Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 5, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120010180
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120010180.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica JUDr. C. C., samosudcom, v trestnej veci obžalovanej N. Q. stíhanej pre

prečin Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a prečin Nezaplatenie dane
a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 5. a 7. augusta
2020 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná N. Q. nar. XX. XX. XXXX D. W., trvale bytom S. Č.. XXX, B. H. H., konateľka spoločnosti
R. X., G..M..B..,
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 28. 02. 2020 sp. zn. 3 Pv 117/19/6601 - 33 pre prečin Neodvedenie

dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a prečin Nezaplatenie dane a poistného podľa
§ 278 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako konateľka obchodnej spoločnosti R. X., G..M..B.. so sídlom vo F., G. XX, V.: XX XXX XXX, si neplnila
povinnosti obchodnej spoločnosti voči Sociálnej poisťovni vyplývajúce jej zo Zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tým, že zadržala na účet určeného príjemcu, a to
Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, za obdobie mesiacov október a november
2018 neodviedla poistné na sociálne poistenie za zamestnancov uvedenej obchodnej spoločnosti, ktoré

zrazila z ich hrubej mesačnej mzdy v sume 1 044,11 Eur a súčasne za obdobie mesiacov október 2018 a
november 2018 nezaplatila za uvedenú obchodnú spoločnosť ako zamestnávateľa poistné do Sociálnej
poisťovne, pobočka Banská Bystrica v sume 3 078,- Eur,
pretože skutok nie je trestným činom
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica
odkazuje so svojim nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica
pre skutok kvalifikovaný ako Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona a

prečin Nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.
Na základe podanej obžaloby v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci:
Obžalovaná N. Q. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že sa cíti byť nevinná. K podstate veci uviedla, že
nemala žiadny úmysel zadržať financie a neplatiť odvody a splatné poistné. Spoločnosť dotovala počas
jejfungovaniazosvojichsúkromnýchfinančnýchprostriedkovtýmspôsobom,žeplatilaniektoréfaktúrya
náklady a nezaúčtovala to do účtovníctva ako vklad, čo z účtovného hľadiska mohlo vzbudiť pochybnosti

orelevantnýchzostatkochnaúčtochaschopnostiobžalovanejplatiťodvodyapoistné.Problémpramenil
z prechodu na virtuálnu elektronickú registračnú pokladnicu v roku 2015, keď vznikli nezrovnalosti z toho
dôvodu, že s novou pokladnicou sa prakticky „začalo od nuly“ a pokladňu opomenula dať do poriadku.Pri pohľade na zostatky virtuálnej registračnej elektronickej pokladnice za roky 2015, 2016, 2017, 2018
sú minimálne. Vždy, keď zarobila nejaké financie, ihneď ich použila na nákup ďalšieho tovaru.
Namietala, že znalkyňa v znaleckom posudku a jeho dodatku vypočítala zostatok za rok 2018 vo

výške 14.083,45 eur, čo je nereálne, keďže tam boli zaúčtované štyri faktúry duplicitne. Keď znalkyňa
kontrolovala pokladnicu bez tých vkladov, vyšli zostatky mínusové, v roku 2014, 2015, 2016, 2017,
2018 a prakticky zostatok k 31. 12. 2018 vyšiel mínus 80.639,37 Eur, čo svedčí o tom, že tie náklady
spoločnosť platila, a to jej vkladmi, ktoré nemala zaúčtované.
Pripustila, že urobila chybu, keď výdavok nesprávne zaúčtovala a tiež, že neúčtovala svoje súkromné

