Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 7, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202238
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8722202238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvalý
pobyt C. XXXX/XX, C. - D., zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: E. B., nar. X.XX.XXXX,
trvalý pobyt C. XXXX/XX, C. - D., zastúpenej Mgr. Peter Lindeman, advokát so sídlom Murgašova 86/1,
Poprad, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
12C/56/2022-64 zo dňa 04.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej voči žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že je

bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti: pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, druh pozemku -
záhrady o výmere 669 m2, stavba - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na pozemku KNC parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2, všetko zapísané na LV č.
XXXX, k. ú. D., Obec C., F. C., alternatívne, že žalobca a žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
tých istých nehnuteľností.

3. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil z uzatvorených darovacích zmlúv, ako aj z
listinných dôkazov predložených súdu, z výsluchu strán a svedkyne, že žaloba nie je dôvodná, keď obe
darovacie zmluvy vyhodnotil ako platné právne úkony.

4. Právne vec posúdil podľa § 37, § 39, § 41a, § 123, § 132, § 628, § 630 Občianskeho zákonníka a
ďalej podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj ust. § 137 CSP.

5.Prvoinštančnýsúdvychádzalzoskutočnosti,žežalovanájezapísanáakovýlučnávlastníčkasporných
nehnuteľností na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 14.9.2018, ktorej vklad vlastníckeho práva bol
povolený rozhodnutím príslušného správneho orgánu zo dňa 12.10.2018.6. Žalobca v žalobe nespochybnil platnosť prvej darovacej zmluvy uzavretej medzi stranami v konaní
ako darcami a G. B. ako obdarovanou a čo do platnosti zmluvy sám rozhodujúce skutočnosti pokladal
za nesporné. Žalobca deklaroval, že nemal nikdy záujem obísť kogentnú normu o zákaze prevádzať

spoluvlastnícke právo z BSM medzi manželmi tým, že fiktívne daruje nehnuteľnosť dcére. Rovnako
predpokladá, že takýto úmysel nemala ani žalovaná. Svoje vlastnícke právo odvodil z neplatnosti druhej
darovacej zmluvy. Až v priebehu konania s poukazom na procesnú obranu žalovanej žalobca upravil
skutkové tvrdenia tak, že aj túto zmluvu pokladá za neplatnú pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi.
Poukázal na úmysel žalovanej a jeho dcéry zbaviť ho majetku v BSM a v podstate urobiť z neho

bezdomovca.

7. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj

osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho
výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý
má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore s podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ

je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné takýto výkon procesnými prostriedkami
vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik
ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, ale tento zásah musí
byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná.

8. Pretože darcovia a darkyňa boli osoby spôsobilé na právne úkony, darovaciu zmluvu neuzatvárali
v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, s jej obsahom sa oboznámili, súd prvej inštancie
uviedol, že nie je dôvod konštatovať, aby prvá darovacia zmluva bola absolútne neplatným právnym
úkonom uzavretým v rozpore so zákonom, prípadne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sám popísal
okolnosti, za ktorých zmluvu uzatváral. Mal záujem urobiť gesto dobrej vôle s cieľom opätovného

naštartovania štandardných manželských a rodinnoprávnych vzťahov prevodom majetku na dcéru bez
akýchkoľvek podmienok a zaťažovania nehnuteľností vecnými bremenami. Darovacia zmluva, ako je
zrejmé z výpovede svedka, mala určitým spôsobom garantovať rodine stav bezpečia ohľadne majetku s
prihliadnutímkpredchádzajúcemuneštandardnémuprístupužalobcukmanželstvu.Takútovôľužalobca
už deklaroval v minulosti. Strany netvrdili, aby danou zmluvou o prevode majetku na dcéru si chceli za

trvania manželstva vyporiadať BSM, záujme žalobcu zbaviť sa majetku pre prípad jeho možnej straty
napríklad v exekúcii a i. Rovnako takýto úmysel obídenia zákona nevyplýva zo žiadneho z predložených
dôkazov.

9. Za danej situácie nebolo možné konštatovať, aby G. B. sa platne nestala vlastníčkou sporných

nehnuteľností a nemohla s týmito disponovať a platne uzatvárať zmluvy o ich prevode.

