Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Petra Vysaníková

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/124/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200548
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7019200548.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v D., B. X, adresa na doručovanie D., E. XX, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-KE-OOP-2019/036990 zo dňa 04.07.2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Návrh na priznanie odkladného účinku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 23.07.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj pôvodný
správny súd) dňa 24.07.2019 sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-KE-
OOP-2019/036990zodňa04.07.2019akoajzrušeniarozhodnutiaOkresnéhoúraduKošice,pozemkový
a lesný odbor č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.

administratívne konanie

2.OkresnýúradKošice,pozemkovýalesnýodborrozhodnutímč.OU-KE-PLO-2019/000623-119zodňa
15.05.2019 vo veci reštitučnej žiadosti podanej dňa 27.02.1992 navrhovateľkou a oprávnenou osobou
nebohou F. G. H. I., zomrelou 11.03.2008 a jej právnych nástupcov, a navrhovateľkou a oprávnenou
osobou nebohou J. G. H. I., zomrelou 20.01.2003 a jej právnych nástupcov proti povinnej osobe

Slovenskej republike – zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom rozhodol podľa § 9 ods. 3 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej aj
reštitučný zákon) tak, že navrhovateľky spĺňali podmienky uvedené v § 4 reštitučného zákona a mali
status oprávnených osôb na uplatnenie reštitúcie. Právnym nástupcom zomrelých oprávnených osôb
(po J. G. H. I.: J. D. G., K. J. A. G., L., doc. J. F. G. H. K., L., J. M. I. H. G., K. a po F. G. H. I.: J. K. G.,
K. G. a M. A. G.) bol priznaný reštitučný nárok na pozemok (pôvodný pozemok v čase prechodu na štát
zapísaný v PKV č. 9212, k. ú. Košice, ako parcela č. 6122, druh pozemku roľa vo výmere 17552 m2)

v súčasnom stave zapísaný na LV č. XXXXX, k. ú. N., parcely tam špecifikované (medziiným i parcela
č. 4276, druh pozemku záhrada o výmere 376 m2), záhradkárska osada.
K písomnému podaniu žalobcu, žalovanému predloženému Okresným úradom Košice, pozemkový
a lesný odbor, dňa 28.06.2019, označenému ako „Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úraduKošice, pozemkového a lesného odboru č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019“ (v ktorom
žalobca namietal, že v reštitučnom konaní mal byť účastníkom konania, rovnako ako aj všetci vlastníci
záhradných chatiek) zaujal žalovaný stanovisko (ďalej aj preskúmavané opatrenie žalovaného) v ktorom

žalovaný konštatoval, že podľa predloženého spisového materiálu a rozhodnutia Okresného úradu
Košice, pozemkový a lesný odbor č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 A. B. C. (teda
žalobca) nie je účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z účastníkov konania,
preto sa v danom prípade jedná o neprípustné odvolanie, ktoré žalovaný nie je oprávnený preskúmať.
Žalovaný v napadnutom opatrení tiež dodal, že vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom rozhodnutia

č. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 je Slovenská republika v správe Slovenského
pozemkového fondu. A tiež, že za Základnú organizáciu Slovenského zväzu záhradkárov Košice –
Terasa (ďalej aj ZO SZZ Košice – Terasa), účastníka konania, koná jej predseda a tajomník.

súdne konanie

3. Správnou žalobou zo dňa 23.07.2019 sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného zo dňa
04.07.2019 ako i zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor č. OU-KE-
PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, nakoľko ich považuje

za nulitné.

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že je účastníkom správneho konania nakoľko je užívateľom
záhrady v katastrálnom území N., okres Košice II, obec: D. – O., parcelné číslo XXXX, o výmere 376
m2, druh pozemku záhrada, ktorý je vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Na uvedenom

pozemku je legálne postavená chatka zapísaná na liste vlastníctva XXXXX. Mal za to, že naplnil definíciu
účastníka konania tak, ako je rozvedená v bodoch 1 a 3 nálezu v Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn.I.ÚS154/05,nakoľkovpodanízodňa27.10.2018tvrdil,žejeúčastníkomkonania.Správnyorgán
o tom, že nie je účastníkom konania právoplatne nerozhodol. Žalobca pokračoval, že nikdy neudelil
splnomocnenie Základnej organizácií Slovenského zväzu záhradkárov aby ho v konaní zastupovala.

