Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923010172
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6923010172.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka
a sudcov JUDr. Mária Šuleja a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 13. septembra 2023, v
trestnej veci obžalovaných K. L. a D. K. pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1

Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 29. júna 2023, sp. zn. 11T/47/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.b),c)Tr.por. zrušuje napadnutýrozsudokokresnéhosúduvcelomrozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli obžalovaní K. L. a D. K. uznaní za vinných z obzvlášť
závažného zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. c/, odsek 3 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 odsek 1 Trestného zákona a §
127 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ml. U. L., nar. XX.XX.XXXX po predchádzajúcej dohode so svojimi príbuznými, a to s otcom K. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bratom K. L. ml., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželkou X. L., nar. XX.XX.XXXX,
v presne nezistenom čase začiatkom mesiaca október v roku 2022 v obci E., okres K. R., vedení
spoločným zámerom získania majetkového prospechu, osobne oslovil ml. J. F., nar. XX.XX.XXXX za

účelom poskytnutia pomoci k vykonaniu lúpeže v rodinnom dome jeho profesionálnych rodičov K. P.
a H. P. na E. ulici č. XXX/X v E., okres K. R. za sľúbenú finančnú odmenu vo výške 500 eur, na čo
ml. J. F. pristúpil a ml. U. L., ako aj jeho otcovi obžalovanému K. L., nar. XX.XX.XXXX vopred poskytol
informácie o tom, že jeho profesionálni rodičia a ďalší príbuzní nebudú dňa 15.10.2022 vo večerných
hodinách doma, informácie o trezore a ďalších veciach vyššej majetkovej hodnoty, nachádzajúcich sa
v dome a najneskôr dňa 14.10.2022 aj informáciu o tom, že v dome sa dňa 15.10.2022 vo večerných

hodinách bude okrem neho nachádzať aj jeho starší brat X. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý náhle ochorel a
následne za účelom spáchania skutku dňa 15.10.2022 páchateľom umožnil vstup do domu otvorením
balkónových dverí na 1. poschodí a neuzamknutím dverí na prízemí zo zadnej časti domu, pričom K.
L., nar. XX.XX.XXXX a X. L., nar. XX.XX.XXXX dňa 15.10.2022 v čase pred 20.00 hodinou prišli spolu s
obžalovanými K. L., nar. XX.XX.XXXX a D. K., nar. XX.XX.XXXX na osobnom motorovom vozidle značky
J. XXX, evidenčného čísla K. XXXDO do obce E., okres K. R., kde zastavili na hlavnej ceste neďaleko E.

ulice, K. L. ml. s manželkou X. L. zostali zatiaľ vo vozidle dávať pozor a sledovať situáciu a obžalovaný
K. L. s obžalovaným D. K., obidvaja maskovaní v čiernom oblečení, rukaviciach a kuklách na tvárach scelistvým priezorom pre oči, obžalovaný D. K. navyše maskovaný šálom ružovej farby ovinutým okolo
krku, následne dňa 15.10.2022 v čase okolo 20.00 hodine vstúpili cez oplotenie do neuzatvoreného
dvora rodinného domu č. XXX/X na E. ulici v obci E., okres K. R., vlastníčky H. P., nar. XX.XX.XXXX, a

to tak, že najskôr neoprávnene vošiel do rodinného domu zadným vchodom z terasy cez neuzamknuté
vchodové dvere obžalovaný K. L., kým obžalovaný D. K. chvíľu prehľadával dvor rodinného domu, na
čo aj on neoprávnene vošiel do domu tým istým zadným vchodom, kde na prízemí domu prehľadal
dámsku kabelku položenú na barovom pulte, potom vyšiel po schodoch na 1. poschodie domu, kde
vošiel do detskej izby po ľavej strane, ktorú začal prehľadávať, kde začal zvoniť tam nachádzajúci sa

