Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 30CoR/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116226205
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1116226205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A. E., U..
XX. XX. XXXX, R. R. Z.. Č.. XXXX/XX, R. R., zastúpený: LEGES Advisory s.r.o., Pod Urpínom č.
923/5, Banská Bystrica, IČO: 52 147 762, proti žalovanému: PARTNERS GROUP SK s.r.o., Slávičie
údolie č. 106, Bratislava, IČO: 36 750 701, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.
r. o., Mickiewiczova ul. č. 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 05. septembra 2022, č. k. 23Cr/34/2017 - 132, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh
na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietol a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoje

rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 17, § 18 ods. 4, § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a
vecne nenaplnením procesných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že žalobcovi
nebola odňatá možnosť realizovať svoje zákonné právo podať žalobnú odpoveď a prezentovať tak
rozhodcovskému súdu skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré boli z jeho pohľadu pre rozhodnutie
relevantné a poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v rozhodcovskom konaní vyjadril prvým podaním
zo dňa 01. 08. 2019, pričom v rozhodcovskom konaní sp. zn. R018/2013 nepodal právne spôsobilú
žalobnú odpoveď, resp. žiadnu nepodal. Poukázal na to, že žalobcovi bola rozhodcovským rozsudkom

zo dňa 28. 09. 2016, sp. zn. R018/2013, vydaným Rozhodcovským súdom Parnose, so sídlom Lužná
6, 851 04 Bratislava, založeným dňa 27. 03. 2015 uložená povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti
PARTNERS GROUP SK s.r.o. Slávičie údolie č. 106, 811 02 Bratislava, IČO: 36 750 701 istinu 1.
473, 14 eur s príslušenstvom s tým, že v tomto konaní bol žalobca tohto konania listom zo dňa 22.
07. 2016 rozhodcovským súdom vyzvaný, aby sa do 10 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného (v
rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23. 07. 2014 a žalobca
písomným podaním zo dňa 01. 08. 2016 označeným ako „Vyjadrenie“ rozhodcovskému súdu oznámil,

že doposiaľ nebol oboznámený s obsahom žalobného návrhu vo veci samej, nakoľko tento mu nebol
zo strany rozhodcovského súdu doručený, a preto požiadal o doručenie žalobného návrhu spolu s
priloženými listinnými dôkazmi. Uviedol, že žalobca bol opätovne listom rozhodcovského súdu zo dňa
03. 08. 2016 vyzvaný, aby sa do 10 dní od doručenia žaloby k žalobe vyjadril a taktiež k vyjadreniužalovaného zo dňa 23. 07. 2014 a žalobca písomným podaním zo dňa 28. 09. 2016 označeným ako
„Vyjadrenie“ rozhodcovskému súdu oznámil, že mu ako žalovanému v rozhodcovskom konaní neboli
doposiaľ doručené listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 07. 2014

odvoláva s tým, že Vyjadrenie zo dňa 28. 09. 2016, adresované rozhodcovskému súdu na adresu
jeho sídla bolo žalobcovi poštou vrátené s oznámením „ adresát neznámy“ a následne bol žalobcovi
doručený rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa domáha v tomto konaní. Súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že postupom
rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok bez toho, aby mu ako účastníkovi konania

umožnil oboznámiť sa so všetkými dôkazmi predloženými v rozhodcovskom konaní, bola porušená
Ústavou SR garantovaná koncepcia spravodlivého súdneho konania, keď právo účastníkov konania na
doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý
súdny proces, pričom nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára
stav nerovnosti účastníkov. Uviedol, že v súlade s ust. § 40 ods. 4 ZoRK (zákon o rozhodcovskom
konaní č. 244/2002 Z. z., pozn. odvolacieho súdu) došlo k procesnej preklúzii práva čokoľvek namietať

voči rozhodcovskému rozsudku sp. zn. R018/2013, nakoľko žalobca žiadnu žalobnú odpoveď nepodal,
pričom ide o nezvratný procesný stav pri rešpektovaní kogentného znenia § 18 ods. 4 a § 51 ods. 3
ZoRK, a preto už žalobca v súdnom konaní na kauzálnom súde nemôže podľa § 40 ods. 4 ZoRK nič
namietať voči rozhodcovskému konaniu sp. zn. R018/2013, lebo nepodal v rozhodcovskom konaní
právne spôsobilú žalobnú odpoveď, resp. nepodal žiadnu žalobnú odpoveď. Výrok, ktorým rozhodol

