Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200992
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8116200992.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov: X./. D. T., F.. XX.

XX. XXXX, T. U. XXX/X, XXX XX U., X./. J. Č., F.. XX. XX. XXXX, T. U. XXX, XXX XX U., X./. R.
Č., F.. XX. XX. XXXX, T. U.R. XXX, XXX XX U., ,žalobcovia v 1./ - 3./ rade právne zastúpení Mgr.
Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1./ Súkromné
centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, IČO: 37 942 689, sídlom Átriová 5, 080 01 Prešov,
právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, 2./
Základná škola s materskou školou Hermanovce, IČO: 37 877 496, sídlom Hermanovce 374, 082 35
Hendrichovce, právne zastúpený: AK - Tarabčák, s.r.o., IČO: 36 859 109, advokátskou kanceláriou so

sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, 3./ Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a
športu SR, IČO: 00 164 381, sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, o porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania, takto

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žežalovanýv1./radeporušilzásadurovnakéhozaobchádzaniavovzťahukžalobcomv1./
- 3./ rade a dopustil sa diskriminácie vo vzdelávaní žalobcov v 1./ - 3./ rade z dôvodu ich rómskej etnickej
príslušnosti, a to nedostatočnou psychologickou diagnostikou a následnou rediagnostikou žalobcov v
1./ - 3./ rade, ktorým odporučil vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým

mentálnym postihnutím.

II. Súd určuje, že žalovaná v 2./ rade porušila zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcom
v 1./ - 3./ rade a dopustila sa diskriminácie vo vzdelávaní žalobcov v 1./ - 3./ rade z dôvodu ich
rómskej etnickej príslušnosti tým, že ich zaradila do systému špeciálneho vzdelávania a vzdelávala ich
v rozpore so zákonom podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym postihnutím
a vzdelávaním v etnicky homogénnych špeciálnych triedach, situovaných oddelene od žiakov/- čok z
majority, mimo hlavnej budovy školy.

III. Žalovaný v 1./ rade je povinný do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať
doporučene každému zo žalobcov v 1./ - 3./ rade na adresu ich trvalého pobytu list obsahujúci
ospravedlnenie nasledujúceho znenia:

„R. D. T. /. R. J. Č. R. R. Č., nedostatočnou psychologickou diagnostikou a následnou rediagnostikou
Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Prešove, Átriová 5, na základe ktorého

toto odporučilo vzdelávať Vás podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym
postihnutím,boloporušenéVašeprávonavzdelaniebezdiskriminácienazákladeVašejrómskejetnickej
príslušnosti, čím bola znížená Vaša ľudská dôstojnosť, spoločenská vážnosť a Vaše spoločenské
uplatnenie. Takýto zásah do Vašich práv bol protiprávny a touto cestou sa Vám zaň hlboko
ospravedlňujeme.“

IV. Žalovaná v 2./ rade je povinná do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku zaslať

doporučene každému zo žalobcov v 1./ - 3./ rade na adresu ich trvalého pobytu list obsahujúci
ospravedlnenie nasledujúceho znenia:„Vážený D. T. /. R. J. Č. R. R. Č., vaším zaradením do systému špeciálneho vzdelávania a vzdelávaním
v rozpore so zákonom podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym postihnutím

a vzdelávaním v etnicky homogénnych špeciálnych triedach, situovaných oddelene od žiakov/-čok z
majority, mimo hlavnej budovy školy v Základnej škole s materskou školou U., bolo porušené Vaše právo
na vzdelanie bez diskriminácie na základe Vašej rómskej etnickej príslušnosti, čím bola znížená Vaša
ľudská dôstojnosť, spoločenská vážnosť a Vaše spoločenské uplatnenie. Takýto zásah do Vašich práv
bol protiprávny a touto cestou sa Vám zaň hlboko ospravedlňujeme.“

V. Žalovaný v 1./ rade je povinný zaplatiť každému zo žalobcov v 1./ - 3./ rade z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy sumu vo výške po 2.500,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný v 2./ rade je povinný zaplatiť každému zo žalobcov v 1./ - 3./ rade z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy sumu vo výške po 2.500,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

VIII. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1./ - 3./ rade trovy
konania v rozsahu 100% o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

IX. Žalovanej v 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia nemajú voči žalovanej
v 3. rade nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa18.01.2016,doručenousúdudňa20.01.2016,sažalobcoviav1./-3./radedomáhali,
aby súd určil, že každý zo žalovaných v 1./ - 3./ rade porušil vo vzťahu k žalobcom v 1./ - 3./ rade zásadu
rovnakého zaobchádzania a dopustil sa tak diskriminácie v ich vzdelávaní, žalobcovia v 1./ - 3./ rade
žiadali žalovaným v 1./ - 3./ rade uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne zaslať každému zo žalobcov v
1./ - 3./ rade ospravedlňujúci list znenia v žalobe špecifikovaného. Tiež sa domáhali, aby boli žalovaní v

1./ - 3./ rade spoločne a nerozdielne každému zo žalobcov v 1./ - 3./ rade nahradiť z titulu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 5 000,- eur a nahradiť im spoločne a nerozdielne trovy konania.

Žalobu odôvodnili tým, že Žalobca v 1. rade bol a žalobca v 2. rade a žalobkyňa v 3. rade sú žiakmi
a žiačkou žalovanej v 2. rade. Žalobca v 2. rade v súčasnosti navštevuje deviaty ročník, žalobkyňa

v 3. rade je žiačkou ôsmeho ročníka a žalobca v 1. rade povinnú školskú dochádzku ukončil v júni
2014. Žalobca v 1. rade bol a žalobca v 2. rade a žalobkyňa v 3. rade sú zaradení do špeciálnych tried
pre žiakov/-čky s mentálnym postihnutím a sú vzdelávaní podľa vzdelávacieho programu pre žiakov
s ľahkým mentálnym postihnutím. Žalobcovia v 1. - 3. rade sú rómskej etnickej príslušnosti. Žalovaný
v 1. rade je zariadením špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré patrí medzi základné zložky

systému výchovného poradenstva a prevencie. Je neziskovou organizáciou, ktorej hlavnou činnosťou
je ostatné vzdelávanie. Dlhodobo spolupracuje so žalovanou v 2. rade pri psychologickej diagnostike
a rediagnostike žiakov/-čok s mentálnym postihnutím, poskytuje jej metodickú pomoc a usmernenie pri
integrácií žiakov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami. Žalovaný v 1. rade vykonával aj
vstupnú diagnostiku žalobcu v 1. rade a ostatnú rediagnostiku u žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade

na žiadosť žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 2. rade je výchovno-vzdelávacou inštitúciou zaradenou do
siete škôl a školských zariadení, zriadenou obcou Hermanovce. V aktuálnom školskom roku 2015/2016
vzdeláva 214 žiakov/-čok, z nich až 133 žiakov/-čok s mentálnym postihnutím. Pri psychologickej
diagnostike a rediagnostike žiakov/-čok s mentálnym postihnutím dlhodobo spolupracuje so žalovanou
v 1. rade. Žalovaná v 2. rade vzdeláva 144 žiakov/-čok rómskej etnickej príslušnosti (t. j. 67,29 % z

celkového počtu). Len 15 z nich je vzdelávaných v bežných triedach podľa riadneho vzdelávacieho
programu,ďalších16rómskychžiakov/-čoksľahkýmmentálnympostihnutímjevzdelávanýchvbežných
triedach na základe individuálnych vzdelávacích programov a ostatných 113 rómskych žiakov/-čok je
vzdelávaných v špeciálnych triedach. Pomer žiakov/-čok s mentálnym postihnutím u žalovanej v 2.
rade (62,15 % z celkového počtu žiakov) vysoko prevyšuje celoslovenský priemer (v školskom roku

2012/2013 to bolo 11,73 %). Až 129 žiakov/-čok z počtu 133 žiakov/-čok s mentálnym postihnutím jerómskeho etnického pôvodu (96,99 %). Mentálny postih bol tak diagnostikovaný až 89,58 % žiakom/-
čkám všetkých žiakov/-čok rómskej etnickej príslušnosti (129 z ich celkového počtu 144). V špeciálnych
triedach pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym postihnutím vzdeláva žalovaná v 2. rade 111 žiakov/-

čok, medzi nimi aj žalobcu v 2. rade (9.B trieda) a žalobkyňu v 3. rade (8.C trieda). Pred ukončením
povinnej školskej dochádzky bol v špeciálnej triede vzdelávaný aj žalobca v 1. rade. Žalovaná v 2.
rade má pre špeciálne triedy a triedu nultého ročníka (ktorú navštevujú tiež výlučne deti rómskej
etnickej príslušnosti) dve samostatné školské budovy mimo hlavnej budovy školy, aj priamo v lokalite
obývanej výlučne osobami rómskej etnickej príslušnosti - v jednej má 6 tried a počítačovú učebňu a

v druhej sú 4 triedy (viď Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach školy
za školský rok 2014/2015 zo dňa 10.09.20151, str. 23). Vyučovanie v špeciálnych triedach prebieha
dvojsmenne. V hlavnej školskej budove sú výlučne bežné triedy. Žalovaná v 3. rade, ako členský štát
Európskej únie a Rady Európy, je viazaná o. i. aj pozitívnou povinnosťou prijímať opatrenia vedúce
k predchádzaniu všetkým formám diskriminácie a v prípade existencie diskriminácie je povinná prijať
opatrenia vedúce k jej odstráneniu. Žalovaná v 3. rade priznala nedostatky v špeciálnom školstve a

ich diskriminačný dopad na rómskych žiakov/-čky už v roku 2001, v dokumente s názvom MILÉNIUM
Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 - 20 rokov . Dokument
pomenoval základné východiská a princípy zmien vo výchove a vzdelávaní, okrem iného v bode 3.
Cieľový stav výchovy a vzdelávania vytýčil ako hlavný cieľ aj „znížiť počet detí v špeciálnych školách,
sprísniť diagnostikovanie detí so špeciálnymi potrebami, účinnejšie využívať možnosti integrácie detí