Zároveň zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva oprávnenie ZO SZZ v konaní
pred súdom vystupovať v mene vlastníkov legálne postavených záhradných chatiek. ZO SZZ nemohla
byť ani účastníkom konania, nakoľko rozhodnutie sa nedotýka jej práv a povinností, ale práv a povinností
jednotlivých majiteľov záhradných chatiek. V predmetnej veci mali byť vlastníci legálne postavených
záhradných chatiek účastníkmi celého konania a mali mať právo vyjadriť sa k podkladom na rozhodnutie.

Toto tvrdenie vychádza aj zo znenia § 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona, ktorý ustanovuje, že
pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do
vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. Mal za to, že v predmetnej veci bol zbavený
právabyťúčastníkomkonania,atedanemoholsvojeprávaazáujmyúčinneobhajovať,najmäsavyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy rovnako ako aj ďalší majitelia legálne postavených

záhradných chatiek.

5. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní čím porušil § 53 a § 47 ods.1
Správneho poriadku. Tiež namietal že v predmetnej veci o jeho odvolaní konal neoprávnený orgán. Mal
za to, že ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja (teda nie všetky okresné úrady),

vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja (odbor opravných prostriedkov), len
ak tak ustanovuje osobitný zákon. Odvolacím orgánom je v tomto zásadne príslušný ústredný orgán
štátnej správy. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 22 Cdo
536/2000 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 114/04 ďalej konštatoval, že
vzhľadomnato,žežalobcamalk01.01.1992rovnaképrávaknehnuteľnostiakosubjektprávaosobného

užívania, zmenilo sa toto právo na právo vlastnícke, a preto nehnuteľnosti nemohli byť vydané. V danej
veci záhradkári legálne postavili na pozemkoch im pridelených záhradné chatky a teraz sú nútení niesť
bremenozodpovednostištátu,ktorýkedysitietonehnuteľnostiskonfiškoval.Svojeprávaužívaťpozemky
a postaviť na nich záhradné chatky nadobudli záhradkári dobromyseľne a so súhlasom štátu.

6. Osobitnými podaniami zo dňa 17.08.2019, 26.08.2019 a 28.08.2019 žalobca navrhol, aby pôvodný
správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi závažná ujma.7. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 19.12.2019. Žalovaný konštatoval,
že rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor bol v konaní o predmetnom
reštitučnom nároku viazaný právnym názorom Krajského súdu v Košiciach vysloveným v rozsudku č.

k. 6Sp/45/2015-75 zo dňa 24.02.2016. Krajský súd v Košiciach v predmetnom rozsudku okrem iného
uviedol, že záhradková osada nebola zriadená legitímnym spôsobom a parcela č. 6122 má byť vydaná
reštituentom v celom rozsahu, v súdnom konaní bol zároveň vymedzený aj okruh účastníkov konania.
Žalovaný poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžr/71/2016 zo
dňa 21.06.2017, ktorým bolo odvolanie užívateľov pozemkov v predmetnej záhradkovej osade (členov

ZO SZZ Košice – Terasa) podané proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Sp/45/2015-75
zo dňa 24.02.2016 odmietnuté, a ktorým bolo zároveň konštatované, že odvolatelia nie sú osobami
oprávnenými takéto odvolanie podať, keďže účastníkom konania pred súdom je Základná organizácia
Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita Terasa 32-24 v Košiciach, ako účastník správneho konania,
a nie jej jednotliví členovia. Okruh účastníkov konania bol už teda vymedzený a preukázaný v súdnom
konaní, preto sa Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor plne riadil právnym názorom správneho

súdu, ktorým bol viazaný.

