Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010021
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4420010021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci

obžalovaného V. K., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona
a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/429/19/4404 z
13.01.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 05.03.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa

obžalovaný V. K., J.. XX.XX.XXXX I. H., Y. G. G. H. Č.. XXX, Y.. Č.. I. I. I. Ú. M. Ú. J. I. F. Y. I.,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv 429/19/4404 z 13.01.2020
pre skutok právne posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného
zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a ktorého sa mal

dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 17.15 hod. dňa 11.09.2019 do 6.13 hod. dňa 12.09.2019 v obci Čechy na
predajni U. Z. č. XXX, železnou tyčou rozbil sklenenú výplň výkladu predajne, vošiel dovnútra a odcudzil
cigarety rôzneho druhu a množstva v hodnote 373,75 € a svojím konaním spôsobil poškodenej U. Z. , N.,
E. J., J. L., F.: XXX XXX, škodu na odcudzených veciach vo výške 373,75 € a poškodením zariadenia
vo výške 356,39 €,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodené právnické osoby:
1. M. - N. K. M..N.., G., O. V. Č.. X, F.:XXXXXXXX,
2. U. Z. J. L., N. O., E. J. Č.. X, J. L., F.: XXXXXXXX,
s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 13.01.2020 pod sp. zn. 2Pv/429/19/4404

obžalobu na obvineného V. K. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin krádeže podľa §
212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa §
245 odsek 1 Trestného zákona.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkyne L. G., prečítaním
zápisnice o výsluchu svedkov Z.. S. L. M. Z.. V. Ž., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných

dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní rovnako ako v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol
vypovedať.

Svedkyňa L. G. (vedúca predajne potravín) na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o vlámaní do
predajne sa dozvedela v raňajších hodinách predmetného dňa na základe telefonického oznámenia
svojej zástupkyne M. H.. Dostavila sa preto na miesto a upovedomila políciu. Z vonku videla vylomené
sklo na výklade predajne a vypáčený stojan na cigarety, do predajne vtedy nevstúpila, ale až po príchode
polície. Pri inventúre sa následne zistilo, že chýbajú cigarety v hodnote, uvedenej v obžalobe. Podľa
vyjadrenia svedkyne ani jej zástupkyňa nemala vedomosť o páchateľovi činu, pretože po jej príchode

do predajne tam už nikto nebol. Svedkyňa tiež vypovedala, že aj ona osobne sa pýtala ľudí, bývajúcich
v okolí predajne, či niekto niečo nevidel alebo nepočul, keďže bolo spustené aj poplašné zariadenie,
ale s negatívnym výsledkom.

Svedkovia Z.. S. L. (splnomocnenec poškodenej právnickej osoby U. Z., N. O. J. L.) M. Z.. V. Ž.

(splnomocnenec právnickej osoby M. - N. K., M..N.., ktorá na základe poistnej zmluvy poskytla poistné
plnenie), ktorých výpovede súd prečítal za podmienok podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, k
samotnému skutku neuvádzali žiadne skutočnosti, vyjadrovali sa výlučne k okolnostiam súvisiacim s
nimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie z nej súd zistil, že pri nej boli zaistené 4 stopy - 2
daktyloskopické stopy z vnútornej strany rámu vchodových dverí, 2 biologické stopy ako výtery z miesta
po odobratí uvedených daktyloskopických stôp a 1 vecná stopa- cestovná taška na podlahe predajne.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava z odboru kriminalistickej identifikácie, odvetvia

daktyloskopie, súd zistil, že obe na mieste činu zaistené daktyloskopické stopy boli vyhodnotené
ako vhodné na individuálnu identifikáciu, tieto i boli porovnané systémom AFIS so zbierkou
daktyloskopických kariet ako aj stôp z dosiaľ neobjasnených prípadov, pričom však zhodnosť zistená
nebola.

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie, odvetvia kriminalistickej biológie a kriminalistickej genetickej analýzy, súd zistil, že na
skúmaných biologických stopách (výter z miesta daktyloskopických stôp a z na skúmanie predloženej
sivo-modrej cestovnej tašky, zaistenej pri ohliadke miesta činu) nebola zistená prítomnosť krvi ani
iných viditeľných biologických stôp. DNA analýzou sterov z uvedených stôp bola zistená prítomnosť

zmiešaného biologického materiálu, pochádzajúceho od minimálne troch osôb, pričom tieto stopy
boli vyhodnotené ako nepoužiteľné k individuálnej identifikácii a preto nebolo možné vykonať ani ich
porovnanie s biologickou vzorkou DNA obžalovaného.

Súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov k výške spôsobenej škody a tiež aj

správ, charakteristík a súdnych spisov, vzťahujúcich sa na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.

Na základe na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok, ktorý
obžaloba kládla za vinu obžalovanému, sa stal a tento aj vykazuje znaky žalovaných prečinov, avšak
podľa názoru súdu nebolo takto vykaným dokazovaním preukázané, že žalovaného skutku sa dopustil

práve obžalovaný V. K..

Obžalovaného totiž zo spáchania žalovaného skutku neusvedčuje, a to ani len nepriamo, žiadny v
prejednávanej veci produkovaný dôkaz. Obžalovaný využil svoje právo nevypovedať, pričom jeho vinu
nemožno vyvodiť ani z výpovede žiadneho z v konaní vypočutých svedkov, keďže ani jeden z nich

nebol priamym svedkom žalovaného skutku, ale títo vypovedali iba o okolnostiach, za ktorých tento
vyšiel najavo, resp. k výške spôsobenej škody. Na mieste činu síce boli pri ohliadke zaistené aj stopy,
ktoré i boli podrobené znaleckému skúmaniu jednak z odvetvia daktyloskopie a jednak z odvetviakriminalistickej biológie a genetickej analýzy, avšak ani výsledky tohto skúmania nepreukazujú žiadnu
spojitosť s obžalovaným.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ aj orgány prípravného konania vzniesli
obvinenie obžalovanému na základe v tom čase zadovážených a pre také ich rozhodnutie použiteľných
dôkazov, ich kvalita a kvantita síce v uvedenom čase mohla byť postačujúca pre vyvodenie dostatočne
odôvodneného záveru o tom, že skutok spáchal obžalovaný V. K., avšak to neznamená, že tento
rozsah a kvalita dôkazov sú dostatočné preto, aby na obžalovaného bola podaná obžaloba a prípadne

i rozhodnuté o jeho vine odsudzujúcim rozsudkom, resp. sú tieto dôkazy použiteľné v konaní pred
súdom. Na uznanie viny požadovaný rozsah, kvalita a dokonca i použiteľnosť zadovážených dôkazov v
konaní pred súdom je totiž iná, ako v štádiu prípravného konania pri rozhodovaní o vznesení obvinenia
určitej osobe. Na uznanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku nemôžu byť dostatočným jeho
inak (vzhľadom na množstvo jeho predchádzajúcich odsúdení pre zhodnú majetkovú trestnú činnosť a
mnohokrát i s obdobným modus operandi) objektívne preukázané sklony k páchaniu takto motivovanej

trestnej činnosti, pokiaľ táto jeho charakteristika nie je prepojená so žalovaným skutkom sústavou iných
obžalovaného usvedčujúcich dôkazov, tvoriacich ucelený, sústavný a žiadnou dôvodnou pochybnosťou
nerušený komplex dôkazov.

Podľa názoru súdu tak nemožno z vykonaných dôkazov vyvodiť jednoznačný, dôvodné pochybnosti
nevzbudzujúci záver o tom, že žalovaného skutku sa dopustil práve obžalovaný V. K. a žiadne také

a ani ďalšie dôkazy, ktorých vykonaním by bolo možné vec v tomto smere ešte bližšie objasniť, súdu
neboli navrhnuté a ani jemu samému známe. S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd postupoval
v zmysle zásady „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorej vyplýva
pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obžalovaného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej
otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov a jednak ďalšie pravidlo,

v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok, ako dokázaná nevina (ktorú obžalovaný
ani nie je v konečnom dôsledku povinný dokazovať). Na uvedené pravidlo v prejednávanej veci súd
zvlášť poukazuje preto, že uznať vinu obžalovaného nie je možné ani iba na základe toho, že jeho
obrana sa javí byť nevierohodnou, ale vina obžalovaného musí byť pozitívne prokurátorom dokázaná,
t.j. preukázaná dôkazmi, ktoré ho zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú takým spôsobom, že o

vine obžalovaného neexistujú žiadne dôvodné pochybnosti. Nakoľko v prejednávanej veci prokurátor v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno c)
Trestného poriadku oslobodil.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodené právnické osoby, ktoré v prípravnom

konaní včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody
obligatórne odkázal podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).