so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami so zdravou populáciou“. V dokumente s názvom
Národný akčný plán Slovenskej republiky k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 - 2015 z roku
2005 si žalovaná v 3. rade stanovila aj zámer „znížiť percento rómskych detí navštevujúcich špeciálne
základné školy a špeciálne výchovné zariadenia“. Cieľom, ktorý zodpovedá tomuto zámeru, je eliminácia
nesprávneho diagnostikovania rómskych detí a zníženie počtu rómskych detí zaradených v špeciálnych

základných školách a špeciálnych výchovných zariadeniach o 15 % Ako vyplýva z odsekov 236 a 237
Správy o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja ,
z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo septembra 2013 (ďalej len „Správa“),
„problémom sa javí zaraďovanie žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb do špeciálnych
škôl.Idenajmäožiakovpochádzajúcichsosociálneznevýhodnenéhoprostredia.Nášmuvzdelávaciemu

systému je vyčítané, že až príliš veľa detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (spravidla
rómskych detí a žiakov, lebo tieto deti a žiaci tvoria rozhodujúci podiel z detí a žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia) je vzdelávaných v špeciálnych školách alebo špeciálnych triedach. Jednou
z príčin umiestňovania detí bez mentálneho postihnutia do špeciálnych tried alebo špeciálnych škôl
je pravdepodobne nedostatočná diagnostika už pri zápise, nedostatočné ovládanie štátneho jazyka

zo strany detí, ale aj nepoužívanie rómskeho jazyka pri testovaní alebo iných odborných činnostiach
v rámci diagnostiky. Taktiež je potrebné konštatovať, že sa nedostatočne využíva možnosť nápravy
uvedeného stavu vykonávaním rediagnostiky a ak sa aj vykoná, tak sa robí tým istým subjektom, ktorý
vykonal pôvodnú diagnostiku.“ V záujme riešenia načrtnutých problémov je podľa Správy potrebné
zamerať sa na riešenie úloh, medzi ktorými je okrem iných aj „eliminovať umiestňovanie žiakov

bez mentálneho postihnutia do špeciálnej základnej školy zjednotením postupov pri diagnostických
vyšetreniach vykonávaných školskými zariadeniami výchovného poradenstva s prevencie“ (viď odsek
239 písm. o) Správy). Nadmerný podiel rómskych žiakov/-čok v slovenskom špeciálnom školstve je
dlhodobopredmetomkritikyžalovanejv3.radezostranymnohýchmedzinárodnýchinštitúciínaochranu
ľudských práv, ako sú Výbory OSN, ktoré monitorujú dodržiavanie a implementáciu medzinárodných

zmlúv o ľudských právach, ktoré žalovaná v 3. rade ratifikovala. Výbor OSN pre odstránenie rasovej
diskriminácie vo svojich aktuálnych záverečných zisteniach z roku 2013 vo vzťahu k žalovanej v
3. rade opakovane vyjadril znepokojenie nad skutočnosťou, že rómski žiaci/-čky sú dramatickým
spôsobom nadmerne zastúpení v špeciálnych školách. Na nadmerné zastúpenie rómskych žiakov/-čky
v špeciálnom školstve na Slovensku poukázal v roku 2015 vo svojich záverečných zisteniach aj Výbor

OSN proti mučeniu (CAT) a vo svojej monitorovacej správe aj komisár Rady Európy pre ľudské práva.
Z dôvodu pretrvávajúcej segregácie rómskych detí v špeciálnych školách a v samostatných triedach a
školách začala Európska komisia proti žalovanej v 3. rade v apríli 2015 konanie v zmysle článku 258
Zmluvy o fungovaní Európskej únie za porušovanie práva EÚ v oblasti ochrany pred diskrimináciou.

Žalobca v 1. rade navštevoval špeciálnu triedu u žalovanej v 2. rade počas celého trvania jeho
primárneho vzdelávania až do ukončenia povinnej školskej dochádzky v júni 2014. Odporúčanie
vzdelávať žalobcu v 1. rade v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, podľa vzdelávacieho
programu ISCED 1 - primárne vzdelávanie pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,vyplynulo aj zo záverov psychologického vyšetrenia žalovaným v 1. rade zo dňa 24.04.2013. Zo
správy vyplýva, že „psychologické vyšetrenie poukazuje na aktuálnu úroveň intelektových schopností
na hranici pásma ľahkého mentálneho postihnutia - ľahký stupeň, v prospech verbálnej zložky intelektu,

s oslabeným psychomotorickým tempom“. Zo správy nie je možné zistiť, aké psychodiagnostické
metodiky, testové materiály a ktoré konkrétne subtesty žalovaný v 1. rade pri psychologickom vyšetrení
žalobcuv1.radepoužil.Jevšakzrejmé,žepostuppridiagnostikovanímentálnehopostihnutiavychádzal
zjednorazovéhovyšetreniaapravdepodobnevýlučnezvýsledkuinteligenčnéhotestu.Nažiadosťmatky
bol žalobca v1. rade v decembri 2014 vyšetrený Súkromným centrom pedagogicko-psychologického

poradenstva a prevencie v Košiciach. Zo záverov vyplýva, že „aktuálne psychologické vyšetrenie
poukazuje na nerovnomernosť výkonov v intelektovom vývine - úroveň intelektových schopností sa
pohybovala v pásme podpriemeru v neverbálnej zložke a verbálna zložka inteligencie bola slabšia,
na hranici pásma ľahkého mentálneho postihnutia“. Psychologička odporúčala uvažovať o ukončení
školskej dochádzky v podmienkach bežnej základnej školy /napríklad umožniť žiakovi navštevovať 9.
ročník ZŠ/'.

Žalobca v 2. rade bol po absolvovaní nultého ročníka u žalovanej v 2. rade zaradený do prvého ročníka
bežnej triedy. V druhom ročníku sa vzdelával v bežnej triede podľa individuálneho študijného plánu.
Následne, od tretieho ročníka bol žalobca v 2. rade zaradený do špeciálnej triedy a vzdelávaný podľa
variantu A. Špeciálnu triedu navštevuje doposiaľ. Žalobca v 2. rade ani jeho zákonní zástupcovia

nedisponujú správou z ostatného psychologického vyšetrenia realizovaného žalovaným v 1. rade v
rámci rediagnostiky, ktorú na základe žiadosti žalovanej v 2. rade s ich súhlasom naposledy absolvoval
na jar v roku 2014. Keďže však zo strany žalovanej v 2. rade neboli po vyšetrení prijaté žiadne
opatrenia vo vzťahu k zmene formy a metód vzdelávania žalobcu v 2. rade, je zrejmé, že psychologické
vyšetrenie potvrdilo závery predošlých psychologických vyšetrení o jeho ľahkom mentálnom postihnutí.

Na žiadosť matky bol žalovaný v 2. rade vo februári 2015 psychologicky vyšetrený v Detskom centre
Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave (ďalej ako „DC VÚDPaP“).
Zo správy z vyšetrenia je možné zistiť, aké metódy boli pri psychologickom vyšetrení použité a aké
výsledky v jednotlivých sledovaných zložkách - škálach žalobca v 2. rade dosiahol. Rovnako je zrejmé,
že psychologička brala ohľad aj na vplyv jazykového prostredia (keďže materinský jazyk žalobcu v 2.

rade nie je testovacím jazykom), jeho vývin v sociálne znevýhodnenom prostredí a vzdelávanie žalobcu
v 2. rade s redukovanými obsahmi (iné skúsenosti a poznatky, než akými disponujú majoritné deti,
ktorých výkony sú podkladom pre normy). Psychologička tiež konštatovala, že výkony žalobcu v 2.
rade sú teda aj odrazom znevýhodňujúcich okolností a viaceré nie sú preto validným ukazovateľom
prirodzených schopností. Celkový výkon žalobcu v 2. rade v inteligenčných testoch zodpovedá norme

(hlboký podpriemer/hraničné pásmo) - výkon vo verbálnej aj neverbálnej škále je na rovnakej úrovni, v
rámcijednotlivýchškálsúvýraznédiskrepancie,vneverbálnejextrémne(siahajúodvýkonupodúrovňou
normy po výkon na úrovni populačného priemeru). V záveroch z vyšetrenia psychologička konštatovala,
že „z výsledkov vyplýva, že žiak nemá byť vzdelávaný podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s
mentálnym postihnutím“.

Žalobkyňa v 3. rade u žalovanej v 2. rade absolvovala nultý ročník, následne bola od prvého ročníka
zaradená do špeciálnej triedy, ktorú navštevuje doposiaľ. Posledná rediagnostika žalobkyne v 3. rade
bola na základe žiadosti žalovanej v 2. rade a so súhlasom jej zákonnej zástupkyne uskutočnená
žalovaným v 1. rade dňa 28.03.2014. Podľa záverov vyšetrenia „úroveň rozumových schopností sa

t. č. nachádza „v pásme ľahkého mentálneho postihnutia, s nerovnomerným rozložením čiastkových
výkonov, v prospech verbálnej zložky intelektu“. Vzhľadom k zistenej úrovni intelektových schopností
žalovaný v 1. rade odporučil žalobkyňu v 3. rade aj naďalej vzdelávať v špeciálnej triede ZŠ,
podľa vzdelávacieho programu ISCED1 - primárne vzdelávanie pre žiakov s mentálnym postihnutím.
Rovnako ako u žalobcu v 1. rade, ani z tejto správy žalovaného v 1. rade nie je možné zistiť, aké

psychodiagnostickémetodiky,testovémateriályaktorékonkrétnesubtestypripsychologickomvyšetrení
žalobkyne v 3. rade použil. Rovnako je však zrejmé, že aj u žalobkyne v 3. rade prebehla rediagnostika
žalovaným v 1. rade jednorazovým vyšetrením a pravdepodobne výlučne na základe inteligenčného
testu.