10. V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci nechcú uzavrieť, a
ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon, tzv. (disimulovaný právny úkon), je simulovaný úkon
z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným a platným je tzv. zastretý právny úkon. Pri

simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle a jej prejavu. V prípade simulácie vôbec nejde o právny
úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon je neplatný
nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými
mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a spĺňa všetky
zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade, ak by bol takýto právny

úkon nedovolený, alebo trpel niektorým z dôvodu neplatnosti, bol by právny úkon neplatný. Simulácia
môže byť jednostranná alebo spoločná. Pri spoločnej simulácii musia byť o ňom uzrozumené obe
strany. Pri jednostrannej simulácii právnych úkonov sa postupuje v súlade s teóriou ochrany dôvery.
Neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nie je možné úspešne dovolať voči tomu subjektu, ktorý
úkon považoval za nezastretý (a to ak ho vzhľadom na objektívne okolnosti a riadnu opatrnosť mohol

považovať za nezastretý). V takom prípade je potrebné zabezpečiť ochranu dobrej viery osoby, ktorá o
simulácii nevedela a nemala sa ako dozvedieť a právny úkon považovala za platný. Za prípady simulácie
nemožno považovať nesprávne označenie právneho úkonu.11. Posudzovaná druhá darovacia zmluva, ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu zastierať iný právny úkon,
obsahuje všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy a to označenie predmetu daru a prehlásenie
obdarovaného o prijatí daru. Obaja účastníci darovacej zmluvy boli osobami spôsobilými na právne

úkony, konali slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Mali spôsobilosť na právne úkony a svoju vôľu
platne prejavili v písomnej podobe. Žalobca nešpecifikoval, aký zastretý právny úkon strany mali
simulovanou darovacou zmluvou uzavrieť, aby súd mohol daný úkon posúdiť z hľadiska jeho platnosti,
prípadne uzavretý v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi. K tvrdeniu simulovaného právneho
úkonu žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Žalobca v konečnom dôsledku nebol ani stranou uzavretej

zmluvy. Strany darovacej zmluvy popreli, aby ich úmysel bol iný ako darovanie nehnuteľností žalovanej.
Svedkyňa podrobne popísala, čo ju viedlo po nadobudnutí majetku tento následne darovať matke.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, ak bude mať podmienky na rozhodnutie vo
veci za splnené, aby vo veci sám rozhodol tak, že žalobe vyhovie v rozsahu naposledy upraveného

žalobného návrhu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

13. V odvolaní uviedol, že medzi stranami je sporná platnosť prvej a druhej darovacej zmluvy. Podstatou
argumentácie žalobcu je tvrdenie, že tieto právne úkony sú v rozpore so zákonom z dôvodu, že
obchádzajú zákaz vyporiadania BSM pred jeho zánikom ako aj zákaz darovania vecí patriacich do BSM

do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Súčasne sú aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zo
strany žalovanej a jej dcéry existoval od začiatku len jediný úmysel - zbaviť žalobcu majetku a v prípade
rozvodu manželstva ho vystaviť možnosti vypratania z obydlia.

14. Zásadnou chybou rozsudku je to, že súd posudzoval obe zmluvy úplne izolovane a jednotlivo

a nezameral sa na ich vzájomnú súvislosť. Výsledkom takejto právnej úvahy je to, že dospel k
formalistickému rozhodnutiu, ktoré je v rozpore s obsahom a zmyslom ustanovenia § 39 OZ a navyše je
v rozpore so zásadou spravodlivosti. Rozsudok, ktorého výsledkom je formalistické uplatňovanie práva
a nie presadenie spravodlivosti, nie je zákonným rozsudkom. Ako žalobca uvádzal pred súdom prvej
inštancie, obe zmluvy je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Jedine takto je možné aplikovať

na nich ustanovenie § 39 OZ. Špekulatívnosť konania žalovanej a jej dcéry je totiž zjavná len vtedy, ak si
súd uvedomí, čo bolo ich úmyslom a čo uzavretím oboch zmlúv dosiahli. Ak sa každá zmluva posudzuje
izolovane, celý podvodný úmysel ostane zastretý. Z pohľadu obdarovanej nedáva žiadny logický ani
ekonomický zmysel prijať od oboch rodičov dar a obratom ho darovať iba jednému z nich. Iba, ak týmto
zmyslom je nepoctivé konanie.

