Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/151/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200126
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa,
v právnej veci žalobcu: L.. D. B., adresa trvalého pobytu: R. XXX/XX, L., dátum narodenia: XX. L. XXXX,
zastúpeného: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom: Račí potok 3, Košice, IČO: 42 319 561, proti
žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície, so sídlom: Ulica Štefánika 10, Sobrance, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PPZ-HCP-SO1-2021/011896-001 zo dňa 14. januára 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 2S/14/2021-98 zo dňa 30. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta.
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z
30. augusta 2022, č. k. 2S/14/2021-98 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-SO1-2021/011896-001 zo dňa 14.
januára 2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný (ďalej aj

„druhostupňový správny orgán“) podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol
odvolaniežalobcuprotidisciplinárnemurozkazuriaditeľaOddeleniahraničnejkontrolyPolicajnéhozboru
Zboj, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície
Prezídia Policajného zboru (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) číslo 2 z 15. februára 2019 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „disciplinárny rozkaz“) a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil.

2. Disciplinárnym rozkazom prvostupňový správny orgán uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona
č. 73/1998 Z. z. žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch
mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého sa mal žalobca
dopustiť tým, že neplnil úlohy, ktoré je povinný plniť v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), b), g) zákona č.
73/1998 Z. z. a nevykonával riadne štátnu službu v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998
Z. z. Skutkovo vymedzil prvostupňový správny orgán vo výroku disciplinárneho rozkazu disciplinárne
previnenie nasledovne „Dňa 24.01.2019 ako člen hliadky v čase o 02.10 hod počas výkonu štátnej

služby spal v služobnom cestnom vozidle, pričom v tom čase mal vykonávať hraničný dozor v služobnom
obvode OHK PZ Zboj v časti úseku B1/B2, čím nesplnil úlohy, ktoré mu boli uložené inštruktážou
evidovanou pod č. (ID 155742), čoho následkom bolo nezabezpečenie hraničného dozoru pri ochrane
vonkajšej hranice.“.3. Disciplinárny rozkaz napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný svojim skorším
rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-SO1-2019/024110-020 z 2. mája 2019 (ďalej len „skoršie rozhodnutie
žalovaného“) tak, že podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý

disciplinárny rozkaz potvrdil. Následne sa žalobca správnou žalobou domáhal prieskumu skoršieho
rozhodnutia žalovaného navrhujúc jeho zrušenie (ako aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia). O
správnej žalobe žalobcu rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 1S/63/2019-45 z 3. decembra 2020
(ďalej len „skorší rozsudok krajského súdu“) tak, že skoršie rozhodnutie žalovaného s odkazom na
ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil (keďže dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného je nezákonné pre nepreskúmateľnosť a pre nedostatok dôvodov) a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Krajský súd v podstatnom svoj skorší rozsudok odôvodnil tým, že z disciplinárneho
rozkazu nevyplývajú žiadne úvahy, ktorými sa prvostupňový správny orgán riadil pri ukladaní sankcie, a
teda výrok o uloženej sankcii zostal celkom bez odôvodnenia. Uviedol, že na to, aby rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať
odôvodnenie, v smere ako disciplinárny orgán na tú ktorú zo skutočností uvedených v ustanovení §

56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. prihliadal, ako tieto skutočnosti vyhodnotil, a zároveň ako vzhľadom
na takéto vyhodnotenie prihliadal na uvedené skutočnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, a či
nepostačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré
má znaky disciplinárneho previnenia, uloženie výčitky podľa ustanovenia § 54 zákona č. 73/1998 Z.
z. V závere skoršieho rozsudku krajský súd uviedol, že „ ... nedostatky vytýkané v tomto rozsudku vie

„opraviť“ svojim rozhodnutím aj odvolací druhostupňový orgán, pričom hrozí riziko uplynutia lehôt na
prípadný disciplinárny postih, preto zrušil len druhostupňové rozhodnutie, a vec vrátil žalovanému na
nové konanie.“.
4. Po vrátení veci krajským súdom (viď predchádzajúci bod) rozhodol žalovaný o odvolaní žalobcu
proti disciplinárnemu rozkazu opäť a to preskúmavaným rozhodnutím (viď bod 1 vyššie). Žalovaný v

