Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113234151
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8113234151.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. B. P. XXX, XXX XX W., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080
01 Prešov, proti žalovanému: Tatra Credit, a.s., so sídlom Námestie Slobody 10/1718, 921 01 Piešťany,
IČO: 44975775, právne zastúpeného L.I.B. Legal, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
47237546, o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy o záložnom práve a zdržania sa výkonu záložného
práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/298/2013-245 zo dňa
03.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil neplatnosť zmluvy o záložnom práve zo dňa
16.05.2012, uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na verejnej
dražbe podľa zmluvy o záložnom práve č. XX/XX zo dňa 16.05.2012 a rozhodol, že žalobca má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa

podanou žalobou, ktorej petit bol zmenený uznesením zo dňa 30.01.2019, domáhal určenia neplatnosti
zmluvy o záložnom práve č. XX/XX. zo dňa 16.05.2012, uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
výkonu záložného práva na základe tejto zmluvy. Súd uviedol, že žalobca je v danom právnom vzťahu
spotrebiteľom, žalovaný dodávateľom. Žalobca má v postavení spotrebiteľa zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd uviedol, že predovšetkým skúmal
platnosť a obsahové náležitosti úverových zmlúv a dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi
stranami neobsahuje uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, a preto je bezúročná a bezpoplatková.

Zároveň súd poukázal na to, že zmluva obsahuje popis rôznych poplatkov, ktoré úplne evidentne
neboli zo strany žalobcu individuálne dojednané a ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa napr. o poplatok za výjazd za
klientom vo výške 200 eur v prípade navýšenia úveru a poplatok za výjazd za klientom /iné s poplatkom
330 eur, pričom poplatok nezohľadňuje, aká dlhá cesta sa vykoná. Úplne absurdným a neprijateľným
je poplatok za neprevzatie korešpondencie 200 eur a pod. Súd následne zistil, že dohodnutá výška
úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Priemerná úroková miera obchodných bánk v mesiaci september

2010 pri úveroch do jedného roka činila 6,22 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 36 % ročne takmer
6-násobne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk. Pri druhej úverovej zmluve medzi
stranami boli úroky dohodnuté v sadzbe 26,4 %, pričom táto sadzba zhruba 3,33- násobne prekračuje
priemernú úrokovú mieru bánk pri spotrebiteľských úrokoch. Na základe úverovej zmluvy č. XXX/XXbol žalobcovi a jeho manželke poskytnutý úver 7.000 eur, pričom reálne podľa tvrdenia žalobcu mu
bolo vyplatených iba 5.100 eur, avšak uvedené tvrdenie ničím nepreukázal a ani po oboznámení sa s
obsahom listinných dôkazov uvedené z obsahu spisu nevyplýva. Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve č.

XXX/XX došlo k navýšeniu úveru z 8.260 eur na 9.520 eur a zároveň k predĺženiu lehoty splatnosti o
6 mesiacov. Dňa 16.05.2012 bola uzatvorená ďalšia úverová zmluvy č. XX/XX, na základe ktorej mal
byť žalobcovi a jeho manželke poskytnutý úver 9.500 eur, ktorý sa ďalšími dodatkami ďalej navyšoval
až na 17 186,65 eura (posledný dodatok č. 3 je z 16.05.2013). Žalovaný listom zo dňa 16.08.2013
upozornil žalobcu na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a zároveň vyčíslil nedoplatok

k 15.08.2013 takto: súčet splátok podľa splátkového kalendára 2.266,50 eura, zmluvné pokuty za
omeškané splátky 2.700 eur, ostatné príslušenstvo úveru 300 eur s tým, že platby od klienta boli 1.837
eur a celková výška nedoplatkov je teda 3.429,50 eura. Listom zo dňa 23.09.2013 žalovaný oznámil
žalobcovi vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru č. XX/XX a zároveň vyzval žalobcu na zaplatenie
úveru v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom vo výške 18.885,15 eura. Následne listom zo dňa
01.10.2013 žalovaný oznámil žalobcovi vstup pohľadávky do vymáhania a to dňom 01.10.2013. Za vstup

