Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Marianna Hirková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201922
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8320201922.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobkyne H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. W. XX, právne
zastúpenej JUDr. Jana Šepeľová, advokátka so sídlom Námestie slobody 13/25, Humenné, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.

XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Zamestnávateľ žalobkyne Okresný súd Humenné, Laborecká 17, 066 01 Humenné, IČO: 00165883, je
povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Žiadosti
o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.05.2020 zaslanej zamestnávateľovi žalobkyne.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 11.06.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.05.2013, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom
úvere,uzavretejmedzižalobkyňouažalovaným.Ďalej,abyzamestnávateľovižalobkyneuložilpovinnosť

zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 28.05.2020 zaslanej zamestnávateľovi žalobkyne.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo
výške 1.200,- eur. Spolu s touto Zmluvou o revolvingovom úvere so žalovaným dňa 22.05.2013

uzavrela aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXX nemá k dispozícií, avšak táto skutočnosť vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX (ďalej len Dohoda o zrážkach zo mzdy). V bode II vyššie uvedenej
Dohody o zrážkach zo mzdy sa uvádza, že „Strany dojednávajú v zmysle §551 Občianskeho zákonníka
k zabezpečeniu Pohľadávok Spoločnosti uvedených v čl. I tejto Dohody, dohodu o zrážkach zo mzdy,
prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou (ďalej len „zrážky zo

mzdy“), ktorú Dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu). Na základe tejto Dohody
je zamestnávateľ Dlžníka povinný vykonávať v prospech Spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka
vždy v riadnom výplatnom termíne Dlžníka a odvádzať ich na bankový účet č. 4017106432/7500 pod
variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 64,29 EUR mesačne. Strany výslovne súhlasia s
tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z
akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných Pohľadávok

výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšený nad
dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisovupravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých
Pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.“ Žalovaný požiadal listom zo dňa
28.05.2020 zamestnávateľa Okresný súd Humenné, Mzdová učtáreň, Laborecká 17, 066 01 Humenné,

o vykonávanie zrážok zo mzdy a to za účelom uspokojenia jeho pohľadávky vo výške 1.095,32 €.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na
majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide
o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky

zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa. Má za to, že z jej strany už došlo k úhrade dlžnej sumy, dokonca je presvedčená,
že žalovanému zaplatila aj sumu, ktorá môže predstavovať bezdôvodné obohatenie na jeho strane.
Podaním zo dňa 16.01.2017 už bola žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom, vyzvaná na úhradu
dlžnej sumy, na ktoré reagovala listom, označeným ako Stanovisko k výzve k okamžitej úhrade dlhu zo
dňa 03.02.2017, na ktoré nedostala odpoveď.

3. Súd sa oboznámil s listinami, ktoré na preukázanie svojich tvrdení pripojila žalobkyňa k návrhu:
žiadosťou žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne zo dňa 28.05.2020 adresovanou
zamestnávateľovi žalobkyne, dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 22.05.2013
a stanoviskom žalobkyne k výzve k okamžitej úhrade dlhu zo dňa 03.02.2017.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c/nenakladala s
určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania.

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

5. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je existencia naliehavej potreby, aby boli upravené
pomery strán. Podmienkou pre vyhovenie návrhu je naliehavosť situácie, vykazujúcej neodkladné
riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu.

6.Prirozhodovaníoneodkladnomopatrenísúdnerozhodujenazákladeštandardnéhodokazovania, ale
vychádza z osvedčenia práv strán a z osvedčenia porušenia týchto práv. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.

7. Žalobkyňa osvedčila, že medzi ňou a žalovaným mal vzniknúť zmluvný vzťah na základe Žiadosti

o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a mala jej byť
poskytnutá čiastka vo výške 1200 eur.

8. Dňa 22.5.2013 žalobkyňa a žalovaný uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá

vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva) čiastku vo výške 1.200,- eur. Strany
dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti dohodu
o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako somzdou (ďalej len zrážky zo mzdy), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa (resp. platiteľa príjmu).
Na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné
zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet

pod variabilným symbolom č. XXXXXXXXXX vo výške 64,29 eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s
tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z
akéhokoľvek dôvodu) ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok
výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zvýšená nad
dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov

upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých
pohľadávok v omeškaní. Dlžník s týmto postupom výslovne súhlasí. Strany sa dohodli, že zrážky zo
mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka, resp. iným platiteľom príjmu do doby, než
spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v
súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Táto dohoda sa uzatvára na dobu, kým
budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej

prípadných dodatkov a môže byť zrušená, či menená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá
oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom
jednostranne ukončiť.

