Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. september 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3P/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200400
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619200400.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny v Y., dieťa rodičov: G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/X, Y. a Ľ. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XXXX/X, Y., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody D. Q. T., za účasti Prokurátora
Okresnej prokuratúry Y., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na určenie povinnosti
matke informovať otca o mal. dieťati, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 8Nc 4/03-10 zo dňa 21.10.2003 tak, že zvyšuje výživné
otca na maloletého A. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 700,-Sk na sumu 70,00 € mesačne s účinnosťou od

26.2.2019, ktoré je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 26.2.2019 do 31.8.2020 na maloletého A. vo výške 1.267,50
€ je otec povinný platiť v 35,00 € mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 26.2.2019 domáhala zvýšenia výživného otca na mal.
A. zo sumy 700,- Sk na sumu 70,- € mesačne. V návrhu uviedla, že otec na výživu maloletého prispieval
nepravidelne, mal. A. navštevuje strednú školu - Y. T. Y., odbor Č., sú zvýšené výdavky na jeho výživu.
Podaním zo dňa 17.4.2019 navrhla matka zvýšiť výživné na mal. A. na sumu 200,- € z dôvodu veľmi
ťažkej životnej situácie, so synom majú existenčné problémy.

2. Otec sa k návrhu vyjadril listom zo dňa 10.6.2019, v ktorom súhlasil so zmenou rozsudku, aby mu
bola určená vyživovacia povinnosť, a to minimálna, čo je 30% zo sumy životného minima, a to najmä
z dôvodu, že mu je uložený nepodmienečný trest vo výmere 7 rokov, a teda je mu reálne bránené si
plniť vyživovaciu povinnosť, v danej situácii je suma, ktorú žiada matka nereálna z dôvodu, že nie je
pracovne zaradený. Vyjadrenie otca obsahovalo aj návrh, aby mu matka každý mesiac, vždy k 15. dňu
zaslala v písomnej podobe informovanie o maloletom A., najmä o školských výsledkoch, mimoškolských
aktivitách, o zdravotnom stave.

3. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné otca na mal. dieťa primerane zárobkovým možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov a opodstatneným potrebám dieťaťa.4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správami od Y. Y. Y..N..K.., U., Z. Q. Y..N..K.., U.,
Ústav na výkon trestu odňatia slobody D. Q. T., správou z prešetrenia pomerov, potvrdením od Sociálnej
poisťovne Y., pripojeným spisom Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/92/2019, najmä rozsudkom

Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc 4/03-10 zo dňa 21.10.2003 a zistil tento stav veci:

5. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc 4/03-10 zo dňa 21.10.2003 bol na základe rodičovskej
dohody mal. A. zverený do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. A. sumou 700,- Sk
mesačne od 21.10.2002. V čase tejto úpravy bola matka nezamestnaná, poberala rodičovský príspevok

a doplatok sociálnych dávok, iné vyživovacie povinnosti nemala, otec bol nezamestnaný, neevidovaný,
pracoval brigádne, iné vyživovacie povinnosti nemal.

6. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 142,80 € mesačne. Jej výsluchom súd zistil,
že finančná situácia rodiny je veľmi zlá, poberá len invalidný dôchodok, prídavky na dieťa 24,95 €,
inak nepoberá nič. Nájom platí v sume 150,- € mesačne, 35,- € za elektrinu, za popolnice by mala

platiť 5,- € mesačne, exekútorovi 5,- € mesačne, má dve pôžičky, ktoré nie je schopná platiť. Maloletý
chodí do 2. ročníka Y., má duálne vzdelávanie, jeden týždeň má teóriu, vtedy mu platí 15,- € za obedy
mesačne a jeden týždeň chodí na prax ako Č., tam má obedy, za prax dostáva nejakých 50,- € z čoho
si sám platí oblečenie, topánky, je zdravý, venuje sa futbalu. Výživné preto navrhla zvýšiť na 100,- €
mesačne. K právu otca na informácie uviedla, že otec, tak ako môže z výkonu trestu, raz za mesiac