15. Žalovaná dobre vedela, že darovať dom len jej by jednak žalobca odmietol a jednak by to ani nebolo
právne možné, nakoľko darovanie domu z BSM do výlučného vlastníctva jedného z manželov je zo
zákona vylúčené. Preto si vymyslela túto kľučku - presvedčiť žalobcu na taký úkon, ktorý bude právne
možný a pre manžela prijateľný. Preto a len preto mu ako podmienku dala darovanie domu dcére.

Následne si už s dcérou mohli s domom urobiť, čo chceli. Ak by bol skutočný úmysel previesť majetok
na deti, nedávalo by žiadny zmysel vynechať z prevodu neplnoletého syna H.. Previesť dom na neho
však bolo v rozpore s plánmi žalovanej, nakoľko opatrovanský súd by síce prevod na neho schválil, ale
nikdy by neschváli spätný prevod na žalovanú, nakoľko by išlo o úkon v jeho neprospech. Preto sa dom
previedol na dva mesiace na dcéru a následne na žalovanú. O tomto úmysle však žalobca nič nevedel,

čo na súde potvrdila aj žalovaná aj dcéra.

16. Uvedeným konaním bol porušený celý rad hmotnoprávnych ustanovení o BSM. Po prvé zákaz
darovania majetku z BSM medzi manželmi počas manželstva. Po druhé, zákaz vyporiadať BSM
pred zánikom manželstva, alebo zrušením BSM počas manželstva podľa § 149 ods. 1 OZ. Po tretie

obchádzanie ustanovenia § 150 druhá veta OZ - možnosť prikázať majetok patriaci do BSM po zániku
BSM len jednému z manželov výlučne z dôvodu, ak sa druhý manžel nezaslúžil o jeho nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí, alebo nevykonával starostlivosť o deti a spoločnú domácnosť. Žiadna právna
norma neumožňuje „odobratie majetku ako trest za podiel na kríze manželstva“.

17. Predovšetkým sú však oba úkony v rozpore s dobrými mravmi. Ak bola žalovaná v manželstve
dlhodobo nespokojná, ako sama tvrdí, mala podať návrh na rozvod a následne vyporiadať spoločný
majetok podľa zásad súkromného práva. To bol zákonný postup. Tento jej však nevyhovoval, lebo
vedela, že viac ako polovicu majetku by nedostala. Namiesto toho preto nahovorila manžela na prevodbytu dcére, čím ho zbavila dispozičného práva a potom v súčinnosti s dcérou majetok previedla na seba.
Predmet BSM tak ostal prázdny a v prípade rozvodu manželstva, nedostane žalobca žiadne vyrovnanie
a žalovaná ho môže dať z domu vypratať. To je výsledok konania žalovanej.

18. K odvolaniu žalobcu zaujala písomné stanovisko žalovaná.

19. Žalobca má dôkazné bremeno, aby v konaní preukázal, že jemu svedčí vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe a v akom rozsahu. Pôvodne v žalobe žalobca ako titul

nadobudnutia vlastníckeho práva uviedol darovaciu zmluvu č. 2 a neskôr uviedol, že sa má jednať
o zastretý právny úkon. V tomto smere žalovaná má za to, že tieto tituly právne nezabezpečili vznik
vlastníckeho práva žalobcu.

20. Ako ďalší dôvod, pre ktorý by mal súd žalobe vyhovieť, uviedol žalobca neplatnosť právnych úkonov,
a to z dôvodu, že sa má jednať o fiktívne vyporiadanie BSM, resp. obchádzanie zákona a rozpor s

dobrým mravom. Žalovaná má za to, že takéto skutočnosti v konaní neboli vôbec preukázané. Ani
samotný žalobca v podanej žalobe nespochybňoval platnosť prvej darovacej zmluvy a sám vo svojej
výpovediuviedol,žezaúčelomzáchranymanželstvabolochotnýurobiťprevoddomunamanželkualebo
na dcéru, pričom skutočnosť, že to bolo prevedené na dcéru sám žalobca odôvodnil tým, že mu bolo
vysvetlené, že to manželke nemôže darovať, a preto sa uskutočnil prevod na dcéru G.. Z uvedeného

