Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202766
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719202766.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcov:
1/ V. Z., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom M. M. XXXX/X, XXX XX C., 2/ X. Z., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom M. M. XXXX/X, XXX XX C., 3/ X. Z., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom M. M. XXXX/X, XXX XX C.
a 4/ X. Z., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom M. M. XXXX/X, XXX XX C., všetci zastúpení C. S. L., E.: XX

XXX XXX, so sídlom J. Q. X, XXX XX M., proti žalovanému: Blackside, a. s., IČO: 48 191 515, so sídlom
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, zastúpený Herceg, s. r. o., Bratislava, IČO: 35 890 240, so sídlom
Košická 56, 821 05 Bratislava, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č.k. 6C/19/2019-120 zo dňa 5. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
6C/19/2019-120 zo dňa 5. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý
rozsudok“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%, ktoré sú povinní zaplatiť v
lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobcovia sa domáhali vydania rozsudku,
ktorým by súd:
- uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zriadeného
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa
30.05.2008 uzavretej medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom 1/ s predmetom zálohu

zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je vedený na Okresnom úrade Zvolen - katastrálnom
odbore, pre obec C., katastrálne územie X., ako: byt č. X na X.poschodí, vchod č. X, v obytnej
budove súpisné č. XXXX, postavenom na parcelách registra „C“, evidovaných na katastrálnej mape
pod parcelným č. XXXX/XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX; podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu súpisné č. XXXX a na príslušenstve: XXXX/XXXXXX-in, spoluvlastnícky
podiel: X/X a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ktorý je vedený na Okresnom úrade Zvolen

- katastrálnom odbore pre obec C., katastrálne územie X., ako parcely registra „C“, evidované na
katastrálnejmapeako:parcelnéč.XXXX/XXXovýmereXXXm2,zastavanáplochaanádvorie;parcelné
č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXXX/XXX o výmere XXX
m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a
nádvorie; parcelné č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; parcelné č. XXXX/
XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcelám

registra „C“: XXXX/XXXXXX-ín včítane všetkých jeho súčastí a príslušenstva;- aby súd určil, že na LV č. XXXX a LV č. XXXX vedenom na Okresnom úrade Zvolen - katastrálnom
odbore pre obec C. a katastrálne územie X. neviazne ťarcha: „Zmluva o zriadení záložného práva na
spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcelné č. XXXX/XXX - XXXX/XXX v prospech V. X., W zo dňa

XX.XX.XXXX - XXXX/XXXX; titulom zmluvy o postúpení pohľadávok v prospech postupníka Blackside,
a. s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, C. - zapísané dňa 26.07.2016 - XXX/XX“.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobca v 1. rade je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenej na Okresnom úrade Zvolen - katastrálnom odbore,

pre obec C., kat. úz. X. ako byt. č. X na X. poschodí, vchod č. X, v obytnej budove súpisné číslo XXXX,
postavenomnaparc.registra„C“evidovanýchnakatastrálnejmapepodparc.č.XXXX/XXX,XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX; podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu súp. číslo XXXX a na príslušenstve: XXXX/XXXXXX-ín, vo výške spoluvlastníckeho
podielu X/X; ako aj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených na Okresnom úrade Zvolen
- katastrálnom odbore pre obec Zvolen, kat. úz. X., ako parc. registrov „C“ evidované na katastrálnej

mape ako:
- parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,

- parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcelám registra „C“: XXXX/XXXXXX-ín včítane všetkých jeho
súčastíapríslušenstva.Uvedenéskutočnosti žalobcoviapreukázalivýpisomzLVč.XXXXaLVč.XXXX.

1.3 Okresný súd zároveň zistil, že žalobca 1/ a pôvodný dlžník H. Z. uzavreli so Slovenskou sporiteľňou,
a.s. dňa 30. mája 2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi vo výške 49.790,88 Eur. V
rovnaký deň žalobca 1/ uzavrel so Slovenskou sporiteľňu, a.s. aj Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu; v rovnaký deň bola medzi zmluvnými stranami a postupujúcim

dlžníkom H. Z. a žalobcami v 1. až 3. rade a novým dlžníkom E. A. uzatvorená Zmluva o postúpení
práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom uvedenej zmluvy bolo
postúpenie všetkých práv a povinností postupujúceho dlžníka (H. Z.) z úverovej zmluvy na nového
dlžníka (E. A.). Následne dňa 14.07.2010 bola medzi Slovenskou sporiteľňu, a.s. a žalobcami v rade
1/ až 3/ a postupujúcim dlžníkom E. A. a novým dlžníkom X. Z. ml.. uzatvorená Zmluva o postúpení

práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo postúpenie
všetkých práv a povinností postupujúceho dlžníka (E. A.) z úverovej zmluvy na nového dlžníka X. Z. ml.
Listom zo dňa 5. apríla 2013 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ oznámila
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalobcom v rade 1. až 3. a postupujúcemu dlžníkovi E. A., že nastal prípad
porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok, v dôsledku čoho veriteľ

ku dňu 4. apríla 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala
splatnou v celom rozsahu. Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalobcov v 1. až 3. rade k splateniu celej
pohľadávky v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia vo výške 45.223,13 Eur. Slovenská sporiteľňa, a.s.
žalobcovi v 4. rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti neadresovala a ani nedoručovala.

