Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/241/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214220177
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2214220177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: X. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. I., D. XXXX/XX, zastúpená: FORTITUDINE, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom
Čukáraboň 7332/2A, Dunajská Streda, IČO: 47257067, proti žalovaným: 1. T. G., nar. XX.X.XXXX,
2. U. G. nar. XX.X.XXXX, 3. T. G., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom C. K. T. XXX/XX, zastúpení
advokátom: JUDr. Ladislav Bohunický ml., so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 5119/14 F,
o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
10C/669/2014-203 zo dňa 01.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1 až 3 m a j ú n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu, vo výroku II. priznal
žalovanýmnáhradutrovkonaniavovýške100%avovýrokuIII.uviedol,žeovýškenáhradytrovkonania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vecne argumentoval tým, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX
k.ú. C. K. ak parc. č. 2233 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 872 m2, ako aj rodinného domu
súp. č. XXX na parc. č. 2233 na základe darovacej zmluvy, ktorým bol povolený vklad pod č. V859/06.
Žalovaní 1 až 3 rade sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k.ú. C. K. ako parc. č. 2226
záhrady vo výmere 585 m2, parc. č. 2225/1 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 771 m2, ako aj
rodinného domu súp. č. XXX na parc č. 2225/1. Žalovaná 1 je ďalej výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

vedenej na LV č. XXXX k.ú. C. K. ako parc.č. 2225/2 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 155
m2. Žalobkyňa v žalobe žiadala, aby súd zaviazal žalovaných 1 až 3 vypratať nehnuteľnosť vedenej
na LV č. XXX ako parc. č. 2233 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 872 m2. Z predložených
dokladov zo strany strán sporu súd zistil, že zahájenie stavebného konania na stavbe „Plynofikácia
rodinného domu“ bolo Okresným úradom Dunajská Streda, odbor životného prostredia, pracovisko
Veľký Meder, vyhlásené na základe žiadosti neb. T. G. a spol. dňa 14.1.1999, č. Z98/03997-003/OSP,
s tým, že účastníci stavebného konania (vrátane právneho predchodcu žalobkyne) mali možnosť svoje

námietky a pripomienky k návrhu uplatniť v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia na Okresný
úrad v Dunajskej Strede, odbor životného prostredia. Keďže námietky podané neboli, príslušný správny
orgán vydal na predmetnú stavbu stavebné povolenie dňa 15.2.1999 pod. č. Z98/03997-004/OSP, ktoré
stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.1999. Stavba mala byť dokončená najneskôr do03/2000 a odborným dozorom bol S. J.. Technické riešenie plynofikácie k rodinnému domu žalovaných
bolo uskutočnené na základe a v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú vypracoval Ing. N. N., rok
vypracovania 1998 a ktorú autorizoval aj podnik Slovenského plynárenského priemyslu dňa 19.11.1998.

Tento projekt bol podkladom k vydaniu stavebného povolenia a je súčasťou spisu Okresného úradu
Dunajská Streda odboru životného prostredia, pracovisko Veľký Meder, evidenčné č. spisu Z98/005203
a základného čísla Z98/03997. Z tohto projektu jednoznačne vyplýva, že umiestnenie regulátoru tlaku
plynu(RTP)vrámciplynofikáciedomužalovanýchvôbecneboloplánované,spoukazomnaužexistujúci
stav: na pozemku žalovaných mal byť (a v súčasnosti stále je) umiestnený iba plynomer (PSM), ktorý

sa napája na regulátor, ktorý na svoj vlastný pozemok v rámci svojho vlastného stavebného konania
plynofikácie RD už umiestnil predchodca žalobkyne (v nákrese projektu ako „ex. RTP + ex. PSM“),
a to k existujúcej prípojke plynu, ktorá sa nachádza pod cestnou komunikáciou (v projekte „Ex. STL
prípojka DN25“). Toto riešenie s jedným a spoločným regulátorom tlaku plynu sa mohlo a aj uskutočnilo
na základe a v zmysle platnej a účinnej dohody zúčastnených osôb - právnych predchodcov strán sporu
zo dňa 25.11.1998, na ktorej listine sú aj úradne osvedčené podpisy zmluvných strán. Táto dohoda