8. Ďalej žalovaný uviedol, že Okresný úrad Košice je okresným úradom v sídle kraja, no zároveň má
aj postavenie okresného úradu. Niektoré odbory okresného úradu v sídle kraja majú len kompetencie
prvostupňového správneho orgánu v rámci príslušného okresu, takýmto odborom je aj pozemkový a

lesný odbor Okresného úradu Košice, ktorý nemá kompetencie v kraji, ale len v okresoch mesta Košice.
Žalovaný je v súlade s § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 180/2013 Z.z.), v nadväznosti na § 58 ods. 1
Správneho poriadku odvolacím orgánom príslušným na konanie o odvolaní podanom proti rozhodnutiu
Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor.

9. V závere, žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že nevidí dôvod na priznanie
odkladného účinku žalobe, pričom poukázal na skutočnosť, že k zápisu vlastníckeho práva priznaného
právoplatným rozhodnutím do katastra nehnuteľností už došlo. Žalovaný zároveň konštatoval, že
žalobca nevlastní a ani nevlastnil pozemky, ktoré v záhradkovej osade užíva, a teda aj v prípade, že by

nedošlo v reštitučnom konaní k vydaniu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 6122, musel by si užívané
pozemky majetkovoprávne vysporiadať s ich doterajším vlastníkom Slovenskou republikou v správe
Slovenského pozemkového fondu.

10. Žalovaný vzhľadom na uvedené, navrhol žalobu ako neprípustnú uznesením odmietnuť.

11. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe replikou zo dňa 21.01.2020, v ktorej
opätovne uviedol, že ZO SZZ Košice – Terasa nemohla byť účastníkom správneho konania, nakoľko
nie je nositeľom práv a povinností v procesnoprávnych vzťahoch. V predmetnej veci sa žalobca označil
za účastníka konania pred Okresným úradom Košice, pozemkový a lesný odbor, a teda v súlade s

konštantnou judikatúrou, postavenie účastníka konania mu malo byť priznané a za účastníka konania
mal byť považovaný až do času, kým sa preukáže opak, a to rozhodnutím správneho orgánu. V
danom prípade sú podľa žalobcu napadnuté opatrenie žalovaného a rozhodnutie Okresného úradu
Košice, pozemkový a lesný odbor v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky nulitné, k čomu má súd povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Ďalej uviedol, že Najvyšší

súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Sžr/71/2016 zo dňa 21.06.2017 nevymedzoval okruh
účastníkov konania, ale vychádzal z právneho stavu ktorý bol ustálený správnym orgánom. Žalovaný,
ktorý na základe odvolania žalobcu tomuto oznámil, že nie je účastníkom konania, konal nad rámec
zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Žalobca má za to, že bolo povinnosťou
správnych orgánov vo veci obstarať stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia vo vzťahu k výstavbe

jednotlivých chatiek tak, aby zistili legálnosť ich výstavby.

12. K tvrdeniu žalovaného, že pozemky neboli vysporiadané žalobca uviedol, že pozemky v
záhradkárskej osade boli podľa evidenčných údajov na konanie o zmenách vo využívaní pozemkov
vypracovaných KSGK Košice – mesto dňa 12.6.1985 č. 443-2-3601-85 riadne zapísane a vysporiadané

v evidencii nehnuteľností. Žalobca súdu predložil odpoveď bývalého Obvodného národného výboru
Košice II vlastníkovi chatky p. P. Q. na jeho žiadosť o vysporiadanie záberu poľnohospodárskej pôdy
pre účely legalizácie záhradkárskej chatky v k. ú. Košice – Západ v záhradkárskej osade Terasa.
Podľa žalobcu neobstojí preto záver krajského súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Sp/45/2015 zo dňa24.02.2016. V danom prípade vznikla hospodárska zmluva o dočasnom užívaní pozemkov v súlade s
ustanovením § 23 ods.2 Hospodárskeho zákonníka nakoľko prejavy vôle urobili v rôznych listinách. O
legálnostizriadeniazáhradkárskejosadysvedčiaajevidenčnéúdajenakonanieozmenáchvovyužívaní

pozemkov vypracovaných KSGK Košice – mesto dňa 12.6.1985 č. 443-2-3601- 85. Z predložených
dôkazov totiž jednoznačne vyplýva, že pozemky boli riadne vysporiadené, teda že pozemky neprešli do
cudzích rúk bez právneho dôvodu ale boli riadne vysporiadané podľa vtedajších predpisov.