Na žiadosť matky bola žalobkyňa v 3. rade vo februári 2015 psychologicky vyšetrená v DC VÚDPaP.
Rovnako, aj táto správa DC VÚDPaP obsahuje informácie o tom, aké metódy boli pri psychologickom
vyšetrení žalobkyne v 3. rade použité a aké výsledky v jednotlivých sledovaných zložkách - škálach
žalobkyňa v 3. rade dosiahla. Rovnako je zrejmé, že psychologička aj v tomto prípade pri hodnotenívýsledkov psychologického vyšetrenia brala ohľad na vplyv jazykového prostredia žalobkyne v 3. rade,
keďže jej materinský jazyk nebol testovacím jazykom, ako aj jej vývin v sociálne znevýhodnenom
prostredí. Psychologička konštatovala, že deficitné výkony žalobkyne v 3. rade v dvoch subtestoch

(obsahovali úlohy, ktoré si vyžadovali konkrétne poznatky a skúsenosti) je vo veľkej miere ovplyvnený
redukovaným obsahom vzdelávania a pravdepodobne obmedzeným prístupom k veciam, bežným pre
majoritné deti, ktorých výkony sú podkladom pre normy - preto ich nemožno pokladať za validnú mieru
intelektového vývinu. Celkový výkon žalobkyne v 3. rade v inteligenčných testoch v čase vyšetrenia
zodpovedá norme (výsledok je v pásme hlbokého podpriemeru/hraničné pásmo), pričom výkony v

jednotlivých typoch úloh sú extrémne nerovnomerne rozložené a siahajú od zjavne deficitných po
primerané, a to rovnako vo verbálnej aj v neverbálnej škále. Na základe analýzy výkonov žalobkyne v
3. rade psychologička konštatovala, že prirodzené intelektové schopnosti dieťaťa sú na lepšej úrovni
ako aktuálny výsledok (úsudok na veku primeranej úrovni). V záveroch z vyšetrenia psychologička
jednoznačne uviedla, že „z výsledkov vyplýva, že žiačka nemá byť vzdelávaná podľa výchovno-
vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím“.

Podľa žalobcov diagnostické testy, ktoré sa na Slovensku najčastejšie používajú, nie sú metodologicky
vhodné pre diagnostiku či následnú rediagnostiku rómskych detí. Sú koncipované v slovenskom
jazyku, štandardizované pre Slovákov/Slovenky, predpokladajú určité množstvo znalostí a zručností
asociovaných s predpokladaným inteligentným správaním, ako aj s jazykovou vybavenosťou

prináležiacou členovi/členke strednej sociálnej vrstvy. Nakoľko Rómovia/Rómky neboli zapojení do
štandardizácie testov, použitie týchto testov v ich prípade je metodologicky nesprávne. Najčastejšie
používané testy majú minimálnu využiteľnosť pre rozlišovanie medzi mentálnym postihnutím
(fyziologického pôvodu) a vývojovým oneskorením prameniacim zo sociálneho prostredia, keďže neberú
do úvahy vývojový potenciál dieťaťa. Nezanedbateľným kľúčovým faktorom, ktorý vedie k nesprávnemu

diagnostikovaniu mentálneho postihnutia u rómskych detí je nedostatočná znalosť slovenského jazyka
v čase zápisu do základnej školy, v ktorom testovanie prebieha. Ďalším nedostatkom pri psychologickej
diagnostike je vysoký stupeň subjektivity psychológa/gičky pri vyhodnocovaní testov a tiež spätná
nepreskúmateľnosť záverov testovania.

Žalobcovia majú za to, že ich nedostatočná psychologická diagnostika a rediagnostika zo strany
žalovaného v 1. rade, ich zaradenie do systému špeciálneho vzdelávania, ako aj ich vzdelávanie u
žalovanej v 2. rade podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym postihnutím,
navyše v etnicky homogénnych triedach umiestnených mimo hlavnej budovy, aj priamo v lokalite
obývanej výlučne osobami rómskej etnickej príslušnosti, boli v rozpore s medzinárodnými právnymi

predpismi na ochranu ľudských práv, právom EÚ, slovenskou antidiskriminačnou legislatívou a
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, a toto konanie ako aj dlhodobá nečinnosť žalovanej v 3.
rade, predstavuje porušenie ich práva na vzdelanie a tiež porušenie zásady rovnakého zaobchádzania
vo vzdelávaní a zakladá ich diskrimináciu na základe ich rasy a etnickej príslušnosti. Podľa judikatúry
ESĽP (napr. rozsudok Veľkého senátu ESĽP vo veci Oršuš a ostatní proti Chorvátsku z 16.03.2010,

sťažnosť č. 15766/03, odseky 147 - 148, rozhodnutie Veľkého senátu ESĽP vo veci D.H. a ostatní
proti Českej republike z 13.11.2007, sťažnosť č. 57325/00) sa Rómovia/-ky v dôsledku svojej pohnutej
histórie, nestálosti a večnému vykoreneniu stali znevýhodnenou a zraniteľnou menšinou, ktorá vyžaduje
špeciálnu ochranu - ich zraniteľné postavenie vyžaduje špeciálnu pozornosť voči ich potrebám a ich
odlišnostiam, a to aj pri prijímaní rozhodnutí v konkrétnych prípadoch. Táto ochrana sa vzťahuje i

na oblasť vzdelania. Žalobcovia majú za to, že diagnostické testovanie žalovaného v 1. rade bolo
neobjektívne a nezohľadňovalo ich odlišnosti a špecifické charakteristiky, ktoré v porovnaní s deťmi z
majority mali a majú (porovnaj s rozhodnutím Veľkého senátu ESĽP vo veci D.H. a ostatní proti Českej
republike z 13.11.2007, sťažnosť č. 57325/00, ods. 201). Žalovaný v 1. rade, podľa názoru žalobcov, pri
ich diagnostike, resp. rediagnostike, kládol veľký dôraz na štandardizované testy, ktoré boli vytvorené

pre iné skupiny ľudí a pri psychologickom testovaní boli použité izolovane, bez ohľadu na sociálny
a etnický pôvod žalobcov a ich nedostatočnú znalosť testovacieho jazyka. Takýmto nedostatočným
testovaním zo strany žalovaného v 1. rade bolo žalobcom v rozpore so zákonom diagnostikované
ľahké mentálne postihnutie. Na základe záverov tohto testovania bolo žalobcom zo strany žalovaného
v 1. rade odporúčané vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym

postihnutím. Žalobcovia majú za to, že konanie, ktorým žalovaná v 2. rade porušila zásadu rovnakého
zaobchádzania, spočíva najmä v ich zaradení do systému špeciálneho vzdelávania a ich dlhodobým
vzdelávaním podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym postihnutím aj napriek
skutočnosti, že žiaden mentálny postih nemajú a nikdy nemali. Žalovaná v 2. rade zaradila a aktuálnevzdelávavšpeciálnychtriedachpodľaprogramuprežiakov/-čkysľahkýmmentálnympostihnutímokrem
žalobcov aj ďalších 109 žiakov/-čok rómskej etnickej príslušnosti, čo je z celkového počtu 144 rómskych
žiakov/-čok u žalovanej v 2. rade až 77 % a z celkového počtu 214 žiakov/-čok školy viac ako polovica

(51,87 %). Takýto pomer je podľa názoru žalobcov neprimeraný a zakladá dôvodné podozrenie na
nezákonné zaradenie a vzdelávanie v špeciálnych triedach podľa programu pre žiakov/-čky s ľahkým
mentálnym postihnutím aj u ďalších žiakov/-čok. Žalobcovia majú ďalej za to, že žalovaná v 2. rade
ich vzdelávaním v etnicky homogénnych špeciálnych triedach, situovaných oddelene od žiakov/-čok z
majority, mimo hlavnej budovy školy, aj priamo v lokalite obývanej výlučne osobami rómskej etnickej

príslušnosti, v rozpore so zákonom segreguje (v prípade žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade) a
segregovala (v prípade žalobcu v 1. rade). Žalovaná v 2. rade nielen symbolicky, ale aj organizačne,
priestorovo a fyzicky vylúčila špeciálne triedy, ktoré navštevujú výlučne žiaci/-čky rómskej etnickej
príslušnosti, od ostatných žiakov/-čok z majority. Žalobcovia majú za to, že žalovaná v 2. rade im tak
v rozpore so zákonom poskytovala a poskytuje (v prípade žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade)
výchovu a vzdelávanie za objektívne nižších kvalitatívnych podmienok vplývajúcich na nedostatočný

všestranný rozvoj osobnosti žalobcov, ako aj nedostatočnú socializáciu a integráciu do spoločnosti.
Žalovaná v 3. rade podľa žalobcov porušila zásadu rovnakého zaobchádzania svojou nečinnosťou,
keď dlhodobo ignoruje skutočnosť, že rómske deti - a teda aj žalobcovia - sú v rozpore so zákonom v
nadmernom počte vzdelávané podľa vzdelávacích programov pre žiakov/-čky s mentálnym postihnutím,
pričom mentálny postih nemajú a bol im len neprávne diagnostikovaný. Aj napriek skutočnosti, že tento

protiprávny stav je žalovanej v 3. rade dlhodobo známy, doposiaľ neprijala žiadne účinné opatrenia na
odstránenie diskriminácie rómskych detí, vzdelávaných v systéme špeciálneho vzdelávania, ktorým bol
mentálny postih len nesprávne diagnostikovaný, medzi nimi aj žalobcov. Keďže dodržiavanie zásady
rovnakého zaobchádzania spočíva o. i. aj v predchádzaní, zakázaní a odstraňovaní všetkých praktík
rasovej diskriminácie, žalovaná v 3. rade ako členský štát Európskej únie a Rady Európy je viazaná aj