vklady do spoločnosti.
Spoločnosť v období mesiacov október až december 2018 a január 2019 nemala financie na splácanie
svojich dlhov. Financie z firmy nevyberala, mzdu svojich zamestnancov platila so svojich súkromných
zdrojov.
Poškodená Sociálna poisťovňa, a.s. si uplatnila v prípravnom konaní škodu predstavujúcu nezaplatené
poistné 3.078,- eur a odvody za zamestnancov 1.004,11 eur spolu 4.082,11 eur.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 14/2019 z 20. 08. 2019 a jeho doplnenia č. 1 z 08. 01.
2020 vypracovaných V.. Z. G., znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo
a daňovníctvo je zrejmé, že spoločnosť Honett club s.r.o. so sídlom Sokolská 79, Zvolen, IČO 43
816 118 podľa predložených dokladov v rokoch 2018 a 2019 neviedla účtovníctvo. Stav peňažných
prostriedkov za obdobie od 01/2017 do 12/2017 a od 01/2018 do 12/2018 znalkyňa zisťovala z registra

účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej republiky, podľa ktorých tento stav predstavoval k
dňom splatnosti poistného do Sociálnej poisťovne za zamestnancov a za zamestnávateľ za október
2018 (splatnosť 30. 11. 2018) sumu 14.074,94 eur a za november 2018 (splatnosť 31. 12. 2018)
sumu 6.296,91 eur. Uvedené finančné prostriedky sa nachádzali v pokladni, ich pôvod sa nedá z
predloženýchpodkladovurčiť,avšakspoločnosťmalatietofinančnéprostriedkynazaplateniepoistného.

Stav elektronickej pokladne predstavoval k vyššie uvedeným dátumom sumu 8,51 eur. Podľa dodatočne
predložených mzdových listov za rok 2018 zamestnancom bolo poistné zrazené za mesiace október
2018 až december 2018. Podľa predložených dokladov neboli do spoločnosti v období od 01. 01. 2018
do 28. 02. 2019 vložené vlastné finančné prostriedky konateľa a spoločníka, voči spoločnosti neboli
vedené exekúcie, spoločnosť neuhrádzala záväzky na základe rozhodnutia súdu alebo iného štátneho

orgánu. Spoločnosť vystavila pokladničné doklady, ktoré nezodpovedajú zákonu č. 431/2002 Z. z. o
účtovníctve a nie sú preukázateľné.
Znalkyňa k znaleckému posudku a jeho doplneniu bližšie uviedla, pri vypracovaní doplnenia k
znaleckému posudku jej bola predložená hlavná kniha z 02. 10. 2019, čo je neprípustné z pohľadu
účtovného, pretože po uzavretí účtovného obdobia nie je možné dodatočne účtovníctvo opravovať,

dopĺňať a upravovať. Pokladničné doklady zaradené do pokladnice, teda na účet 211010 boli
vystavené 03. 07. 2015, 04. 07. 2015 a 13. 07. 2015. Doklady predložené a zaúčtované na účte
211020 boli vystavené 18. 12. 2015, 19. 12. 2015 a 20. 12. 2015. Z uvedených dôvodov tieto
doklady nepovažovala za rovnaký a duplicitný účtovný doklad. Krátkodobými záväzkami spoločnosti
zverejnenými v internetovom registri účtovných závierok Ministerstva financií Slovenskej republiky sa

znalkyňa nezaoberala, keďže nevedela zistiť, o aké záväzky sa jedná, lebo nemôže vziať do úvahy číslo
bez podkladov, teda bez toho, aby to krížovo skontrolovala. Inventarizáciu pokladní za rozhodné obdobie
nemala k dispozícií, keďže táto vôbec nebola vykázaná, a teda neexistovala. K dokladom preukazujúcim
platbuinýmsubjektomuviedla,žepokiaľboltovarprespoločnosťplatenýzinejkartyaleboúčtu,jednása
o záväzok spoločnosti voči tomu subjektu, ktorý to platil. Pokiaľ by k takejto situácii došlo, takýto doklad

by mala spoločnosť evidovaný ako záväzok voči tretej strane, ale nebolo by to evidované v pokladni
spoločnosti. Faktúry vystavené 18. 05. 2015 na sumu 4.972,- eur, 22. 05. 2015 na sumu 4.900,- eur,
25. 05. 2015 na sumu 4.460,- eur a 25. 05. 2015 na sumu 31,55 eur evidovala ako zaplatené dvakrát,
prvýkrátvjúliadruhýkrátvdecembri2015,čofaktickyznamenalo, žespoločnosťprijaladvakrátuvedené
úhrady.