13. Uznesením pôvodného správneho súdu č. k. 6S/124/2019-59 zo dňa 12.03.2020, právoplatným dňa

26.03.2020, bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 27.05.2020, no žalovaný nevyužil možnosť na
podanie dupliky.

15. Podaniami zo dňa 12.10.2020 a 16.06.2021 žalobca opätovne požiadal o priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, čo odôvodnil najmä oznámením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
z ktorého vyplýva ďalší dôvod pre ktorý je rozhodnutie správneho orgánu nulitné. Vychádzajúc z
uvedeného oznámenia žalobca tvrdí, že ZO SZZ 32-24 Terasa v Košiciach nie je a nikdy nebola
zapísaná v zozname občianskych združení medzi organizačnými jednotkami SZZ oprávnenými konať
vo svojom mene. Napriek tejto skutočnosti ZO SZZ 32-24 Terasa v Košiciach správny orgán, ale aj súdy

označili za účastníka konania, pričom s ním aj konali.

16. Uznesením pôvodného správneho súdu č.k. 6S/124/2019-84 zo dňa 18.01.2021 súd nepribral do
konania ako účastníkov konania pisateľov podania zo dňa 09.03.2020 1/ A. I. a 2/ K. I.. S uvedeným
právnym názorom sa stotožnil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.

5Svk/3/2021 zo dňa 24.02.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2022.

17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

názor správneho súdu

18. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

(ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP),
vyhlásil dňa 31.10.2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 16.10.2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol, účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že napadnutým opatrením žalovaný zaujal
stanovisko k podaniu žalobcu označenému ako ,,Odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice,
pozemkového a lesného odboru č. k. OU-KE-PLO-2019/000623-119 zo dňa 15.05.2019“ a to tak, že
žalobca nie je účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z účastníkov konania, preto

v danom prípade sa jedná o neprípustné odvolanie, ktoré žalovaný nie je oprávnený preskúmavať.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za
rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

22. Podľa § 106 ods. 2 SSP, k vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej
správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.

26. Podľa § 60 Správneho poriadku, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho

hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania.

27. Podľa § 5 ods. 4 písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách (ďalej aj zákon o pozemkových úpravách), okresný úrad plní úlohy pri vydávaní
nehnuteľností oprávneným osobám podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z., okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti
podľa odsekov 1, 5 a 6 vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní

v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon
neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni
štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

29. Žalobca svoje žalobné námietky smeroval do oblasti skutkového i právneho preskúmania okolností,

ktoré tvorili odôvodnenie rozhodnutia Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor. Súdny
prieskum sa však v aktuálnom konaní obmedzuje na preskúmanie záverov žalovaného o ne/prípustnosti
žalobcom podaného odvolania. Napadnuté stanovisko žalovaného nie je druhostupňovým správnym
rozhodnutím, ale opatrením, ktoré tvorí samostatný predmet súdneho správneho prieskumu a netvorí
jeden celok s rozhodnutím Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor ako je to v prípade

žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Podľa názoru súdu, pokiaľ chcel
žalobca namietať správnosť záverov uvedených v rozhodnutí Okresného úradu Košice, pozemkový
a lesný odbor, mal tak učiniť prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka (vzhľadom na
skutočnosť, že Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor s ním nekonal, pričom žalobca tvrdí,
že s ním konať mal).

30. Správny súd posúdil zákonnosť napadnutého opatrenia a dospel k záveru, že žalobcom podaná
žaloba nie je dôvodná. Žalovaný konal o podanom odvolaní žalobcu tak, že vydal stanovisko, ktorým
žalobcovi oznámil, že podľa predloženého spisového materiálu a rozhodnutia Okresného úradu Košice,
pozemkový a lesný odbor, žalobca nie je účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom niektorého z

účastníkov konania, preto v danom prípade sa jedná o neprípustné odvolanie. Uvedenému záveru niet
čo vytknúť, nakoľko žalobca súdu nepreukázal, že sa do reštitučného konania prihlásil podaním zo dňa
27.10.2018. Pokiaľ žalobca tvrdí, že s ním správny orgán mal konať ako s účastníkom konania, mohol sa
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv podaním správnej žaloby opomenutého účastníka podľa
§ 179 SSP (viď. bod 29 tohto rozsudku).