jednoznačne vyjadruje ich vôľu ako susedov zriadiť spoločnú stredotlakovú prípojku a regulátor na odber
zemného plynu na ulici T. č. XX a XX s tým, že zo spoločného regulátora budú vedené plynovodné
prípojky pre objekty, k plynomerom účastníkov tejto dohody. Ďalej, že všetky náklady na zriadenie
spoločnej prípojky včítane spoločného regulátora a spoločného plynovodu budú znášať spoločne; iba
náklady na vlastný nízkotlakový plynovod budú znášať osobitne. Žalobkyňa sama v podanej žalobe

uviedla, že jej neb. otec v roku 1998 vybudoval plynovú prípojku s regulátorom na pozemku v jeho
vlastníctve na parc. č. 2233, ktorú skutočnosť preukazuje jeho projekt k plynofikácii, ako aj nadväzujúci
projekt žalovaných. V inom prípade by príslušný správny orgán im nebol vydal stavebné povolenie.
Súd v danom prípade poukazuje na vyjadrenie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor,
zo dňa 3.3.2017, že v rokoch 1998-1999 parc. č. 2225/2 (pred vyhotovením geometrického plánu

tvorila táto parcela súčasť parc. č. 2225 spolu s neskoršou parc. č. 2225/1) nemala evidovaného
vlastníka. V stavebnom povolení k plynofikácii rodinného domu žalovaných je uvedená parc. č. 2225/1
vzhľadom k tomu, že tento rodinný dom je postavený na tomto pozemku. Je pravdou, že v tomto
prípade žalobkyňa sa odvoláva na zmluvu o prevode vlastníctva a správy plynovodnej prípojky zo dňa
25.8.1998, na základe ktorej jej právny predchodca odovzdal plynárenskej organizácii SPP plynovodnú

prípojku, ktorú pôvodne zriadil na vlastné náklady. Táto prípojka dodnes slúži k zabezpečovaniu
dodávky zemného plynu k rodinnému domu strán sporu. Predmetom prevodu však okrem plynovej
prípojky neboli ďalšie, iné plynové zariadenia, t. j. regulátor, plynomer, plynovod a pod., tzn. tieto ďalšie
plynové zariadenia zostali vo vlastníctve odberateľov - strán sporu. Plynovodná prípojka je umiestnená
pod cestnou komunikáciou (v projektovej dokumentácii „Ex. STL prípojka DN25“). Poukazujúc na tú

skutočnosť, že právni predchodcovia strán sporu sa dohodli dňa 25.11.1998 na zriadení spoločnej
stredotlakovej prípojky a regulátora na odber zemného plynu vo C. K. na ulici T., pričom dojednali,
že všetky náklady na zriadenie spoločnej stredotlakovej plynovodnej prípojky, včítane spoločného
regulátora a spoločného nízkotlakového plynovodu budú znášať spoločne a v spise sa nachádza na č.l.
93 potvrdenka a to pokladničný doklad zo dňa 3.12.1998 s označením „Plynofikácia“, ktorý preukazuje,

že právny predchodca žalovaných T. G. vyplatil právnemu predchodcovi žalobkyne S. R., C. K., ulica
T., č. domu XX, 3.025,- Sk „za spoločný regulátor plynu + prípojku + prácu“, kde sa nachádza podpis
S. R. s poznámkou, že hore uvedená suma bola zaplatená na základe dohody, ktorá bola uzavretá a
overenádňa25.11.1998,súddospelknázoružejenamiestežalobuzamietnuťvcelomrozsahu,nakoľko
právni predchodcovia strán sporu sa dohodli v danom prípade v súvislosti so zriadením spoločnej

stredotlakovej prípojky regulátoru na odber zemného plynu, pričom zo spoločného regulátora podľa ich
dohodybudúvedenéNTLplynovodnéprípojkypreobjekty,kplynomeromúčastníkovtejtodohody.Čosa
týka nákladov na zriadenie spoločnej stredotlakovej plynovodnej prípojky, včítane spoločného regulátora
a spoločného nízkotlakového plynovodu, taktiež sa dohodli, že to budú znášať spoločne, o čom svedčí
už aj hore uvedený pokladničný doklad zo dňa 3.12.1998 na vyplatenie istiny vo výške 3.025, Sk v