1.4 Žalovaný žalobcom doručil „Oznámenie o dobrovoľnej dražbe“, ktorá sa mala konať 01.07.2019 vo
Zvolene a ktorej predmetom mal byť súbor vecí vedených na Okresnom úrade Zvolen, katastrálnom
odbore, pre obec C., k. ú. X., na LV č. XXXX a LV č. XXXX.

1.5 Okresný súd poukázal na to, že žalobcovia v spore tvrdili, že žalovaný nemá vecnú legitimáciu

na uplatnenie práv, ktoré si odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE; tvrdili,
že neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky banky. Právny úkon postúpenia pohľadávky
považovali za absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobca tak platne nenadobudol pohľadávku zabezpečenú záložným právom, nevstúpil do postavenia
záložného veriteľa, a teda nie je oprávnený k výkonu záložného práva.

1.6 Žalovaný naproti tomu v konaní pred súdom prvej inštancie preukazoval postúpenie pohľadávky
od predchádzajúceho veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s. voči žalobcom, z predloženej zmluvy o
postúpení pohľadávok je zrejmé, že pohľadávka bola postúpená a už táto listina preukazuje jeho vecnúlegitimáciu. Je zrejmé, že žalobcovia boli vyzvaní na úhradu pohľadávky, boli uzrozumení s tým, že
došlo k zosplatneniu pohľadávky. K samotnému postúpeniu pohľadávky došlo až 3 roky potom, čo
došlo k zosplatneniu pohľadávky. Oznámeniu o postúpení pohľadávky pritom predchádzala písomná

výzva doručovaná žalobcom ako doporučená poštová zásielka; touto výzvou boli vyzvaní na úhradu
dlžnej sumy z dôvodu, že pohľadávka nie je splácaná riadne a včas a omeškanie trvalo 335 dní. Pokiaľ
sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej
dražby, žalovaný tak urobil a reálne aj upustil od dobrovoľnej dražby, čo preukazoval listinou označenou
ako „Oznámenie o upustení od dobrovoľnej dražby“. Vo vzťahu k záložnému právu žalovaný tvrdil,

že záložné právo zatiaľ žiadnym spôsobom nezaniklo; žalovanému bola iba neodkladným opatrením
uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe a zdržať sa
úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a bolo mu zakázané uskutočniť dobrovoľnú
dražbu.Kzánikuzáložnéhoprávavšaknedošlo,nemohlotakdôjsťkvýmazuzáložnéhopráva.Súčasťou
žiadosti o výmaz záložného práva musí byť potvrdenie o splnení záväzku alebo iná listina preukazujúca
zánik záložného práva. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

1.7 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že vecná legitimácia žalovanému v spore
svedčí, čo vyplývalo z oznámenia veriteľa o postúpení pohľadávky na postupníka Blackside, ktoré
oznámenie osobne prevzal žalobca 1/ dňa 05.05.2016, žalobca 2/ dňa 06.05.2016, žalobkyňa 3/ dňa
05.05.2016 a žalobca 4/ dňa 05.05.2016. Výzva na zaplatenie splátok úveru pred začatím dražby

nehnuteľností bola vyhotovená Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 10.02.2013 a bola doručená žalobcom
1/ až 3/; peňažný ústav doručoval uvedenú zásielku aj E.i A. na adresu V. XXX/X, Z.; predmetná zásielka
bola vrátená odosielateľovi s poznámkou adresát neznámy. Okresný súd uzavrel, že E. A. buď úmyselne
alebo svojím nezodpovedným konaním sa zbavil možnosti zásielku prevziať, na adrese vyznačenej v
registri obyvateľov Slovenskej republiky sa v čase jej doručovania nenachádzal. Peňažnému ústavu

zmenu v adrese trvalého pobytu, príp. zmenu vo vzťahu k prechodnému pobytu nenahlásil. Okresný súd
tak považoval zásielku pre E. A. za doručenú dňom jej vrátenia odosielateľovi dňom 18.02.2016. Pokiaľ
okresný súd žalobu zamietol vo vzťahu k prvému nároku, uzavrel, že v čase meritórneho rozhodovania
neexistovala reálna hrozba výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby; žalovaný upustil od
vykonania jej realizácie. Ak žalobcovia tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe,

tvrdili,žedobudúcnamôžedôjsťopätovnekvýkonuzáložnéhoprávaformoudobrovoľnejdražby.Takúto
obavu však okresný súd považoval za právne irelevantnú, nakoľko nemožno v zásade vylúčiť ani to,
že ako právny predchodca žalovaného, tak aj žalovaný môže postúpiť pohľadávku na ďalší subjekt a v
tomto prípade by tento mohol bez akýchkoľvek právnych obmedzení realizovať výkon záložného práva
formou dobrovoľnej dražby.

1.8Spoukazomnaust.§151mdods.1Občianskehozákonníkavovzťahukdruhémužalobnémunávrhu
okresný súd uzavrel, že nemal za preukázané, že nastali právne skutočnosti zákonom definované
ako titul zániku záložného práva. Súd nemôže svojím rozhodnutím legitimizovať nový právny stav bez
toho, aby boli splnené zákonné podmienky v súlade s príslušnom právnou úpravou; takéhoto výroku

by sa žalobcovia mohli domáhať len v tom prípade, ak by záložné právo zaniklo jedným zo spôsobov
uvádzaných v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka a príslušný okresný úrad - katastrálny odbor
by odmietol vykonať výmaz tejto ťarchy. V takomto prípade by však na strane žalovaného bolo vecne
pasívne legitimovaný príslušný okresný úrad.