volá so synom, s ňou nekomunikuje, pričom ho nezaujíma, či majú čo do úst. Tiež uviedla, že tak ako
navrhuje otec písomné informácie raz do mesiaca je pre ňu veľmi zaťažujúce, má zdravotné problémy
a iné problémy, ktoré musí riešiť. Otec sa nachádza vo výkone trestu za týranie voči jej osobe ako
aj maloletého, odsúdený bol na 7 rokov. Na ostatnom pojednávaní matka uviedla, že otec výživné od
podania návrhu neplatí, žiadala výživné zvýšiť od podania návrhu. Čo sa týka informovania o dieťati,

prebieha to tak, že s otcom asi raz do mesiaca telefonujú, syn mu však niekedy nezoberie telefón,
nakoľko minule chcel otec, aby mu poslal fotku aké má svaly, pokiaľ vedela, na zdravotný stav a školu
sa ho nepýta, zaujíma ho či chodí športovať. Syn chodil aj na brigádu, tiež má svoje povinnosti, takže
nemá čas sa chodiť niekam fotiť. Matka nikdy nebránila informovaniu otca o dieťati.

7. Otec bol zamestnaný u Y. Y. Y..N..K.., U., kde bol zamestnaný od 18.4.2018 do 21.5.2018, z toho mal
absenciuod2.5.2018do21.5.2018,kedymubolukončenýpracovnýpomerzdôvoduhrubéhoporušenia
za nenastúpenie na pracovisko. Ak by u nich pracoval mal by určite minimálnu mzdu podľa platnej
legislatívy, čo činí 580,- € v hrubom, nakoľko by vykonával iba pomocné stavebné práce. Od 14.7.2016
do 20.2.2017 a od 14.12.2017 do 2.2.2018 bol otec zamestnaný v spol. Z. Q. Y..N..K.., U.. V prvom

prípade bol pracovný pomer okamžite skončený zo strany zamestnávateľa pre porušenie pracovnej
disciplíny a v druhom prípade bol zo strany zamestnávateľa skončený pracovný pomer v skúšobnej
dobe. Ak by zamestnanec pracoval v súčasnej dobe, jeho fiktívny zárobok mesačne by bol min. 764,70
€ brutto, bez variabilnej zložky mzdy a príplatku za zmennosť. V mesiaci december 2019 bol priemerný
zárobok na príslušnej pozícii 974,38 € brutto. Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody D.

Q. T. otec nie je pracovne zaradený. Výsluchom otca dožiadaným súdom súd zistil, že bol odsúdený
na 7 rokov nepodmienečne, v súčasnosti vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav a málo príležitostí na
prácu nie je zaradený do práce. Je nemajetný, úplne bez príjmu, preto nie je schopný plniť si vyživovaciu
povinnosť vo výške 200,- €, výška je pre neho likvidačná a nereálna. So zvýšením výživného nesúhlasil.
Vyživovaciu povinnosť má len na syna A., dával mu niekedy 30,- € alebo 50,- €, teraz nič, lebo je bez

príjmu. Od podania návrhu výživné neplatí, lebo je vo výkone trestu. Poukázal na čl. 6 ods. 2 CSP, v
zmysle ktorého žiadal, aby ho súd zaviazal prispievať na výživné sumou minimálneho výživného, tiež
žiadal, aby súd zaviazal matku na poskytovanie písomných informácií o dieťati.

8. Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov uviedol, že mal. A. pochádza z partnerského

vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, matka so synom obýva mestský nájomný byt - garzónku. Matka má zhoršený zdravotný
stav, je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Mal. A. navštevuje 2. ročník Y. Y., dosahuje
priemerné vyučovacie výsledky, venuje sa futbalu. Matke vypomáhajú ľudia formou nákupu potravín
alebo materiálnych vecí, nemá žiadnu bližšiu rodinu, ktorá by jej mohla pomôcť, výživné navrhla v sume

100,- € mesačne.