K odbornému vyjadreniu vypracovanému V.. H. uviedla, že táto znalkyňa odpovedala na otázky
zadávateľa z pohľadu Zákona o dani z príjmov, nie z hľadiska zákona o účtovníctve. z hľadiska
zákona o účtovníctve. V.. H. mala k dispozícii účtovné doklady, ktoré sa do účtovníctva nemôžu
zaevidovať,pretoženespĺňajúformálnenáležitosti.Zúčtovnéhohľadiskasanetýkajúpohybupeňažných
prostriedkov na pokladni, čo znamená, že nemajú výpovednú hodnotu z hľadiska zostatkov finančných

prostriedkov na účte pokladni v rozhodnom období.
Podľa odborného vyjadrenia č. 5/2020 vypracovaného 25. 05. 2020 Ing. Helenou Bullovou, znalkyňou
z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo je zrejmé, že v roku 2015
boli v účtovníctve spoločnosti zaúčtované štyri faktúry na súhrnnú sumu 14.363,55 eur zaúčtovanédvakrát, raz sa jedná o úhradu faktúr do pokladne spoločnosti v hotovosti a druhýkrát ako príjem do
virtuálnej registračnej pokladnice. Uvedené by v praxi znamenalo, že príjem účtovaný dvakrát, nebol
fyzicky dvakrát prítomný v pokladni, a tým je vykazovaný zostatok na účte v pokladni nesprávny, teda o

14.363,55 eur. Znalkyňa uviedla, že je možné preukázať úhrady spoločnosti vykonané aj treťou osobou.
Výšku finančných prostriedkov za október a november 2018 nie je možné zistiť, pretože boli k dispozícií
len účtovné výkazy z verejne dostupných zdrojov k 31. 12. príslušného roka. Záverom skonštatovala, že
účtovníctvo spoločnosti vo všetkých sledovaných rokoch je nepreukázané, nesprávne vedené v rozpore
so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Obžalovaná obcou Donovaly nebola bližšie hodnotená.
Obžalovaná nie je evidovaná na úrade práce, nepoberá žiadne dávky sociálneho poistenia.
V registri priestupkov má obžalovaná dva záznamy za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky spáchané v roku 2016 a v roku 2018, za ktoré bola postihnutá blokovou pokutou.
V odpise registra trestov má obžalovaná evidované jedno odsúdenie.
Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako
to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že skutok opísaný v
obžalobe prokurátora sa stal, avšak nebolo preukázané, že konaním opísaným v obžalobe došlo k
naplneniu všetkých znakov prečinu Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona
a prečin Nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona.

Znakmi skutkovej podstaty prečinu Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného
zákona sú objekt, ktorým je spoločnosťou vyžadovaný riadny výber daní a poistného. Objektívna stránka
skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v malom rozsahu zadrží a
neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie
a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, v úmysle

zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Pre naplnenie objektívnej stránky tohto prečinu sa
vyžaduje aktívne konanie páchateľa v tom, že zrazí alebo vyberie splatnú daň, či poistné alebo príspevok
a následne z opomenutia konania, teda, že páchateľ zrazenú alebo vybratú daň, poistné alebo príspevok
zadrží a neodvedie určenému príjemcovi (napr. v prípade dane orgánu správy daní, v prípade poistného
na sociálne poistenie Sociálnej poisťovni). Vzhľadom na to, že ide o poruchový trestný čin, objektívna