prospech právneho predchodcu žalobkyne. Je pravdou, že na predloženej dohode zo dňa 25.11.1998
parcelné čísla nie sú uvedené. Predmetná dohoda je však súčasťou spisu Okresného úradu v Dunajskej
Strede odboru životného prostredia pracovisko Veľký Meder č. Z98/03997, na základe ktorého bolo
vydanéstavebnépovoleniepreprávnehopredchodcužalovaných,pričomprávnypredchodcažalobkyne
mal vedomosti o predmetnej dohode, keďže nežiadal odstránenie tejto stavby, pričom žalobu podala

len právna nástupkyňa nebohého S. R.. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 1 CSP
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ako aj o § 262ods. 2 CSP podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu,
navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
uplatniac odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie rozhodol v odvolaním
napadnutým rozsudkom v bode I. tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol aj napriek
skutočnosti, že žalobca v priebehu konania preukázal podstatnú skutočnosť a to, že Dohoda zo

dňa 25.11.1998, ktorá bola uzatvorená právnymi predchodcami tak žalobcu ako aj žalovaných je
absolútne neplatná, nakoľko v nej absentujú podstatné náležitosti. Na základe dohody, ktorá je
postihnutá absolútnou neplatnosťou sa teda žalovaní v 1. až 3. rade nemôžu účinne hájiť, resp.
uplatňovať akékoľvek nároky voči žalobcovi. Táto skutočnosť potom jednoznačne dokazuje, že regulátor
sa nikdy nestal spoločným vlastníctvom žalobcu a žalovaných (resp. ich právnych predchodcov),
žalobkyňa je výlučným vlastníkom regulátora, ktorý žalovaní v 1. až 3. rade využívajú neoprávnene.

Je nespochybniteľné, že v čase kedy začal budovať plynovú prípojku právny predchodca žalovaných,
právny predchodca žalobkyne už mal vybudovanú prípojku ako aj regulátor tlaku plynu vo svojom
dome a dodávky plynu riadne využíval, preto nepotreboval riešiť akékoľvek pripojenie či reguláciu tlaku
plynu, bol to práve právny predchodca žalovaných, kto potreboval zrealizovať pripojenie na plynovú
prípojku a pripojiť sa na existujúci regulátor, ktorý sa nachádzal na pozemku vo vlastníctve právneho

predchodcu žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné sa stotožniť s bodom 14. odôvodnenia
rozsudku, v ktorom konajúci súd dohodu zo dňa 25.11.1998 označil za platnú a účinnú. Konajúci súd
sa v nedostatočne zaoberal aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré vyplynuli v priebehu konania a to najmä,
že stavebné povolenie na plynofikáciu rodinného domu žalovaných nadobudlo právoplatnosť 8.3.1999,
avšak tlaková skúška bola vykonaná už dňa 7.12.1998, čím bol porušený bod 9 stavebného povolenia,

že stavba nesmie vyť začatá pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia. Ďalší nesúlad
spočíva v mieste skutočnej realizácie stavby, keď namiesto v stavebnom povolení uvedenom pozemku
číslo parcely 2225/1 bola stavba zrealizovaná na pozemku číslo parcely 2225/2, ktorého vlastníkom v
dotknutom období ani žalovaní neboli. Žalobca v priebehu konania svoje tvrdenia riadne podložil a to
tak listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami, preto sa s rozhodnutím prvostupňového súdu

nestotožnil.

4. Žalovaní 1 až 3 odvolanie nepodali, v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. S názorom žalobkyne, že by dohoda
právnych predchodcov strán sporu zo dňa 25.11.1998 bola absolútne neplatná, sa nestotožňujú a

odmietajú ho. Práve naopak, táto dohoda je platná, inak by na jej základe nemohla byť uskutočnená
plynofikácia rodinného domu žalovaných v zmysle stavebného konania, pričom v každom súvisiacom
dokumente (ktoré sa nachádzajú v súdnom spise) je uvedená poznámka, že plynofikácia rodinného
domu žalovaných sa uskutočňuje spoločne so susedom (neb. otcom žalobkyne). Žalovaní poukazujú aj
na zmätočné vyjadrovanie sa žalobkyne k skutkovým veciam, kedy napríklad aj v samotnej žalobe na

jednej strane tvrdí, že predmetný regulátor je v jej vlastníctve, na inom mieste tvrdí, že tvorí vlastníctvo
žalovaných. Poukazujúc na dôkazy, ako aj na vyjadrenia strán sporu majú žalovaní za to, že tieto svedčia
v prospech žalovaných, a že žalobkyňa svoje tvrdenia riadne nepodložila, ani ich nemohla, nakoľko jej
domnienky boli mylné ohľadne skutočného stavu, a preto jej žalobu považujú tiež za nedôvodnú.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na prevažne správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