o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne úspechom
žalovaného v konaní, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/
C. s. p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ C. s. p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ C. s. p.) a napokon z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.) a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby vo veci sám rozhodol a
zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vytkol súdu prvej inštancie
nevykonanie dôkazov, ktoré navrhli strany sporu, nakoľko nezabezpečil rozhodcovský spis, keď sa
návrhom na zabezpečenie rozhodcovského spisu a jeho vykonaním ako listinného dôkazu nezaoberal

ani na pojednávaní dňa 05. 09. 2022 a stranám sporu nepodal žiadnu informáciu o tom, že by sa
tento dôkaz na návrh strán sporu alebo z vlastnej činnosti pokúsil zabezpečiť s tým, že pred vydaním
uznesenia o skončení dokazovania uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a písomného vyjadrenia zo
dňa 21. 12. 2018 a že nenavrhuje vykonať ďalšie dôkazy, avšak na vykonaní dôkazu - zabezpečenia
rozhodcovského spisu, ktorý navrhoval vykonať práve v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2018, stále

trval. Poukázal na to, že až po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odôvodnení na jeho otázku, ako sa
súd vyporiadal s navrhovanými dôkazmi - pripojením rozhodcovského spisu súd prvej inštancie uviedol,
že o žiadnych navrhovaných dôkazoch zo strany žalobcu nemá vedomosť. Uviedol, že skutočnosť,
že súd prvej inštancie si vyžiadal rozhodcovský spis vyplýva len z bodu 13. napadnutého rozsudku,
avšak ide len o prosté konštatovanie k navrhnutému vykonaniu dôkazu, nakoľko súd o zabezpečení

tohto dôkazu na pojednávaní nemal žiadnu vedomosť. Namietol, že nemá vedomosť o tom, či sa
súd naozaj pokúsil zabezpečiť rozhodcovský spis a či na to využil všetky dostupné prostriedky, ktoré
mal k dispozícii alebo či išlo len o formálne konštatovanie bez skutočnej snahy zabezpečiť tento
dôkaz, a preto skutočnosť, že súd na pojednávaní o nemožnosti zabezpečiť tento dôkaz vôbec strany
sporu neoboznámil a napriek tomu v rozsudku uviedol, že sa ho zabezpečiť pokúsil, zakladá jeho

pochybnosť o správnom postupe súdu prvej inštancie a podporuje dôvodnosť odvolacieho dôvodu
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., nakoľko bez znalosti obsahu spisu rozhodcovského
súdu, ktorý navrhoval v rámci konania pripojiť, sú akékoľvek závery súdu prvej inštancie predčasné,
nepodložené a hypotetické. Poukázal na to, že skutočnosť, že súdu prvej inštancie sa nepodarilo
pripojiť spis rozhodcovského súdu mu nebola známa až do obdržania rozsudku a prečítania bodu 13. s

tým, že na základe uvedených skutočností s ohľadom na pochybenie súdu v procese vyhodnocovania
navrhnutýchdôkazovasamotnéhodokazovanianemoholnavrhnúťakékoľvekďalšiedôkazynapodporu
svojich tvrdení, a preto je aj odôvodnenie rozhodnutia v hrubom rozpore s vykonaným dokazovaním
na pojednávaní dňa 05. 09. 2022. Uviedol, že počas celého konania, ako pred rozhodcovským súdom,tak i pred súdom prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že v konaní pred rozhodcovským súdom
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď mu opakovane nebola doručená žaloba
spôsobom, ktorý by mu umožnil kvalifikovane sa v konaní pred rozhodcovským súdom brániť s tým, že

rozhodcovský súd opakovane vyzýval k doručeniu úplnej žaloby s prílohami, nakoľko ich absencia mu
neumožňovala, aby mohol relevantne namietať nároky uplatnené voči nemu v rozhodcovskom konaní
žalovaným a vydanie rozhodcovského rozsudku je pochybením rozhodcovského súdu, ktoré sa snažil
v rámci konania pred súdom prvej inštancie odstrániť. Zdôraznil, že účelom konania pred súdom prvej
inštancie je preskúmať samotnú zákonnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, a preto pokiaľ súd