pohľadávky do vymáhania bola žalobcovi vyrubená zmluvná pokuta (poplatok v zmysle Zmluvy o úvere
č. XX/XX). Žalobcovi bolo listom zo dňa 16.10.2013 oznámené začatie výkonu záložného práva na
základe Úverovej zmluvy č. XX/XX a Zmluvy o záložnom práve č. XX/XX formou dobrovoľnej dražby
predmetu zabezpečenia úveru špecifikovaného v zmluve o záložnom práve. Súd uviedol, že v danom
prípadeexistujúvážnepochybnostiorozsahudlhužalobcu,apretoakbysúdodoprelochranužalobcovi,

de facto by tým odobril praktiky žalovaného a bolo by to v rozpore s elementárnou spravodlivosťou a
zákonnosťou. Uviedol, že aj s prihliadnutím na obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 zo
dňa 10.09.2014 súd považuje predmetnú žalobu za účinný a efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa.
Uviedol, že ak niet právnej istoty a riziko vymoženia plynúce z neprijateľnej zmluvnej podmienky neboli
odstránené, potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom, ktoré

takéto plnenie umožní vykonať a urobia tak podnikatelia bez súdneho procesu. Podľa rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-34/12 je legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom
plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní
vymôcť a tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva,
hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť. Ak veriteľ neodstráni stav neistoty, ktorý

vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom je neprijateľnou v
svetle čl. 4 Smernice aj samotná zmluvná podmienka umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej
spoločnosti neželateľného výsledku. Za daného stavu by rodinný dom žalobcu, ktorý je jeho obydlím
na dobrovoľnej dražbe bol predaný aj na uspokojenie zakázaného plnenia. Preto súd možnosť výkonu
záložného práva na dobrovoľnej dražbe posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti

zmluvu o zriadení záložného práva určil za neplatnú. Súd ďalej poukázal na závery Ústavného súdu SR
v konaní PL. ÚS 23/13 a uviedol, že v danom prípade nenastal stav ultima ratio na predaj rodinného
domu žalobcu bez súdneho procesu. Žalovaný nespochybnil, že v rodinnom dome žije žalobca so
svojou rodinou, že je to ich obydlie. Záložné právo bolo možné vykonať aj súdnou cestou pri zachovaní
záložného práva a narastaní úrokov z omeškania. Súd tiež uviedol, že nemohol opomenúť zjavnú

neprimeranosť hodnoty zálohy a výšky zabezpečenej pohľadávky. Predmetom záloh boli nehnuteľnosti,
rodinný dom spolu s pozemkom o výmere cca 1.200 m2 v obci J.. Len samotná hodnota pozemku
žalobcov vysoko prevyšuje poskytnutý úver a je zjavnom nepomere k nemu. Súd vyslovil pochybnosť o
tom, či sa žalovaný pri poskytnutí úveru vôbec zaujímal o majetkovú, sociálnu a rodinnú situáciu žalobcu
a jeho rodiny, lebo skúmanie bonity z obsahu úverových zmlúv vôbec nevyplýva. O tom, že žalobca nie

je bonitným klientom svedčí už len to, že na zálohu boli v časti ťarchy uvedené exekučné príkazy z roku
2005 a 2004. Súd sa nestotožnil s tým, že manželka žalobcu mala byť tiež žalobkyňou, lebo manželka
žalobcu nebola účastníčkou zmluvy o záložnom práve. Súd preto považoval žalobu za dôvodnú. Výrok
o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že
rozhodnutie sa odklonilo od ustálenej súdnej praxe, pričom za ustálenú súdnu prax považuje rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-34/13 zo dňa 10.09.2014. V súlade s týmto rozhodnutím možno konštatovať,
že právna úprava SR ohľadom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou je v súlade s európskym