9. Žalobkyňa sa voči žalovaným 1 až 3 domáha vypratania nehnuteľnosti na tom skutkovom základe,

že podľa jej tvrdení je plynová prípojka rodinného domu súp.č. XXX vo vlastníctve žalovaných 1 až 3
umiestnená na pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Spornou otázkou je tak existencia a umiestnenie
plynovej prípojky žalovaných 1 až 3.

10. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že zahájenie

stavebného konania na stavbe „Plynofikácia rodinného domu“ právneho predchodcu žalovaných 1
až 3 bolo Okresným úradom Dunajská Streda, odbor životného prostredia, pracovisko Veľký Meder,
vyhlásené na základe žiadosti neb. T. G. a spol. dňa 14.1.1999, č. Z98/03997-003/OSP, s tým, že
účastníci stavebného konania (vrátane právneho predchodcu žalobkyne) mali možnosť svoje námietky a
pripomienky k návrhu uplatniť v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia na Okresný úrad v Dunajskej

Strede, odbor životného prostredia. Keďže námietky podané neboli, príslušný správny orgán vydal
na predmetnú stavbu stavebné povolenie dňa 15.2.1999 pod. č. Z98/03997-004/OSP, ktoré stavebné
povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.1999. Stavba mala byť dokončená najneskôr do 03/2000
a odborným dozorom bol S. J..

11. Technické riešenie plynofikácie k rodinnému domu právneho predchodcu žalovaných bolo
uskutočnené na základe a v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorú vypracoval Ing. N. N., rok
vypracovania 1998 a ktorú autorizoval aj Slovenský plynárenský priemysel a.s. dňa 19.11.1998.
Tento projekt bol podkladom k vydaniu stavebného povolenia a je súčasťou spisu Okresného úradu
Dunajská Streda odboru životného prostredia, pracovisko Veľký Meder, evidenčné č. spisu Z98/005203

a základného čísla Z98/03997. Z tohto projektu jednoznačne vyplýva, že umiestnenie regulátoru tlaku
plynu(RTP)vrámciplynofikáciedomužalovanýchvôbecneboloplánované,spoukazomnaužexistujúci
stav, na pozemku žalovaných mal byť (a v súčasnosti stále je) umiestnený iba plynomer (PSM), ktorý
sa napája na regulátor, ktorý na svoj vlastný pozemok v rámci svojho vlastného stavebného konania
plynofikácie RD už umiestnil predchodca žalobkyne (v nákrese projektu ako „ex. RTP + ex. PSM“),

a to k existujúcej prípojke plynu, ktorá sa nachádza pod cestnou komunikáciou (v projekte „Ex. STL
prípojka DN25“). Toto riešenie s jedným a spoločným regulátorom tlaku plynu sa mohlo a aj uskutočnilo
na základe a v zmysle platnej a účinnej dohody zúčastnených osôb - právnych predchodcov strán sporu
zo dňa 25.11.1998, na ktorej listine sú aj úradne osvedčené podpisy zmluvných strán. Táto dohoda
jednoznačne vyjadruje ich vôľu ako susedov zriadiť spoločnú stredotlakovú prípojku a regulátor na odber

zemného plynu na ulici T. č. XX a XX s tým, že zo spoločného regulátora budú vedené plynovodné
prípojky pre objekty, k plynomerom účastníkov tejto dohody. Ďalej, že všetky náklady na zriadenie
spoločnej prípojky včítane spoločného regulátora a spoločného plynovodu budú znášať spoločne; iba
náklady na vlastný nízkotlakový plynovod budú znášať osobitne.