úvode odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zhrnul dovtedajší priebeh správneho konania ako
aj konania na krajskom súde, sumarizoval podstatu námietok žalobcu uvedených v jeho odvolaní
proti disciplinárnemu rozkazu ako aj uviedol zoznam podkladov/dôkazov, ktoré v záujme objektívneho
posúdenia veci, s prihliadnutím na námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako aj na „úlohy uložené
senátom Krajského súdu v Prešove v rozsudku sp. zn. 1S/63/2019-45“ doplnil. Následne žalovaný

odôvodnil svoje rozhodnutie osobitne vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa (i) tvrdenia žalobcu,
že v inkriminovanom čase vymieňal vybitú batériu v pozorovacom nočnom zariadení; (ii) opisu priebehu
operatívnej kontroly zo dňa 24. januára 2019 (optikou žalobcu); (iii) priebehu hliadkovej činnosti žalobcu
v inkriminovanom čase; (iv) náležite a objektívne zisteného skutkového stavu, deficitu dôkazov a ich
objektívneho posúdenia zo strany správnych orgánov. V ostatnej časti preskúmavaného rozhodnutia

venoval žalovaný priestor odôvodneniu uloženia disciplinárneho opatrenia v podstatnom popisujúc
mieru zavinenia žalobcu, jeho ľahkovážny prístup, negatívne následky jeho konania, druh uloženého
disciplinárneho opatrenia v kontexte s vyššie uvedeným, to všetko doplniac o úvahu o možnosti uloženia
miernejšieho disciplinárneho opatrenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel žalovaný k záveru, že
„ ... napadnutý rozkaz je v súlade s ustanovením § 241 zákona, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie

o odvolaní. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva za aký skutok bolo policajtovi disciplinárne opatrenie
uložené, ktoré právne a interné predpisy policajt svojim konaním porušil a na základe akých právnych
predpisov prvostupňový orgán postupoval a rozhodol.“.
5. Preskúmavané rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej v podstatnom (i) zhrnul (resp.
citoval) relevantné časti skoršieho rozsudku krajského súdu; (ii) zopakoval relevantnú časť odôvodnenia

svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu; (iii) namietal, že žalovaný „v rozpore s rozsudkom
KS v Prešove 1S/63/2019 disciplinárny rozkaz nezrušil“ a zároveň namietal, že sa (žalobca) nemal
možnosť vyjadriť k dôkazom vymenovaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia; (iv) namietal
postup žalovaného, pretože „ ... jeho postupom nie je možné zhojiť arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť
disciplinárnehorozkazu,hocisvojeodôvodnenieznačnerozšíril.“;(v)uviedol,žežalovanýsíceodôvodnil

svoje rozhodnutie, avšak nebral do úvahy iné aspekty a navrhované dôkazy; (vi) v súvislosti s uloženým
disciplinárnym opatrením žalobca namietal, že „ ... aj keď sa javí, že odvolací orgán bral do úvahy
napríklad aj hodnotenie policajta, ktoré je pozitívne a zároveň skutočnosť, že som nebol disciplinárne
trestaný, trest zostal rovnaký i napriek tomu, že Krajský súd vytkol v rozsudku skutočnosť, že odvolací
orgán v predchádzajúcom rozhodnutí bral do úvahy, že som bol v roku 2014.“. Navrhol, aby krajský súd

disciplinárny rozkaz aj preskúmavané rozhodnutie zrušil.
6. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v
intenciách § 194 SSP, § 47 až 50, § 231, § 238, § 241 ods. 3 a § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.,
pričom dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.7. Krajský súd (po dôkladnom opise priebehu správneho konania, rozhodnutí správnych orgánov,
správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného k nej ako aj skoršieho rozsudku krajského súdu) v podstatnom
napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že (i) po oboznámení sa s obsahom spisu „ ... je nepochybné, že