prvej inštancie bez ďalšieho prezumuje správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, a to napriek
absenciirozhodcovskéhospisu,dostávasažalobcadoneúmernehoršiehopostavenia,nakoľkovsúlade
s tzv. „teóriou negatívneho dôkazu“ nie je objektívne v jeho možnostiach zabezpečiť dôkazy o tom, že
určitá skutočnosť (v danom prípade úplné doručenie žalobného návrhu v rozhodcovskom konaní) sa
nestala. Poukázal na to, že pokiaľ by disponoval kompletným žalobným návrhom s prílohami, bolo by
možné, aby sa v rozhodcovskom konaní kvalifikovane bránil a namietal žalovaným uplatnený nárok,

právne dôvody jeho vzniku a jeho výšku a nakoľko prílohy k žalobnému návrhu absentovali, bolo mu
znemožnené vzniesť voči žalobnému návrhu v rozhodcovskom konaní kvalifikovanú žalobnú odpoveď.
Poukázal na to, že samotnú skutočnosť, že rozhodcovský súd medzičasom zanikol, nie je možné
dávať na ťarchu jemu, ktorý v doterajšom konaní postupoval vždy zákonom stanoveným spôsobom
a v zákonom stanovených lehotách s tým, že nemožnosť zabezpečiť rozhodcovský spis nemôže

spôsobiť, že bez ďalšieho zostane v platnosti rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom.
Uviedol, že už len samotná skutočnosť, že rozhodcovský súd zanikol krátko po vydaní rozhodcovského
rozsudku a počas celého konania nebolo možné dostať sa k rozhodcovského spisu poukazuje na
pochybný charakter predmetného rozhodcovského súdu a jeho postupov. K argumentu súdu prvej
inštancie, že došlo k procesnej preklúzii práva čokoľvek namietať voči rozhodcovskému rozsudku sp.

zn. R018/2013, keďže v rozhodcovskom konaní nepodal právne spôsobilú žalobnú odpoveď žalobca
uviedol, že samotné preukázanie vyžiadania žaloby v rozhodcovskom konaní je možné považovať
za žalobnú odpoveď poukazujúcu na skutočnosť, že rozhodcovské konanie neprebieha dohodnutým
spôsobom a že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní s tým, že vzhľadom na
absenciu rozhodcovského spisu nie je objektívne možné posúdiť dátumy doručenia výziev zo strany

rozhodcovského súdu žalobcovi a na základe uvedenej skutočnosti nie je možné zo strany súdu prvej
inštancie konštatovať, či došlo k podaniu žalobnej odpovede žalobcom v lehote určenej rozhodcovským
súdom. Namietol, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý od neho požadoval podanie kvalifikovanej
odpovede v prípade, ak mu nebola doručená úplná žaloba a na strane druhej prezumoval preklúziu
jeho práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku pre eventuálnu absenciu takejto odpovede,

bol neúmerne a neprimerane zaťažený, v dôsledku čoho bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Žalobca
v dôvodoch svojho odvolania namietol aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku, nakoľko odôvodnenie
právnehonázorusúduvnapadnutomuznesení(súdprvejinštancierozhodolrozsudkom,nieuznesením,
pozn. odvolacieho súdu) je objektívne nedostatočné, neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom
absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, aj argumentácia

obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je
nepresvedčivé a poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. 03. 2003, sp. zn. II. ÚS 6/2003, Nález
Ústavného súdu SR zo dňa 04. 02. 2009, sp. zn. I. ÚS 117/07, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.
06. 2008 sp. zn. I. ÚS 114/2008).

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť,
nakoľko súd prvej inštancie viedol konanie riadne, v súlade s ustanoveniami Civilného sporového

poriadku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vydaný rozsudok
vychádza podľa názoru žalovaného zo správneho právneho posúdenia veci. K námietke žalobcu, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz a nepripojil rozhodcovský spis žalovaný uviedol, že
vykonanie dokazovania pripojením rozhodcovského spisu žalobca vo svojej žalobe nenavrhol vôbec,
pričom ani z formulácie textu vyjadrenia žalobcu zo dňa 21. 12. 2018 na strane 2: „je nevyhnutné, aby