12. Bolo dôvodné prihliadnuť tiež na to, že žalobkyňa sama v podanej žalobe uviedla, že jej neb. otec
v roku 1998 vybudoval plynovú prípojku s regulátorom na pozemku v jeho vlastníctve na parc. č. 2233,
ktorú skutočnosť preukazuje jeho projekt k plynofikácii, ako aj nadväzujúci projekt žalovaných. V inom
prípade by príslušný správny orgán im nebol vydal stavebné povolenie. Podľa vyjadrenia Okresného
úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, zo dňa 3.3.2017, v rokoch 1998-1999 parc. č. 2225/2 (pred

vyhotovením geometrického plánu tvorila táto parcela súčasť parc. č. 2225 spolu s neskoršou parc. č.
2225/1)nemalaevidovanéhovlastníka.Vstavebnompovoleníkplynofikáciirodinnéhodomužalovaných
je uvedená parc. č. 2225/1 vzhľadom k tomu, že tento rodinný dom je postavený na tomto pozemku.
Žalobkyňa sa dôvodne odvoláva na zmluvu o prevode vlastníctva a správy plynovodnej prípojky zo dňa25.8.1998, na základe ktorej jej právny predchodca odovzdal plynárenskej organizácii SPP plynovodnú
prípojku,ktorúpôvodnezriadilnavlastnénáklady.Tátoprípojka dodnesslúžikzabezpečovaniudodávky
zemného plynu k rodinnému domu strán sporu. Predmetom prevodu však okrem plynovej prípojky

neboli ďalšie, iné plynové zariadenia, t. j. regulátor, plynomer, plynovod a pod., tzn. tieto ďalšie plynové
zariadenia zostali vo vlastníctve odberateľov - strán sporu. Plynovodná prípojka je umiestnená pod
cestnou komunikáciou (v projektovej dokumentácii „Ex. STL prípojka DN25“).

13. Súd prvej inštancie preto správne poukázal na tú skutočnosť, že právni predchodcovia strán sporu

sa dohodli dňa 25.11.1998 na zriadení spoločnej stredotlakovej prípojky a regulátora na odber zemného
plynu vo C. K. na ulici T., pričom dojednali, že všetky náklady na zriadenie spoločnej stredotlakovej
plynovodnej prípojky, vrátane spoločného regulátora a spoločného nízkotlakového plynovodu budú
znášať spoločne. V spise sa nachádza na č.l. 93 potvrdenka a to pokladničný doklad zo dňa 3.12.1998 s
označením „Plynofikácia“, ktorý preukazuje, že právny predchodca žalovaných T. G. vyplatil právnemu
predchodcovi žalobkyne S. R., C. K., ulica T., č. domu XX, 3.025,- Sk „za spoločný regulátor plynu +

prípojku + prácu“, kde sa nachádza podpis S. R. s poznámkou, že hore uvedená suma bola zaplatená
na základe dohody, ktorá bola uzavretá a overená dňa 25.11.1998.

14. Pokiaľ žalobkyňa opakovane poukazuje na absolútnu neplatnosť uvedenej dohody zo dňa
25.11.1998, v odvolaní neuvádza žiadnu podrobnejšiu a konkrétnejšiu argumentáciu, prečo by táto

dohoda nemala byť platná. V konaní bolo preukázané, že ju uzavreli vtedajší vlastníci susediacich
nehnuteľností, ktorí ju aj podpísali a ich podpisy boli úradne overené, obsah tejto dohody je dostatočne
jasný a určitý, jej predmetom bolo zriadenie spoločnej stredotlakovej prípojky a regulátora na odber
zemného plynu vo C. K. na ulici T.. Touto dohodou sa jej účastníci ďalej riadili a ani jeden z nich
ju nespochybňoval či akokoľvek namietal, táto sa stala podkladom pre stavebné konanie. Ak aj v

predloženej dohode zo dňa 25.11.1998 parcelné čísla nie sú uvedené, toto nespôsobuje jej neplatnosť,
nakoľko jej obsah bol dostatočne jasný a určitý.

15. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na termín vykonania tlakovej skúšky plynového zariadenia
žalovaných v zmysle záznamu zo dňa 7.12.1998 s tým, že tlaková skúška bola prevedená ešte pred

právoplatnosťou stavebného povolenia, žalovaní v rámci svojej obrany dôvodne poukázali na to, že
takýtopostupjeplnevsúladespríslušnýminormami,nakoľkoplynofikáciudomumožnouskutočniťažpo
tom, keď predmetné zariadenie prešlo touto tlakovou skúškou. Okrem iného aj tento dokument obsahuje
poznámku: „PlPa regulácia spoločne so susedom“. V zmysle zápisu o tlakovej skúške plynového
zariadenia žalobkyne zo dňa 13.8.1998, aj táto skúška sa uskutočnila pred právoplatnosťou stavebného

povolenia právneho predchodcu žalobkyne.