žalobca sa disciplinárneho previnenia dopustil a to tak, ako je to uvedené v disciplinárnom rozkaze.“;
v tejto súvislosti krajský súd uviedol, že „ ... skutočný stav veci bol dostatočne zistený a vyplynulo z
neho, že žalobca neplnil úlohy, ktoré je povinný plniť v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), b), g) zákona
č. 73/1998 Z. z. a nevykonával riadne štátnu službu v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998
Z. z., keď dňa 24.01.2019 ako člen hliadky v čase o 02.10 hod. počas výkonu štátnej služby spal v

služobnom cestnom vozidle, pričom v tom čase mal vykonávať hraničný dozor v služobnom obvode OHK
PZ Zboj v časti úseku B1/B2, čím nesplnil úlohy, ktoré mu boli uložené inštruktážou evidovanou pod č.
ID 155742, čoho následkom bolo nezabezpečenie hraničného dozoru pri ochrane vonkajšej hranice ...“;
(ii) následne krajský súd odôvodnil výrok napadnutého rozsudku vo vzťahu k všetkým námietkam
uvádzaným žalobcom v správnej žalobe; (iii) vo vzťahu k námietke, že žalobca nemal možnosť vyjadriť
sa k podkladom preskúmavaného rozhodnutia krajský súd uviedol, že „Z obsahu administratívneho

spisu správny súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 29.12.2020, doručené žalovaným podanie označené ako:
Nahliadnutie do spisového materiálu v odvolacom konaní - predloženie, ktorým v súlade s ust. § 56 ods.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. a ust. § 237 ods. 2 zákona predložil k nahliadnutiu fotokópiu kompletného
doplneného spisového materiálu v odvolacom konaní voči disciplinárnemu rozkazu riaditeľa OHK PZ
Zboj č. 2 zo dňa 15.02.2019 s tým, aby námietky, pripomienky alebo návrhy k spisovému materiálu

predložil riaditeľovi riaditeľstva najneskôr v termíne do 12.00 hod. dňa 07.01.2021. Žalobca doručil dňa
07.01.2021 vyjadrenie. Správny súd považuje námietku žalobcu za nedôvodnú, vzhľadom k tomu, že
mu bola doručená fotokópia kompletného doplneného spisového materiálu v odvolacom konaní voči
disciplinárnemu rozkazu a poskytnutá lehota na vyjadrenie, ktoré aj doručil žalovanému.“ (bod 109
napadnutého rozsudku); (iv) vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočne zisteného (resp. sporného)

skutkového stavu ohľadom samotného disciplinárneho previnenia krajský súd v podstatnom uzavrel/
dôvodil, že „Z citovaného úradného záznamu o operatívnej kontrole vyplýva, že hliadka, veliteľ hliadky a
žalobca ako člen hliadky a vodič služobného vozidla, v čase kontroly, počas výkonu štátnej služby, spali
v služobnom cestnom vozidle. Z obsahu tak súdneho, ako aj administratívneho spisu, ale ani vyjadrení
žalobcu, nie sú žiadne ani len náznaky toho, aby zamestnanci kontroly mali čo i len najmenší dôvod a

úmysel uškodiť žalobcovi, teda aby ich vyjadrenia boli klamlivé.“ (bod 116 napadnutého rozsudku); (v) k
námietke žalobcu, že žalovaný nebral do úvahy iné aspekty a navrhované dôkazy krajský súd uviedol,
že žalobca „ ... neuviedol však aké konkrétne aspekty a navrhované dôkazy mal na mysli. Taktiež
neuviedol, s akými skutočnosťami sa nevysporiadal prvostupňový orgán, pokiaľ to namietal. Správny
súd poukazuje na to, že rozhodnutia správnych orgánov, prvého a druhého stupňa, tvoria jeden celok,