1.9 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255, §
262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) a vzhľadom na
úspech žalovaného v spore na náhradu trov konania v prospech žalovaného zaviazal žalobcov 1/ až 4/.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ až 4/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Uplatnili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. h)
C. s. p., tvrdili tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnosti namietali jednotlivé závery súdu prvej inštancie, popísali skutkový stav, z ktorého
vyplýva vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX žalobcom 1/ a rovnako
vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre k.ú. X.. Poukázali na existenciu tiarchna uvedených listoch vlastníctva a skutočnosť, že žalovaný žalobcovi doručil oznámenie o dobrovoľnej
dražbe, ktorá sa mala konať dňa 01.07.2019. Zdôraznili, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom zálohu

na dobrovoľnej dražbe, zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a zakázal
žalovanému dobrovoľnú dražbu uskutočniť, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Poukázali na existenciu zmluvného vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcami 1/, 2/ a 3/ a
postupujúcim dlžníkom E. A. a novým dlžníkom X. Z. ml. (žalobca 4/). V tomto smere zdôraznili, že pokiaľ
právnypredchodcažalovanéhodoručovalvýzvunazaplatenieomeškanýchsplátokpredzačatímdražby

nehnuteľnostísupozornenímnavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,tútodoručovalpostupujúcemu
dlžníkovi. Výzvu a oznámenie však mal doručovať novému dlžníkovi - žalobcovi 4/. V čase doručovania
výzvy neexistoval zo strany E. A. žiadny záväzkový vzťah k Slovenskej sporiteľni, a. s., nakoľko X. Z. ml.
sa stal dňa 14.07.2020 novým dlžníkom a teda týmto dňom mu vznikol aj záväzkový vzťah k Slovenskej
sporiteľni a.s.. Nakoľko mu banka nedoručovala výzvu na úhradu omeškaných splátok a oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, neboli splnené podmienky pre platné zosplatnenie celého úveru. Voči

dlžníkovi - žalobcovi 4/ nemá vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žiadne účinky a u dlžníka 4/ tak
nenastala strata výhody splácania úveru mesačnými splátkami podľa zmluvy o úvere.

2.2 Žalobcovia spochybnili aj oznámenie postúpenie pohľadávky na postupníka Blackside, a.s., tvrdili,
že nemajú vedomosť o tom, že by oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené tak, ako to vyplýva

z rozsudku. V tomto smere poukázali na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018 vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č.483/2001 Z.z. o bankách. Uzavreli, že v prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. iba pohľadávka alebo časť, ktorá je splatná a len
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie. Tejto výzve predchádza skutočnosť,

že klient banky bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Banka v danej veci však
nesplnila uvedené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, banka vyzvala žalobcov
1/, 2/ a 3/ na splatenie úveru s príslušenstvom (vyhlásila úver za predčasne splatný) oznámením
zo dňa 05.04.2013, pričom toto oznámenie žalobcovi 4/ doručované nebolo. Banka žalobcu 4/ v
čase mimoriadneho zosplatnenia vopred v lehote nie kratšej ako 15 dní neupozornila na uplatnenie

tohto práva, nedošlo tak k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný uplatňujúci si
postavenie nositeľa uplatňovaného práva vyplývajúceho zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE uzatvorenej dňa 22.04.2016 nemá vecnú legitimáciu, nakoľko neboli splnené podmienky
postúpenia pohľadávky banky. Žalobcovia tvrdili, že právny úkon postúpenia pohľadávky na žalobcu je
absolútne neplatným pre rozpor so zákonom v zmysle ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

2.3 Žalobcovia tak tvrdili, že žalovaný nie je nositeľom uplatneného záložného práva, na základe
neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu
zo zmluvy o úvere voči žalobcom, ktorý je zabezpečený záložným právom na základe záložnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a Slovenskou sporiteľňou, a.s. Pohľadávka uplatňovaná výkonom

záložného práva nebola v čase jej postúpenia na žalovaného spôsobilá na postúpenie v zmysle §
92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z.. Oznámenie Slovenskej sporiteľne, a. s. o postúpení pohľadávky
nezakladá aktívnu legitimáciu žalovaného na vymáhanie pohľadávky. Pokiaľ žalovaný nenadobudol
platne pohľadávku zabezpečenú záložným právom, nevstúpil tak do postavenia záložného veriteľa, a
teda nie je oprávnený k výkonu záložného práva. Za daného stavu nie je možný výkon záložného práva

formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe, od výsledku konania vo veci samej závisí, či a kto je
oprávnený realizovať záložné právo.

