Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118213893
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5118213893.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v spore

žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 23 442
151, proti žalovanému: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 3.032,84 Eur,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3
032,84 Eur od 24.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.09.2018, doručenou súdu dňa 01.10.2018, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 3.032,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
3.032,84 Eur od 24.03.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Na odôvodnenie svojho nároku uviedol, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný
rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Lodno 220, podľa ustanovenia § 46 zák. č. 251/2012 Z.z..

Žalobca faktúrou za neoprávnený odber elektriny, č. faktúry XXXXXXXXXX, splatnou dňa 23.03.2018,
vyfakturoval žalovanému sumu 3.032,84 Eur. Výzvou zo dňa 20.04.2018 vyzval žalovaného na úhradu
faktúry. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike,
podľa ktorého je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom je stanovený vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č.
292/2010 Z.z.. K žalobe žalobca priložil Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 311800
zo dňa 04.03.2018, list zo dňa 07.03.2018 adresovaný žalovanému, faktúru č. 9181001952 s prílohami,

fotodokumentáciu a upomienku zo dňa 20.04.2018.

3. Súd vo veci vydal dňa 12.11.2018 platobný rozkaz , sp. zn. 23C/19/2018-23, ktorý bol zrušený
uznesením sp. zn. 32C/19/2018-31 zo dňa 08.01.2019, nakoľko žalovaný podal proti platobnému
rozkazu v zákonnej lehote odpor.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, doručenom súdu dňa 04.12.2018, uviedol, že sa

žiadneho čierneho odberu nedopustil.

5. V priebehu konania žalobca uviedol, že trvá už len na úroku z omeškania, nakoľko bolo zistené,
že žalovaná istina vo výške 3.032,84 Eur bola žalobcovi priznaná v trestnom konaní, vedenom naOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.28T/115/2018.Rozsudkomč.k.28T/115/2018-104bolaobžalovanému
(žalovanému v tomto konaní) uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 3.032,84 Eur, spôsobenú
poškodenému Stredoslovenská distribučná, a.s. (žalobca v tomto konaní).

6. Žalovaný na pojednávaní poprel tvrdenia žalobcu s tým, že informoval žalobcu, že niečo nefunguje
správne. Žalobca mu prisľúbil, že hodiny vymenia, k čomu však nedošlo. Elektrikár vybral poistky
zo skrinky, skrinku zaplomboval a žalovaný odišiel bývať inde. Tri roky žiadal, aby hodiny vymenili.
Žalovaný uviedol, že podpis na protokole o zistení neoprávneného odberu elektriny nie je jeho. Žalovaný

nespochybnil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 28T/115/2018-104 zo dňa 01.08.2019, uviedol, že
prostredníctvom advokáta podal dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

7. Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 28T/115/2018-104 zo dňa 01.08.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 06.11.2019, mal súd preukázané, že obžalovaný L. Z. (v tomto konaní v postavení
žalovaného) bol uznaný za vinného, že od 03.09.2017 do 04.03.2018 v rodinnom dome č.p. XXX v

obci G., okres M. O. U., ktorého je majiteľom, neoprávnene odoberal elektrickú energiu, ktorá mu bola
odpojená pracovníkmi SSE - D, a.s. dňa 20.5.2015 a to tým spôsobom, že z hlavného nemeraného
prívodu vypínača 3x25 a urobil dvojfázovú odbočku vodičmi CY o priemere 2x4 mm do elektroinštalácie
rodinného domu mimo elektromera v odbernom mieste č. 3501407, čím svojím konaním spôsobil
spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom v Žilina, pri Rajčianke 2927/8, IČO:

36 442 151 škodu vo výške 3032,84 Eur. Žalovanému bola o.i. podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s..ň

8. Súd mal z výpisu z Obchodného registra preukázané, že s účinnosťou od 01.03.2018 došlo k zmene
obchodného mena spoločnosti z: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. skrátene SSE-D, a.s.

na: Stredoslovenská distribučná, a.s..

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalobcu, žalovaného a oboznámením
listinných dôkazov, tvoriacich súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Po oboznámení rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 28T/115/2018-104 zo dňa 01.08.2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2019, súd konštatuje, že nárok žalobcu, uplatňovaný v
konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 32C/19/2018, je totožný so skutkom, za ktorý bola
žalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu v trestnom konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 28T/115/2018. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2019.

11.Súdmalnazákladevykonanéhodokazovaniavkonanípreukázané,žežalovanémubolaprávoplatne
uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorú žalovaný spôsobil skutkom, ktorý odôvodňuje nárok
žalobcu v tomto konaní.

12. Súd na základe oboznámenia sa s listinnými dôkazmi konštatuje, že v prípade nároku uplatneného
žalobou v tomto konaní a skutkového stavu v trestnom konaní, sa jedná o totožný skutkový stav. S
poukazom na uvedené súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že základ nároku
bol vo výroku trestného rozsudku ustálený.

13. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku: „Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom,
či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,

priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal,
ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti“.

14. Súd konštatuje, že civilné súdy sú viazané právoplatným odsudzujúcim rozsudkom vo vzťahu ku
všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa a trestným súdom boli zistené -

to isté platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania páchateľa (o
zistení zavineného konania, škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody).15. K rozsahu viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom v časti týkajúcej sa výšky škody súd
poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS 269/2011. Podľa názorov sa
tento nález síce nezaoberá výslovne otázkou viazanosti civilného súdu výškou škody, avšak tento nález

je postavený na rešpektovaní princípu právnej istoty, ktorému zodpovedá v rámci viazanosti civilného
súduznakmiskutkovejpodstatytrestnéhočinunielenotázka,ktoješkodcom,aleajvýškaškody.Opačný
názor je v rozpore s princípom právnej istoty, že poškodenému bola spôsobená minimálne takáto škoda.
Ústavný súd v tomto náleze všeobecne deklaroval, že ústavne konformný výklad ustanovenia § 193
CSP vyžaduje, aby civilné súdy boli v konaní o náhradu škody viazané právoplatným odsudzujúcim

rozsudkom vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa a boli
trestným súdom v trestnom konaní riadne zistené.

16. Nakoľko v priebehu konania, vzhľadom na právoplatný rozsudok sp. zn. 28T/115/2018, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu, žalobca uviedol, že trvá už len
na úrokoch z omeškania, súd žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.032,84 Eur zamietol (výrok

pod bodol II.)

17. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OZ): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

18. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis“.

19. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť voči žalobcovi, súd priznal

žalobcovi nárok na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku pod bodom II. tohto rozsudku. Súd
priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti sumy, ktorá bola
uplatnená predmetnou faktúrou.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 79,44%, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.
Žalobca bol v časti istiny neúspešný. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.