mobilný telefón značky B. v hodnote 90 eur položený na stole, ktorý ihneď rukami zlomil a ponechal ho na
mieste, vyšiel z izby na chodbu a vošiel do protiľahlej izby, kde sa v tom čase už nachádzal obžalovaný
K. L., ktorý mu prstom ukázal, aby bol ticho a v miestnosti na zemi pod oknom sa nachádzali dvaja
chlapci zakrytí plachtou - X. F., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom obžalovaný K. L.
držal v ruke doposiaľ nestotožnenú strelnú zbraň čiernej farby a obžalovaný D. K. páčidlo modrej farby,
následne obžalovaný K. L. prikázal obžalovanému D. K., aby sa chlapcov po slovensky opýtal, kde je

trezor a kde sú peniaze, čo obžalovaný D. K. urobil, dal z chlapcov dole plachtu, opýtal sa ich, kde sú
peniaze a trezor, na čo mu odpovedali, že trezor je v bielej skrini v izbe, ktorý trezor po neúspešnom
pokuse o zistenie prístupového kódu vybral zo skrine obžalovaný K. L. a uložil ho do tašky, v ktorej už
mal uložené zlaté šperky odcudzené z domu, následne kým obžalovaný D. K. strážil chlapcov v izbe na
1. poschodí, obžalovaný K. L. prehľadal ďalšie izby domu na prízemí, kde našiel tri kufre s hudobnými

nástrojmi, po čom do domu na prízemí neoprávnene vstúpil aj K. L. ml., ktorý sa ticho opýtal, prečo to
tak dlho trvá, potom spolu s otcom - obžalovaným K. L. st. skontrolovali kufre s hudobnými nástrojmi a
následne všetci z domu odišli zadným vchodom tak, že z domu vyšiel ako prvý K. L. ml. a po ňom dom
opustili aj obžalovaní K. L. st. s D. K. spolu s odcudzenými vecami - trezorom čiernej farby v hodnote 30
eur s finančnou hotovosťou v papierových eurobankovkách vo výške 33.000 eur a v eurominciach vo

výške 300 eur, náhradným kľúčom od motorového vozidla značky K. V. v hodnote 389 eur, náhradným
kľúčom od motorového vozidla značky S. H. v hodnote 150 eur, manžetovými gombíkmi zo žltého kovu,
sponou na sako v tvare saxofónu a sponou na kravatu v tvare husľového kľúča v súhrnnej hodnote 80
eur, dokladom o evidencii vozidla značky S. H. v hodnote 10 eur, šperkami zo žltého kovu v hodnote
10.000 eur, 1 ks klarinetom zn. L. M. J. RC s puzdrom v hodnote 600 eur, 1 ks klarinetom zn. C. F. s

puzdrom v hodnote 300 eur, saxofónom zn. T. E. XXX s puzdrom v hodnote 1.677,80 eur, hubičku zo
žltého kovu v hodnote 300 eur a plátkami na saxofón zn. Y. v počte 20 ks v hodnote 70 eur, dámskou
koženou kabelkou zn. Y. v hodnote 90 eur, dámskou peňaženkou v hodnote 40 eur s osobnými dokladmi,
vodičským preukazom v hodnote 16 eur na meno H. P. a finančnou hotovosťou vo výške 15 eur, nastúpili
do motorového vozidla značky J. XXX, evidenčného čísla K. XXXDO, v ktorom ich už čakali K. L. ml. a X.

L., potom sa presunuli pred rodinný dom obžalovaného K. L. na G. ulici č. XX/XXX v obci E., kde vyložili
všetci odcudzené šperky zo žltého kovu a pokračovali v ceste ďalej z obce E. smerom do katastra obce
K. E., kde v miestnej časti L. pole pri D. potoku obžalovaný K. vylomil odcudzený trezor, v ktorom sa
nachádzala finančná hotovosť vo výške nie menej ako 33.000 eur, ktorú vzal k sebe K. L. ml., pričom ml.
J. F. sľúbenú odmenu vo výške 500 eur od nikoho doposiaľ neprevzal, čím týmto úmyselným konaním

spôsobili poškodeným K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. XXX/X, okres K. R. a H. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. XXX/X, okres K. R. majetkovú škodu v celkovej výške 47.157,80 eur.

Za to bol obžalovaný K. L. odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36
písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr.

zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní
2 (dvoch) rokov.