bolo zo strany konajúceho súdu rozhodcovský súd bezodkladne vyzvaný na predloženie kompletného
súdneho spisu“ nie je úplne jednoznačné, či žalobca vykonanie takého dôkazu navrhuje, alebo len
prezentuje svoj názor na procesný postup súdu v konaní. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa
o vykonanie dôkazu pripojením rozhodcovského spisu pokúsil, ako uviedol aj v odôvodnení rozsudkuv bode 13 a aj na samotnom pojednávaní konanom dňa 05. 09. 2022, na ktorom došlo k vyhláseniu
rozsudku, konštatoval, že oslovil Rozhodcovský súd Parnose za účelom predloženia rozhodcovského
spisu, ale bezúspešne, a preto v rámci oboznamovania strán sporu s vykonanými dôkazmi už nemal

súd prvej inštancie v tomto smere viac s čím strany sporu oboznamovať, keďže Rozhodcovský súd
Parnose do tohto konania svoj rozhodcovský spis č. k. R018/2013 nezapožičal, resp. bol nekontaktný.
K ďalším námietkam v odvolaní žalobcu uviedol, že sú totožné s námietkami v podanej žalobe, ku
ktorým sa vyjadroval už v priebehu konania s tým, že žalobca síce v rámci rozhodcovského konania
dva krát písomne reagoval na výzvu rozhodcovského súdu, avšak žalobnú odpoveď s námietkami

spôsobilými byť prípadným dôvodom na zrušenie vydaného rozhodcovského rozsudku (v rámci prvého
vyjadrenia namietal nedoručenie žaloby a jej príloh, pričom v rámci následného vyjadrenia, hoci žalobou
aj s vyjadrením žalovaného /v rozhodcovskom konaní žalobcu/ už nepochybne disponoval, opäť, bez
akéhokoľvek včasného a právne spôsobilého vyjadrenia k meritu veci, namietal len nedoručenie príloh
k vyjadreniu žalovaného /v rozhodcovskom konaní žalobcu/, ktoré, pokiaľ mu spolu s predmetným
vyjadrením skutočne doručené neboli, mohol a mal namietať už vo svojom prvom vyjadrení z 01. 08.

2016). Uviedol, že aktuálny stav, neexistencia Rozhodcovského súdu Parnose, sa nemôže dávať na
ťarchu ani žalobcovi ale ani jemu, avšak len samotné zrušenie tohto rozhodcovského súdu nemôže byť
dôvodom na zrušenie rozsudku, ktorý počas svojej existencie v súlade s právnymi predpismi SR vydal.

4.

Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že ho považuje za
účelové a naďalej sa pridržiava podaného odvolania, nakoľko neexistencia spisu rozhodcovského
súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu, pričom túto skutočnosť nie je
možné dávať na jeho ťarchu, nakoľko pokiaľ zo strany rozhodcovského súdu došlo k pochybeniu pri

vydávaní rozhodcovského rozsudku doručením neúplnej žaloby a zároveň nedošlo počas konania pred
rozhodcovským súdom k odstráneniu takéhoto nedostatku konania, ide o skutočnosti odôvodňujúce
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zopakoval, že nikdy nedisponoval úplným žalobným návrhom,
preto z jeho strany v konaní pred rozhodcovským súdom ani nebolo možné robiť iné úkony, ako
žiadať zaslanie úplnej žaloby a až po obdržaní úplnej žaloby by bolo možné z jeho strany riadne a

komplexne sa vyjadriť k meritu veci. Uviedol, že je nepochybné že súd prvej inštancie nezabezpečil spis
rozhodcovského súdu a následne v odôvodnení svojho rozhodnutia túto skutočnosť zľahčil a vyložil na
jeho ťarchu.

5.

Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že zo strany rozhodcovského
súdu došlo k pochybeniu pri vydávaní rozhodcovského rozsudku doručením neúplnej žaloby a zároveň
nedošlo počas konania pred rozhodcovským súdom k odstráneniu takéhoto nedostatku konania, ide o
skutočnosti odôvodňujúce zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak žalobca uvedené tvrdenie doposiaľ