jednoznačnevyplýva,žesámžalobcaboluzrozumenýasúhlasilvtomčasesprevodomrodinnéhodomu
aj na manželku, len to nebolo právne možné. Žalobca vo svojej výpovedi vôbec neuvádzal, že by prvú
darovaciu zmluvu podpisoval pod nejakým nátlakom a neuvážene. Pokiaľ mal žalobca v úmysle nestratiť
dohľad nad ďalším právnym osudom nehnuteľnosti, mohol si uvedenú záležitosť ošetriť v darovacej
zmluve, napríklad zriadením vecného bremena, zriadením predkupného práva alebo zákazu prevodu

bez jeho predchádzajúceho súhlasu. To sa však nestalo a G. B. nadobudla plnohodnotné vlastnícke
právo k týmto nehnuteľnostiam a mala zmluvnú voľnosť nakladať s týmto majetkom bez obmedzenia
a podľa svojho vlastného uváženia. Druhá darovacia zmluva bola uzatvorená riadne, slobodne, vážne,
bez akéhokoľvek nátlaku a je to platný právny úkon.

21. Žalovaná s tvrdeniami žalobcu, že mala od začiatku v úmysle dostať dom do svojho vlastníctva a
že vedela, že jej samotnej by ho žalobca nedaroval, preto najprv navrhla jeho darovanie dcére, s ktorou
bola vopred dohodnutá na jeho spätnom darovaní jej osobe, nesúhlasí a vykonaným dokazovaním
žiadny takýto úmysel žalovanej ani jej dcéry nebol preukázaný. Navyše sám žalobca uvádzal, že dom
bol ochotný previesť aj na manželku, len to v tom čase nebolo možné.

22. Zároveň sa v posudzovanej veci nejedná ani o porušenie hmotnoprávnych ustanovení o
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ako to tvrdí žalobca. BSM sporových strán stále trvá a nebolo
zrušené a v posudzovanom prípade aj podľa vyjadrení sporových strán nešlo o žiadne vyporiadavanie
BSM, ale o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čo je zákonom dovolené.

23. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a zároveň aby
žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie na podklade podaného odvolania podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke dňa 01.02.2024.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny

potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

26. Odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam alebo aby rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia.

27. Odvolací súd nezistil, aby rozhodnutie prvoinštančného súdu trpelo skutkovými vadami, konkrétne,
aby súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy.28. Žalobca v odvolaní uviedol aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, avšak tento žiadnym
spôsobom nešpecifikoval. V odvolaní však nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je

potrebné ho identifikovať, t.j. uviesť v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho
dôvodu. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu) vyhľadávať
odvolacie dôvody, ktoré neboli odvolateľom uplatnené.

29.Vkonanípredsúdomprvejinštanciebolovdostatočnomrozsahuvykonanédokazovanienevyhnutné

pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP.Súdprvejinštancievzaldoúvahyvšetkyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesov
strán vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá zásadám formálnej logiky a
hodnoteniu dôkazov vyplývajúcemu z § 191 CSP.

30. Dňa 17.8.2018 uzavreli A. B. a E. B. ako darcovia a G. B. ako obdarovaná darovaciu zmluvu,
predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D., Obec C., F. C.,
vedených Okresným úradom C., katastrálny odbor, a to pozemku KNC parc. č. XXXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 210 m2, pozemku KNC parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 669 m2 a
stavby - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku KNC parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 210 m2, ktorých boli darcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi.

31. Dňa 14.9.2018 uzatvorili G. B. ako darkyňa a E. B. ako obdarovaná darovaciu zmluvu, predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. D., Obec C., F. C., vedených Okresným úradom
C., katastrálny odbor, a to pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 210

m2, pozemok KNC parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 669 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXXX
postavený na pozemku KNC parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2.

32. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy,
ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu

normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

33.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.

34. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje

v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

35. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil
z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

36. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky
dopĺňa.

37. Ak je predmetom súdneho konania neplatnosť viacerých, na seba nadväzujúcich zmlúv, dôvody

neplatnosti treba zisťovať u každej z nich samostatne. Jednoznačný záver o platnosti jedenej z týchto
zmlúv nie je dostatočným dôvodom pre záver, že aj ďalšie zmluvy sú platné. R 86/1998.

38. Predmetom sporu je neplatnosť dvoch darovacích zmlúv na seba nadväzujúcich. Bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie vysporiadať sa z hľadiska platnosti s každou z nich samostatne. Súd prvej inštancie

postupoval správne, pokiaľ skúmal a posúdil platnosť každej darovacej zmluvy z hľadiska absolútnej
neplatnosti jednotlivo.

