Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201166
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1016201166.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská
republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený PRK Partners,
s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanej: Štátna veterinárna a
potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 1868/2016 zo dňa 27.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 02.08.2016 z a m i e t a.

II. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č.
1868/2016 zo dňa 27.06.2016 a rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov č.
2015/00045-20 zo dňa 04.05.2016 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 19.06.2015 vykonala žalovaná v rámci inšpekčnej skupiny s inšpektormi Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Bardejov (ďalej aj ako „RVPS“) úradnú kontrolu potravín, v prevádzkarni žalobcu:
A. B. C. D., E. F. XXXX, D., ktorá bola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona č. 152/1995 Z. z.
o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“).

2. Rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len „RVPS“) Bardejov č.
2015/00045 – 20 zo dňa 04.05.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená

úhrnná pokuta vo výške X XXX XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona
o potravinách za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 19.06.2015, keď (i) žalobca
umiesťoval na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby/minimálnej trvanlivosti, čím naplnil skutkovú
podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách; (ii) umiestňoval na
trh výrobky, u ktorých bolo zistené porušenie spotrebiteľského obalu, čím naplnil skutkovú podstatu
iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách; (iii) umiestňoval na trh
výrobky, u ktorých bola trvanlivosť viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby menej

ako 24 hodín a ktoré neumiestnil oddelene ani neoznačil informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom sa
ukončení dátumu spotreby, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2
písm. f) zákona o potravinách; (iv) umiestňoval na trh potraviny nevhodné pre ľudskú spotrebu, čím
naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.Skorším rozhodnutím žalovanej č.2839/2014 zo dňa 16.09.2014, ktorým bolo zmenené rozhodnutie
RVPS Bardejov č. 2014/00043-7 zo dňa 25.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.09.2014, ktorým
bola žalobcovi uložená pokuta 2.000.- eur za porušenie zákazu umiestňovať na trh potraviny, ktoré nie

sú bezpečné, došlo do jedného roka od právoplatnosti skoršieho rozhodnutia k opätovnému porušeniu
povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta. Rozhodnutím žalovanej č. 3523/2014 zo dňa 19.11.2014,
právoplatným dňa 24.11.2014 bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške XX.XXX,- eur podľa §
28 ods. 4 písm. i) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za porušenie povinností a požiadaviek
pri umiestňovaní potravín na trh a za umiestňovanie na trh výrobkov po uplynutí dátumu minimálnej

trvanlivosti, a teda došlo k opätovnému porušeniu povinnosti do jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnostitohtoskoršiehorozhodnutia.Bolitaknaplnenépodmienkypreuplatneniezvýšenejsadzby
podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná Štátna
veterinárna a potravinová správa (ďalej len „ŠVPS“) rozhodnutím č. 1868/2016 zo dňa 27.06.2016 (ďalej

len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

II. Zhrnutie podstatných argumentov žalobcu

4. Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.06.2016 sa žalobca domáhal

zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie
a náhrady trov konania.

5. Žalobca v podanej žalobe, jej doplnení a replike namietal, že napadnuté ako aj prvostupňové
rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého

vychádzali rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisov a bolo nedostačujúce na posúdenie veci;
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov a v konaní
orgánov verejnej správy bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí.

6. Žalobca mal za to, že orgány verejnej správy nezohľadnili a riadne neaplikovali príslušnú

hmotnoprávnu úpravu a tiež závažným spôsobom porušili procesné pravidlá vedenia konania, resp.
vedenia kontroly. Dôvody nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutí videl žalobca predovšetkým v
tom, že: RVPS nebola príslušná na vydanie prvostupňového rozhodnutia; bola porušená zásada
dvojinštančnosti; kontrolu vykonali predpojatí inšpektori a rozhodli predpojaté osoby; ŠVPS prekročila
účel kontroly; ŠVPS počas kontroly nedostatočne zistila skutkový stav a zhromaždené dôkazy sú

nepreskúmateľné;kontrolabolavykonanávrozporesDohovoromoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd (ďalej len „Dohovor“) a pokuta je neprimerane vysoká a nedostatočne odôvodnená.