Obžalovaný D. K. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie §
36 písm. l/, písm. n/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. Zákona, § 41 ods. 1

Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 (osem) rokov.Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 78 ods. 1 Tr. zákona mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní
2 (dvoch) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku boli obžalovaní K. L. a D. K. zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne
poškodeným K. P. a jeho manželke H. P. náhradu škody vo výške 47.157,80 eur.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o vine, o treste a o náhrade škody podal obžalovaný D. K. odvolanie
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Rovnako na hlavnom pojednávaní podal odvolanie voči
tomuto rozsudku i obžalovaný K. L. a následne písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa
4. júla 2023 svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu upresnil tak, že napáda výroky o vine, o
treste a o náhrade škody.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 3. augusta 2023 zaslal obžalovaný K. L.
prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnenie svojho odvolania. V úvode popísal výrok napadnutého
rozsudku s tým, že v prvom rade nesúhlasí s právnou kvalifikáciou, ktorou súd prvého stupňa posúdil
jeho konanie ako konanie na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 Trestného zákona, § 127 ods. 1

Trestného zákona, nakoľko touto osobou mala byť osoba J. F., ktorý je v tejto trestnej veci (i keď sa vedie
o tom samostatné trestné konanie) obvinený z toho istého skutku a ktorý sa ku svojmu konaniu ako
spolupáchateľ v prípravnom konaní aj doznal a doznal sa ku svojmu konaniu aj ako svedok v predmetnej
trestnej veci. Napriek jeho účelovému tvrdeniu, že on bol len obeťou tejto trestnej činnosti, ku ktorej
mal byť prinútený, už nie je možné ho ponechať v postavení chránenej osoby. Skutok nemohol byť

spáchaný na chránenej osobe, keďže chránená osoba skutočnosť, že je obeťou len fingovala, čo bolo aj
preukázané. Túto podstatnú okolnosť súd prvého stupňa prehliadol, ale na druhej strane to, čo nebolo
nijakým spôsobom (okrem tvrdenia D. K.) preukázané, a to je účasť K. L. mladšieho a X. L. na danom
skutku, súd prvého stupňa považoval za nesporné a práve z dôvodu toho, že sa s týmto nestotožnil, ho
súd prvého stupňa potrestal drakonickým trestom v trvaní až 13 rokov. Taktiež namietol výšku súdom

priznanej škody poškodeným v rámci adhézneho konania, pričom škodu, ktorá skutočne vznikla je
ochotný uhradiť, nie je však ochotný uhradiť škodu, ktorej výška je sporná, nakoľko nebola jednoznačne
preukázaná. Je toho názoru, že z celej sumy uplatňovanej poškodenou stranou vo výške 41.157,80.-
€ a priznanej súdom prvého stupňa, bola preukázaná možno polovica, avšak v nijakom prípade nie
celá uvedená suma a napriek tomu bez jej podloženia akýmikoľvek dôkazmi súd prvého stupňa vyhovel

nároku poškodených v celom rozsahu. Skutočnosť, že súd prvého stupňa považoval celú sumu vo
výške 47 157,80 € za 100% preukázanú je pozoruhodná. Nijakým spôsobom totiž nebola preukázaná
napríklad cena saxofónov, či iných položiek, tvoriacich celkový nárok poškodených. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. To, čo zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť u
obžalovaného D. K. u neho buď neuznal vôbec alebo to dokonca považoval za priťažujúcu skutočnosť.

Súd prvého stupňa opomenul aj tú okolnosť, že obžalovaný D. K. viackrát menil svoju výpoveď, viackrát
uviedol, že má vedomosť o tom, kde sú uložené peniaze aj veci pochádzajúce z trestnej činnosti,
avšak polícii ukázal len zhorenisko. Obžalovaný D. K. mal navyše dostatok času na ukrytie ulúpených
vecí aj peňazí, nakoľko priznať sa rozhodol až v roku 2023 a skutok sa stal už dňa 15.10.2022.
Obžalovaný D. K. opakovane uvádzal, že on si vzal z ulúpených peňazí len drobné mince a teda on