2.4 Žalobcovia rovnako namietali, že žalovaný by pri výkone záložného práva vymohol aj plnenie z
neprijateľnejzmluvnejpodmienky,ktorúvidelivtom,žespracovateľskýpoplatokzaposkytnutieúverubol

určený sumou 497,88 Eur a bol uhradený z prostriedkov úveru. Banka tak poskytla žalobcom finančné
prostriedky nie v dohodnutej výške podľa zmluvy o úvere (49.790,88 Eur), ale len vo výške 49.293,-
Eur. Takáto zmluvná podmienka požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie bankou
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. V tomto smere poukázali na závery Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 27Co/57/2019-193 zo dňa 18. júla 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

5Co/158/2017 zo dňa 05.12.2017 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011
zo dňa 21. novembra 2012.2.5 Odvolatelia tiež namietali premlčanie pohľadávky vyplývajúcej z úverového vzťahu; Slovenská
sporiteľňa, a.s. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 04.04.2013 pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 20.03.2012. Premlčacia lehota začala plynúť odo dňa zročnosti prvej neuhradenej

splátky (odo dňa 21.03.2012), uplynula tak dňa 21.03.2015. Z uvedeného dôvodu mali žalobcovia za to,
žepohľadávkažalovaného,resp.pohľadávkavyplývajúcazúverovéhovzťahu,jepremlčaná.Pokiaľbola
uzavretá dohoda o uznaní záväzku a dohoda o spôsobe úhrady záväzku, ktorá mala byť údajne uzavretá
a podpísaná žalobcami dňa 31.12.2013 vo Zvolene, žalobcovia zdôraznili, že význam takejto dohody
nepoznali, nebol im vysvetlený dopad uznania záväzku a sú vážne pochybnosti o ich vôli uzavrieť takúto

dohodu, ak podstatu a zmysel záväzku a právnych dôsledkov nepoznali. Právny predchodca žalobcu sa
snažil manipulovať žalobcov do pozície, ktorá napomáha budúcemu uplatneniu pohľadávky u veriteľa
pre predchádzajúce uznanie záväzku zo strany dlžníkov. V konaní právneho predchodcu žalovaného
žalobcovia videli nekalé konanie, ktorý mal snahu zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky aj po uplynutí
premlčacej doby pôvodne vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu. Žalobcovia o tom, že podpisom takejto
dohody si zhoršia svoje postavenie a predĺžia premlčaciu lehotu na 10 rokov nevedeli, málokto by mohol

uveriť tomu, že si dobrovoľne a vedome zhoršili svoje zmluvné postavenie. V záujme banky nebolo
poskytnutie nového splátkového kalendára (predčasne zosplatneného úveru), ale docieliť predĺženie
premlčacej doby na 10 rokov. Žalobcovia nevedeli, že predmetná dohoda bola uzatvorená podľa
Obchodného zákonníka, dohodu uzavreli v tiesni. V tomto smere poukázali na skutočnosť, že banka
hrozila žalovaným dobrovoľnou dražbou, ktorou by prišlo o svoje jediné obydlie, v ktorom majú trvalé

bydlisko. Dohoda o uznaní záväzku je neplatná aj z dôvodu, že žalobcovia mali uznať aj riadne úroky,
ktoré banka vyčíslila po zosplatnení úveru, riadny úrok banke patril len do zosplatnenia úveru. V uznaní
záväzku mali žalobcovia uznať aj náklady dražby vo výške 1.491,19 Eur, banka s realizáciou dobrovoľnej
dražby ani nezačala, žalobcom nezaslala ani oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Žalobcovia
rovnako namietali aj nesprávnosť zmluvy o úvere vo vzťahu s nesprávne uvedenými celkovými nákladmi

spojenými úverom, nesprávne uvedenú RPMN.

2.6 Odvolatelia ďalej namietali skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhli prerušiť
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
16Csp/2/2019, v ktorom si žalovaný v postavení žalobcu uplatnil voči žalobcom v postavení žalovaných

nárok na plnenie. V uvedenom konaní žalobcovia namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu ako aj premlčanie pohľadávky. Návrh na prerušenie konania súd prvej inštancie pritom zamietol.
Zdôraznili však, že ak sa ku dňu 22.03.2015 premlčala pohľadávka, premlčalo sa aj záložné právo. Ak
je záložné právo premlčané, ide o dôvod určenia jeho neexistencie, nakoľko ide o prípustnú záložcom
vznesenú obranu proti záložnému právu, ktoré z tohto dôvodu nemožno ani v budúcnosti vykonať.

Žalobca tak môže podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, ak je toto
premlčané a dovolať sa jeho premlčania i v konaní o určenie jeho neexistencie. Nemožno tak zamietnuť
žalobu o určenie, že tu premlčané záložné právo nie je len s poukazom na to, že premlčanie nie je
dôvodom zániku záložného práva a že premlčané záložné právo ani po zamietavom právoplatnom
rozhodnutí súdu nezaniká. Ak sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je

nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda
ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže
naďalej byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Námietku
premlčania záložného práva pritom možno uplatniť len v konaní pred súdom, ktorým dražobník nie je.
Záložca v prípade premlčania záložného práva nemôže jeho premlčanie namietať v dobrovoľnej dražbe,

ani v konaní o zaplatenie úverovej pohľadávky, a preto je v oprávnení záložcu podať v tomto smere
žalobu o zákaz jeho výkonu, príp. určenie neexistencie záložného práva. V tomto smere žalobcovia
poukázali na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 167/2019-15 zo dňa 27.
júna 2019.