stránka tohto trestného činu vyžaduje spôsobenie následku predstavujúceho zrazenú, či neodvedenú
daň, poistné alebo príspevok v malom rozsahu, teda použijúc vyjadrenie vo vzťahu ku škode (§ 125
ods. 1 posledná veta Trestného zákona) v rozsahu prevyšujúcom sumu 266 eur a dosahujúcu najviac
2.559 eur (§ 125 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona). Subjektom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek
fyzická, či právnická osoba, ktorá má povinnosť zraziť a odviesť daň, poistné, či príspevky určeným

príjemcom. Z hľadiska subjektívnej stránky, v prípade trestného činu spáchaného fyzickou osobou sa
vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Trestného zákona) s vyjadrením osobitného motívu spočívajúceho
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Znakmi skutkovej podstaty prečinu Nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného
zákona sú objekt, ktorým je spoločnosťou vyžadovaný riadny výber daní a poistného. Objektívna stránka

skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné
dôchodkové sporenie. Pre naplnenie objektívnej stránky tohto prečinu sa vyžaduje opomenutia konania,
teda, že páchateľ nezaplatení splatnú daň, poistné alebo príspevok. Vzhľadom na to, že ide o poruchový
trestný čin, objektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje spôsobenie následku predstavujúceho

nezaplatenú daň, poistné alebo príspevok vo väčšom rozsahu, teda použijúc vyjadrenie vo vzťahu ku
škode (§ 125 ods. 1 posledná veta Trestného zákona) v rozsahu najmenej 2.660,- eur a najviac 26.559,-
eur (§ 125 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona). Subjektom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek
fyzická, či právnická osoba, ktorá má povinnosť zraziť a odviesť daň, poistné, či príspevky určeným
príjemcom. Z hľadiska subjektívnej stránky, v prípade trestného činu spáchaného fyzickou osobou sa

vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Trestného zákona).
V súvislosti s uvedeným, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie subjektívnej stránky
skutkovej podstaty žalovaného prečinu Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného
zákona. Obžalobe sa nepodarilo preukázať, že obžalovaná konala úmyselne, teda, že chcela porušujúc
ustanovenia o zákonnej povinnosti vo vzťahu k poistným odvodom zrazené poistné na sociálne poistenie

(v konaní nebola bez pochybností preukázaná ani skutočnosť, že k zrazeniu poistného na sociálne
poistenie došlo) neodviesť Sociálnej poisťovni, prípadne, že vedela, že neodvedením zrazeného
poistného môže dôjsť k porušeniu zákonnej povinnosti, a pre prípad, že túto zákonnú povinnosť poruší,
bola s tým uzrozumená. Subjektívna stránka sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránkyskutkovej podstaty tohto prečinu, čo okrem iného znamená, že obžalovaná musela vedieť, že má k
dispozícií peňažné prostriedky na splnenie si odvodovej povinnosti, a i napriek tomu nekonala ako
jej ukladá zákon. Obžaloba vychádzala výlučne zo záverov znaleckého posudku znalkyne V.. G.,

ktorá postupovala pri vypracovaní znaleckého posudku podľa zákona o účtovníctve vychádzajúc z
obmedzených, či nedostatočných podkladov, keďže obžalovaná ako konateľka obchodnej spoločnosti
Honett club, s.r.o. neviedla riadne svoje účtovníctva, resp. ho neviedla vôbec. Znalecký posudok
obhajoba v rámci dokazovania spochybnila najmä vlastným odborným vyjadrením vypracovaným
znalkyňou V.. H.. Súd po vyhodnotení znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a výpovede znalkyne