bol len obeťou. Aj toto mu súd uveril, avšak nie je jasné z akého dôvodu, lebo to bolo jedine jeho
tvrdenie nijako nepreukázané. Pokiaľ aj zmenil svoju prvú výpoveď v prípravnom konaní v porovnaní s
výpoveďou na hlavnom pojednávaní, touto na rozdiel od obžalovaného D. K. nikoho krivo neobvinil, ani
nijakýmspôsobomneznižovalmierusvojhozavinenia,pričomtakútoobranuobvinenéhozákonpripúšťa.
Obžalovaný D. K. sa dopustil krivej výpovede ako svedok v predmetnej trestnej veci a následne niekoľko

krát menil svoju výpoveď, avšak u neho súdu prvého stupňa táto okolnosť nevadila. Dodal, že k svojmu
konaniu sa priznal a popísal skutok ako sa stal s tým, že sa na ňom podieľal aj jeho mladší syn mladistvý
U. L.. Avšak súd prvého stupňa jeho priznanie neakceptoval a prejudikoval vinu jeho staršieho syna K. L.
ml.anevestyX.L.avodôvodneníuviedol,žeskutoksastalpresnetakakototvrdíobžalovanýD.K..Trvá
na tom, že vyhlásenie že je vinný neurobil jedine z toho dôvodu, že nesúhlasil s celým znením skutkovej

vety obžaloby a s účasťou K. L. ml. a X. L. na danom skutku. Z vyššie uvedených dôvodov považuje celé
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k jeho osobe za rozporuplné, tendenčné a za jednoznačne
znevýhodňujúce jeho osobu voči osobe obžalovaného D. K., bez akéhokoľvek relevantného dôvodu.
Napriek tomu, že obžalovaný D. K. sa ku svojmu konaniu v podstate nepriznal, keďže nakoľko trval natom, že on spáchal len krádež a nie lúpež a tvrdil, že on si vzal len sumu nepresahujúcu škodu malú, súd
mu uznal jeho výpoveď ako doznanie, ku ktorému v podstate nedošlo a uložil mu trest s použitím § 39
ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Súd obžalovanému D. K. uveril bez akýchkoľvek relevantných

dôkazov všetky jeho vymyslené, účelové a neustále sa meniace teórie, ktorými sa snažil zbaviť svojej
viny a jemu neuveril ani úplné priznanie sa, ktorým usvedčil aj svojho mladšieho syna U. L.. Má za to, že
predmetné trestné konanie nemalo byť rozdelené a celá vec mala byť prejednávaná spoločne, nakoľko
aj ohľadne právnej kvalifikácie, miery zavinenia jednotlivých obvinených aj ohľadne náhrady škody by
situácia bola prehľadnejšia a prehľadnejšie by bolo aj hodnotenie jednotlivých dôkazov. Prokurátor mu

navrhoval vo svojej záverečnej reči trest 11 rokov a osem mesiacov. Súd mu vymeral trest 13 rokov, aký
saudeľujevsúdnejpraxizaoveľazávažnejšieskutky.Zcelkovéhopostojasúdumápocitneobjektívnosti
a nespravodlivosti a prehnanej tvrdosti zákona. Trvá na tom, že konania sa dopustil a jeho konanie sa
nedá nijako ospravedlniť ale tiež trvá na tom, že pri výmere trestu sa mal hodnotiť celý skutkový stav
ako celok a neprimerane drakonický trest nie je len trestom za jeho konanie, ku ktorému sa na rozdiel od
obžalovaného D. K. skutočne priznal, ale je to trest za nestotožnenie sa s prezumpciou viny so súdom

prvého stupňa a za neusvedčenie jeho syna K. L. ml. a nevesty X. L., o ktorých vine je súd prvého
stupňa už presvedčený. Záverom uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nesprávneho
vyhodnotenia jednotlivých dôkazov a uložil mu za jeho konanie neprimerane prísny až drakonický trest.
Myslí si, že na jeho prevýchovu a nápravu by postačovalo aj uloženie trestu s použitím ustanovenia §
39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, teda trest pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby.