pozitívnou povinnosťou prijímať opatrenia vedúce k predchádzaniu všetkým formám diskriminácie a v
prípadeexistenciediskrimináciejepovinnáprijaťopatreniavedúcekjejodstráneniu,kčomuvšakvtomto
prípadenedošlo.Žalovanáv3.radeprotinezákonnémustavuužalovanejv2.radedoposiaľnezakročila,
nekonala a neprijala žiadne účinné opatrenia na odstránenie tohto stavu, čo malo dopad aj na žalobcov.
Žalovaná v 3. rade sa v zmysle vyššie citovaných medzinárodných zmlúv o ľudských právach zaviazala

zabezpečiťkaždémudieťaťuvzdelanie,ktorébudesmerovaťkplnémurozvojujehoosobnosti.Zaviazala
sa zabezpečiť každému dieťaťu také vzdelanie, ktoré ho pripraví na zodpovedný život v slobodnej
spoločnosti, v duchu porozumenia, tolerancie, rovnosti a priateľstva medzi všetkými ľuďmi. Vzdelávanie
je v tomto ponímaní komplexným procesom nadobúdania širokého množstva vedomostí, zručností a
skúseností, ktoré umožňujú dieťaťu rozvíjať sa individuálne, aj v kolektíve, a žiť plnohodnotný život v

spoločnosti. Bezdôvodné niekoľko rokov trvajúce vzdelávanie žalobcov v špeciálnych triedach, podľa
vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým mentálnym postihnutím, bez toho, aby žalobcovia
ľahký mentálny postih mali, navyše v etnicky homogénnych špeciálnych triedach v škole, mimo hlavnej
budovy školy, aj priamo v lokalite obývanej výlučne osobami rómskej etnickej príslušnosti, tento cieľ zo
svojej podstaty nemôže progresívne napĺňať.

Učebné osnovy žiakov/-čok s mentálnym postihnutím sú nižšej úrovne ako učebné osnovy v hlavnom
vzdelávacom prúde, v dôsledku čoho žalobcom nezákonne vzdelávaných podľa programu pre žiakov/-
čkysľahkýmmentálnympostihnutím,nebolo(vprípadežalobcuv1.rade)anieje(vprípadežalobcuv2.
radeažalobkynev3.rade)poskytovanévzdelanievrovnakomrozsahu,akožiakom/-čkamvzdelávaným

podľa vzdelávacích programov bežných škôl a tried. Vzdelanie, ktoré žalobcovia dostávajú (v prípade
žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade), resp. dostali, porušilo ich právo na kvalitné vzdelanie,
významne ohrozilo ich ďalší osobný rozvoj a neumožnilo dostatočne rozvíjať ich schopnosti a zručnosti.
Namiesto toho, aby im pomohlo integrovať sa a rozvíjať zručnosti, ktoré by im uľahčili život v majoritnej
spoločnosti, vzdelanie, ktoré dostali ešte viac zhoršilo ich nevýhodné postavenie v spoločnosti (napr.

rozhodnutie Komory ESĽP vo veci Horváth a Kiss proti Maďarsku z 29.01.2013, sťažnosť č. 11146/11,
rozhodnutie Veľkého senátu ESĽP vo veci D.H. a ostatní proti Českej republike z 13.11.2007, sťažnosť
č. 57325/00, ods. 207). Výrazné rozdiely medzi štandardnými a špeciálnymi učebnými osnovami
značne limitujú možnosti preradenia žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade zo systému špeciálneho
vzdelávania do štandardného systému vzdelávania - zo špeciálnych tried do štandardných, a to aj

s ohľadom na skutočnosť, že žalobca v 2. rade navštevuje posledný 9. ročník a žalobkyňa v 3.
rade predposledný 8. ročník základného vzdelania. S ohľadom na stupeň diagnostikovaného ľahkého
mentálneho postihnutia a vzdelávania žalobcov podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s ľahkým
mentálnym postihnutím, sú im po absolvovaní špeciálneho základného vzdelania dostupné len dvemožnosti pre pokračovanie v štúdiu, a to štúdium v odbornom učilišti a v praktickej škole, bez akejkoľvek
ďalšej možnosti prístupu k štandardnému stredoškolskému vzdelaniu. Odborné učilištia pripravujú
žiakov/-čky s mentálnym postihnutím, ktorí ukončili deviaty ročník alebo povinnú školskú dochádzku,

na výkon príslušného povolania, pri ktorom sa od nich po ukončení štúdia očakáva samostatný
výkon usmerňovaný inými osobami (tzv. pomocné práce). Praktické školy sú určené pre žiakov/-čky
s mentálnym postihnutím, ktorí neboli prijatí do odborného učilišťa alebo nezvládli jeho vzdelávací
obsah. Príprava v praktických školách je zameraná na to, aby absolventom/-kám umožnila vykonávanie
jednoduchých úloh pod dozorom, napr. v chránenom pracovisku. Je pritom nesporné, že po ukončení

takéhoto špeciálneho stredoškolského vzdelania sú pracovné príležitosti absolventov/-tiek značne
obmedzené až neprístupné. To malo nesporný dopad aj na skutočnosť, že žalobca v 1. rade po skončení
povinnej 10-ročnej školskej dochádzky, ktorú celú absolvoval v špeciálnej triede u žalovanej v 2. rade,
vo svojom ďalšom vzdelávaní na špeciálnej strednej škole ani nepokračoval. Mal záujem vyučiť sa za
automechanika na strednej odbornej škole v Sabinove, no vzhľadom na skutočnosť, že ukončil základné
vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu pre žiakov/-čky s mentálnym postihnutím, bolo mu zo strany

školy oznámené, že nemá splnené podmienky pre prijatie na takýto typ stredoškolského vzdelania. Od
skončenia povinnej školskej dochádzky je tak evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove a zatiaľ bezúspešne si hľadá zamestnanie zodpovedajúce ním
dosiahnutému stupňu vzdelania. Za jediný účinný prostriedok ochrany pre diskrimináciou tak žalobcovia
považujú primerané zadosťučinenie, spočívajúce najmä v ospravedlnení sa žalovaných žalobcom za

hlboký zásah do ich ľudských práv a dôstojnosti. Keďže nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania
bola značným spôsobom znížená aj ľudská dôstojnosť žalobcov, spoločenská vážnosť a najmä ich
spoločenské uplatnenie (ako to už podrobnejšie popísali vyššie), primerané zadosťučinenie vo forme
ospravedlnenia nepovažujú za dostačujúce a podaným návrhom na začatie konania sa tak domáhajú aj
náhrady .nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to vo výške po 5000 eur pre každého z nich.

2. Žalovaná v 2. rade k žalobe uviedla, že vyšetrenie pedagogicko-psychologického poradenstva a
prevencie v Košiciach je cca 1,5 roka staré a vyšetrenie VÚDPaP Bratislava je 1 rok staré. O týchto
vyšetreniach ju rodičia neinformovali a taktiež nemala vedomosť od uvedených inštitúcií, že tieto deti
navrhujú preradiť do štandardného vzdelávania na základe ich vlastných diagnostických vyšetrení. Zo

všetkých okolností žalobného návrhu vyplýva, že žaloba sa pripravovala dlhodobo zámerne na toto
súdne pojednávanie. Žalobcovia boli účelovo diagnostikovaní, so školou po celú dobu od kedy vykonali
uvedené, sporné diagnostické vyšetrenia nekomunikovali a hlavne JUDr. Durbáková v žalobnom návrhu
nepredložila žiadosť rodičov-žalobcov v 1 až 3 rade, že žiadajú o preradenie zo špeciálnych tried do
bežných tried v ktorých sa vykonáva štandardné vzdelávanie, pretože takúto žiadosť ani jeden zo

žalobcov škole nikdy nepredložili. Ich úmysel vzdelávať deti žalobcov v bežných triedach sa škola
dozvedela až zo žalobného návrhu.

3. Žalovaná v 3. rade k podanej žalobe uviedla, že nie je so žalobcami v žiadnom občianskoprávnom,
prip. inom právnom vzťahu. Zo žaloby taktiež nevyplýva, že by žalobcovia namietali nezákonnosť

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci. Žalobcovia navyše v žalobe ani
nenamietajú nezákonnosť konkrétneho rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy, ktoré by
založilo diskrimináciu žalobcov. V uvedenom prípade podľa nejde ani o inú právnu vec v zmysle §
7 ods. 3 O.s.p.. V prípade, že by žalobcovia považovali za inú právnu vec neplnenie si záväzkov
Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, potom by Slovenská republika musela

byť účastníkom každého súdneho sporu týkajúceho sa ochrany pred diskrimináciou. Ďalej uviedla,
že žalovaná v 3. rade nie je v danom prípade pasívne legitimovaná, nakoľko nie je so žalobcami v
žiadnom právnom vzťahu v zmysle § 3 ods. 1 a § 5 antidiskriminačného zákona. Žalobcovia vo svojej
žalobe neuvádzajú, z ktorého právneho vzťahu medzi Slovenskou republikou a žalobcami vyplýva
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Porušenie povinnosti prijať účinné preventívne opatrenia

na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie žalobcov vzdelávaných
podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím u žalovaného v 2. rade, ktoré
žalobcovia žalovanej v 3. rade vytýkajú, nevyplýva zo žiadneho právneho vzťahu medzi žalovanou v
3. rade a žalobcami. Žalovaná v 3. rade žalobcov nevzdeláva, ale ich vzdeláva žalovaný v 2. rade.
Žalovaná v 3. rade taktiež nevykonala diagnostiku žalobcov, ale ju vykonal žalovaný v 1. rade, ktorý

je za uvedenú diagnostiku zodpovedný. Žalovaná v 3. rade nebola povinná prijať voči konkrétnym
žalobcom preventívne opatrenia na ochranu pred ich údajnou diskrimináciou a opatrenia na odstránenie
diskriminácie v zmysle anitidiskriminačného zákona, nakoľko žalovaná v 3. rade nie je so žalobcami v
žiadnom právnom vzťahu v oblasti prístupu a poskytovania vzdelávania. Povinnosť prijímať opatreniana ochranu pred diskrimináciou uvedená v § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona sa uplatňuje vždy
v konkrétnom právnom vzťahu ( pracovnoprávnom, v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia, v
právnych vzťahoch týkajúcich sa prístupu a poskytovania vzdelávania, a pod. ) medzi účastníkmi tohto

právneho vzťahu, ktorý v uvedenom prípade medzi Slovenskou republikou a žalobcami nie je daný.
Opatrenia na ochranu pred diskrimináciou pri vykonávaní diagnostickej činnosti a pri zaraďovaní žiakov
do špeciálnych tried na žalovanej škole by preto mali prijímať žalovaný v 1. a 2. rade, a nie žalovaná
v 3. rade.