preto prípadné pochybenia prvostupňového orgánu môže napraviť odvolací orgán. Ak prvostupňový
orgán nevzal do úvahy žalobcove argumenty, v rozhodnutí sa s nimi správne orgány vysporiadali.
Hodnotenie dôkazov patrí správnemu orgánu.“ (bod 139 napadnutého rozsudku); (vi) v neposlednom
rade námietku žalobcu týkajúcu sa uloženého opatrenia krajský súd vyhodnotil tak, že uviedol: „Správny
orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca. Sankcia - zníženie služobného platu

o 15 % na dobu troch mesiacov, bola uložená v súlade s ust. § 53 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.. Zo
zákonného rámca nevybočil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto súd dospel
k záveru, že správna úvaha pri druhu sankcie bola použitá v súlade so zákonom. Správny súd má
za to, že žalovaný nedostatky vytýkané rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/63/2019-45 zo
dňa 03.12.2020 odstránil, rozhodnutie v časti o uloženej sankcii dostatočne odôvodnil. Aj keď žalobca

namietal, že trest zostal rovnaký, napriek tomu, že v novom napadnutom rozhodnutí žalovaný už
neprihliadol na zahladené disciplinárne opatrenie, pokiaľ disciplinárne opatrenie je uložené v súlade so
zákonom, ktoré je dostatočne odôvodnené aj v odôvodnení rozhodnutia, nemá takáto skutočnosť vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uložený trest nebol uložený v rozpore s právnymi predpismi
ani rozsudkom Krajského súdu v Prešove.“ (body 141 až 143 napadnutého rozsudku).

8. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému trovy konania
nepriznal, nakoľko nevzhliadol výnimočné dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvody kasačnej sťažnosti
označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci) a § 440 ods. 1 písm. h) SSP (krajský súd sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu). V úvodnej (z hľadiska rozsahu dominantnej - strany 2 až 8) časti
kasačnej sťažnosti žalobca fakticky (v podstate doslovne) zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v
správnej žalobe. Následne, na zostávajúcich dvoch stranách, žalobca kasačnú sťažnosť v podstatnomodôvodnil tým, že (i) podľa jeho názoru nemohol žalobca svojím rozhodnutím (preskúmavaným
rozhodnutím) opraviť nedostatky prvostupňového rozhodnutia v prípade, ak obom rozhodnutiam
(prvostupňovému i preskúmavanému) vytkol krajský súd svojím skorším rozsudkom vadu spočívajúcu

v ich nepreskúmateľnosti. Takýto záver je podľa žalobcu „ ... v rozpore s elementárnou logikou ako
aj s princípmi práva na spravodlivý proces“. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že „Zároveň súd
nesprávne uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov, prvého a druhého stupňa, tvoria jeden celok,
preto prípadné pochybenia prvostupňového súdu môže napraviť odvolací orgán, čo opätovne namietam.
Uvedené tvrdenie nie je pravdou a nevyplýva to ani z oprávnenia odvolacieho orgánu.“; (ii) opäť namietal

vyhodnotenie dôkazov zo strany správnych orgánov a krajského súdu uzatvárajúc, že „ ... súd sa mojim
žalobným námietkam venoval povrchne, bez toho, aby si naštudoval dôkazy ...“; (iii) v súvislosti s
uloženým disciplinárnym opatrením uviedol, že „Pokiaľ som bol v zmätočnom disciplinárnom rozkaze
uznanývinnýmzospáchaniadisciplinárnehoprevineniaatotosapremietlodotrestu,ktorýmiboluložený
s priťažujúcou okolnosťou - zahladeným disciplinárnym opatrením, nemôže byť trest, ktorý na takúto
„priťažujúcu okolnosť“ už nehladí, rovnaký.“; (iv) odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

súdu žalobca verbalizoval poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžk/6/2016 z 28. marca 2018, podľa ktorého je nutné „skúmať ustanovenia o preklúzii“, pričom žalobca
(bez ďalšieho, teda bez toho, že by akékoľvek relevantné plynutie času identifikoval) stroho uviedol, že
„Mám zato, že došlo k preklúzii a žalovaný ani súd na uvedenú skutočnosť nebrali ohľad.“. Navrhol, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu

vráti na ďalšie konanie.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 28. októbra 2022, v ktorom v podstatnom
uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí a stotožňuje sa s výrokom ako i všetkými bodmi odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že kasačná sťažnosť je v jej podstatnej časti „identickou
kópiou správnej žaloby žalobcu“. Ďalej poukázal (a odkázal sa) na svoje skoršie podania a prednesy. V

súvislosti s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení o uplynutí dvojročnej prekluzívnej lehoty podľa §
57 zákona č. 73/1998 Z. z. v podstatnom uviedol, že „ ... napadnutý disciplinárny rozkaz bol následne
právoplatnepotvrdenýnapadnutýmrozhodnutímodvolaciehoorgánu......ktoréboložalobcovidoručené
dňa 15.01.2021 ... ... t. j. k naplneniu zákonných predpokladov preklúzie nedošlo.“. Navrhol, aby kasačný
súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

11. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 11. decembra 2022 na vedomie.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým

postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§
443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd
zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (disciplinárnemu rozkazu). Disciplinárnym rozkazom
prvostupňový správny orgán uložil podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. žalobcovi
disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov za disciplinárne

previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. , ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že neplnil
úlohy, ktoré je povinný plniť v zmysle § 48 ods. 3 písm. a), b), g) zákona č. 73/1998 Z. z. a nevykonával
riadne štátnu službu v zmysle § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., a to na skutkovom základe
bližšie opísanom v bode 2 vyššie.
16. Prvou z otázok, ktorou sa Najvyšší správny súd slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny

súd“) zaoberal bola námietka žalobcu, ktorú tento vyjadril slovami „Zároveň súd nesprávne uvádza, že
rozhodnutiasprávnychorgánov,prvéhoadruhéhostupňa,tvoriajedencelok,pretoprípadnépochybenia
prvostupňového súdu môže napraviť odvolací orgán, čo opätovne namietam. Uvedené tvrdenie nie je
pravdou a nevyplýva to ani z oprávnenia odvolacieho orgánu.“.17. V tomto smere najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že predmet súdneho prieskumu
predstavovalo preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo 14. januára 2021 a nie prvostupňové správne
rozhodnutie - disciplinárny rozkaz z 15. februára 2019. Pokiaľ by aj prvostupňové správne rozhodnutie

(disciplinárny rozkaz) bolo postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, či už pre nezrozumiteľnosť, alebo
pre nedostatok dôvodov, je to druhostupňový správny orgán (žalovaný), ktorý takéto pochybenie
môže odstrániť, keďže platí všeobecné pravidlo o jednote prvostupňového správneho konania a
druhostupňového správneho konania, a teda prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvorí
jeden celok. To napokon vyplýva aj z § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého odvolací

orgánpreskúmanapadnutérozhodnutievcelomrozsahu;akjetonevyhnutné,doterajšiekonaniedoplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni. Tomu zároveň zodpovedá aj možnosť zmeny prvostupňového
správneho rozhodnutia, čo je vyjadrením tzv. úplnej apelácie. Možno len dodať, že odvolací orgán
rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie,
ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym
názoromodvolaciehoorgánuviazaný(§243ods.5zákonač.73/1998Z.z.).Zatohtostavu(vychádzajúc

z vyššie označených ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z.) preto najvyšší správny súd vyhodnotil v
predchádzajúcom bode uvedenú námietku žalobcu ako bezpredmetnú, resp. bezdôvodnú.
18. Žalobca v úvode kasačnej sťažnosti za jeden z jej dôvodov označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g)
SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Z jej následného znenia
(najmä prvá časť zodpovedajúca zneniu správnej žaloby) možno dedukovať, že tento kasačný dôvod

žalobca v podstatnom vzhliadol v nesprávnom zistení skutkového stavu, jeho nesprávnom vyhodnotení
a následnej nesprávnej kvalifikácii, a teda v tom, čo opisne vyjadril slovami „ ... súd sa mojim žalobným
námietkam venoval povrchne, bez toho, aby si naštudoval dôkazy ...“ resp. námietkou, že „Súd sa
enormne venuje vyjadreniu kolegu, ktorého som žiadal skonfrontovať. Úradný záznam ako taký, nemôže
nahradiť samotnú výpoveď kolegu a preto nemôže slúžiť ako dôkaz voči mojej osobe.“.

