Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoEk/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710212173
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6710212173.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej
a sudcov JUDr. Vladimíra Šalamúna a Mgr. Stanislavy Salajovej, v exekučnej veci oprávneného:
maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C. D., zastúpeného matkou: E. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C. D., proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XX, XXX XX B. A., vedenej pod spisovou značkou EX 289/10 súdnym exekútorom I. E. A.,

so sídlom C. D., J. XX, na uspokojenie pohľadávky oprávneného - zameškaného výživného vo výške
2 137 Eur a bežného výživného vo výške 130 Eur mesačne od 01. 08. 2010 a náhradu trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 21Er/1314/2010-124 z 11. augusta
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 21Er/1314/2010-124 z 11. augusta 2023 p o t
v r d z u j e.

II. Povinnému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. ,,okresný súd“)
odvolaním napadnutým uznesením č. k. 21Er/1314/2010-124 z 11. augusta 2023 exekúciu zastavil (I.
výrok) a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (II. výrok).

1.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 28. 02. 2011 vydal súdny exekútor príkaz na začatie
exekúcie č. EX 289/2010-31 prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa ustanovenia § 95 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“)
v znení neskorších predpisov a príkaz na začatie exekúcie č. EX 289/2010-32 zrážkami zo mzdy a
iných príjmov podľa ustanovení § 66, § 89 až 92 § 104 ods. 2 Exekučného poriadku. Dňa 09. 05. 2011

podal povinný na exekučný súd žiadosť o zastavenie konania EX 289/2011, 21 Er/1314/2010, ktorú
exekučný súd vyhodnotil ako návrh na zastavenie konania (ďalej len „návrh“), a to z dôvodu, že povinný
dňa 01. 04. 2011 uzavrel so súdnym exekútorom Dohodu o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky
podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku. Na základe tejto dohody bol povinný uhrádzať len bežné
výživné zástupkyni oprávneného, t.j. 130 Eur + 50 Eur na úhradu zvyšných trov exekútora, pričom trovy
exekútora uhradil v celosti, ale s tým, že pri výživnom ide o opakované plnenie, mesačne je povinný

uhrádzať 50 Eur. Keďže bežné výživné uhrádza pravidelne a hlavne z dôvodu, že neexistuje zaostalosť
na výživnom požiadal exekučný súd o zastavenie exekučného konania. Zákonná zástupkyňa s návrhom
nesúhlasila, uviedla, že povinný ku dňu jej vyjadrenia neuhradil nemalú pohľadávku voči exekútorskému
úradu, podal návrh na zapretie otcovstva a na testy DNA, povinný mal platiť zameškané výživné v
splátkach po 50 Eur, ktoré však uhrádza vždy po termíne. Súdny exekútor na základe predchádzajúcej
výzvy doručil priebežné vyúčtovanie exekúcie v ktorom uviedol, že povinný si vyživovaciu povinnosť plní

pravidelne a včas, doložil prehľadom úhrad v spise EX 289/2010 ku dňu 25. 07. 2023, a uviedol, že
všetky ostatné nároky ako aj trovy exekúcie boli vymožené.1.2 Po citácii § 243h ods. 1 a § 101 Exekučného poriadku súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko
povinný splnil podmienky podľa § 101 Exekučného poriadku t. j. zameškané výživné uhradil a bežné

výživné plní riadne, exekučný súd podľa § 101 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Nakoľko súdny
exekútor vymohol aj trovy exekúcie, exekučný súd mu náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Proti uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Vyjadril názor, aby odvolací súd vec prešetril a exekúciu voči povinnému nezastavil,

nakoľko súd prvej inštancie dostatočne nepreskúmal, nezohľadnil jeho vyjadrenia. Zdôraznil, že
exekúcia voči povinnému bola podaná aj na bežné výživné. Povinný mal možnosť výživné plniť
dobrovoľne, nevyužil ju až následne pod dohľadom súdneho exekútora platil bežné výživné.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania v zmysle 362 ods. 1 CSP a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, viazaný dôvodmi
a rozsahom odvolania v zmysle § 379, § 380 CSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie v zmysle § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP
vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

5.1 Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5.2 Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno
predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie

prípustné.

6. V ust. § 101 Exekučného poriadku je upravený prípad, kedy zákon umožňuje povinnému dosiahnuť
zastavenie exekúcie bez toho, aby vymáhané právo bolo uspokojené a bez toho, aby tu bola prekážka
materiálneho alebo formálneho charakteru brániaca ďalšiemu výkonu vykonávaného rozhodnutia.