Zo žaloby a pripojených dôkazov však nevyplýva, z akého iného psychologického vyšetrenia ešte
vyplynulo odporúčanie vzdelávať žalobcu v 1. rade v špeciálnej triede a kto (a kedy) vykonal
vstupnú diagnostiku žalobcu, na základe ktorej bol žalobca zaradený do špeciálnej školy na začiatku
jeho primárneho vzdelávania. Nie je odôvodnené tvrdenie žalobcov, že postup pri diagnostikovaní
mentálneho postihnutia žalobcu v 1. rade vychádzal výlučne z výsledku inteligenčného testu. Ako totiž
žalobcovia sami uvádzajú, zo správy z psychologického vyšetrenia žalobcu v 1. rade z 24.4.2013 nie

je možné zistiť, aké psychodiagnostické metodiky, testové materiály a konkrétne subtesty žalovaný
v 1. rade pri testovaní použil. Zo žaloby ani z predložených dôkazov ďalej nevyplýva, kto a kedy
vykonal vstupnú diagnostiku žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade, na základe ktorej boli uvedení
žalobcovia zaradení do špeciálnej triedy. V žalobe tiež chýba dôkaz o vykonaní rediagnostiky žalobcu
v 2. rade vykonanej žalovaným v 1. rade na jar 2014. Nie je odôvodnené tvrdenie žalobcov, že

rediagnostikažalobkynev3.radeprebehlavýlučnenazákladeinteligenčnéhotestu.Akototižžalobcovia
sami uvádzajú, zo správy z psychologického vyšetrenia žalobkyne v 3. rade z 28.3.2014 nie je
možné zistiť, aké psychodiagnostické metodiky, testové materiály a konkrétne subtesty žalovaný
v 1. rade psycholologickom vyšetrení žalobkyne v 3. rade použil. nie je možné konštatovať, že
psychologická diagnostika a rediagnostika žalobcov zo strany žalovaného v 1. rade bola nedostatočná

a že diagnostické testovanie žalobcov bolo neobjektívne a nezohľadňovalo ich odlišnosti a špecifické
charakteristiky. Nie je tiež možné konštatovať, že žalovaný v 1. rade pri diagnostike žalobcov kládol
veľký dôraz na štandardizované testy, ktoré boli vytvorené pre iné skupiny ľudí a boli pri testovaní
použité izolovane, bez ohľadu na sociálny a etnický pôvod žalobcov a ich nedostatočnú znalosť
testovacieho jazyka, a že takýmto nedostatočným testovaním bolo žalobcom v rozpore so zákonom

diagnostikované ľahké mentálne postihnutie, nakoľko žalobcovia žiaden mentálny postih nikdy nemali.
Žalobcovia totiž na viacerých miestach žaloby sami uviedli, že v správe z diagnostických vyšetrení
nie sú uvedené psychodiagnostické metodiky, testové materiály a konkrétne subtesty. ktoré použil
žalovaný v 1. rade. Školský zákon ani vyhláška Ministerstva školstva SR o školských zariadeniach
výchovného poradenstva a prevencie neurčujú náležitosti správy z diagnostického vyšetrenia, preto

súčasťou tejto správy nemusia byť použité diagnostické postupy. Žalobcovia nedisponujú žiadnymi
správami zo vstupných psychologických vyšetrení, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, akým
spôsobom bola vykonaná vstupná diagnostika žalobcov, kto ju vykonal, či bola uvedená diagnostika
vykonaná v súlade so zákonom a či boli žalobcovia správne alebo nesprávne zaradení do špeciálnej
triedy. To isté platí aj o rediagnostike žalobkyne v 2. rade údajne vykonanej žalovaným 1. rade.

Podľa vyjadrenia Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie psychológia v
celosvetovom meradle nedisponuje testami špeciálne určenými pre žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia. Sú iba testy, ktoré sú na testovanie tejto skupiny viac alebo menej vhodné. Žiaden z
existujúcich testov nemôže dať odpoveď na otázku, či žiak je alebo nie je ľahko mentálne retardovaný.

Dobrý výkon v teste retardáciu vylučuje. Zlý výkon ale možno podať z rôznych dôvodov. Posúdenie,
či ide o mentálnu retardáciu, alebo napríklad dôsledok života v znevýhodneného prostredia, nie je
otázkou použitého testu, ale otázkou odborného posúdenia psychológom, ktorý musí okrem testového
výsledku zvážiť aj ďalšie informácie o dieťati. Psychodiagnostické testy sa používajú približne 100
rokov a ich princípy sa zásadne nezmenili. Žiaden test nie je určený na testovanie mentálnej kapacity

žiakov zo SZP. Jediný test zameraný na túto skupinu je RR screening, ktorý vznikol vo VUDPaP-e
v roku 2004 a v obmedzenom náklade bol distribuovaný poradenským zariadeniam. Tento test však
nedovoľuje posúdiť mentálnu úroveň dieťaťa - a teda ani potvrdiť jeho prípadnú mentálnu retardáciu.
Umožňuje iba vyvrátiť túto diagnózu, ak dieťa ( napriek tomu, že zlyháva v škole a iných testoch) podá
v RR screeningu dostatočný výkon. Pri štandardizácii testovacích metód mohli byť podľa vyjadrenia

VÚDPaP-u rómske deti súčasťou súborov, na ktorých sa robil štandardizačný výskum. Vzhľadom na
problémy so zisťovaním etnicity (ide o osobný údaj chránený zákonom č. 122/2013 Z .z.) to však nie
je možné doložiť. Rovnako etnická príslušnosť autorov testov sa nezverejňuje. Na príprave testov,
ktoré sa štandardizovali na Slovensku, sa podľa vedomostí VÚDPaP-u Rómovia nepodieľali, nakoľkonemáme dosť Rómov so psychologickým vzdelaním. Niektoré otázky však autori testov konzultovali
Rómami iných vysokoškolských profesii. Podľa vyjadrenia VÚDPaP - u sa výkony dieťaťa menia v
čase a sú tiež rôzne v rôznych testoch. Preto môže dôjsť aj k situácii, keď dve poradne prídu k

rôznym záverom a oba sú vzhľadom na konkrétne realizované vyšetrenie - správne. Podľa vyjadrenia
YÚDPaP-u stanovenie diagnózy ľahkej mentálnej retardácie je obťažné a v detskom veku nikdy nie
je dostatočne spoľahlivé. Ak sa dieťa javilo ako ľahko mentálne retardované, môže sa neskôr ukázať,
že jeho nedostatočné kognitívne výkony boli zapríčinené inou poruchou alebo životom v sociálne
znevýhodnenom prostredí a nedostatočnou stimuláciou. Za účelom spresnenia, prípadne vyvrátenia

pôvodnej diagnózy sa preto vykonáva rediagnostika. Preradiť žiaka zo špeciálnej triedy do bežnej triedy
základnejškolymôželenriaditeľškolynanávrhzákonnéhozástupcužiakaalebozvlastnéhopodnetu,ak
je zákonný zástupca dieťaťa nečinný. Riaditeľ školy tak môže urobiť po vyjadrení príslušného zaradenia
výchovného poradenstva a prevencie, ak sa počas dochádzky žiaka do špeciálnej triedy základnej školy
zmení charakter potrieb žiaka alebo zaradenie žiaka do špeciálnej triedy nezodpovedá charakteru jeho
potrieb. To znamená, že ak na základe rediagnostiky žiaka, o ktorú môže požiadať riaditeľ školy alebo

zákonný zástupca žiaka, vyjde najavo, že sa zmenil charakter potrieb žiaka tak, že nezodpovedá jeho
zaradeniu do špeciálnej triedy, riaditeľ školy v súčinnosti so zákonným zástupcom žiaka preradí žiaka
do bežnej triedy. Preradenie žiaka do bežnej triedy je teda v kompetencii riaditeľa školy a zákonného
zástupcu žiaka, nie v kompetencii Slovenskej republiky, ktorá opodstatnenosť zaradenia konkrétnych
žiakov do špeciálnych tried neskúma. Slovenská republika nie je oprávnená ani povinná zakročiť v

prípade, že žiaci sú nesprávne zaradení do špeciálnych tried.