2.7 Odvolatelia zároveň zdôraznili existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu 1/ ako spotrebiteľa
na podanej určovacej žalobe, žalobca 1/ si môže žalobou zlepšiť svoje právne postavenie ako vlastník
dotknutých nehnuteľností. Žalobcovia 2/ a 4/ síce nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, v
predmetnej nehnuteľnosti majú trvalé bydlisko a byt, na ktorom viazne ťarcha v prospech žalovaného
a ktorý môže žalovaný, príp. iný postupník, na dobrovoľnej dražbe predať. Aj z uvedených dôvodov

považovali podanú žalobu za dôvodnú.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil; uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacímdôvodom zdôraznil, že má za to, že bol dodržaný postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, žalobcom 1/ až 3/ doručil písomnú výzvu, na základe ktorej ich vyzval na úhradu omeškaných
splátok v lehote nie kratšej ako 15 dní a upozornil ich na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

celejpohľadávky.Ažnáslednebankavyhlásilamimoriadnusplatnosťúveru,načoupovedomilažalobcov
listom zo dňa 05.04.2013. K samotnému postúpeniu pohľadávky došlo až 3 roky potom, čo došlo
k zosplatneniu pohľadávky. Skutočnosť, že banka nedoručovala výzvu na úhradu dlžnej sumy pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcovi 4/,
nespôsobuje neplatnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný voči ostatným žalobcom. Zo zmluvy o

splátkovom úvere boli žalobcovia zaviazaní na úhradu dlžnej sumy spoločne a nerozdielne; v danom
prípade ide o solidárny záväzok, pôjde o samostatné spoločenstvo, a nie o nerozlučné. Banka tak bola
oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky len voči žalobcom 1/ až 3/ a takéto konanie banky
je súladné so zákonom. Ak by aj žalovaný pripustil, že voči žalobcovi 4/ nie je zosplatnenie úveru platné
a účinné, nestratil by výhodu splácania úveru mesačnými splátkami; dlžnú sumu však ani žalobca 4/
neuhrádzal, čím sa rovnako ako ostatní žalobcovia dostali do omeškania. Pre žalovaného je zrejmé, že

pohľadávka bola už v čase postúpenia splatná a bola v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
spôsobilá na postúpenie. Splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. žalovaný
viackrát preukázal listinnými dôkazmi ako aj tvrdeniami vo svojich vyjadreniach. S uvedenými sa súd
prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal, keď konštatoval, že mal za preukázané, že vecná
legitimácia žalovanému v spore svedčí.

3.1 K tvrdeniam o neprijateľných zmluvných podmienkach, najmä pokiaľ ide o poplatok za spracovanie
úveru, žalovaný zdôraznil, že zmluva medzi žalobcami a žalovaným bola uzatvorená dňa 30.05.2008,
kedy ustanovenie § 37 ods. 21 zákona č.483/2001 Z.z. (ktoré zakazovalo požadovať od spotrebiteľa
úhradu poplatkov) nebolo ešte platné a účinné. V zmysle prechodných ustanovení zákona č.483/2001

Z.z. sa zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov
alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušeniu účtu, na ktorom
je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu splatnú po 9. júli
2013. Spracovateľský poplatok bol splatný dňom poskytnutia úveru a z uvedeného dôvodu nie je možné
ustanovenie § 37 ods. 21 aplikovať na daný právny vzťah, platí zákaz retroaktivity.

3.2 Pokiaľ žalobcovia namietali platnosť uznania záväzku, žalovaný zdôraznil, že toto je jednostranným
právnym úkonom, podpisom zo strany žalobcov tento jednostranný právny úkon nadobudol platnosť
a účinnosť. Podpisom uznania záväzku žalobcovia uznali, čo do základu, dôvodu a výšky predmetný
záväzok, tento právny nárok tak nie je premlčaným nárokom, ako to uvádzajú v odvolaní žalobcovia.

Tvrdenie žalobcov, že im nebol vysvetlený dopad a význam uznania záväzku, že nepoznali obsah tejto
dohody a uzavreli ju v tiesni, neobstojí a je nedôvodné. Z dôvodu, že k premlčaniu pohľadávky nedošlo,
nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva tak, ako uvádzajú žalobcovia.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379
C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu podľa § 389 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 389 ods.1 písm.b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

7. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd
zistil, že žalobca v rade 1/ až v rade 4/ sa domáhali na jednej strane uloženia povinnosti zdržať
sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa nimi špecifikovanej zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré v žalobe konkretizovali a zároveň sa domáhali určenia,
že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne ťarcha tak ako je zapísaná v katastri nehnuteľností.
Zo žaloby vyplýva, že žalobcovia založili svoju argumentáciu predovšetkým na tvrdení absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako pôvodnýmveriteľom a žalovaným ako postupníkom; a to z dôvodu nedodržania zákonných predpokladov pre
postúpenie pohľadávky veriteľa, ktorým je banka, v zmysle ustanovenia § 92 ods.8 zákona č.483/2001
Z.z.. Tvrdili, že žalovaný nemohol platne nadobudnúť pohľadávku zabezpečenú záložným právom,

nemohol tak vstúpiť do postavenia záložného veriteľa a teda nie je oprávnený k výkonu záložného práva.
Podstatnou argumentáciou žalobcov bolo aj tvrdenie, že mimoriadna splatnosť úveru nebola oznámená
(aj) žalobcovi v rade 4/, k zosplatneniu nedošlo podľa tvrdení žalobcov aj z dôvodov neurčitosti takéhoto
právneho úkonu právneho predchodcu žalovaného. Zo spisu nevyplýva písomné podanie žalobcov vo
veci samej; pokiaľ ide o ich argumentáciu na pojednávaní, túto založili vo vzťahu k nepreukázaniu výzvy

žalobcovi v rade 4/ na úhradu omeškaných splátok s doručenkou a oznámenie o zosplatnení pohľadávky
s doručenkou; tvrdili, že žalovanému bola postúpená premlčaná pohľadávka a došlo aj k premlčaniu
záložného práva.