žiadnym spôsobom nepreukázal. Poukázal na to, že žalobca v rámci svojho prvého vyjadrenia v konaní
pred rozhodcovským súdom zo dňa 01. 08. 2016 namietal nedoručenie žaloby a jej príloh, absolútne
vôbec nenamietal nedoručenie príloh vyjadrenia žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobcu) zo
dňa 23. 07. 2014, ktoré mal ku dňu 01. 08. 2016, podľa vlastného potvrdenia k dispozícii, následne
dňa 28. 09. 2016, kedy nepochybne disponoval žalobou aj vyjadrením žalovaného (v rozhodcovskom

konaní žalobcu), spísal žalobca podanie (odoslané rozhodcovskému súdu oneskorene, až po uplynutí
stanovenej lehoty), v rámci ktorého sa k obsahu žaloby a vyjadrenia žiadnym spôsobom, ani len
čiastkovonevyjadril,nevzniesolžiadneskutkovéčiprávnenámietky,aledodatočnenamietallen(údajné)
nedoručenie príloh vyjadrenia, ktoré mu bolo zo strany rozhodcovského súdu doručené už v júli 2016,
a preto sa práve toto konanie žalobcu javí ako účelové, ako snaha o zakrytie opomenutia alebo

vedomého nevyužitia procesných práv žalobcu (riadne a včas uplatniť prostriedky procesnej obrany v
rozhodcovskom konaní) údajným pochybením rozhodcovského súdu.

6.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 379 a ust.
§ 380 ods. 1 C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 C. s.
p.) a rozsudok verejne vyhlásil 30. novembra 2023 podľa ust. § 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. §219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 383 C. s. p.),
pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

7.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.

Spoukazomnacitovanéustanovenie,prihliadnucnaobsahsúdnehospisuaznehovyplývajúciskutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej

stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu.

9.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.
s. p.).

10.

K odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci
(odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací
súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

11.

Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu
domáhajúceho sa zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu jeho vykonateľnosti, ktorý bol vydaný

Rozhodcovským súdom Parnose dňa 28. 09. 2016, sp. zn. R018/2013 a ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému tohto konania istinu 1. 473, 14 eur s príslušenstvom z dôvodu
nenaplnenia procesných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žalobca v lehote
stanovenej rozhodcovským súdom žalobnú odpoveď nepodal.

12.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že podstatným v prejednávanej veci bolo preukázať dôvody, pri
existencii ktorých možno podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom konaní (zákon č. 244/2002
Z. z.) podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom dôkazné bremeno na preukázanie

zákonom stanovených dôvodov na podanie žaloby má žalobca. Dôvody, pre ktoré sa možno domáhať
zrušenia rozhodcovského rozhodnutia, sú taxatívne vymedzené ustanovením § 40 ods. 1 zákona a
nemožno ich rozširovať, a preto, ak má byť účastník úspešný, môže žalobu podať len z niektorého alebo
viacerých dôvodov, uvedených v tomto zákone.

13.

Žalobca subsumoval dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku pod ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod
1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom v rozhodnom čase, z dikcie ktorýchvyplýva, že tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe
žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania,
ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,

rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe
dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá,
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky (bod 1.), nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo, že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom
konaní (bod 2.).

14.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že
žalobcove právo čokoľvek namietať voči rozhodcovskému konaniu zaniklo práve z dôvodu, že sa k
žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.

15.

Z listinných dôkazov, ktoré žalobca k žalobe predložil jednoznačne vyplýva, že bol rozhodcovským
súdom výzvou zo dňa 22. 07. 2016 vyzvaný na vyjadrenie sa v lehote 10 dní k vyjadreniu žalobcu
(žalovaného tohto konania) zo dňa 23. 07. 2014, a ako vyplýva z odpovede žalobcu na výzvu, požiadal o

doručenie žalobného návrhu spolu s priloženými listinnými dôkazmi, ktoré mu dovtedy doručené neboli.
Na ďalšiu výzvu rozhodcovského súdu zo dňa 03. 08. 2016, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 10 dní,
reagoval žalobca písomne vyjadrením zo dňa 28. 09. 2016, teda po márnom uplynutí rozhodcovským
súdom stanovenej 10 - dňovej lehoty tak, že sa vyjadrí až po tom, ako mu budú doručené listinné dôkazy,
na ktoré sa žalovaný tohto konania odvolával vo vyjadrení zo dňa 23. 07. 2014.

16.

Z ust. § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného v rozhodcovskom
konaní podať žalobnú odpoveď v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo

ktorú určil rozhodcovský súd a nakoľko sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §
40 zákona o rozhodcovskom konaní kogentné a účastníci ich nemôžu vzájomnou dohodou rozšíriť ani
zúžiť, je účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu, povinný dôvody preukázať.