19. Podľa § 440 ods. 2 SSP sa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Najvyšší správny súd poznamenáva, že kasačné námietky
sťažovateľa sú skôr vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením veci krajským súdom. Právnym
posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
použil nesprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z uvedeného
vyplýva rozsah, ale i obsah dôvodov, ktoré musí sťažovateľ uplatniť. Nesprávne právne posúdenie

veci môže byť dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého
rozhodnutia.
20. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím (disciplinárnym rozkazom) pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených
právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako

krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti (podľa predchádzajúceho
bodu) žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s
obsahomadministratívnehoasúdnehospisu,snámietkamisťažovateľauvedenýmivkasačnejsťažnosti
a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Kasačný súd má za to, že krajský súd sa detailne
vysporiadal s námietkami sťažovateľa v správnej žalobe a k nim zaujal správne právne závery. Kasačné
námietky bližšie opísané v bode 18 vyššie, ktoré boli v podstate reprodukciou jeho žalobných námietok,
tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

21. Žalobca ako ďalší dôvod kasačnej sťažnosti uviedol odkaz na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. h)
SSP, teda skutočnosť, že krajský súd sa mal svojím rozhodnutím (napadnutým rozsudkom) odkloniť
od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Pochybenie krajského súdu žalobca vzhliadol v
bode 123 napadnutého rozsudku, kde krajský súd dôvodil, že „V disciplinárnom rozkaze číslo 2 zo
dňa 15.02.2019 sa uvádza, že nadriadený sa o disciplinárnom previnení dozvedel dňa 05.02.2019,

podpísaním a prevzatím úradného záznamu o operatívnej kontrole. Žalobca zrejme omylom tvrdí, že nie
je pravda, že sa nadriadený, teda riaditeľ OHK PZ Zboj, dozvedel o udalosti až dňa 02.05.2019 (zrejme
malnamyslidňa05.02.2019).Niejedôkazomotom,žebysamalnadriadenýdozvedieťodisciplinárnom
previnení ráno dňa 24.01.2019, telefonický hovor žalobcu s U. F.. Navyše nie je zrejmé, aký by ajtvrdenia žalobcu mali mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa § 57 zákona
č. 73/1998 Z. z., v znení účinnom v čase spáchania disciplinárneho previnenia a zároveň aj v čase
vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne

opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.“. V uvedenom konštatovaní
krajského súdu žalobca identifikoval rozpor s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžk/6/2016 z 28. marca 2018, podľa ktorého je nutné „skúmať ustanovenia o preklúzii“, pričom
túto svoju úvahu žalobca uzavrel konštatovaním, že „Mám zato, že došlo k preklúzii a žalovaný ani súd
na uvedenú skutočnosť nebrali ohľad.“. Žalobca v kasačnej sťažnosti nešpecifikoval žiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by uplynutiu lehoty podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. nasvedčovali.
22. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. možno za disciplinárne previnenie uložiť disciplinárne opatrenie
len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
23. Podľa § 71 ods. 1 prvá veta SSP, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a
iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon
rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú.

