Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. december 2021

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sžfk/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200261
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsednícky

senátu JUDr. Jany Hatalovej a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr.
Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne: Q. E. - RÓZSA, tr. bytom B.. K. XXX/
XX, XXX XX Š., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831
06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom
Hraničná 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 041NR060284 z 20.12.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č.k. 5S/34/2018-81 z 3.9.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledok administratívneho konania

1. Na základe žiadosti žalobkyne o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka SR
2014-2020preinvestíciedohmotnéhomajetku,podporanainvestíciedopoľnohospodárskychpodnikov,

skladovacie kapacity a pozberová úprava a oblasť odbytu vydal žalovaný rozhodnutie č. 041NR060284
z 20.12.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žiadosť žalobkyne neschválil postupom
podľa § 19 ods. 9 písm. b) zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych
štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
292/2014 Z.z.“), z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo výzve.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vzhľadom na počet žiadostí,

ktoré výškou žiadaného príspevku presahujú výšku alokovaných finančných prostriedkov sa žalobkyňa
umiestnilapodhranicoufinančnýchmožností.Vtomtosmerežalovanýkonštatoval,žeprivýberežiadostí
aplikuje princíp hodnotiacich kritérií.

II.

Konanie pred krajským súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného sa žalobkyňa včas podanou správnou žalobou bránila na Krajskom
súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.4. Krajský súd dňa 3.9.2019 vyhlásil rozsudok č.k. 5S/34/2018-81 (ďalej len „napadnutý rozsudok“),
ktorým zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho

súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.

III.

Konanie na kasačnom súde

A)
5. Proti rozsudku krajského súdu brojil žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas podanou kasačnou
sťažnosťou. Rozsah prieskumu v rámci kasačného konania vymedzil prostredníctvom sťažnostného
dôvodupodľa§440ods.1písm.g)SSPanavrhol,abykasačnýsúdzrušilnapadnutýrozsudokkrajského

súdu.

6. Sťažovateľ v intenciách prezentovaného kasačného dôvodu akcentoval najmä tieto sťažnostné body:
- rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, pretože žalobkyňa mala právo nahliadať do spisu a vyhotovovať
si z neho kópie,

- súčasťou spisu bolo bodové ohodnotenie hodnotiteľov a žalobkyne.

7. Nad rámec sťažnostných bodov, týkajúcich sa vymedzenia kasačného prieskumu nesprávneho
právneho posúdenia veci, sťažovateľ skutočne podrobne vecne opísal dôvody, pre ktoré žiadosť
žalobkyne nebola schválená.

B)

8. Žalobkyňa na kasačnú sťažnosť reagovala písomne s tým, že sa v podstate stotožnila s
argumentáciou krajského súdu.

IV.

Právny názor kasačného súdu

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva
prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo
dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola
pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžfk/69/2019.
Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola
náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského
súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po
zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443
ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo

veci v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná a preto ju zamietol.

11. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo senátu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky posúdiť, či je enunciát preskúmavaného rozhodnutia žalovaného dostatočne

odôvodnený. V týchto intenciách krajský súd zastával názor, že odôvodnenie prezentované žalovaným
neobstojí, keďže v ňom chýbajú akékoľvek dôvody, o ktoré sa výrok rozhodnutia opiera.12. Sťažovateľ vo vzťahu k záveru krajského súdu argumentoval v podstate tým, že krajský súd vec
nesprávne posúdil, pretože žalobkyňa mala právo nazerať do spisu, ktorého súčasťou boli aj dokumenty
obsahujúce bodové ohodnotenie žiadosti. V tomto smere sa ohradil proti argumentácii žalobkyne, že

proces posudzovania žiadosti nebol dostatočne transparentný.

13. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. rozhodnutie o žiadosti sa vyhotovuje písomne a
obsahuje výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku, označenie orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie žiadosti, ktorá bola predmetom konania. Rozhodnutie v

listinnej podobe musí mať odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby. Rozhodnutie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu je poskytovateľom
autorizované podľa osobitného predpisu a za dátum vydania rozhodnutia sa považuje dátum vyplývajúci
z kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky pripojenej k autorizácii oprávnenou osobou podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 1 správneho poriadku sa tento zákon vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti
verejnejsprávysprávneorgányrozhodujúoprávach,právomchránenýchzáujmochalebopovinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti

boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

14. Rozhodovacia prax sa ustálila na tom, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho

posúdenia veci krajským súdom [§440 ods. 1 písm. g) SSP] vtedy, keď správny súd na správne a
zákonným spôsobom zistený skutkový stav [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] bez vád zaťažujúcich jeho
rozhodovanie [písmena a) až f)]) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory
v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.

15. Sťažnostný dôvod nesprávneho posúdenia veci krajským súdom [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]
preto možno oprieť o takú skutočnosť, že krajský súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce
aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, prípadne právnu normu síce správne
interpretoval, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

16. Pokiaľ teda sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom videl v skutočnosti,
že žalobkyňa mala nahliadnutím do administratívneho spisu zistiť relevantné skutočnosti, ktoré
sťažovateľa viedli k prezentovanému záveru o neschválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok,
tak sa podľa mienky kasačného súdu mýli. Právo účastníka administratívneho konania nahliadať do
administratívneho spisu a robiť si z neho kópie nezbavuje správny orgán povinnosti riadne odôvodniť

vydané rozhodnutie.

17. Sťažovateľ v preskúmavanom rozhodnutí len stroho skonštatoval, že pri výbere uplatňoval
bodovací systém, na základe ktorého sa žalobkyňa umiestnila pod hranicou finančných možností.
Úvahy sťažovateľa ohľadne skutočností, akým spôsobom bol sťažovateľom prezentovaný bodovací

systém vyhodnotený v prípade žiadosti žalobkyne sa však do odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia nepretavili. Z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva ani skutočnosť, aký počet bodov
žalobkyňa získala a na základe akých skutočností. Súčasť administratívneho spisu sťažovateľa tvorí
aj vyhodnotenie projektu žalobkyne prostredníctvom bodového ohodnotenia projektu konkrétnymi
hodnotiteľmi; avšak ani táto skutočnosť sa nepremietla do odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.

Z rozhodnutia nevyplýva ani tá skutočnosť, aký počet bodov bol potrebný pre získanie nenávratného
finančného príspevku. Z uvedeného dôvodu sa kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu, že
odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nedisponuje náležitosťami podľa citovanej právnej úpravy.

18. Vo vzťahu k ostatnému sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ podrobne opisoval priebeh a

vyhodnotenie žiadosti žalobkyne o nenávratný finančný príspevok kasačný súd uvádza, že uvedené
skutočnosti nemohli byť predmetom posudzovania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej
republiky, keďže ich vecné posúdenie nemohlo byť predmetom prieskumu ani v konaní pred krajským
súdom. Totiž, úlohou krajského súdu (tobôž Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) nie jenahrádzať činnosť sťažovateľa pri posudzovaní žiadostí o nenávratné finančné príspevky vrátane jeho
správnej úvahy a odôvodnenia rozhodnutia.

19. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za
opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ako úspešnej účastníčke konania o kasačnej sťažnosti, trovy

tohto konania priznal v plnom rozsahu. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 SSP bude o výške
náhrady trov konania rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.