7. Žalobca vo vzťahu k uloženej pokute namietal, že táto je neprimerane vysoká a nedostatočne
odôvodnená. Žalovaná v rozhodnutí pri určovaní výšky miliónovej pokuty dostatočným spôsobom

neodôvodnila, prečo by extrémne vysoká pokuta mala byť primeraná údajnému porušeniu zákona
opotravináchanemalabybyťlikvidačná,vtomtosmeresúrozhodnutianedostatočné,nepreskúmateľné
a arbitrárne. Pokuta je neprimeraná a rozporná s Ústavou Slovenskej republiky, keďže v súlade
s požiadavkou materiálneho právneho štátu mala žalovaná ako aj RVPS dbať na to, či je uložená
pokuta primeraná z hľadiska Ústavy SR. Pokuta je protiprávnemu konaniu zjavne neprimeraná

a nemôže predstavovať spravodlivý trest, a teda je aj protiústavná. Takto uložená pokuta protirečí
požiadavke úmernosti trestania podľa čl .55 ods. 1 Nariadenia EÚ č. 882/2004 o úradných kontrolách
uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva
a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „Nariadenie“) vykladaného v súlade
s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Vzhľadom na priame účinky

Nariadenia boli správne orgány povinné prednostne aplikovať Nariadenie pred zákonom o potravinách
a neaplikovať § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktoré odporuje Nariadeniu ako aj Charte. ŠVPS síce
uviedla, že údajné protiprávne konanie žalobcu priamo zasiahlo do práv spotrebiteľa, avšak bližšie
nekonkretizovala, ako sa mal tento priamy zásah prejaviť. Priamy zásah do práv spotrebiteľov by mohol
nastať, ak by bol preukázaný dopad údajného protiprávneho konania žalobcu na zdravie spotrebiteľov,

čo preukázané nebolo. Rovnako žalobcovi nebolo zrejmé, ako mohla žalovaná prihliadať na skutočnosť,
že neboli zistené žiadne následky na zdravie spotrebiteľov, keď bola uložená vo výške X.XXX.XXX,- eur.8. Žalobca uloženú pokutu považoval za zjavne neprimeranú, keď jednou zo zásad ukladania trestov
(a v prejednávanej veci ide o vec trestného charakteru) je zásada primeranosti trestu k trestnému
činu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil,

a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Zdôraznil, že trest ako najzávažnejší zásah štátu
do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Poukázal na to, že z požiadavky primeranosti
trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto
nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere a trest nesmie byť prejavom neprimeraného

inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje
na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným
činom napraviť, a nie ju ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý,
spravodlivým je vždy len primeraný trest. Záverom požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

9. Žalobca návrhom zo dňa 02.08.2026, doručeným krajskému súdu dňa 02.08.2016 navrhol konanie
prerušiť podľa § 100 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky, týkajúce sa
výkladu čl. 55 ods. 1 Nariadenia.

III.
Zhrnutie podstatných argumentov žalovanej

10. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila písomným vyjadrením zo dňa 02.08.2016, doručeným
krajskému súdu dňa 05.08.2016, pričom mala za to, napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím boli vydané v súlade so zákonom a navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

11. Žalovaná trvala na všetkých skutočnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím s tým, že rozhodnutie o uložení pokuty považovala za vydané oprávnene.
Mala za to, že z uvedených dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo dostatočne

preukázané, že žalobca umiesťoval na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby/minimálnej trvanlivosti,
čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách;
umiestňoval na trh výrobky, u ktorých bolo zistené porušenie spotrebiteľského obalu, čím naplnil
skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách; umiestňoval
na trh výrobky, u ktorých bola trvanlivosť viac ako 4 dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby

menej ako 24 hodín a ktoré neumiestnil oddelene ani neoznačil informáciou pre spotrebiteľa o blížiacom
sa ukončení dátumu spotreby, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2
písm. f) zákona o potravinách; umiestňoval na trh potraviny nevhodné pre ľudskú spotrebu, čím naplnil
skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.

12. Žalovaná zdôraznila, že žalobca opakovane uvádzal na trh potravinu, ktorá nie je vhodná na
ľudskú spotrebu, pričom do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní došlo
k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím boli splnené podmienky
pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Potraviny s výskytom
plesne a hniloby predstavujú riziko pre spotrebiteľa a môžu ohroziť jeho zdravie, pretože nielen

mikroorganizmy, ale hlavne ich toxíny môžu spôsobiť ochorenie ľudí. Pri maloobchodnom predaji
je potrebné vykonať všetky opatrenia, aby sa spotrebiteľovi nedostali produkty nielen nevyhovujúce
kvalitatívnym požiadavkám, ale ani také, ktoré vykazujú známky hnitia prípadne iného skazenia, pretože
takáto potravina nie je vhodná na ľudskú spotrebu.