právom. Uviedol ďalej, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy
v časti výkonu záložného práva a nie sú splnené procesné podmienky podľa § 137 CSP. Určujúci výrok
nerieši kompletne sporné práva a povinnosti sporových strán tak, aby do budúcnosti zabránil podávaniu
ďalších žalôb zo strany žalobcu alebo žalovaného a zostáva aj naďalej medzi stranami sporné, aká jev súčasnej dobe výška pohľadávky žalovaného voči žalobcovi a sporná je aj otázka existencie alebo
neexistenciezáložnéhopráva.Obetietootázkybudúmusieťbyťzasúčasnejsituácievyriešenévďalších
súdnych konaniach, čo len potvrdzuje neefektívnosť podanej žaloby. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tým,

že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko z rozhodnutia nevyplýva, aké predpoklady
pre výpočet RPMN zmluva neobsahuje a trvá na tom, že zmluva obsahuje predpoklady pre výpočet
RPMN. Určenie zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú, resp. určenie, že dohoda o úrokovej sadzbe
je neplatná, nemá vplyv na platnosť alebo neplatnosť samotnej úverovej zmluvy a ani na existenciu
záložného práva. Obzvlášť za situácie, keď nedošlo ešte ani k vráteniu poskytnutej istiny, ako je tomu v

prejednávanom prípade. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne
alebo aby ho zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo preukázané, že žalovaný prostredníctvom
dobrovoľnej dražby v danej veci mieni vymôcť aj zakázané plnenia, teda plnenia, ktoré sú v rozpore
s dobrými mravmi (neprimerane vysoký úrok), ako aj plnenia vyplývajúce z neprijateľných zmluvných
podmienok (neprijateľné poplatky, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie). Odvolací súd sa stotožňuje

so záverom o neprimerane vysokej úrokovej sadzbe, ktoré má za následok neplatnosť dojednania o
úroku a rovnako sa stotožňuje s tým, že poplatky, ktoré uviedol súd prvej inštancie v rozhodnutí, sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pretože neodrážajú skutočné náklady dodávateľa súvisiace so
zmluvou. Je zrejmé, že dobrovoľná dražba v danom prípade sa týka aj týchto neprijateľných plnení.
V danom prípade naviac z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami je spor aj o tom, či bol úver

skutočne žalovanému poskytnutý a rovnako aj žalovaný v podanom odvolaní konštatuje, že je sporná
výška záväzkov žalobcu. Za takéhoto stavu bolo správne vyhlásiť dojednanie o dobrovoľnej dražbe za
neplatné podľa argumentácie obsiahnutej aj v rozsudku Súdneho dvora C-34/12, teda ako dojednanie,
ktoré umožní vymôcť neprijateľné zmluvné plnenie. Za takéhoto stavu je rovnako správne zakázať
žalovanému vykonať dobrovoľnú dražbu, pretože existuje odôvodená pochybnosť o skutočnej výške

pohľadávky.

5. Aj keď je pravda, že navrhovaný určovací výrok nevyrieši do budúcna právny vzťah medzi stranami
konania, spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti neprijateľných zmluvných
podmienok. Spotrebiteľ ako dlžník nemôže prinútiť svojho veriteľa, aby podal žalobu o zaplatenie úveru

na súd, aby v takomto súdnom konaní bola preverená skutočná výška pohľadávky veriteľa. Veriteľ,
ktorý má k dispozícii dobrovoľnú dražbu, využije tento spôsob vymoženia pohľadávky (čo sa v tomto
prípade aj deje), pri ktorom sa neskúma oprávnenosť pohľadávky a jej výška. Nie je preto možné uprieť
dlžníkovi domáhať sa zákazu dražby, pretože týmto spôsobom dlžník eliminuje možnosť vymoženia
neoprávnených plnení v dobrovoľnej dražbe. Zákazom dražby nie sú ukrátené práva veriteľa domáhať

sa svojich nárokov v súdnom konaní a následne priznanú pohľadávku aj vymáhať.

6. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu úspešný, žalovaný v celom rozsahu
neúspešný. Preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu

§ 257 CSP.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.