Rozhodnutie podľa § 101 Exekučného poriadku je vecou voľnej úvahy súdu. Dôvodom pre zastavenie
exekúciepodľaustanovenia§101Exekučnéhoporiadkujepredpoklad,žepovinnýbudevýživnénaďalej
plniť dobrovoľne.

7. V preskúmavanej veci je exekučným titulom rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k.

7P/8/2009-138 zo dňa 19. 10. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15CoP/74/2009-173 zo dňa 17. 02. 2010 (č. l. 3 až 8 súdneho spisu). Na základe uvedených rozhodnutí
bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného výživným vo výške 130 Eur
mesačne počínajúc dňom 20. 06. 2008, výživné je splatné k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred. Poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie č. 5611 046008 * bolo súdnej exekútorke I. E. A.

udelené Okresným súdom Zvolen dňa 14. 02. 2011 (č. l. 36 spisu). Podaním doručeným Okresnému
súdu Zvolen dňa 09. 05. 2011 povinný navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu, že bežné výživné uhrádza
pravidelne, a hlavne z dôvodu, že neexistuje zaostalosť na výživnom. Poukázal na skutočnosť, že dňa
01. 04. 2011 uzavrel pred exekútorským úradom ,,Dohodu o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky
podľa §-u 56 ods. 9 Exekučného poriadku“ (č. l. 57 – 58 spisu). Následne zákonná zástupkyňa

oprávneného vo vyjadrení zo dňa 22. 02. 2012 k podaniu povinného navrhla exekúciu voči povinnému
nezastaviť (č. l. 64 spisu).8. Z obsahu spisu, vyjadrenia exekútora a návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplýva, že
exekúcia v danej veci sa vedie pre bežné výživné. Exekučné konanie sa v danej veci začalo podaním
návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 23. 07. 2010 (č. l. 2 spisu). Povinný v priebehu

exekúcie uhradil zameškané výživné v plnej výške (č. l. 118 spisu) a od apríla 2011 riadne uhrádza bežné
výživné.Jeibaniekoľkoúhradpovinnéhozaplatenýchpotermínesplatnosti,atov16.deňmesiaca,t.j.1
deň po lehote splatnosti a dva krát je uhradené výživné v 18. deň mesiaca (viď prehľad úhrad v spise EX
289/2010 ku dňu 25. 07. 2023, č. l. 118 až 121 spisu). Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie
za to, že v predmetnej veci možno predpokladať, že povinný v budúcnosti bude ďalej dobrovoľne plniť

vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, pretože už viac ako 12 rokov preukázateľne
plní výživné riadne. Námietky zákonnej zástupkyne oprávneného, týkajúce sa neuhradenia pohľadávky
povinného voči exekútorskému úradu a platenia po lehote, sú vzhľadom na vyjadrenie exekútora
neaktuálne, pretože exekútor jednoznačne uviedol, že povinný plní vyživovaciu povinnosť pravidelne
a včas a všetky ostatné nároky ako aj trovy exekučného konania boli vymožené. V súčasnosti po
dvanástich rokoch od podania návrhu na zastavenie exekúcie nemá argumentácia zákonnej zástupkyne

oprávneného poukazujúca v tom čase na návrhy povinného ohľadne zapretia otcovstva a testov DNA
právnu relevanciu, pretože okolnosti súvisiace s platením výživného za predchádzajúce niekoľkoročné
obdobie dostatočne odôvodňujú záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že možno predpokladať,
že povinný bude výživné ďalej plniť dobrovoľne.

9. K zastaveniu exekúcie pre bežné výživné v zmysle ustanovenia § 101 Exekučného poriadku možno
prikročiť len v prípade, keď okolnosti najmä z predchádzajúceho obdobia, ktoré súvisia s platením
výživného odôvodňujú záver o tom, že povinný bude rešpektovať rozhodnutia súdov o výživnom a svoju
vyživovaciu povinnosť bude plniť riadne. Po preskúmaní všetkých rozhodujúcich skutočností dospel
odvolací súd k záveru, že boli naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 101

Exekučného poriadku.

10. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by povinný prestal výživné plniť dobrovoľne, oprávnený môže
opätovne podať návrh na výkon rozhodnutia.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní vznikol úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd
rozhodol, že povinnému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).