13. Dostatočným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol záznam z úradnej kontroly
potravín č. F. G.,H.,H. zo dňa 19.06.2015 (vrátane fotodokumentácie), v ktorom boli riadne
zdokumentované a popísané nedostatky zistené pri kontrole, ktorý záznam podpísal p. I. J. K. (vedúci
obchodného domu), s tým, že k záznamu námietky podané neboli, p. K. uviedol, že žalobca sa vyjadrí
v zákonnej lehote.

14. K dvojinštačnosti konania žalovaná uviedla, že podľa § 23 ods. 10 zákona o potravinách je
zamestnanec RVPS vykonávajúci úradnú kontrolu potravín oprávnený na základe poverenia žalovanej
vykonávať kontrolu aj v územnom obvode inej RVPS. V prejednávanej veci kontrolu vykonali inšpektorižalovanej, inšpektori RVPS Bardejov a na základe príslušného poverenia inšpektor RVPS Banská
Bystrica. Výsledky kontroly boli odstúpené na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnej RVPS
Bardejov, ktorá vec v prvom stupni samostatne posúdila. Takýmto postupom nebolo porušené žiadne

ustanovenie zákona o potravinách ani zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Je vylúčené, aby sa inšpektor žalovanej,
ktorý sa zúčastnil na úradnej kontrole, podieľal následne na rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Námietky zaujatosti vznesené žalobcom proti inšpektorom prítomným
pri výkone kontroly považovala žalovaná za nedôvodné. Na základe dostatočne zdokumentovaného

skutkovéhostavuzistenéhoprikontrolejedinesprávnyorgándospejekzáveru,čisúdôvodypreuloženie
sankcie. Z konštatovania inšpektorov v zázname o tom, aké právne predpisy boli porušené zistenými
nedostatkami, nemožno vyvodiť ich zaujatosť voči žalobcovi. V súvislosti s dotknutými osobami neboli
zistené žiadne skutočnosti alebo dôvody preukazujúce akúkoľvek ich zaujatosť.

15. K dôvodom uloženia pokuty žalovaná uviedla, že pri zistení nedodržania právnych predpisov musí

orgán úradnej kontroly potravín konať tak, aby zabezpečil nápravu situácie a v prípade porušenia
určených povinností musí uložiť účinnú, primeranú a odrádzajúcu sankciu vo výške určenej v § 28
zákona o potravinách, ktorý na rozdiel od Trestného zákona neumožňuje mimoriadne zníženie pokuty
poddolnúhranicualeboupustenieodpotrestania.PokiaľRVPSurčilazaopakovanýsprávnydeliktpodľa
§ 28 ods. 4 pôvodne posúdený podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách pokutu v rozpätí od X.XXX.XXX,-

L. M. X.XXX.XXX,- eur a uložila pokutu na spodnej hranici tohto zákonného rozpätia, nepochybila. V
prípade existencie okolností odôvodňujúcich uloženie pokuty nie na úplne spodnej hranici (spáchanie
viacerých správnych deliktov, minulosť prevádzkovateľa), zákonom o potravinách definovaná spodná
hranica pokuty pri opakovanom konaní je natoľko vysoká, že postačuje na dosiahnutie represívneho
a výchovného účelu. Žalobcovi bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na

najzávažnejší správny delikt, čo neznamená, že ostatné skutky neboli sankcionované. Vo výroku
prvostupňového rozhodnutia boli jednotlivé porušenia jednoznačne vymedzené, bola dostatočne
a podrobne posúdená opakovanosť skutku a uvedené rozhodnutia, na základe ktorých bolo konanie
posúdené ako opakované. Uloženie pokuty sa uskutočnilo v rámci úvahy správneho orgánu, pričom
použitie správnej úvahy bolo v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je

výsledkom tohto procesu bolo náležite odôvodnené. Správna úvaha bola použitá v rámci zákonného
rámca, z ktorého správne orgány nevybočili; inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie
dostatočným spôsobom zdôvodnili a správna úvaha bola použitá v súlade so zákonom.

IV.

Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

16. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/145/2016 – 221 zo dňa 21.09.2016 priznal správnej
žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

17. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2S/145/2016 – 278 zo dňa 14.01.2019 prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. Rvp
1159/2018 o návrhu Krajského súdu v Bratislave podanom vo veci vedenej pod sp. zn. 5S/161/2017
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky na konanie o súlade
ustanovenia § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods.

1, čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

18. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne

výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/72/2022 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej
vety podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 účinného od
01.06.2023 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp.

zn. BA-2S/145/2016.

19. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-2S/145/2016 – 326 zo dňa 28.06.2023 rozhodol
o pokračovaní v konaní.20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie

RVPS, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk
uvedenýchv §195písm.a)aže)SSP,keďžežalobajesprávnoužalobouvoveciachsprávnehotrestania
(§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

21. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods.

2 SSP, keď ani jeden z účastníkov netrval na nariadení pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).

22.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgán.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

26. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

27. Podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu),
orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od
100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába, balí alebo
umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené.

28. Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu),
orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od
100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, porušuje zásady
správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a
pri ich umiestňovaní na trh.

29. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu),
orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od
1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo
umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu

alebo sú skazené

30. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu),
orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od
1 000 eur do 500 000 eur, umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí

dátumu minimálnej trvanlivosti.

31. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému
porušeniupovinností,zaktorébolapokutauloženápodľaodsekov1až3,orgánúradnejkontrolypotravín

uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odsekoch 1 až 3.

32. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanémuporušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín
uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

33. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách (účinného v čase spáchania správneho deliktu), ak do
jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému
porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín
uloží pokutu od 1 000 000 eur do 5 000 000 eur.

34. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách účinného od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.
z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán
úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

35. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách účinného od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.

z.), ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k
opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán
úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.

36. Podľa § 31ai ods. 1 zákona o potravinách účinného od 01.07.2022 (v znení zákona č. 211/2022 Z.

z.), konanie o uložení pokuty podľa § 28 a 29, ktoré sa začalo a právoplatne neskončilo do 30. júna 2022
sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2022.

37. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

38. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

39. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím postupoval podľa SSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a
nahradil predchádzajúci procesný predpis – Občiansky súdny poriadok, a to poukazom na prechodné
ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s
tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú
zachované.

40. Predmetom tohto konania je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového
rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm.
i) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu t.
j. do 31.12.2016, a to za nedostatky zistené pri úradnej kontrole potravín vykonanej dňa 19.06.2015.

41. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že v priebehu správneho súdneho konania zákonodarca prijal
zákon, ktorý s účinnosťou od 01.07.2022 (okrem iného) vypustil spodnú hranicu pokuty vo výške X XXX
XXX,- eur. Zákonodarca zároveň do zákona o potravinách zakomponoval prechodné ustanovenie, podľa
ktorého sa konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neskončené do 30.06.2022 dokončia podľa

zákona o potravinách v znení novely. K podstatnej zmene právneho predpisu, ktorý bol aplikovaný na
predmetnú vec, došlo (okrem iných) v súvislosti so sadzbou pokuty, ktorú môže správny orgán v rámci
správnej úvahy aplikovať.

42. Správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: PL.

ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022, (ďalej len „Uznesenie“), ktoré sa aplikujú na právnu úpravu zákona o
potravinách, o ktorej použitie ide aj v predmetom súdnom konaní.

43. Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 18. a 19. Uznesenia konštatoval, že: „..v nadväznosti na to
pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi

správnym konaní a správnym súdnym konaní vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom
na skutočnosť, že správny súd ... koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo
znamená že rozhoduje v plnej jurisdikcii ... podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd
nebolviazanýrozsahomadôvodmižalobyaabydisponovalprávomocounapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávypreskúmaťvplnomrozsahu.Správnysúdtedamusímaťprávomocvtakomrozsahu,aby
bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti ... Plná jurisdikcia
predstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje

práve v oblasti správneho trestania...“

44. Ústavný súd Slovenskej republiky v bode 20. odôvodnenia Uznesenia uviedol, že „požiadavka
konania súdu v plnej jurisdikcii oslabuje rozhraničovací význam pojmu právoplatnosť použitý v §
31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. natoľko, že záujem na ochrane základných práv a slobôd

podnikateľov postihnutých neprimerane prísnymi sankciami, ktorá sa obrátili na navrhovateľov (krajské
súdy), vyžaduje interpretáciu slovného spojenia „konanie o uložení pokuty, ... ktoré sa právoplatne
neskončilo“ tak, že toto konanie zahŕňa nielen správne konanie, v ktorom sa ukladala sankcia podľa
napadnutého ustanovenia, ale aj správny súd prieskum na základe správnej žaloby podanej vo veci
správneho trestania.“ V bode 21. odôvodnenia Uznesenia je zároveň konštatované, že „odôvodnenosť
rozširujúceho výkladu § 31ai ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. zároveň dokresľuje § 195 písm. d) SSP,

podľa ktorého správny súd v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania nie je viazaný rozsahom
ani dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je
potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. K zásadám ukladania trestov
(v širšom ponímaní tohto pojmu) patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase
spáchania skutku, podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (čl. 50 ods. 6