Navrhol, aby krajský súd buď sám zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a uložil mu trest pod dolnou
hranicou trestnej sadzby v súlade s jeho odvolacím návrhom alebo aby rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 2. augusta 2023 zaslal obžalovaný D. K.
prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnenie svojho odvolania. Úvodom popísal výrokovú časť
napadnutého rozsudku s tým, že s ním nemôže súhlasiť. Poukázal na to, že pri výsluchu pred
vyšetrovateľom PZ a tiež aj pred sudcom na Okresnom súde v Rimavskej Sobote sa priznal, že sa
dopustil skutku, ktorý sa stal dňa 15. októbra 2022 a svoj čin úprimne oľutoval. Dodal, že skutok, ktorý

sa stal dňa 15.10.2022 okolo 20.00 hod. v rodinnom dome na E. ulici č. XXX/X v obci E. nespáchal
úmyselne a bol na trestný čin nahovorený K. L. starším a jeho synom K. L. mladším, ktorí mu povedali,
že sa jedná iba o trestný čin krádeže, nie o zločin lúpeže. K. L. starším bol teda uvedený do omylu a
zneužitý pre svoju sociálnu odkázanosť, nakoľko v tom čase jeho rodina trpela finančnou núdzou a tak
podľahol lákaniu K. L. staršieho a išiel s ním uvedený skutok spáchať. Zopakoval, že ho veľmi mrzí, že

sa dal nahovoriť na spáchanie uvedeného trestného činu a ľutuje svoje konanie. Namieta, že uvedeným
konaním nespôsobil škodu v takej výške ako sa uvádza v napadnutom rozsudku, ale uvedeným skutkom
spôsobil škodu iba vo výške 200 eur, ktoré mu dal K. L. starší za spoluúčasť na uvedenom skutku, škodu
vo výške 24,50 eur za mince a škodu za zlomený telefón zn. B. v hodnote 90 eur, teda spolu vo výške
314,50 eur. Žiadnu inú škodu nezavinil. Z uvedených finančných prostriedkov nakúpil pre svoju rodinu -

pre svojich 6 maloletých detí jedlo aby netrpeli hladom. Preto by bolo nespravodlivé, aby znášal následky
úhrady škody, ktorú nezavinil, nakoľko odcudzené veci vrátane peňazí si zobral k sebe K. L. starší so
svojou rodinou. Poukázal taktiež na lživú výpoveď K. L. staršieho, ktorý od začiatku vyšetrovania klamal,
nechcel sa priznať ku skutku a vymýšľal si rôzne klamstvá. Následne, keď bol usvedčený preukázanými
dôkazmi pri klamstvách, odmietol pred vyšetrovateľom vypovedať. Nakoniec na hlavnom pojednávaní

na súde dňa 1. júna 2023 si vymyslel ďalšiu lož ohľadom odcudzených peňazí a šperkov, a zvalil vinu
na neho, aby nemusel hradiť škodu ktorú zavinil, hoci odcudzené peniaze, šperky a ostatné veci si
privlastnil on a so svojou rodinou užíval. Nesúhlasí s tvrdením v napadnutom rozsudku, podľa ktorého
ani jeden z obžalovaných uplatnený nárok žiadnym spôsobom nenamietal ani nespochybnil, nakoľko
opakovane ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poukazoval na to, že on škodu

v takej výške ako si uplatnili poškodení nezavinil. Preto nesúhlasí s výrokom, aby ju znášal spoločne
a nerozdielne s obžalovaným K. L.. Má za to, že v skutočnosti by sa mali na náhrade škody podieľať
aj ďalší páchatelia, a to K. L. mladší, X. L., ml. U. L. a ml. J. F.. Ďalej poukázal aj na to, že U. L. -
manželka K. L. staršieho si zobrala k sebe odcudzené šperky zo žltého kovu, preto by aj ona mala znášať
následky a mala by byť zaviazaná náhradou škody za odcudzené šperky. Opakovane namietol celkovú

výšky škody spôsobenej uvedeným skutkom a má za to, že doposiaľ nebolo preukázané hodnovernými
dôkaznými prostriedkami o akú výšku škody sa v skutočnosti jednalo. Nebolo preukázané koľko peňazí
sa nachádzalo v čase skutku v trezore. Samotný výber peňazí poškodenými z účtu v čase Covidu
ešte nedokazuje, že sa uvedené finančné prostriedky v čase skutku aj v trezore nachádzali. Peniazeneboli vyberané z účtu bezprostredne pred skutkom a mohli byť zo strany poškodených medzi tým aj
čiastočne spotrebované. Peniaze podľa výpisu z účtu poškodení čerpali vo februári 2022, hoci ku skutku
došlo až dňa 15.10.2022, teda 8 mesiacov pred skutkom. V skutočnosti nikto z vypočutých svedkov,