Ďalej uviedla, že žiadny zákon nepredpisuje, ako majú byť v škole rozmiestnené triedy, ani nezakazuje
umiestnenie špeciálnych tried do inej budovy. Len samotná skutočnosť, že špeciálne triedy sú situované
vineibudove,nezakladásegregáciuvzmysleantidiskriminačnéhozákona.Uvedenétriedysúurčenépre

žiakov, ktorí spĺňajú predpoklady pre zaradenie do týchto tried z dôvodu ich zdravotného znevýhodnenia,
a to bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. Triedy sú určené tak pre zdravotne znevýhodnených žiakov
z majority, ako aj pre zdravotne znevýhodnených rómskych žiakov. Charakter špeciálnych tried, v
ktorých sú materiálne, priestorové, personálne podmienky, ako aj organizácia vyučovania iné ako v
bežných triedach, ich predurčuje na to, aby boli oddelené od bežných tried. Špeciálne triedy majú

rozdielny vyučovací proces (napr. dĺžku a organizáciu vyučovacej hodiny a prestávky), pedagógov,
vybavenie, aj priestorové usporiadanie, ako bežné triedy. Je preto predpoklad, že ich začlenením do
tej istej budovy, v ktorej sú bežné triedy, by sa vyučovacie procesy prebiehajúce v bežných triedach a
v špeciálnych triedach, ako aj žiaci týchto dvoch typov tried, mohli navzájom vyrušovať. Diskrimináciu
žiakov špeciálnych tried z dôvodu ich začlenenia do inej budovy nepriamo vyvracia aj fakt, že zákon

č. 596/2003 Z. z. priamo umožňuje zriaďovanie priestorovo a stavebne oddelených súčastí základných
škôl. Príkladom je elokované pracovisko (ktoré vzniklo podľa § 39c aj z detašovaných tried ), ktoré je v
zmysle § 19 ods. 7 trvalo zriadený uzatvorený priestor, v ktorom sa uskutočňuje pravidelná výchovno-
vzdelávacia činnosť a riadi sa školským vzdelávacím programom školy, ktorej je súčasťou. Ministerstvo
školstva, vedy, výskumu a športu SR ( ďalej len „ministerstvo“ ) má informácie o počte žiakov v základnej

škole v Hermanovciach na základe údajov v Eduzbere. Podľa týchto údajov v školskom roku 2015/2016
ide o 212 žiakov, z toho 130 je v špeciálnych triedach alebo integrovaných z dôvodu špeciálnych
výchovno-vzdelávacích potrieb. Čo sa týka žiakov "rómskeho etnického pôvodu", ministerstvo takéto
údaje nemá. V štatistických výkazoch sa sleduje národnosť žiakov. Základná škola s MŠ Hermanovce
374 má v sieti škôl a školských zariadení zaradené 2 elokované pracoviská, a to Hermanovce 318 a

Hermanovce 84. O konkrétnych umiestneniach tried jednotlivých základných škôl ministerstvo nemá
informácie. Organizácia vyučovania na predmetnej základnej škole nepatrí do kompetencie žalovanej
v 3. rade a do uvedenej organizácie nie je žalovaná v 3. rade oprávnená zasahovať. Štátna školská
inšpekcia je jediným subjektom oprávneným ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených v
činnosti žalovaného v 1. a 2 rade a kontrolovať plnenie uložených opatrení. Opatrenia na odstránenie

nedostatkov je v takom prípade povinný prijať žalovaný v 1. a 2. rade, a nie žalovaná v 3. rade.
Diskriminácia žalobcov, ktorá mala byť uskutočnená ich protizákonným zaradením do špeciálnej triedy,
nebola nikdy preukázaná, preto žalovaná v 3. rade ani nemal dôvod odstraňovať údajný protiprávny
stav tvrdený žalobcami. Žalovaná v 3. rade nemala povinnosť skúmať dodržiavanie zákona v činnosti
žalovanýchv1.a2.radeaukladaťimpríslušnéopatrenia.Oprávneniekontrolovaťdodržiavaniezákonov

v oblasti výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach zákon priznáva Štátnej školskej
inšpekcii, a nie Slovenskej republike, či MŠVVaŠ SR.Žalovanáv3.radenamietalaformuláciupetitu,keďžežalobcoviapovažujúzanerovnakézaobchádzanie
neprijatie opatrení na odstránenie protiprávneho zaobchádzania, čím si zamieňajú príčinu s odstránením
príčiny. Vzhľadom na to, že údajné diskriminačné konanie žalovanej v 3. rade nebolo konštatované

žiadnym štátnym orgánom, platí prezumpcia zákonnosti takéhoto konania žalovanej v 3. rade. Žalovaná
v 3. rade môže byť zaviazaná odstrániť údajnú diskrimináciu až na základe rozhodnutia súdu a
zákon poruší až vtedy, ak túto povinnosť uloženú súdom nesplní. Slovenská republika mala podľa
žalobcov prijať preventívne opatrenia proti diskriminácii, ku ktorej malo dôjsť pri diagnostickej činnosti
Súkromného centra špeciálno - pedagogického poradenstva, Prešov a pri zaradení žalobcov do

špeciálnej triedy Základnej školy s materskou školou U.. Slovenská republika mala teda povinnosť
prijímať preventívne opatrenia proti diskriminačnej činnosti subjektov, s ktorými Slovenská republika, ani
ministerstvo nemá nič spoločné, kým naopak, zodpovedné subjekty podľa petitu žaloby žiadnu takúto
povinnosť nemali. Slovenská republika nemôže odstraňovať za konkrétne školy a školské zariadenia ich
diskriminačné konanie, ani nemôže za tieto školy a školské zariadenia prijímať preventívne opatrenia
na ochranu pred diskrimináciou. Uvedená činnosť ani nie je v pôsobnosti Slovenskej republiky alebo

ministerstva, ale v pôsobnosti konkrétnych zodpovedných subjektov. Žalovaná namietala neurčitosť
formulácie petitu. Zákon nedefinuje pojem „ účinné preventívne opatrenia“. Ustanovenie § 2 ods.
3 antidiskriminačného zákona, z ktorého žalobca vychádza, hovorí o povinnosti prijímať opatrenia
na ochranu pred diskrimináciou, nie o povinnosti prijímať účinné preventívne opatrenia. Avšak aj
povinnosť prijímať preventívne opatrenia je podľa nášho názoru konkrétna povinnosť prijímať konkrétne

preventívne opatrenia. Preventívne opatrenia, neprijatie ktorých žalobca v žalobe namieta, je žalobca
povinný v žalobe špecifikovať. „Neprijatie preventívnych opatrení na ochranu pred diskrimináciou“ je
všeobecný, neurčitý pojem, z ktorého nevyplýva, ktoré konkrétne preventívne opatrenia mal žalovaný
podľa zákona prijať, ale ich prijatie zanedbal. Všeobecné konštatovanie, že žalovaný mal prijať
akékoľvek preventívne opatrenia nestačí. Žalovaná má totiž za to, že v SR sa neustále prijíma množstvo

preventívnych opatrení proti diskriminácii vo vzdelávaní. Neurčitosť petitu spočíva aj vo formulácii
„nedostatočná psychologická diagnostika“, uvedenej v texte navrhovaného ospravedlnenia. Nie je totiž
jasné, čo sa rozumie pod pojmom „nedostatočná“ a zákon tento pojem nedefinuje. Prevencia pred
diskrimináciou v SR zahŕňa právne predpisy, rezortné predpisy MŠVVa Š SR, metodickú činnosť
príslušných štátnych orgánov a projekty na úseku boja proti diskriminácii a na úseku psychodiagnostiky.

4. Žalobcovia v replike k vyjadreniam žalovaných 1. a 3. rade uviedli, že právomoc súdu je daná. V
konaní sa domáhajú ochrany podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon) v platnom znení. Tento zákon explicitne v ust. § 3 ods. 1 o. i. ustanovuje, že

dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzdelávaní je povinný každý. Z uvedeného, ako aj z
viacerých medzinárodných dohovorov vyplýva povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania
aj pre štát samotný. Štát je v tomto prípade možné považovať za subjekt súkromnoprávneho sporu
a keďže tento spor podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány je právomoc súdu v
súlade s ust. § 3 CSP daná. Navyše, aj priamo antidiskriminačný zákon v ust. § 9 ods. 2 prvá veta

zakotvuje, že v prípade nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania sa možno domáhať ochrany
poškodených práv na súde. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 3. rade uviedli, že
dlhodobú nečinnosť žalovanej v 3. rade, ignorovanie skutočnosti, že mnohé rómske deti, vrátane
žalobcov a žalobkyne, sú v rozpore so zákonom v nadmernom počte vzdelávané podľa vzdelávacích
programov pre žiakov/čky s mentálnym postihnutím, pričom mentálny postih nemajú a bol im len

neprávne diagnostikovaný žalovaná v 3. rade, nemožno ďalej prehliadať a žalovaná v 3. rade za ňu
musí niesť zodpovednosť. Snahy žalovanej v 3. rade o zbavenie sa tejto zodpovednosti, resp. jej
presun na iné subjekty, sú nenáležité, a to najmä s poukazom na jej záväzok zabezpečiť každému
dieťaťu vzdelanie, ktoré bude smerovať k plnému rozvoju jeho osobnosti. Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVaŠ) je, v zmysle § 17 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii

činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v platnom znení, ústredným orgánom štátnej správy
pre základné školy, ktorej sa predmetná právna vec týka. Žalobcovia a žalobkyňa majú vzhľadom na
uvedené za to, že oprávnenie MŠVVaŠ konať v mene štátu a zastupovať štát vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania pokiaľ ide o oblasť vzdelávania vyplýva z jeho zodpovednosti za
oblasť štátnej správy, ktorú spravuje. Vo vzťahu k petitu uviedli, že určenie súdu o porušení zásady

rovnakého zaobchádzania sa jednoznačne týka neprijatia účinných preventívnych opatrení na ochranu
pred diskrimináciou a opatrení na odstránenie diskriminácie, ktoré mal prijať žalovaná v 3. rade, nie
žalovaní v rade 1. a 2., ako si to mylne vyložila žalovaná v 3. rade. Rovnako dôvodne sa domáhajú
vyslovenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania voči nim zo strany žalovanej v 3. rade tým,že táto aj napriek skutočnosti, že nedostatky v špeciálnom školstve a ich diskriminačný dopad na
rómskych žiakov/čky mu boli známe, nepodnikla dostatočne účinné kroky smerujúce k tomu, aby
túto diskrimináciu odstraňovala. Nejde teda o zamieňanie si príčiny s odstránením príčiny, ako to

interpretoval žalovaná v 3. rade. Vo vzťahu k neurčitosti formulácie petitu pokiaľ ide o pojem „účinné
preventívne opatrenia“ žalobcovia a žalobkyňa odkázali na ust. § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona,
ktoré rozširuje povinnosť dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania aj na prijímanie opatrení na
ochranu pred diskrimináciou. Povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou je možné
považovať za preventívnu zložku povinnosti dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania rovnocennú

a komplementárnu k povinnosti dodržiavať zákaz diskriminácie. Jej porušenie teda bez ďalšieho
predstavuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a zakladá právo na ochranu podľa § 9 - 11
antidiskriminačného zákona. Povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou vyžaduje
vynakladanie aktívnych krokov a realizáciu opatrení, ktoré majú potenciál predchádzať diskriminácii.
Prijímanie opatrení na ochranu pred diskrimináciou je zároveň tiež vyjadrením požiadaviek európskych
antidiskriminačných smerníc, podľa ktorých majú členské štáty zabezpečiť, aby nedochádzalo k

žiadnej diskriminácii (napr. čl. 2 ods. 1 smernice 2000/43/ES, ktorou sa zavádza zásada rovnakého
zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod). Aj keď žalovaná v 3. rade uviedla,
ževSRsaneustáleprijímamnožstvopreventívnychopatrenítakvzhľadomnaskutočnosť,žežalobcovia
v 1. a 2. rade boli a žalobkyňa v 3. rade aj naďalej je vzdelávaná v systéme špeciálneho vzdelávania,
napriek tomu, že preukázateľne nemajú ľahké mentálne postihnutie, prijaté preventívne opatrenia zo

strany žalovaného neboli a nie sú dostatočne účinné. Žalobcovia nepopreli, že nedisponujú žiadnymi
správami zo vstupných psychologických vyšetrení, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, akým
spôsobom bola vykonaná, kto ju vykonal, či bola uvedená diagnostika vykonaná v súlade so zákonom a
či boli správne alebo nesprávne zaradení do špeciálnej triedy, preto navrhli ich vyžiadanie od žalovanej
v 2. rade. Žalovaná v 3. rade sa vo svojom vyjadrení odvoláva na vyjadrenie VUDPaP, avšak toto

nebolo žalobcom doručené. Žalovaná v 3. rade konštatuje, že systém je postavený na rôznych testoch a
rôznych výkonoch testovaných detí, ktoré sa navyše môžu meniť v čase, na subjektívnom posudzovaní
psychológov, ktorý ovplyvňujú aj rôzne ďalšie vonkajšie faktory. Ak však na základe dvoch diagnostík
je dieťaťu raz diagnostikovaný ľahký mentálny postih (na základe čoho je mu odporúčané vzdelávanie
v systéme špeciálneho vzdelávania, do ktorého je následne aj zaradené a vzdelávané) a pri inom

testovaní tento mentálny postih zistený nie je - a podľa názoru žalovanej v 3. rade sú obidve diagnostiky
v súčasnom systéme správne a zákonne - je zrejmé, že žalovaná v 3. rade nezabezpečil žalobcom a
žalobkyni dostatočnú ochranu pred diskrimináciou. Aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, v
rozhodnutí vo veci D. H. a ostatní proti Českej republike (sťažnosť č. 57325/00, rozsudok Veľkého senátu
zo dňa 13.11.2007, ods. 201) konštatoval, že ak existuje nebezpečenstvo, že testy boli neobjektívne

a ich výsledky neboli vyhodnocované s ohľadom na osobitosti a špecifické charakteristiky rómskych
detí, ktoré tieto testy absolvovali, tieto testy nemôžu slúžiť na ospravedlnenie namietaného rozdielneho
zaobchádzania. Argumentácia žalovanej v 3. rade o tom, že Slovenská republika nie je oprávnená ani
povinná zakročiť v prípade, že žiaci sú nesprávne zaradení do špeciálnych tried, pretože preradenie
žiaka do bežnej triedy je v kompetencii riaditeľa školy a zákonného zástupcu žiaka, je podľa názoru

žalobcov a žalobkyne zbavovaním sa zodpovednosti za protiprávny stav a nemožno ho akceptovať.
Žalobca a žalobkyňa majú dôvodne za to, že oddelené vzdelávanie v etnicky homogénnych špeciálnych
triedach situovaných oddelene od žiakov z majority mimo hlavnej budovy školy, túto základnú potrebu
a právo žalobcov a žalobkyne nenapĺňa.

Žalobcovia ďalej uviedli, že rodič nemôže svojou voľbou uprieť dieťaťu jeho medzinárodnými dohovormi
garantované právo na rovný prístup k vzdelaniu. Uvedené konštatoval aj Európsky súd pre ľudské
práva v Štrasburgu v rozhodnutí D. H. a ostatní proti Českej republike (sťažnosť č. 57325/00, rozsudok
Veľkého senátu zo dňa 13.11.2007, ods. 202 a nasl.), ako aj v ďalších na to nadväzujúcich rozhodnutiach
týkajúcich sa diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní. Európsky súd v prípade D.H. a ostatní proti

Českej republike rozhodoval o skutkovo totožnom prípade, kedy sťažovatelia namietali porušenie ich
práv garantovaných Európskym dohovorom. Štát na svoju obranu taktiež argumentoval súhlasom
rómskych rodičov so vzdelávaním ich detí v špeciálnych školách. Európsky súd sa však s uvedenou
argumentáciou nestotožnil a konštatoval, že takýto súhlas by znamenal akceptáciu rozdielneho
zaobchádzania aj napriek tomu, že je diskriminačné, čo by znamenalo vzdanie sa práva na ochranu

pred diskrimináciou. Takéto vzdanie sa práva je však podľa názoru európskeho súdu neprípustné.

5. Žalovaný v 2. rade k žalobe uviedol, že pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade, u tohto bolo vykonané
prvé psychologické vyšetrenie dňa 22.03.2005, a to Okresnou pedagogicko-psychologickou poradňou,Levočská 9, 080 01 Prešov. Záverom bolo odporúčanie postupovať podľa štandardných učebných osnov
základnej školy. Dňa 18.09.2008 bolo u žalobcu 1. rade znova vykonané psychologické vyšetrenie
Okresnou pedagogicko- psychologickou poradňou, Masarykova 20/c, 080 01 Prešov. Záverom však

už bolo odporúčanie pokračovať v špeciálnej triede. Dňa 23.05.2011 bolo u žalobcu 1. rade vykonané
psychologické vyšetrenie žalovaným 1. rade so záverom, že sa žalobcovi 1. rade odporúča pokračovať
vo vzdelávaní v špeciálnej triede základnej školy. Rovnaký záver prijal žalovaný 1. rade vo vzťahu k
žalobcovi 1. rade aj po psychologickom vyšetrení žalobcu 1. rade dňa 24.04.2013 a dňa 26.02.2014.
Odporúčanie vzdelávať žalobcu 1. rade v špeciálnej triede neprijal iba žalovaný 1. rade, ale tiež

Okresná pedagogicko-psychologická poradňa, Masarykova 20/c, 080 01 Prešov. Žalobca 1. rade,
zákonní zástupcovia žalobcu 1. rade ani akákoľvek iná tretia osoba pritom nenamietala priebeh a
výsledky psychologického vyšetrenia žalobcu 1. rade, a to až do momentu podania žaloby žalobcov na
súd. Doposiaľ nebol podaný ani žiaden podnet na prešetrenie činnosti žalovaného 1. rade na štátnu
školskú inšpekciu, ktorá na tomto úseku vykonáva aj dohľad nad dodržiavaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu 1. rade o tom, že sa domáhal štúdia na strednej Škole

a toto mu nebolo umožnené s odôvodnením, že nemá riadne ukončené základné vzdelanie. Žalobca
1. rade mohol riadne pokračovať v stredoškolskom štúdiu, a to napr. štúdiom na Odbornom dopravnom
učilišti v Prešove, na Odbornom stavebnom učilišti v Prešove a iné, kde sú k dispozícii viaceré študijné
odbory pre študentov s neukončeným základným vzdelaním. Ide o tzv. pomocné odbory, ako pomocný
tesár, pomocný murár a pod. Rovnako nie je dôvodná argumentácia žalobcu 1. rade o tom, že tento si v

súčasnosti nemôže nájsť zamestnanie a je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V Prešove
a v okolí pôsobí viacero zamestnávateľov, ktorí prijímajú do zamestnania aj osoby s neukončeným
základným vzdelaním.

Žalobca v 2. rade podstúpil prvé psychologické vyšetrenie dňa 10.10.2007, ktoré uskutočnila Okresná

pedagogicko-psychologická poradňou, Masarykova 20/c, 080 01 Prešov. Záverom bolo odporúčanie
vzdelávať žalobcu v 2. rade v rámci klasickej triedy. Rovnaké odporúčanie vzdelávať žalobcu 2. rade
v klasickej triede bolo potvrdené aj po vykonaní ďalšieho psychologického vyšetrenia žalobcu 2. rade
dňa 17.09.2008. Dňa 09.05.2011 vykonal psychologické vyšetrenie žalobcu 2. rade žalovaný 1. rade,
v závere ktorého prijal odporúčanie vzdelávať žalobcu 2. rade v špeciálnej triede. Takéto odporúčanie

prijal žalovaný 1. rade aj po psychologickom vyšetrení žalobcu 2. rade dňa 13.06.2014. Žalobca v 2.
rade, zákonní zástupcovia žalobcu v 2. rade ani akákoľvek iná tretia osoba pritom nenamietala priebeh
a výsledky psychologického vyšetrenia žalobcu 2. rade, a to až do momentu podania žaloby žalobcov
na súd. Doposiaľ nebol podaný ani žiaden podnet na prešetrenie činnosti žalovaného v 1. rade na
štátnu školskú inšpekciu, ktorá na tomto úseku vykonáva aj dohľad nad dodržiavaním zásady rovnakého

zaobchádzania.