39. Odvolateľ poukazoval na špekulatívnosť konania resp. podvodný úmysel žalovanej a ich dcéry.40. Pre podvodné konanie je charakteristické, že predstieraním určitej vôle konajúci zastiera skutočnú
vôľu, spočívajúcu v tom, aby sa na úkor druhého účastníka zmluvy obohatil. Skutočná vôľa konajúceho

zostane pri uzavretí zmluvy pred druhým účastníkom zmluvy skrytá, pretože inak, v prípade prejavenia
sledovaného zámeru druhému účastníkovi zmluvy, spravidla nedôjde k uzavretiu zmluvy. Skutočná vôľa
konajúceho teda pri jeho podvodnom konaní predstavuje pohnútku k zmluve, prípadne vnútornú výhradu
(mentálnu rezerváciu), ktoré zostali neprejavené.

41. Neprejavená pohnútka alebo vnútorná výhrada (mentálna rezervácia) účastníka zmluvy, ktorý konal
podvodne,nespôsobuje(bezďalšieho)neplatnosťzmluvypodľaust.§37ods.1Občianskehozákonníka
alebo podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Právne následky z dôvodu právnej istoty má mať len taká
vôľa, ktorá bola účastníkom zmluvy prejavená. Len na druhom účastníkovi zmluvy závisí, či sa dovolá
omylu, ktorý u neho podvodne konajúci účastník pri uzavretí zmluvy vyvolal alebo ktorého podvodne
konajúci účastník pri uzavretí zmluvy využil a či tým uplatní tzv. relatívnu neplatnosť zmluvy v zmysle ust.

§49aObčianskehozákonníkaa§40aObčianskehozákonníka.Podvodnékonaniejednéhozúčastníkov
zmluvy pri jej uzatvorení je dôvodom neplatnosti zmluvy podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka,
ktorého sa môže úspešne dovolať len druhý účastník zmluvy (§ 40a Občianskeho zákonníka). Zmluva,
pri ktorej uzavretí konal jeden z jej účastníkov podvodne, úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom,
aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo aby tým využil jeho omyl teda nemôže byť bez ďalšieho

neplatná pre nedostatok vážnej vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu rozporu so
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

42. V konaní zo žalobcom produkovaných dôkazov nevyšlo najavo a ani takéto skutkové tvrdenie
samotný žalobca neposkytol, aby sa voči žalovanej v zmysle ust. § 40a v spojení s ust. § 49a

Občianskeho zákonníka dovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy. Je teda nutné konštatovať, že
iba samotné žalobcom tvrdené podvodné konanie žalovanej, nemôže mať v danom prípade doposiaľ
žiadny dopad na platnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

43. Platný právny úkon musí byť v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka dovolený, nesmie svojím

obsahom alebo účelom byť v rozpore so zákonom (contra legem), obchádzať zákon (in fraudem legis)
ani byť v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores). Následkom naplnenia jednej zo skutkových
podstát § 39 Občianskeho zákonníka je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Zásah do zmluvnej
autonómie je potrebné vykladať reštriktívne a ustálená judikatúra preferuje výklad právneho úkonu,
ktorý podporuje jeho platnosť. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Štát by mal do

zmluvnej slobody zasahovať len v nevyhnutnom rozsahu.

44. O rozpor obsahu právneho úkonu so zákonom ide vtedy, ak sú v rozpore so zákonom
práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah právneho úkonu. Žalobca v odvolaní namietal porušenie
hmotnoprávnych ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Odvolací súd sa nestotožnil

s tvrdením žalobcu, ani jeden z troch dôvodov, ktoré namietal, nie je daný. Ako prvé uviedol, zákaz
darovania majetku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi manželmi. K darovaniu majetku
z bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi manželmi nedošlo, majetok z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov manželia (strany sporu) darovali dcére a následne s ním dcéra ako výlučná
vlastníčka ďalej disponovala. Žalobca tým, že majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov

dobrovoľne daroval, sám sa zbavil dispozičného práva, ale zároveň aj užívacieho, pretože majetok
daroval bez zriadenia vecného bremena. Vlastník veci je oprávnený predmetom vlastníctva disponovať
a preto dcéra ako vlastníčka mala neobmedzenú moc nad predmetom vlastníctva a mohla ho previesť na
akúkoľvek osobu, nielen svoju matku. Keďže majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve nebol darovaný
medzi manželmi, je aj judikát, na ktorý poukazoval žalobca neaplikovateľný na prejednávanú vec.