7.1 Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že tento mal za preukázané, že vecná
legitimácia žalovanému svedčí, pokiaľ ide o doručenie výzvy na zaplatenie omeškaných splátok mal

preukázané, že výzva bola doručená žalobcom v rade 1/-3/ a E. A., ktorému bola zásielka právnym
predchodcom žalovaného doručovaná, doručenie zmaril tým, že sa na adrese pobytu podľa registra
obyvateľov nenachádzal; preto zásielku doručovanú E. A. považoval za doručenú. Vo vzťahu k prvému
žalobnému petitu (zdržanie sa výkonu záložného práva) súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný upustil
od vykonania realizácie záložného práva a obavu z ďalšieho výkonu záložného práva považoval za

irelevantnú z dôvodu, že žalovaný môže postúpiť pohľadávku (ktorá je zabezpečená záložným právom)
na iný subjekt, ktorý môže bez obmedzení realizovať výkon záložného práva. Pokiaľ ide o druhý žalobný
petit (určenie, že na listoch vlastníctva č.XXXX a XXXX, k.ú. X. neviazne ťarcha špecifikovaná v žalobe)
okresný súd uzavrel, že nemal za preukázaný, že nastali právne skutočnosti, prípadne právne udalosti
zákonom definované ako titul zániku záložného práva. Vlastné právne posúdenie súdom prvej inštancie

vo veci samej je obsiahnuté iba v bodoch 13, 14 a 16 napadnutého rozsudku.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX, k.ú.
X. - M., nachádzajúcemu sa v obytnej budove súpisné číslo XXXX, vo vchode X, X.p. je žalobca v rade
1/; vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX, k.ú. X., je podielovým spoluvlastníkom o

výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX rovnako žalobca v rade 1/; bez vlastníckej spoluúčasti
žalobcov v rade 2/-4/.

8.1 Odvolací súd zároveň zistil, že účastníkmi Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.
mája 2008 boli pôvodne H. Z. a V. Z. (žalobca 1/) ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ.

Zmluvou o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.
marca 2009 namiesto postupujúcej dlžníčky (H. Z.) sa novými dlžníkmi v predmetnom úverovom vzťahu
stali X. Z. (žalobca 2/), X. Z. (žalobca 3/) a E. A.. Následne ďalšou Zmluvou o postúpení práv a povinností
zo Zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 14. júla 2010 namiesto postupujúceho dlžníka E.
A. sa novým dlžníkom v úverovom vzťahu stal X. Z. (žalobca 4/). Zo spisu je zrejmé, že pôvodný veriteľ

oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dňa 5.4.2013 (kedy bol účastníkom úverového vzťahu
žalobca 4/) a postúpenie pohľadávky oznámil dňa 28.4.2016. Účastníkom Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 30.5.2008 bola v postavení záložného veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s. a v postavení záložcu žalobca v rade 1/.

8.2 Z podanej žaloby a argumentácie žalobcov vyplýva, že títo tvrdili, že žalovaný nemohol platne
nadobudnúť pohľadávku od pôvodného veriteľa, vyžadoval sa postup podľa ustanovenia § 92 ods.8
zákona č.483/2001 Z.z., žalovaný nemohol platne nadobudnúť pohľadávku zabezpečenú záložným
právom a nemohol tak vstúpiť ani do postavenia záložného veriteľa, z ktorého dôvodu nie je oprávnený
k výkonu záložného práva. Svoju argumentáciu opreli o tvrdenie, že mimoriadna splatnosť úveru nebola

oznámená žalobcovi v rade 4/, k zosplatneniu nedošlo z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu
právneho predchodcu žalovaného.

8.3 Odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu; nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní;
musí obsahovať náležitosti uvedené v § 220 ods.2 C.s.p.; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižnevysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Nepreskúmateľným nie je
len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale
za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré
si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti
rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.

8.4 Z judikatúry súdov vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania.

8.5 Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou doručenia
výzvy na zaplatenie omeškaných splátok zo dňa 10.2.2013 E. A., ktorý ako z vyššie uvedeného (bod
8.1) vyplýva, v čase realizácie tejto výzvy nebol účastníkom právneho vzťahu založeného Zmluvou o
splátkovom úvere č.. zo dňa 30. mája 2008; účastníkom tohto vzťahu bol iba od 30. marca 2009 do
14. júla 2010. Argumentácia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku je tak vnútorne rozporná, keď

tentopredodržaniezákonnýchpredpokladovprepostúpeniepohľadávkybankypovažovalzarelevantné
doručenie osobe, ktorá účastníkom úverového vzťahu v čase realizácie výzvy nebola. Na druhej strane
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcov vo vzťahu k (ne)doručeniu výzvy
osobe, ktorá v čase jej realizácie účastníkom úverového vzťahu bola (žalobca 4/). Súd prvej inštancie tak
nedal odpoveď na podstatnú právnu otázku nastolenú stranou sporu (žalobcami) vo vzťahu k neplatnosti

postúpenia pohľadávky na žalovaného pre rozpor s ustanovením § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z.,
ktorý žalobcovia videli v tom, že výzva na zaplatenie omeškaných splátok (pred zosplatnením) nebola
doručená žalobcovi v rade 4/, ktorý v čase jej doručenia mal postavenie dlžníka.