poškodení, ani samotní obžalovaní nepotvrdili, že by peniaze nachádzajúce sa v trezore v čase skutku
niekto prepočítal. Taktiež čo sa týka šperkov zo žltého kovu, má za to, že nebolo preukázané zo strany
poškodených nadobudnutie, vlastníctvo odcudzených šperkov, ani ich skutočná hodnota. Čo sa týka
samotného skutku, od počiatku sa doznával k spáchaniu trestného činu, ktorý sa stal dňa 15.10.2022 a
aktívne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu. Pravdivo a

do detailov vypovedal ako sa skutok stal a osobne spolupracoval aj pri miestnej obhliadke. Opakovane
poukázal na to, že bol sociálne odkázaný a nemala z čoho žiť jeho rodina, preto podľahol vplyvu K. L.
staršieho a mladšieho, ktorí ho nahovorili, aby spolu s nimi spáchal uvedený trestný čin. Svoj skutok
úprimne oľutoval, chce sa správať slušne, starať sa čo najskôr o svojich šesť maloletých detí, z ktorý
najmladšia dcérka J. má iba 3 roky a je zdravotne postihnutá. Deti mu veľmi chýbajú, v súčasnej dobe sa
o deti stará jeho družka, ktorá potrebuje jeho pomoc a trpí tým, že je toho času vo väzbe. S prihliadnutím

na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona v zmysle základných zásad ukladania sankcií a zásad ukladania
trestov má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. V prípade uloženia tak dlhého nepodmienečného trestu, ako mu uložil súd prvej
inštancie by táto zásada ukladania trestu bola zo strany súdu porušená a trest odňatia slobody by
mal negatívny vplyv na jeho najbližšiu rodinu a jemu blízke osoby, ktoré by týmto značne trpeli. Ide o

jeho družku a ich maloleté deti, o ktoré sa spoločne starali, kým bol na slobode. Žiada odvolací súd,
aby pri svojom rozhodovaní zvážil aj to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, žil so svojou
družkou, ktorej pomáhal pri výchove a starostlivosti o ich 6 maloletých detí. Tiež v zmysle § 34 ods. 4
Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka samotnej právnej kvalifikácie trestného činu uvedenej
v obžalobe, má za to, že takáto právna kvalifikácia skutku, ktorý spáchal právne neobstojí, nakoľko v
skutočnosti nespáchal obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, ale nanajvýš zločin krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona. Nemal v úmysle použiť násilie alebo

hrozbu bezprostredného násilia pri spáchaní trestného činu. Žiada súd, aby zobral do úvahy poľahčujúce
okolnosti nakoľko sa priznal k spáchaniu trestného činu a svoj čin úprimne oľutoval, spáchal trestný
čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom. Zdôraznil, že nespáchal trestný skutok úmyselne, ale bol nahovorený na spáchanie skutku z
dôvodu sociálnej odkázanosti a škodu vo výške 314,50 eur, ktorú spôsobil je ochotný uhradiť. Dodal,

že toho času sa nachádza v I. na výkon väzby v L. L., kde sa správa slušne. V zmysle ustanovenia
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3

písm.c)Trestnéhozákona,priukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbuvšaksúdnesmie
uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov. Preto v zmysle uvedeného vytýka súdu prvej
inštancie, že mohol pri ňom pri ukladaní trestu voliť nižší trest ako 8 rokov nepodmienečne, ktorý by
nemuselmaťtaknegatívnyvplyvnajehorodinuajehomaloletédeti,resp.vzhľadomnaokolnostiprípadu

alebo vzhľadom na jeho pomery mohol za mimoriadneho zníženia trestu mu uložiť nižší trest, nakoľko
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Je toho názoru, že trest, ktorý
mu bol uložený v trvaní osem rokov nepodmienečne je privysoký, s prihliadnutím na všetky poľahčujúce
okolnosti - priznanie ku skutku, úprimné oľutovanie, aktívnu spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom
konaní pri objasňovaní tejto trestnej činnosti. Taktiež berúc do úvahy, že v prípade uloženia tak vysokého

nepodmienečného trestu bude trpieť jeho družka a nebude sa vedieť bez jeho pomoci o ich maloleté
deti postarať. Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov u neho nebude plniť svoj účel. Tak
vysoký nepodmienečný trest odňatia slobody by bol pre neho, jeho družku a jeho šesť maloletých detí
iba traumou. Má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý a nezákonný.

Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol alebo aby odvolací súd rozhodol sám tak, že mu uloží miernejší
trest v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, teda mu zníži trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenéhotýmto zákonom, s aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, ktorý by bol nižší ako
osem rokov.

K odvolaniam obžalovaných sa písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. augusta 2023
vyjadrili poškodení K. P. a jeho manželka H. P. v tom zmysle, že považujú obžalovanými napadnutý
rozsudok okresného súdu za zákonný, skutkovo i právne odôvodnený a to tak vo vzťahu k vine a trestu,
ako aj náhrady škody. V rámci vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní sa bez akýchkoľvek pochybností preukázala príčinná súvislosť medzi protispoločenských

konaním obžalovaných K. L. a D. K. a následkom, ktorý týmto konaním vo forme majetkovej ujmy
poškodeným manželom K. a H. P. spôsobili na odcudzených veciach a peniazoch. Bolo nepochybne
preukázané, že sa po predchádzajúcej dohode a deľbe úloh, za použitia zbrane, na chránenej osobe
t.j. osobe mladšej ako 18 rokov, násilím a hrozbou bezprostredného násilia zmocnili finančnej hotovosti,
zlatých predmetov, hudobných nástrojov a ďalších vo výrokovej časti obžaloby vymenovaných vecí
v celkovej hodnote 47.157,80 €. Výška nimi spôsobenej škody bola v rámci prípravného konania a

hlavného pojednávania exaktným spôsobom ustálená a zo strany samotných obžalovaných nebola
spochybnená a to vrátane výšky odcudzenej finančnej hotovosti v bankovkách v sume 33.000,00 €
a eurominciach v sume 300,00 €. Spôsob, akým obžalovaní s vecami a finančnou hotovosťou po ich
odcudzení naložili nemá z hľadiska ich solidárnej zodpovednosti za vzniknutú škodu význam. Keďže
boli splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd o včas uplatnenom nároku na náhradu škody a

včas podanom návrhu poškodených o jej náhrade rozhodol v adhéznom konaní, v súlade so zákonom
im obom v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným
manželom K. a H. P. spôsobenú škodu vo výške 47 157,80 €.

Navrhli, aby krajský súd odvolanie oboch obžalovaných podľa § 319 Tr. poriadku zamietol, lebo nie je

dôvodné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolania podali obžalovaní ako oprávnené
osoby v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v
intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o

vine, treste a o náhrade škody, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného K. L. bolo podané dôvodne a odvolanie
obžalovaného D. K. bolo podané len čiastočne dôvodne (krajský súd pri oboch obžalovaných ustálil, že

skutku sa nedopustili na dieťati ako chránenej osobe, neakceptoval však námietku obžalovaného D. K.,
že sa dopustil maximálne zločinu krádeže).

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný súd
sa dopustil chýb v napadnutom výroku o vine, pretože sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie a vznikli pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení. Preto krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Krajský súd považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť okresného súdu na nesúlad
skutkovej vety s právnou vetou a následne právnou kvalifikáciou obžalovaného skutku - obzvlášť
závažného zločinu lúpeže, z ktorého dôvodu výrok o vine trpí vadou nepreskúmateľnosti pre jeho
nezrozumiteľnosť. Podľa skutkovej vety, ml. J. F. bol začiatkom mesiaca október 2022 oslovený za
účelom, aby poskytol pomoc obžalovaným vykonať predmetnú lúpež za sľúbenú finančnú odmenu vo