24. Z obsahu administratívneho i súdneho spisu vyplývajú nasledovné skutočnosti (pričom tieto
skutočnosti neboli medzi účastníkmi v priebehu konania sporné): (i) k spáchaniu disciplinárneho
previnenia,naktorésadisciplinárnyrozkazapreskúmavanérozhodnutievzťahuje,došlodňa24.januára
2019; (ii) preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 14. januára 2021 a právoplatnosť nadobudlo dňa
15. januára 2021; (iii) žalobca napadol skoršie rozhodnutie žalovaného žalobou zo dňa 1. júla 2019

(dodatočne doručenou v elektronickej podobe a autorizovanou podľa osobitného predpisu dňa 11. júla
2019) pričom krajský súd v danej veci (o predmetnej žalobe) rozhodol svojím skorším rozsudkom č.
k. 1S/63/2019-45 z 3. decembra 2020. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel najvyšší
správny súd k záveru, že žalobcovi bolo za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil dňa 24. januára
2019 uložené disciplinárne opatrenie (preskúmavané rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť

dňa 15. januára 2021) v lehote dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia, pričom táto
lehota naviac (podľa § 71 ods. 1 prvá veta SSP) v priebehu konania na krajskom súde vedenom pod
sp. zn. 1S/63/2019 (trvajúcom takmer 17 mesiacov) neplynula. Za tohto stavu (vychádzajúc z vyššie
označených ustanovení SSP a zákona č. 73/1998 Z. z.) preto najvyšší správny súd vyhodnotil uvedenú
námietku žalobcu ako bezdôvodnú.

25. V neposlednom rade sa najvyšší správny súd zaoberal aj dôvodom kasačnej sťažnosti, ktorý
spočíval v námietke žalobcu týkajúcej sa uloženého disciplinárneho opatrenia. Túto námietku žalobca
zhrnul slovami „Pokiaľ som bol v zmätočnom disciplinárnom rozkaze uznaný vinným zo spáchania
disciplinárneho previnenia a toto sa premietlo do trestu, ktorý mi bol uložený s priťažujúcou okolnosťou
- zahladeným disciplinárnym opatrením, nemôže byť trest, ktorý na takúto „priťažujúcu okolnosť“ už

nehladí, rovnaký.“.
26. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase je disciplinárnym
opatrením a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch
mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie
veci. Uvedené ustanovenie vo všeobecnosti zakladá dispozičný rámec správneho orgánu ukladajúceho

policajtovi disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie.
27.Vprejednávanejvecijenepochybné,žeprvostupňovýsprávnyorgánvydalrozhodnutie(disciplinárny
rozkaz) na základe zákonom povolenej voľnej úvahy, čomu zodpovedá aj dikcia § 53 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z. z. v spojení s § 55 zákona č. 73/1998 Z. z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že sám zákonodarca
ponechal na správnom orgáne určitú mieru uváženia, pričom túto mieru uváženia ohraničil v uvedených

ustanoveniach špecifikovanými zákonnými podmienkami. V danom prípade mal prvostupňový správny
orgán rovnako ako žalovaný za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu disciplinárneho
previnenia, za ktoré správny orgán uloží disciplinárne opatrenie podľa § 53 zákona č. 73/1998 Z. z.
28. Správna úvaha, respektíve voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti
rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké

uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správne uváženie sa uplatňuje
predovšetkým v situáciách, keď správny orgán má na výber, či v určitej situácii uplatní svoju právomoc,
alebo nie. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní
právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316.
zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - „discretionary power“), na

základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať
z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Na základe tohto
zákonného zmocnenia, bolo teda rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy,
pričom správnemu súdu prináleží preskúmať len to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadískustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia [§ 27 ods. 2 a
3 SSP v spojení s § 195 písm. e) SSP].
29. V prejednávanej veci (vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) najvyšší

správny súd neidentifikoval, že by správne orgány vybočili z rozsahu správnej úvahy, a to bez ohľadu na
skutočnosť tvrdenú žalobcom bližšie opísanú v bode 25 vyššie. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí
riadne, komplexne a racionálne odôvodnil uložené disciplinárne opatrenie v kontexte skutkového
vymedzenia disciplinárneho previnenia žalobcu, to všetko v medziach povolenej správnej úvahy, a preto
najvyšší správny súd vyhodnotil vyššie opísanú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

30. Najvyšší správny súd teda komplexne nevzhliadol dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentácie a
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné
právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku krajského súdu. Najvyšší správny súd
sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.
31. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168
veta prvá SSP).
33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.