplatku podľa § 79 zákona č. 563/2009 Z.z. za
deň platby považuje deň vzniku daňového preplatku. Vzhľadom k tomu, že podľa vyjadrení žalovaného
daňový preplatok na DPH za september 2018 vznikol dňa 22.12.2018, uvedeným dňom došlo k
vyššie špecifikovanej úhrade zvyšku daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie január

2014 v sume 681,83 Eur a čiastočnej úhrade daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie
február 2014 v sume 1609,76 Eur. Správca dane si napadnutým oznámením plnil povinnosť stanovenú
Daňovým poriadkom v ustanovení § 55 ods. 9, avšak uvedené oznámenie má len deklaratórnu povahu,
teda uvedeným oznámením sa daňovému subjektu iba dáva na vedomie, že správca dane použil
daňový preplatok na účely uvedené v oznámení. Vzhľadom na uvedené je právne irelevantné, či
uvedené oznámenie je datované k 25.2.2019, teda v čase kedy bol na majetok spoločnosti BIO

INVESTMENTS s.r.o. v reštrukturalizácii vyhlásený konkurz, nakoľko žalobca namieta nezákonnosť
započítania pohľadávok, ku ktorému však v zmysle citovaného ustanovenia § 55 ods. 12 zákona č.
563/2009 Z.z. došlo ku dňu vzniku daňového preplatku a to ku dňu 22.12.2018, teda v čase, kedy na
majetok spoločnosti BIO INVESTMENTS s.r.o. v reštrukturalizácii ešte konkurz vyhlásený nebol.

41. Poukazujúc na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so
zákonom, ak daňový preplatok, ktorý vznikol pred vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti BIO
INVESTMENTS s.r.o. v reštrukturalizácii postupom podľa § 79 ods. 1 v spojení s §55 ods. 6 zákona
č. 563/2009 Z.z. použil na úhradu daňových nedoplatkov predmetnej spoločnosti, ktoré taktiež vznikli v
čase pred vyhlásením konkurzu. Je nevyhnutné mať na zreteli, že Daňový poriadok výslovne stanovuje

postup správcu dane pri vzniku daňového preplatku, pričom správca dane je povinný najskôr postupovať
podľa § 55 ods. 6 a 7 až následne môže na žiadosť daňového subjektu preúčtovať daňový preplatok
na nesplatný preddavok na daň alebo daňový preplatok vrátiť v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti
o jeho vrátenie.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho
posúdenia veci žalovaným a porušením ustanovení §§ 54, 28, 44 87 a 100 zákona č. 7/2005 Z.z. , sú
právne irelevantné, keďže k zániku daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie január 2014
a čiastočnému zániku daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške
1609,76 Eur došlo dňom splatnosti daňového preplatku, teda pred vyhlásením konkurzu, preto na vec

nebolo možné aplikovať ním citované ustanovenia zákona č . 7/2005 Z.z..

43. S poukazom na ustanovenie § 190 Správneho súdneho poriadku správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

44. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku
tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov
konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169
Správneho súdneho poriadku.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.
1 Správneho súdneho poriadku)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné bodymožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,
ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).