ústavy). Novela zákona č. 152/1995 Z. z. účinná od 1. júla 2022 preto navrhovateľom (krajským súdom)
vytvára priestor, aby v procese súdneho prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy
ukladajúcich sankcie podľa napadnutého ustanovenia prihliadli na zmenu právnej úpravy, ktorá toto
ustanovenie vypustila, a teda už netvorí súčasť právneho poriadku.“

45. Napadnuté ustanovenie § 28 ods. 8 zákona o potravinách stratilo platnosť dňa 30.06.2022 prijatím
zákona č. 211/2022 Z. z. a bolo nahradené novou právnou úpravou - aktuálne § 28 ods. 9 zákona
o potravinách. Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení zdôraznil vôľu zákonodarcu zmeniť
neprimerané sankcie a poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 211/2022 Z. z. k bodu 17 tohto zákona:
„V ustanovení dochádza k úprave dolnej hranice sadzby pokuty pri opakovanom porušení povinností

podľa § 28 ods. 8, za ktoré bola orgánom úradnej kontroly potravín uložená pokuta, a to z dôvodu,
že ustanovená dolná hranica pokuty by mohla byť pre viaceré subjekty likvidačná a neumožňovala v
rámci správnej úvahy aplikovanej príslušným správnym orgánom uložiť primeranú pokutu. Napríklad
aj pri subjektoch s obratom pod 1 000 000 eur ukladalo ustanovenie orgánu úradnej kontroly potravín
povinnosť uložiť minimálnu pokutu 1 000 000 eur. Od roku 2014 bolo uložených podľa predmetného

paragrafu 33 miliónových pokút, pričom nenadobudli právoplatnosť a sú v súčasnosti predmetom
konania na vecne a miestne príslušných súdoch a na Ústavnom súde Slovenskej republiky.“

46. Je nepochybné, že k zmene právnej úpravy došlo od 01.07.2022, teda v čase po právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia. Žalovaná pri ukladaní sankcie postupovala na základe právnej úpravy účinnej

v čase rozhodovania, ktorý postup jej explicitne vyplýval z článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Správny súd
riadiac sa vysloveným právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že na novú právnu úpravu, ktorá je
priaznivejšia pre žalobcu je potrebné prihliadnuť. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn.: 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk NS a súdov SR

pod č. R 20/2021 vyplýva záver, že: „rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v
rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o
tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy
v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne
uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave

sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov
vo veci samej.“

47. Pri trestaní sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, čo vyplýva priamo z Ústavy SR
a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa

ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) sa posudzuje trestnosť činu a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudkunadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

48. Správny súd poukazuje na to, že uplatnenie nepravej retroaktivity v prospech páchateľa v priebehu
konania na správnom súde zároveň prelamuje pravidlo viazanosti súdu právnym stavom v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vyjadrené v § 135 ods. 1 SSP. Ak je v budúcnosti
prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch
pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa práve na neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj

predvídateľnosť rozhodovania, pretože páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih
mu hrozí. Určujúci je stav právnej úpravy v dobe spáchania deliktu, avšak s možnosťou neskoršej
priaznivejšej právnej úpravy.

49. Niet pochýb o tom, že zákon o potravinách v znení novely vykonanej zákonom č. 211/2022 Z. z.
účinný od 01.07.2022, je pre žalobcu priaznivejší. Z uvedeného dôvodu tak správny súd vyhodnotil

žalobu ako dôvodnú, a hoci žalovaná pri ukladaní sankcie postupovala podľa právnej úpravy účinnej v
časerozhodovania,správnysúddospelkzáveru,rešpektujúcprincípysprávnehotrestania,ževzhľadom
na zmenu právnej úpravy v prospech žalobcu, je nutné napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie a umožniť mu vec nanovo právne posúdiť a prípadne uložiť sankciu. Orgány

verejnej správy vec nanovo posúdia v súlade s vysloveným právnym názorom správneho súdu, ktorým
sú viazané.

50. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti posudzovanej veci už správny súd nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ďalšími žalobnými dôvodmi, keďže by žiadnym spôsobom neovplyvnili prijatý

záver správneho súdu o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu
verejnej správy postupovať podľa právneho názoru správneho súdu vysloveného v predchádzajúcich
bodoch tohto rozsudku, najmä sa vysporiadať s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo
vzťahu k výške sankcie za správne delikty podľa zákona o potravinách.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi
priznal voči žalovanej právo náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty

na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).