Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200289
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200289.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, so
sídlom Račianska 184/B, 831 05 Bratislava, zastúpený advokátskym spoločenstvom: LEGAL & CORP
s. r. o., IČO: 47 237 325, so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: 102837240/2019 zo dňa 10.12.2019, o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
12.02.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“
alebo „tunajší súd“) taktiež dňa 12.02.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného číslo: 102837240/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu
Bratislava č. 100629620/2019 zo dňa 13.03.2019, ktorým správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. a)
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi (daňovému subjektu) úrok z omeškania za nezaplatenie

dane z pridanej hodnoty vyrubenej rozhodnutím správcu dane č. 9104405/5/4411765/2013/Sia zo dňa
01.10.2013 za zdaňovacie obdobie október 2009 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v sume
X XXX,XX eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa §

185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“).Návrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodniltým,ženapadnutérozhodnutie
môže spôsobiť vážny nenapraviteľný následok a to ten, že prípadná exekúcia sankčného úroku z
omeškania môže vzhľadom na jej značnú súhrnnú výšku spôsobiť platobnú neschopnosť žalobcu.
Žalobca použil pojem „súhrnná výška“ z toho dôvodu, že okrem predmetného sankčného úroku vo
výške X.XXX,XX € vyrubil správca dane žalobcovi na základe ďalších rozhodnutí osobitné sankčné

úroky, ktorých celkový súhrn (vrátane tejto) predstavuje sumu vo výške XX.XXX,XX €. Aj proti týmto
ostatným sankčným úrokom, ktoré vydal správca dane, a ktoré následne potvrdil žalovaný, podal v
ten istý deň žalobca správne žaloby spolu s touto správnou žalobou, aby zvrátil tento existenčný stav
(pričom sa jedná aj v týchto veciach o prakticky totožný skutkový a právny stav). V tejto súvislosti
poukázal na ďalších 6 rozhodnutí žalovaného, ktorým boli potvrdené sankčné úroky správcu dane,
a proti ktorým tiež podal žalobca správne žaloby. Tvrdil, že prípadná realizácia daňovej exekúcie v

súhrnnej výške daňových sankčných úrokov z omeškania by spôsobila vážnu ujmu žalobcovi, a vážne
by ohrozila platobnú schopnosť nie len žalobcu ale nepriamo aj jeho zamestnancov (čašníci, kuchári,šoféri, opravári, predajcovia áut, ekonóm, sekretár atď.), za ktorých žalobca štátu odvádza nemalé
finančné prostriedky a ich rodiny, ktoré sú odkázané na ich výživu. Následne žalobca tvrdil, že povolenie
odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom a nemôže zmariť prípadnú

daňovú pohľadávku štátu, nakoľko správca dane zriadil na nehnuteľný majetok žalobcu záložné právo
(ako dôkaz predložil Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie N., Okres Bratislava III, obec
Bratislava m. č. N.).

3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným
podaním zo dňa 03.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2020. Predložil správnemu súdu
administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného
účinku správnej žalobe a navrhuje žiadosti žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyhovieť a žiadosť zamietnuť.

4. Podaním zo dňa 22.06.2020, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 22.06.2020, žalobca doplnil
svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o Stanovisko audítorskej spoločnosti zo
dňa 11.06.2020, ktoré podľa názoru žalobcu potvrdzuje opodstatnenosť jeho obáv o hrozbe vážneho

nenapraviteľného následku v prípade, ak by správca dane pristúpil k daňovej exekúcií sankčných
úrokov z omeškania (ich súhrnná výška predstavuje sumu XX.XXX,XX €). Zároveň poukázal aj na
skutočnosť, že od podania správnej žaloby spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku vzniká v
súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 značné oslabenie ekonomickej situácie naprieč skoro celým
podnikateľským prostredím (predajcov automobilov ako je žalobca nevynímajúc - o viac ako 60% pokles

tržieb v predaji motorových vozidiel). Podľa žalobcu vyššie uvedené potvrdzuje existenciu obavy, že
výkon rozhodnutia žalovaného môže viesť k vzniku vážneho nenapraviteľného následku pre žalobcu.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov

verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia

o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažnáujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku

správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.
Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že

výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa
pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia

sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v

preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je

naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné

naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu
takéhoto následku videl v tom, že prípadná exekúcia sankčného úroku z omeškania môže vzhľadom

na značnú súhrnnú výšku spôsobiť platobnú neschopnosť žalobcu. Argumentoval aj tým, že prípadná
realizácia daňovej exekúcie by spôsobila žalobcovi vážnu ujmu a nepriamo by vážne ohrozila aj
jeho zamestnancov. V doplnení návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca
zdôvodňoval svoj návrh poukázaním na Stanovisko audítorskej spoločnosti zo dňa 11.06.2020 k
finančnej situácii žalobcu a na oslabenie ekonomickej situácie naprieč podnikateľským prostredím v

dôsledku šírenia ochorenia COVID-19. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a doplnenia návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd
zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca
žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou

napadnutéhorozhodnutiahrozížalobcoviinývážnynenapraviteľnýnásledokspočívajúcivjehoplatobnej
neschopnosti nepredložil, a to ani v prípade prípadnej realizácie daňovej exekúcie v súhrnnej výške
daňových sankčných úrokov.

12. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí

podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj
dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo
b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 je žalobca zároveň povinný dostatočne
vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie
tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca

svoju aktuálnu majetkovú situáciu nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne
ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného
vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, na
základe ktorých by správny súd mohol objektívne posúdiť dopad prípadného výkonu týchto rozhodnutína majetkovú sféru žalobcu a na jeho podnikateľskú činnosť. Samotná výška sankčného úroku z
omeškania vyrubená žalobcovi napadnutým rozhodnutím, ako aj ďalšími rozhodnutiami správcu dane,
sama o sebe neosvedčuje hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu,

prípadne ďalších subjektov - zamestnancov. Stanovisko k finančnej situácii žalobcu k 11.06.2020
vypracovanej audítorskou spoločnosťou BILANC AUDÍT SLOVAKIA spol. s.r.o. nepovažoval správny
súd za postačujúci dôkaz, na ktorého základe by tunajší súd dospel k presvedčeniu, že okamžitým
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia by žalobcovi vznikla hrozba iného vážneho
nenapraviteľnéhonásledku,nakoľkopredmetnéstanovisko(čodorozsahupomernestručnéazhľadiska

obsahu vágne) neodzrkadľuje reálnu finančnú situáciu žalobcu, či jeho majetkové pomery, ale ani len
jeho finančný vývoj v určitom rozhodnom časovom období. Zo stanoviska vyplýva len neosvedčené
tvrdenie o možných finančných ťažkostiach v prípade okamžitej exekúcie súhrnnej sumy vo výške
XX.XXX,XX €, a to „vzhľadom na situáciu s COVID-19“. V tomto bode však pozornosti správneho
súdu neuniklo protirečivé tvrdenie vyplývajúce taktiež z predmetného stanoviska, podľa ktorého „v
súvislosti s COVID-19 nie je možné jednoznačne predvídať budúce dopady na finančnú situáciu

spoločnosti žalobcu“. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho
stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu o odloženie vykonateľnosti a
účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia s poukazom na „iný vážny nenapraviteľný následok
spočívajúci v platobnej neschopnosti žalobcu“ nepostačuje. S poukazom na vyššie uvedené správny
súd dospel k záveru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, pričom argumenty žalobcu o vážnom nenapraviteľnom následku neosvedčujú bez
ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej

nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.
Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú

ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

14. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať
odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku vážnej ujmy resp. iného vážneho nenapraviteľného následku, v spojení s okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

15. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe a jeho doplnení, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom
nárokunapriznanieodkladuvykonateľnosti,správnysúdpoznamenáva,žepriznanieodkladnéhoúčinku
neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich
záväzkov. Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v
tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods.

1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami
trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá
„hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená
a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu
ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má

žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu,
a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na
princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný
inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu
odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobca

nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným
záujmom.16. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.