31. Správny súd má za preukázané, že žalobca nebol účastníkom reštitučného konania, ani zástupcom
niektorého z účastníkov, nebolo mu teda ani doručené rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o reštitučnom
nároku. Členovia záhradkárskej organizácie vrátane žalobcu neboli oprávnení na podanie odvolaniaproti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko účastníkom predmetného správneho
konania bola ZO SZZ, lokalita Terasa 32-24 v Košiciach, za ktorú koná jej predseda a tajomník a
nie jej jednotliví členovia. Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na žiadosť žalobcu

o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov zo dňa 07.10.2020 vyplýva, že ZO SZZ 32-24 Terasa je organizačnou
jednotkou občianskeho združenia SZZ a bolo jej pridelené aj identifikačné číslo organizácie. Rovnako
z oznámenia SZZ- Republikového výboru Bratislava zo dňa 03.03.2015 vyplýva, že ZO SZZ Košice
Terasa vznikla dňa 12.02.1967, je zaregistrovaná v centrálnej evidencii SZZ – Republikového výboru

pod č. 32-24 a je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou. Vo svetle uvedeného má
správny súd za to, že i keď ZO SZZ Košice – Terasa nie je zapísaná medzi organizačnými jednotkami
Slovenského zväzu záhradkárov (zapísaný v zozname občianskych združení), nie je možné jej odoprieť
právnu subjektivitu.

32. K žalobnej námietke, že žalovaný nerozhodol o žalobcovom odvolaní podľa § 46, § 47 Správneho

poriadku, súd poukazuje na to, že ak odvolanie podá osoba, ktorá na tento úkon nie je oprávnená,
odvolací orgán vybaví odvolanie len neformálnym spôsobom, keďže úkon osoby, ktorá nemá aktívnu
vecnú legitimáciu na podanie odvolania nemôže vyvolať právne účinky spojené s konaním o odvolaní.
V opačnom prípade by to mohlo mať negatívny dopad na skutočných účastníkov konania, ktorí odvolanie
nepodali a vychádzajú z toho že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po márnom uplynutí lehoty na

podanie odvolania, ako v preskúmavanej veci.

33. Námietku, že o “odvolaní“ žalobcu rozhodoval žalovaný ako nepríslušný správny orgán vyhodnotil
správny súd tiež za nedôvodnú. Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor rozhodoval v prvom
stupni podľa § 5 ods. 4 písm. g/ zákona o pozemkových úpravách v postavení okresného úradu. Je

potrebné prisvedčiť správnosti postupu žalovaného, ktorý rozhodol o podaní žalobcu proti rozhodnutiu
okresného úradu v sídle kraja podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. Z uvedeného je
teda zrejmé, že ak v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, t.j. nie okresný úrad v sídle kraja, bol na
prejednanie podania žalobcu príslušný žalovaný, a nie ústredný orgán štátnej správy ako tvrdí žalobca.

34. Záverom súd poukazuje na to, že v súlade s § 160 ods. 2 SSP a vzhľadom na poučenie žalobcu vo
výzve na predloženie repliky zo dňa 13.01.2020, súd neprihliadal na ďalšie písomné podania žalobcu.

35. Vo svetle vyššie uvedeného má správny súd za to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu
zákonnosti, napadnuté opatrenie žalovaného súd považuje za vecne i právne správne, a preto žalobu

ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

36. Podľa § 185 SSP písm. a/, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

37. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

38. Pri posudzovaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že koncepcia inštitútu odkladného účinku
predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená,
pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného

rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie
byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nakoľko žalobca neosvedčil skutočnosti,
z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že mu hrozí zákonom predpokladaný následok aj s poukazom

na to, že k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností priznaného právoplatným rozhodnutím
Okresného úradu Košice, pozemkový a lesný odbor už došlo, správny súd nezistil zákonný dôvod na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Nebol preto dôvod skúmať splnenie druhej zákonnej
podmienky a to, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe by nebolo v rozpore s verejnýmzáujmom. Správny súd preto podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zamietol.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti aleboj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.