9. Prokurátor uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo dôvodnosť podania návrhu na zvýšenie
výživného, navrhol prihliadať na aktuálne príjmové možnosti otca s následnou možnosťou v budúcnostizvýšiť opätovne výživné, keď bude prepustený z výkonu trestu. Pokiaľ ide o návrh otca, vykonané
dokazovanie preukázalo, že tento nie je dôvodný a v najlepšom záujme maloletého je, aby akékoľvek
poskytovanie informácií bolo na dobrovoľnej báze, keďže vek maloletého mu umožňuje rozhodnúť o

tom, aké informácie poskytne otcovi, pričom matka mu v tom nijak nebráni.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

14. Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle

§ 78 Zákona o rodine prišlo k zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia
o výške výživného pre maloleté dieťa. Od rozhodnutia, ktorým bolo rozhodované o výške výživného pre
mal. dieťa ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci, uplynula doba takmer 17 rokov. Za uvedenú
dobu sa podstatne zmenili pomery na strane dieťaťa a na strane rodičov. Mal. A. mal pri určení výživného
len jeden rok, v súčasnosti navštevuje strednú školu, čím náklady na jeho výživu preukázateľne vzrástli,

a to či už vzhľadom na vývoj cien v spoločnosti, ale najmä vzhľadom na vek dieťaťa a s ním súvisiace
náklady na uspokojovanie základných funkcií ako strava, oblečenie, ale aj nákladov na štúdium a
záujmové aktivity. U matky je finančná situácia naďalej zložitá, jej príjem je v súčasnosti len invalidný
dôchodok a prídavky na dieťa. Otec je síce t.č. bez príjmu, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, súd však s prihliadnutím na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri zvýšení výživného

zobral do úvahy aj plnenie si pracovných úloh u zamestnávateľov pred nástupom do výkonu trestu, kedy
s ním zamestnávatelia dvakrát skončili pracovný pomer pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny, raz
bol pracovný pomer ukončený v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Uvedené konania súd vyhodnotil
tak, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku, nakoľko ak by
pracoval u posledného zamestnávateľa Y. Y. Y..N..K.., U., dosahoval by aspoň minimálnu mzdu podľa

platnej legislatívy, čo činí 580,- € v hrubom. Uvedený fiktívny príjem by zodpovedal schopnostiam otca
a z tohto príjmu v čistom zodpovedá aj výška výživného na mal. dieťa v približne necelých 25%, teda
70,- € mesačne, nakoľko ide o dieťa navštevujúce strednú školu. U predchádzajúceho zamestnávateľa
otca Z. Q. Y..N..K.., U. bol naposledy skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe zamestnávateľom
bez uvedenia dôvodu, tu teda nebolo preukázané vzdanie sa zamestnania otcom, preto súd vychádzal z

fiktívneho zárobku u posledného zamestnávateľa. Súd má za to, že po právnej stránke zvýšené výživné
na sumu 70,- € mesačne je primerané nielen odôvodneným potrebám dieťaťa vzhľadom k veku, ale
i zárobkovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. I keď otec v súčasnosti nemôže reálne
platiť súdom zvýšené výživné, matka má možnosť požiadať o vyplácanie náhradného výživného. Súd
určil účinnosť zvýšenia výživného odo dňa podania návrhu matky od 26.2.2019, vzhľadom k spätnej

účinnosti zvýšenia výživného vznikol otcovi, ktorý neplatil výživné vôbec, nedoplatok tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku /18 mesiacov krát 70,- € je 1260,- €, alikvótna čiastka za mesiac
február 2019 je 3 dni krát 2,50 €, teda 7,50 €, celkový nedoplatok je 1267,50 €/. Uvedený nedoplatok
povolil súd otcovi splácať v 35,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, tak aby bol splatený vlehote 3 rokov. Návrh otca na uloženie povinnosti matke informovať ho o maloletom dieťati súd zamietol
ako nedôvodný. Mal. A. je dieťa blízke k veku plnoletosti, ktorú dovŕši za necelé dva mesiace, je teda
jeho právom rozhodnúť akým spôsobom a v akom rozsahu bude prebiehať informovanie otca o rôznych

stránkach jeho života. Navyše s otcom udržuje telefonický kontakt, a to aspoň raz za mesiac, čo súd
považoval za dostatočné. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výroku rozsudku.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v šiestich vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.