8.6 Napadnutý rozsudok je tak v tomto smere postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, čím došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorého čiastkovým právom je právo strany na riadne
odôvodnenie rozhodnutia; tento nedostatok v odvolacom konaní napraviť nemožno. Krajský súd nemal
možnosť posúdiť úvahy a postup okresného súdu vo vzťahu k dôvodnosti záveru o platnom postúpení
pohľadávky, ktorú súd prvej inštancie neposudzoval komplexne ale iba vo vzťahu k doručeniu výzvy aj
subjektu, ktorý v čase realizácie výzvy na zaplatenie účastníkom úverového vzťahu nebol. Rozsudok

súdu prvej inštancie je v tomto smere nepreskúmateľný a táto skutočnosť je samostatným dôvodom pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Odvolací súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že zo žaloby vyplýva, že ide (aj) o žalobu určovaciu;
žalobcovia sa domáhali určenia, že na liste vlastníctva č.. a XXXX, pre k.ú. X., neviazne nasledovná

ťarcha: „zmluva o zriadení záložného práva na spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc.č. XXXX/XXX-
XXXX/XXX v prospech Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, W.XXX/XXXX z 10.7.2008 -
XXX-XXXX; titulom zmluvy o postúpení pohľadávok v prospech postupníka Blackside, a.s., Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, Z XXXX/XXXX - zapísaní dňa 26.7.2016 - 806/16. Z takto
formulovaného petitu vyplýva, že ide o žalobu určovaciu. K zmene určovacích žalôb došlo prijatím

novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorý naproti Občianskemu súdnemu
poriadku určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza; ustanovenie § 137 rozlišuje medzi
žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu (písm.c)), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

(písm.d)). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak
právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie
podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.

Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32
zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje
právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja
sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nováprávna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z
právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods.

2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 CMP). Súd
prvej inštancie sa ustanovením § 137 C.s.p. dôsledne neriadil.

9.1 Zo žaloby totiž nevyplýva, či žaloba o určenie (že záložné právo neviazne) je podaná podľa
ustanovenia § 137 písm.c) alebo § 137 d) C.s.p.; rozlíšenie určovacej žaloby podľa písm.c) resp. d)

C.s.p. má iné právne následky vo vzťahu k zisťovaniu, či je takáto žaloba podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku vôbec prípustná.

9.2 Ak by odvolací súd pripustil, že formuláciou „aby súd určil, že na LV záložné právo neviazne“,
išlo by o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm.c) C.s.p.). V takom prípade
v žalobe absentuje odôvodnenie naliehavého právneho záujmu. Súd konajúci o žalobe o určenie

musí posudzovať procesnú prípustnosť takejto žaloby; podmienkou úspešnosti žaloby o určenie, či tu
právo je alebo nie je, je z procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, naliehavý právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Tieto skutočnosti je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Súd prvej inštancie sa na takýto postup v
konaní nezameral napriek tomu, že pred vecným prejednaním veci je povinný posudzovať splnenie tejto

procesnej podmienky podanej žaloby. Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd dospeje k záveru o
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobu z tohto dôvodu zamietne,
nezaoberá sa žalobou vo veci samej. Otázka naliehavého právneho záujmu nebola zisťovaná ani
na pojednávaní dňa 5.12.2019, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej. Odôvodnenie
naliehavého právneho záujmu absentuje aj v napadnutom rozsudku okresného súdu. Naliehavý právny

záujem súd prvej inštancie odôvodňuje iba vo vzťahu k prvému žalobnému petitu, ktorým sa žalobcovia
domáhali uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, v ktorej časti žaloba nemá charakter
určovacej žaloby

9.3 Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie vo vzťahu k určovaciemu nároku nezisťoval existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo rovnako spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku v tejto časti a zároveň odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia je
vnútorne rozporné.

9.4 Súd prvej inštancie neustálil, či v prejednávanej veci nejde o žalobu o určenie právnej skutočnosti

(§ 137 písm.d) C.s.p.), ak by tomu tak bolo, absentuje poukaz na osobitný predpis, ktorý by podanie
takejto žaloby umožňoval.

10. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej

inštancie posúdil aktívnu legitimáciu žalobcov na podanej žalobe. V tomto sa môže odvolací súd len
domnievať, že okresný súd posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v rade 1/-4/, že je daná. Zo
žaloby a príloh k nej pripojených však vyplýva, že žalobcovia sú účastníkmi Zmluvy o splátkovou úvere,
účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva je ale iba žalobca v rade 1/, ktorý je výlučným, resp.
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zálohom podľa zmluvy o zriadení záložného práva.