16. Nedôvodnosť žaloby preukazujú aj svedecké výpovede p. J. a Ing. N.. Svedok S. J. uviedol, že
bol montážnikom na vybudovanie plynovej prípojky v roku 1998 pričom vykonal aj funkciu stavebného
dozoru, plynovú prípojku realizoval na základe projektu. Vlastníci nehnuteľnosti sa dohodli, nakoľko boli

susedia, kde má byť uložená prípojka a aj projekt tak bol urobený, inak by ho nepustili do ich záhrady,
keby túto prípojku nechceli.

17. Svedok Ing. N. N. uviedol, že vypracoval projekt plynofikácie rodinného domu s dátumom 11/1998
na parc. č. 702/85, podľa nákresu a dokumentácie č. domu 703/83 možno zistiť, že existovala plynová

prípojka.Včasekeďspracovaldokumentáciu,prípojkaexistovalanadanúparcelu,vrámcitohtoprojektu
sa spravila nízkotlaková časť pre susedný rodinný dom na základe dohody obidvoch zúčastnených,
pričom táto dohoda by mala byť súčasťou dokumentácie na plynofikáciu. Táto dokumentácia bola
schvaľovanáajzostranySPP,beztohtosúhlasubynemohlabyťrealizovanástavba.Nazákladedohody,
ktorú právni predchodcovia strán sporu spísali, existujúci regulátor sa stal spoločným regulátorom.

Vlastníkom boli obidvaja od tej doby, ako to podpísali. Čo sa týka plynovej prípojky, tá je majetkom SPP
aj v súčasnosti.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel aj odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko právni predchodcovia

strán sporu sa dohodli v súvislosti so zriadením spoločnej stredotlakovej prípojky regulátoru na odber
zemného plynu, pričom zo spoločného regulátora podľa ich dohody budú vedené NTL plynovodné
prípojky pre objekty, k plynomerom účastníkov tejto dohody. Čo sa týka nákladov na zriadenie spoločnej
stredotlakovej plynovodnej prípojky, vrátane spoločného regulátora a spoločného nízkotlakovéhoplynovodu, taktiež sa dohodli, že tieto budú znášať spoločne, o čom svedčí vyššie uvedený pokladničný
doklad zo dňa 3.12.1998 na vyplatenie istiny vo výške 3.025, Sk v prospech právneho predchodcu
žalobkyne.

19. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že pri výklade relevantných právnych predpisov súd musí dbať
na správny a spravodlivý výklad zákona, keďže pred prísne formalistickou interpretáciou právnych
noriem má prednosť výklad ústavnokonformný. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
na právne normy je potrebné klásť požiadavky obsahové. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho

výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom
spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez
ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu
SR č. 2221/07 z 19.3.2008). V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho,
ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých
je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné

usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia,
ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania vzťahov priečia, sú neprijateľné. Súdu jednoznačne vždy
prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky
a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou pomocou redukcie "ad absurdum" odmietol a
zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý.

20. Vyhovenie žalobnej požiadavke a uloženie povinnosti žalovaným vypratať predmetnú nehnuteľnosť
nemožno považovať za spôsob rozumného usporiadania ich vzťahov. Racionálne a spravodlivé riešenie
vzájomných vzťahov sporových strán musí vychádzať predovšetkým z toho, že základ týchto vzťahov
bol vytvorený ich právnymi predchodcami, ktorí ich považovali za nesporné a súladné s ich dohodou.

21. Odvolací súd preto v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným
nie sú naplnené.
22. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS200/09apodobne).Naďalšiuargumentáciužalobkyne,nespôsobilúužprivodiťúspechjejodvolaniu,
preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
23. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podáva
odvolanie i proti tomuto výroku bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Nakoľko odvolací súd považuje

preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalobkyňa
žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu
prvej inštancie, vychádzajúceho zo zásady o úspechu nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací
súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jej odvolacia námietka opodstatnená.
24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1

Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v
odvolacom konaní úspešným žalovaným 1 až 3 priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
26. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.