9. Listom zo dňa 28.5.2020 bolo Okresnému súdu Humenné, mzdová učtáreň, oznámené vo veci zrážok

zo mzdy zamestnanca a súčasne klienta žalovaného žalobkyne nasledovné: Vzhľadom na to, že si
klient neplní riadne a načas záväzok voči spoločnosti, žalovaný sa obracia s požiadavkou o vykonávanie
zrážok zo mzdy. V súčasnej dobe ostáva do konca splátkového kalendára uhradiť sumu 548,32 eur.
Vzhľadom na to, že klient bol v omeškaní v splátkach, bola mu na základe zmluvných podmienok
vystavená zmluvná pokuta, čím sa celková dlžná suma navýšila o ďalšie poplatky. Z uvedeného vyplýva,

že je potrebné dozrážať celkovú sumu, ktorá je k uvedenému dňu vo výške 1.095,32 eur. Po dozrážaní
celkovej sumy obdrží oznámenie, že istina pôžičky vrátane príslušenstva je splatená a vykonávanie
zrážok je možné ukončiť. Mesačné zrážky v maximálnej možnej miere žiadal žalovaný poukazovať na
účet.

10.Žalobkyňatedaosvedčilaajto,žeDohodaozrážkachzomzdybolapredloženájejzamestnávateľovi,
a ktorá na základe žiadosti žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy by mala byť realizovaná
zamestnávateľom žalobkyne.

11. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými
sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,

neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť.

12. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka) predstavuje
zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné
uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom
dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred

určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli
vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané.13. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že
jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov

uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.

14. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň

informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

15. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

16. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou

podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

17. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, aj keď bola podpísaná na samostatnej listine. Je zrejmá
jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Nestačí aby táto dohoda bola uzavretá na
samostatnej listine, ale podľa zákona č. 250/2007 Z.z. sa vyžaduje, aby spotrebiteľ bol poučený aj o jej
dôsledkoch a mal možnosť ju odmietnuť. Len ťažko uveriť tomu, aby spotrebiteľ, ktorý má záujem o úver,
mal reálnu možnosť odmietnuť podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ak je mu táto predkladaná na

podpis spolu so zmluvou o úvere, v ten istý deň. Následkom odmietnutia podpísania dohody o zrážkach
zo mzdy, je určite v každom prípade strata možnosti získať úver. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy
podpísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere, nemožno uveriť, že priemerný spotrebiteľ, ktorý má záujem
získať úver, neznalý následkov podpísania dohody, mal možnosť túto odmietnuť.

20. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že
uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy,
osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne

čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi
nemôže zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach
zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém
ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah.21. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s
požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53ods.5 Občianskeho zákonníka)

aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa
aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív
plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.

22. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa
takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako
neprijateľnú a tým neplatnú a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

23. Žalobkyňa teda súdu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti
riešenia vzťahov medzi stranami. Sú tak osvedčené aspoň základné skutočnosti, ktoré umožňujú prijať
záveropravdepodobnostinároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Vzhľadomnato,žejeodôvodnené

očakávať, že zamestnávateľ žalobkyne na základe žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy
by nesporne zrážky zo mzdy vykonával, je osvedčená aj hrozba škody na majetku a právach žalobkyne.

24. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne
neprimeraná ujma na strane žalovaného (žalovaný môže podať na súde žalobu na plnenie), ani
neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Z uvedených dôvodov súd preto návrhu žalobkyne vyhovel.

25. Súd upravil výrok neodkladného opatrenia v porovnaní s petitom, pretože Dohoda o zrážkach

zo mzdy dlžníka nie je súčasťou zmluvy o úvere, ale bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. Teda
nepreniesol do výroku časť: ,,ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere“.

26. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

27. Žalobkyňa sa zároveň domáhala aj uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy. Súd mal, ako už bolo uvedené vyššie, za preukázané, že zamestnávateľovi bola
doručená žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje
ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám

sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon
spočíva. Súd preto za danej situácie aplikoval čl. 4 CSP a postupoval, ako by bol sám zákonodarcom a
to s ohľadom na princíp všeobecnej spravodlivosti a ustálenú rozhodovaciu prax pokiaľ ide o neodkladné
opatrenia s povinnosťou zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá

a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Keďže žalobkyňa v danom prípade nemá k
dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane
je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobkyne, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy.
Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobkyne, ale k zamedzeniu výkonu jeho
povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 336 CSP súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože má za to,
že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci úspech, preto jej
súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.