45. Nešlo ani o prípad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi pred zánikom
manželstva, ako tvrdil žalobca, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov stále trvá. Preto aj stanovisko
uvádzané žalobcom v odvolaní sa na danú vec nevzťahuje.

46. Právny úkon obchádza zákon, ak nie je v rozpore s výslovnou zákonnou normou, ale svojimi
účinkami odporuje účelu zákonnej normy. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla
zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zakázaný. Prikázať majetok patriaci do BSMpo zániku BSM len jednému z manželov, nezodpovedá skutkovému stavu danej veci. Platí to, čo už
odvolací súd uviedol vyššie, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov stále trvá.

47. Žalobca považuje obe darovacie zmluvy za rozporné s dobrými mravmi argumentujúc opätovne
konaním manželky a dcéry, ktorým ho mali zbaviť majetku patriaceho do BSM.

48. Právne normy obsahujúce pojem dobré mravy majú relatívne neurčité abstraktné hypotézy,
ktoré nie sú stanovené priamo právnym predpisom a sú ponechané úvahe súdu. Dobré mravy sú

judikatúrou vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či
uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či

znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie
kneprijateľnýmdôsledkomprejavujúcimsaakovovzťahumedziúčastníkmi,taknapostaveníniektorého
z nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie
neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.

49. Odvolací súd tak ako aj súd prvej inštancie nevzhliadol, aby darovacie zmluvy boli v rozpore
s dobrými mravmi. Darovanie nehnuteľností stranami sporu dcére nevykazuje žiadne znaky konania
v rozpore s dobrými mravmi. Darovanie (prevod vlastníckeho práva) medzi rodičmi a deťmi je právny
úkon dovolený a všeobecne akceptovateľný. Ani ich následne darovanie dcérou žalovanej nie je
v rozpore so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Bolo výlučnou vôľou obdarovanej dcéry

ako vlastníčky nehnuteľnosti ako následne s darovanými nehnuteľnosťami naloží. Pri skúmaní platnosti
darovacej zmluvy z hľadiska dobrých mravov je potrebné vziať do úvahy aj to, že nehnuteľností boli
dcére darované dobrovoľne žalobcom bez akýchkoľvek podmienok. Nemôže sa žalobca ako darca
dovolávať neplatnosti darovacích zmlúv z dôvodu, že obdarovaná neskôr dar darovala bez jeho súhlasu.
Pokiaľ žalobca nehnuteľnosti daroval, musel byť uzrozumený s tým, že stráca všetky práva vlastníka

veci, vrátane dispozičného práva, umožňujúceho vlastníkovi nakladať s vecou a rozhodovať o jej osude.
Potom takýto výkon vlastníckeho práva (darovanie daru obdarovaným) nie je v rozpore s dobrými
mravmi.

50. Podľa žalobcu celkový výsledok konania žalovanej koliduje s dobrými mravmi. Takáto okolnosť

absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (pre konanie contra
bonos mores) založiť nemôže. Odvolací súd opäť akcentuje, že zmluva, pri uzavretí ktorej jeden
z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom vyvolať u druhého účastníka omyl alebo
využiť jeho omyl k obohateniu sa, nie je absolútne neplatná. Dôsledkom konania v omyle je relatívna
neplatnosť, ktorej sa môže dovolať iba druhý účastník zmluvy.

51. Žalobou môže žalobca uplatniť skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam.
To, či bude žalobca ako strana sporu úspešný závisí od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov,
ktoré táto strana pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov,
ktoré uvádza zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

52. Odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Základnú procesnú
povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, v tomto prípade útok. Nedodržanie tejto

povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak strata sporu pre
neunesenie procesného bremena. Bolo len na žalobcovi akú taktiku vedenia sporu zvolí, aké skutkové
tvrdenia označí. Výsledok tohto civilného sporového konania zodpovedá procesnému útoku žalobcu
a nie formalistickému uplatňovaniu práva prvoinštančným súdom ako namietal žalobca.

53. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalobcu
za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú
stranu v odvolacom konaní považuje žalovanú, ktorej voči neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).