Ostatní žalobcovia v rade 2/-4/ sú bez vlastníckeho, prípadne spoluvlastníckeho vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam. Okolnosti posúdenia aktívnej vecnej legitimácie sú tak vo vzťahu k jednotlivým
žalobcom rôzne; s touto okolnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

11. Odvolatelia namietali nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý ich návrh na prerušenie

konania zamietol. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že žalobcovia žiadali konanie prerušiť, nakoľko
na Okresnom súde Zvolen je vedené konanie (sp.zn. 16Csp/2/2019), v ktorom si žalobca uplatnil voči
žalovaným pohľadávku a vyriešenie sporu vedeného pod sp.zn. 16Csp/2/2019 bude mať vplyv aj na
toto konanie (6C/19/2019). Bližšie odôvodnili (čo vyplýva zo zvukového záznamu), že v inom konaní
(16Csp/2/2019) uplatnili námietku premlčania; ak súd pohľadávku žalobcovi (Blackside a.s.) pohľadávku

neprizná, žalobcovia sa môžu domáhať uloženia povinnosti, aby sa zdržal výkonu záložného práva. O
návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie rozhodol uznesením na pojednávaní, návrh žalobcov
na prerušenie konania zamietol s odôvodnením že nie je dôvod, aby konanie prerušil, nakoľko by bolaporušená právna istota strán sporu. Okresný súd po vyhlásení uznesenia o prípustnosti opravného
prostriedku strany nepoučil. Tento postup súdu prvej inštancie bol nesprávny.

11.1 Z obsahu návrhu na prerušenie konania je zrejmé, že nejde o prerušenie konania v zmysle §
162 C.s.p. (obligatórne prerušenie konania) a ani zhodný návrh strán sporu na prerušenie konania
podľa § 163 C.s.p.. Zo strany žalobcov ide o návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 164
C.s.p. (fakultatívne prerušenie konania); tvrdili, že vyriešenie sporu (16Csp/2/2019) môže mať vplyv aj
na konanie vo veci samej, vedené pod sp.zn. 6C/19/2019. Bez ohľadu na posudzovanie dôvodnosti

takéhoto návrhu odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 357 písm.n) C.s.p. odvolanie je
prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods.1 a § 164 C.s.p.;
odvolanie je tak prípustné aj proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Okresný súd o
prípustnosti odvolania strany sporu nepoučil. Z komentára k Civilnému sporovému poriadku (Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) vyplýva, že „pokiaľ súd návrh na

prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia. V tomto prípade súd musí
odôvodniť nielen meritórny výrok, ale aj výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, keď aj
práve tento postup súdu môže zakladať vadu konania, ktorý by mohla mať za následok nesprávnosť
rozhodnutia, ak súd v rámci preskúmania výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dospeje k

záveru, že dôvody na prerušenie konania boli dané“.

11.2 Okresný súd naznačeným spôsobom nepostupoval, rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania
vyhlásil na pojednávaní; strany sporu nepoučil o prípustnosti odvolania v zmysle § 357 písm.n)
C.s.p., v napadnutom rozsudku absentuje výrok o návrhu na prerušenie konania a rovnako absentuje

odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Takýmto spôsobom súd prvej inštancie žalobcom (ktorý sa domáhali
prerušenia konania) nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

12. Z vyššie uvedených dôvodov, konštatujúc nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku okresného
súdu a zároveň z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie odvolací súd nemal
inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., a vrátiť mu
vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

12.1 V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku sa okresný súd s ohľadom
na vyslovený názor odvolacieho súdu vec zameria na skúmanie vecnej legitimácie strán sporu najmä
vo vzťahu k jednotlivým žalobným petitom, keď právne postavenie jednotlivých žalobcovi je rozdielne
z hľadiska vlastníctva, resp. spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria záloh v zmysle zmluvy o
zriadení záložného práva. Ustáli, či vo vzťahu k druhému žalobnému petitu ide o určovaciu žalobu v

zmysle § 137 písm.c) resp. písm.d) C.s.p.; zistí a ustáli existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení (§ 137 písm.c/ C.s.p.), prípadne existenciu osobitného predpisu (§ 137 písm.d/
C.s.p.). Súd prvej inštancie zváži aj prípadný postup podľa § 164 C.s.p.; je zrejmé, že v oboch
konaniach, o zaplatenie, (vedené pod sp.zn. 16Csp/2/2019) a o uloženie povinnosti, resp. o určenie,
že záložné právo neviazne... (vedené pod sp.zn. 6C/19/2019) sa ako predbežná otázka rieši otázka

platnosti postúpenia pohľadávky banky na žalovaného, či pre platnosť postúpenia pohľadávky banky
boli splnené podmienky uvedené v § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z.. Ak súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania poukázal na porušenie právnej istoty strán sporu odvolací
súd zdôrazňuje, že nie je vhodné, aby dva súdy, o totožnej, čo aj predbežnej otázke, rozhodli odlišne.
Práve takéto prípadné rozdielne rozhodnutia by oslabili princíp právnej istoty. Súd prvej inštancie po

vykonaní úkonov a posúdení podľa vyššie uvedeného rozhodne vo veci samej, rozhodnutie riadne
odôvodní tak aby zodpovedalo kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods.2 C.s.p., vysporiada sa
so všetkými podstatnými otázkami nastolenými v konaní stranami sporu. Vzhľadom na formuláciu prv
vydaného neodkladného opatrenia okresný súd zároveň zváži aj postup podľa ustanovenia 335 ods.1
C.s.p..

13. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne
rozhodne, a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta

C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).