výške 500 euro, na čo ml. J. F. pristúpil a vopred poskytol informácie o trezore a ďalších veciach
vyššej majetkovej hodnoty nachádzajúcich sa v dome, ako aj informáciu, že v predmetnom dome, v
ktorom obžalovaní potom vykonali lúpež, sa dňa 15.10.2022 vo večerných hodinách bude okrem neho
nachádzať iba jeho starší brat s tým, že obžalovaným umožnil vstup do domu otvorením balkónových
dverí na 1. poschodí a neuzamknutím dverí na prízemí zo zadnej časti domu. Krajský súd má za

to, že takto popísané konanie ml. J. F. vykazuje znaky účastníctva vo forme pomoci. Vychádzajúc z
uvedeného je potom vylúčené, aby pomocník trestného činu (v tomto prípade ml. J. F.) bol zároveň
objektom predmetného trestného činu. Záver okresného súdu uvedený v právnej vete, že uvedený činbol spáchaný na dieťati (ml. J. F.) ako chránenej osobe, potom nemá oporu v skutkovej vete. Rovnako
potom v právnej kvalifikácii nemal byť uvedený § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák.

V prvom rade, pokiaľ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ml. J. F. bol k takémuto správaniu niekým
donútený, bolo potrebné a nevyhnutné danú skutočnosť uviesť v skutkovej vete, aby to následne mohlo
byť premietnuté do vety právnej ako i do právnej kvalifikácie. Pokiaľ právna veta a právna kvalifikácia
nemá oporu v skutkovej vete, trpí výrok o vine vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, ako je
tomu práve v tomto prípade.

Vzhľadom k tomu má krajský súd za to, že obžalovaní čin nespáchali na dieťati ako chránenej osobe, a
preto právna kvalifikácia skutku ako obzvlášť závažného zločinu lúpeže aj podľa § 188 ods. 2 písm. d)
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák. nie je namieste.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok vo výroku o vine

vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu lúpeže je nesprávny, pretože skutková veta nekorešponduje
s vetou právnou, a ani s právnou kvalifikáciou skutku. Uvedený nesúlad je možné odstrániť už len
úpravou právnej vety a právnej kvalifikácie. Napadnutý rozsudok bol totiž zrušený len v dôsledku
odvolaní podaných v prospech obžalovaných. V novom konaní tak nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia
v ich neprospech (§ 327 ods. 2 Tr. por.). Úprava skutkovej vety je teda neprípustná, pretože by išlo

jednoznačne o postup v neprospech obžalovaných.

Odvolacie námietky obžalovaného D. K. nemohol krajský súd akceptovať v takom rozsahu, aby jeho
konanie prekvalifikoval z obzvlášť závažného zločinu lúpeže na zločin krádeže, ako sa obžalovaný vo
svojom odvolaní domáhal. Okresný súd náležitým až vyčerpávajúcim spôsobom a podrobne uviedol v

odôvodnení svojho rozsudku úvahy, pre ktoré dospel k záveru, že i obžalovaný D. K. naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu lúpeže a v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku na strane 15 odsek prvý. Správne okresný súd uviedol, že pokiaľ obžalovaný D.
K. neupustil od svojho konania a vstúpil do rodinného domu, aktívne ho prehľadával a bral z neho veci
aj po zistení, že v dome sa nachádzajú dvaja chlapci, pričom týchto sa so zbraňou (modrým páčidlom)

v ruke pýtal, kde sa nachádza trezor a kde sú peniaze, nemožno jeho konanie kvalifikovať inak ako
trestný čin lúpeže. Skutočnosť, že bol nahovorený na spáchanie skutku z dôvodu sociálnej odkázanosti,
ho trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin lúpeže nezbavuje.

Krajský súd, vychádzajúc zo záverov vyššie uvedených ako i zo zistených chýb popísaných vyššie, zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, vrátane výrokov majúcich vo výroku o vine svoj
podklad, t.j. aj vo výrokoch o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené pochybenie bude povinnosťou okresného súdu vec v potrebnom rozsahu znovu
prejednať, v prípade potreby eventuálne doplniť dokazovanie a následne rozhodnúť, súc viazaný

vysloveným právnym názorom krajského súdu podľa § 327 ods. 1 Tr. por.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.