17.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepreukázal,
nakoľko neuviedol jediný právne relevantný dôvod, ktorý mu bránil vyjadriť sa k žalobe a k vyjadreniu
žalovaného tohto konania, resp. žalobcu rozhodcovského konania zo dňa 23. 07. 2014, ktoré mu
rozhodcovský súd nesporne doručil. Právo strany na to, aby disponovala so všetkými listinnými dôkazmi,

ktorými preukazuje druhá strana uplatnený nárok odvolací súd nespochybňuje, avšak je nutné poukázať
na to, že žalobca odôvodnil žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj tým, že rozhodcovská
zmluva nebola dojednaná platne, nie je zrejmé, akým spôsobom bol ustanovený rozhodca, nakoľko o
spôsobe ustanovenia nebol informovaný, a preto v súlade so zásadou formálnej logiky, aj pri údajnej
absencii listinných dôkazov pripojených žalovaným k jeho žalobe v rozhodcovskom konaní, neexistovala

žiadna prekážka, ktorá by žalobcovi bránila tieto skutkové okolnosti v žalobnej odpovedi v stanovenej
lehote uviesť.

18.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že všeobecný súd nemôže
prihliadať na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002
Z. z., ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak
bez zbytočného odkladu a nakoľko je nesporné, že žalobca žalobnú odpoveď nepodal a nevyjadril sa kuvšetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe (§ 18 zák. č. 244/2002 Z. z.), jeho právo namietať
procesný postup rozhodcovského súdu bolo prekludované.

19.

K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol bez
toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré navrhol, a to pripojiť spis rozhodcovského súdu a vzhľadom na
jeho nevykonanie, sú závery v odôvodnení napadnutého rozsudku predčasné a hypotetické, odvolací

súd uvádza, že sa s touto odvolacou argumentáciou nestotožnil, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že
pripojiť spis Rozhodcovského súdu Parnose vedený pod sp. zn. R018/2013 žiadal žalovaný vo vyjadrení
zo dňa 16. 10. 2017, ktorým sa písomne vyjadril k žalobe, a súd prvej inštancie výzvami zo dňa 16. 04.
2018 (č. l. 52 spisu), následne 24. 05. 2018 a napokon výzvou zo dňa 21. 09. 2018 pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty žiadal Rozhodcovský súd Parnose o doručenie spisu pre účely tohto súdneho
konania, avšak bezúspešne s tým, že žalobca prvý krát o zadováženie tohto spisu požiadal súd prvej

inštancie v podaní zo dňa 21. 12. 2018.

20.

Námietku žalobcu, že sa o postupe, ktorý súd prvej inštancie zvolil za účelom zabezpečenia

predmetného spisu dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko na pojednávaní dňa
05. 09. 2022 stranám sporu žiadne informácie nepodal odvolací súd uvádza, že z obsahu zápisnice o
pojednávaní (viď č. l. 130 spisu) vyplýva, že pojednávania sa zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu
(advokát), ktorý v súlade s ust. § 181 ods. 1 C. s. p. predniesol podstatný obsah žaloby, nenavrhol
doplniť dokazovanie a ani nežiadal o poskytnutie informácie, či sa súdu prvej inštancie podarilo spis

rozhodcovského súdu zabezpečiť, posúdil odvolací súd ako irelevantnú, nakoľko nie je povinnosťou
všeobecného súdu nahrádzať procesnú pasivitu strán sporu, pričom je potrebné dodať, že žiadosti
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12. 06. 2020 (viď č. l. 114 spisu) o sprístupnenie elektronického spisu
súd prvej inštancie vyhovel, z čoho vyplýva, že žalobca sa mal možnosť s úkonmi a postupom, ktorý
prvoinštančný súd zvolil do nariadenia pojednávania oboznámiť.

21.

Nebolo možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že účelom konania pred

všeobecným súdom je preskúmať samotnú zákonnosť rozhodcovského rozsudku, nakoľko konanie
pred všeobecným súdom o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z.
z. na rozhodcovské konanie nenadväzuje a nie je možné ho považovať za ďalšie opravné konanie.
Predmetom takého konania všeobecného súdu nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského
súdu vo veci samej, ale iba zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného

rozsudku, ktoré je v súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania
všeobecného súdu a tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska
úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z. z.

22.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky
požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým

stavom i právnym posúdením veci, a nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, keď
iba zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, a odôvodnenie napadnutého rozsudku zároveň
obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní a jeho odvolacie námietky nie
sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

23.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).