V.. G. dospel k záveru, že nie je možné spoľahlivo preukázať, že obžalovaná v rozhodnom období
(október a november 2018) mala dostatok finančných prostriedkov na zrazenie a odvedenie poistného
na sociálne poistenie. Nielen to, obžalovaná, i keď v rozpore so zákonom o účtovníctve, podstatnú
časť záväzkov spoločnosti Honett club s.r.o. platila z vlastných peňažných prostriedkov, čo vyplynulo z
jej výpovede, ako aj z odborného vyjadrenia, keď V.. H. zahrnula do odborného vyjadrenia aj doklady,
ktoré formálne nespĺňali všetky parametre účtovného dokladu. Podľa právnych teoretikov nemôže bez

naplnenia ďalších okolností ísť o trestný čin ... v prípade, že je porušená určitá formálna povinnosť
stanovená zákonom (napr. náležitosť účtovného dokladu), ktorá spôsobí napr. neuznanie určitého
výdavku ako oprávneného výdavku (H., J.., Č., N.., Y., N.., F., N.. Z. Y.. Trestný zákon. Osobitná
časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011). Z vykonaného dokazovania následne
vznikla pochybnosť, či finančný zostatok na pokladni vypočítaný znalkyňou V.. G. v znaleckom posudku,

predstavoval skutočný stav pokladne ku dňu splatnosti poistného na sociálne poistenie. Vzniknuté
pochybnosti sa následne premietli, aj do pochybností o tom, či obžalovaná vedomá si, koľko vlastných
finančných prostriedkov použila na chod spoločnosti Honett club s.r.o., a teda v akej finančnej kondícií
spoločnosť je, chcela porušiť, prípadne bola uzrozumená s tým, že poruší svoju zákonnú povinnosť
zaplatiť splatné poistné. Nemožno opomenúť, že pre trestnú zodpovednosť za prečin podľa § 277 ods.

1 Trestného zákona sa vyžaduje aj motív páchateľa. Vzhľadom na to, že motív je osobitne vyjadrený
v závere skutkovej podstaty tohto trestného činu, je nevyhnutné, aby konanie obžalovanej „v úmysle
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“ bolo vyjadrené v skutkovej vete obžaloby (k tomu
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/85/2017 z 26. 04. 2018), čo v tomto
prípade naplnené nebolo.

Vo vzťahu k naplneniu skutkovej podstaty prečinu Nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1
Trestného zákona z vykonaného dokazovania vyvstali rovnaké pochybnosti, ako vo vzťahu k prečinu
Neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania
nebolo spoľahlivo, bez akýchkoľvek pochybností, preukázané, že obžalovaná mala dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie poistného za mesiace október a november 2018, a že úmyselne splatné

poistné nezaplatila.
Vzhľadom na vzniknuté pochybnosti, ktoré nebolo možné odstrániť ďalším dokazovaním, keďže
účtovníctvo spoločnosti Honett club s.r.o. nebolo vedené v súlade so zákonom o účtovníctve, znalecký
posudok a odborné vyjadrenie vychádzali z iných podkladov, súd dospel k záveru, že vzniknuté
pochybnosti nie je možné odstrániť ani výsluchom V.. H.. Výsluch V.. H. by nebol spôsobilý odstrániť

vzniknuté pochybnosti o úmysle obžalovanej spáchať žalované trestné činy, preto návrh na vykonanie
tohto dôkazu zamietol.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov žalovaných
trestných činov. Vzhľadom na to, že neboli naplnené všetky zákonné znaky skutkových podstát
žalovaných trestných činov, nemožno označiť v obžalobe opísaný skutok ako trestný čin, a preto súd

obžalovanú oslobodil spod obžaloby prokurátora.
Sociálna poisťovňa si v prípravnom konaní uplatnila náhradu škody predstavujúcu nezaplatené poistné
na sociálne poistenie. Poistné na sociálne poistenie je platbou ustanovenou zákonom č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení. Nárok vyplývajúci priamo zo zákona nemôže byť škodou v zmysle § 124 Trestného
zákona (k tomu stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 71/2017).

Sociálna poisťovňa má v trestnom konaní o žalovaných trestných činoch postavenie poškodenej strany,
avšak nie postavenie poškodenej strany, ktorej patrí nárok na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené,
súd Sociálnu poisťovňu s uplatneným nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§
306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v
neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku)
- v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného
poriadku)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú
osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.