Žalobkyňa v 3. rade podstúpila prvé psychologické vyšetrenie dňa 18.02.2008, ktoré vykonala Okresná
pedagogicko-psychologická poradňou, Masarykova 20/c, 080 01 Prešov, a to so záverom vzdelávať
žalobkyňu 3. rade v triede pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dňa 10.02.2011 vykonal

psychologické vyšetrenie žalobkyne 3. rade žalovaný 1. rade, ktorý následne odporučil, aby bola
žalobkyňa 3. rade vzdelávaná v špeciálnej triede. Rovnaké odporúčanie vzdelávať žalobkyňu 3. rade
v špeciálnej triede prijal žalovaný aj po psychologickom vyšetrení žalobkyne 3. rade dňa 28.03.2014 a
dňa 30.03.2016. Žalobkyňa v 3. rade, zákonní zástupcovia žalobkyne v 3. rade ani akákoľvek iná tretia
osoba pritom nenamietala priebeh a výsledky psychologického vyšetrenia žalobkyne v 3. rade, a to až

do momentu podania žaloby žalobcov na súd. Doposiaľ nebol podaný ani žiaden podnet na prešetrenie
činnosti žalovaného v 1. rade na štátnu školskú inšpekciu, ktorá na tomto úseku vykonáva aj dohľad
nad dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania.

Psychologické vyšetrenie žalobcov zo strany žalovaného v 1. rade bolo uskutočnené s dôkladnou

odbornou starostlivosťou, a to postupne v piatich fázach. V rámci prvej fázy bol žalobcom predložený test
WISCIII,ktorípoužívajúpsychológovianacelomúzemíSlovenskejrepublikynadiagnostikumentálneho
postihnutia. Tento test pozostáva z verbálnej a z neverbálnej časti a jeho vypracovanie zo strany
vyšetrovanej osoby trvá v priemere 50 min. až 90 min. Pri verbálnej časti poverený psychológ navyše
obsiahlo a vždy individuálne komunikuje s vyšetrovanou osobou a svoje poznatky zaznamenáva. V

závere je test vyhodnocovaný osobne totožným vyšetrujúcim psychológom. V rámci druhej fázy bol
žalobcom predložený Bender-Gestalt test (T92), zameraný na zistenie organicity, tzn. takmer výlučne na
zistenie, či prípadné mentálne postihnutie nie je dôsledkom fyziologickej poruchy vyšetrovanej osoby.
Takisto žalovaný v 1. rade používa aj tzv. subtesty zo Stanford - Binetovej inteligenčnej Škály (4. revízia-T35), ďalej test kresby postavy (T76), pri ktorom sa rovnako okrem iných faktorov zisťuje aj organicita
mozgu a centrálnej nervovej sústavy, Čo vylučuje mentálne postihnutie vplyvom znevýhodneného
sociálneho prostredia. U všetkých žalobcov došlo k potvrdeniu skutočnosti, že ich mentálna porucha,

resp. mentálne postihnutie je dôsledkom fyziologickej poruchy. Mentálne postihnutie má u všetkých
žalobcov fyziologicky pôvod, tzn. ide o vrodenú, vopred danú poruchu žalobcov (organické poškodenie
mozgu a CNS) a je vylúčené, aby sa táto porucha prejavila ako následok kultúrneho, etnického
alebo akéhokoľvek iného vplyvu prostredia. Nasleduje vyšetrenie špeciálnym pedagógom, a to o. i.
prostredníctvom reverzného testu (TI), testu diagnostiky špecifických porúch učenia (T239) a testu

deficity čiastkových funkcií (test Dr. Sindelar). V tretej fáze psychologického vyšetrovania žalobcovia
individuálne vypracovávali test deficity čiastkových funkcií (test Dr. Sindelar). Tento test je zameraný
na jednotlivé čiastkové funkcie (vizuálne členenie, vizuálna diferenciácia, vizuálna pamäť, auditívne
členenie, auditívna diferenciácia, auditívna pamäť), serialitu a intermodalitu. Výsledky tohto testu sú
významné predovšetkým pre zistenie školských zručností dieťaťa. Okrem toho sa prostredníctvom tohto
testu zisťuje hĺbkový obraz o schopnostiach dieťaťa pre celkový edukačný proces. Táto tretia fáza

prebieha v rámci špeciálno-pedagogického vyšetrenia, pri ktorom vyšetrujúci psychológ žalovaného v
1. rade priamo konzultuje priebeh a doterajšie výsledky psychologického vyšetrenia s tzv. špeciálnym
psychológom. V rámci toho dochádza k porovnávaniu aktuálnych výsledkov psychologického vyšetrenia
s aktuálnymi výsledkami vyšetrení zo strany špeciálneho pedagóga. V rámci špeciálno-pedagogického
vyšetrenia žalobcov sa uskutočnila v poradí štvrtá fáza, a to konkrétne vyšetrením žalobcov s pomocou

Rey-Osterriethovho testu komplexnej figúry ("TKF" -T65), ktorý spočíva v tom, že žalobcom bol
predložený určitý obrázok, resp. predloha, ktorá im bola následne odobraná a ich úlohou bolo zapamätať
si čo najviac prvkov a spamäti nakresliť čo najviac podobný obrázok. Žalobcovia vopred nevedeli, na
ktoré prvky obrázku, resp. predlohy je potrebné sa zamerať a čo sa bude skúmať. Vzhľadom na to
je vylúčené, aby mohli byť výsledky tohto testu akýmkoľvek spôsobom ovplyvnené. Týmto testom sa

opätovne zisťuje, či prípadná mentálna porucha nie je zapríčinená fyziológiou vyšetrovanej osoby, tzn.
či nejde o vrodenú poruchu. V tejto fáze psychologického vyšetrenia sa taktiež u všetkých žalobcov v
celom rozsahu potvrdil fyziologický pôvod ich mentálneho postihnutia, tzn. organické poškodenie mozgu
a centrálnej nervovej sústavy, čo vylučuje výskyt mentálneho postihnutia vplyvom nevhodného a málo
podnetného sociálneho prostredia. V záverečnej piatej fáze psychologického vyšetrenia žalobcov bolo

od žalobcov vyžadované, aby vlastnoručne nakreslili strom a postavu osoby. Konkrétne test kresby
postavy a stromu patrí k neverbálnym zložkám testovania v rámci tak psychologického ako aj špeciálno-
pedagogického vyšetrenia, kde v rámci kvalitatívnej analýzy výsledky poukazujú o. i. tiež na organicitu
u dieťaťa a aktuálny stav zrenia mozgu a centrálnej nervovej sústavy dieťaťa, a to vzhľadom k norme
vývinu podľa fyzického veku. Týmto spôsobom sa zisťuje predovšetkým ADHD syndróm, prípadná

zaostalosť dieťaťa a tiež organicita (pôvod mentálnej poruchy). Až na podklade takto systematicky
koncipovaného hĺbkového psychologického vyšetrenia, ktoré sa zväčša uskutočňuje počas viacerých
dní, pristúpil žalovaný k vypracovaniu správy o psychologickom vyšetrení žalobcov. Takto postupuje
žalovaný v 1. rade pri každom psychologickom vyšetrení každého klienta (dieťaťa), pričom navyše
berie osobitný zreteľ na individuálne potreby dieťaťa súvisiace predovšetkým s jazykovou bariérou. Pri

psychologickom vyšetrení akceptuje odpovede vyšetrovanej osoby nielen v slovenskom jazyku, ale v
akomkoľvek inom jazyku, dialekte alebo nárečí. Dôvodom je skutočnosť, že cieľom psychologického
vyšetrenia nie je zistiť jazykovú znalosť vyšetrovanej osoby, preto je irelevantné, či vyšetrovaná osoba
napr. správne označí, resp. uvedie farbu v slovenskom, anglickom, českom alebo „rómskom“ jazyku.
Dôležité je, ako vyšetrovaná osoba pochopí zadanie otázky a ako odpovie. V prípade akýchkoľvek

nejasností je vyšetrovanej osobe navyše zrozumiteľne vysvetlená každá časť otázky a to až do tej
miery, kým sa poverený psychológ nepresvedčí o tom, že vyšetrovaná osoba zadaniu rozumie. Za tým
účelomzostavilajvlastnýslovníkrómsko-slovenskéhojazyka,ktorýžalovanýv1.radedlhodobopoužíva
pri psychologických vyšetreniach. Je vylúčené, aby došlo pri psychologickom vyšetrení žalobcov k ich
akejkoľvek diskriminácii, a úplne je vylúčené, aby to bolo z dôvodu príslušnosti k etniku, rase alebo

národu. Žalovaný v 1. rade postupoval pri psychologickom vyšetrení žalobcov, tak ako aj pri vyšetrení
akéhokoľvek dieťaťa, s najvyššou odbornou starostlivosťou, dôkladne zvážil a vyhodnotil výsledky
vyšetrovania a až na podklade toho formuloval svoje správy o výsledku psychologického vyšetrovania.
Všetky správy žalovaného v 1. rade o výsledku psychologického vyšetrenia žalobcov výlučne poradný,
resp. odporúčací charakter. Jednotlivé testy, ktoré žalobcovia vypracovávali v rámci ich psychologického

vyšetrenia, zabezpečuje pre celé územie Slovenskej republiky spoločnosť Psychodiagnostika a.s.,
Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava. Táto spoločnosť za poplatok distribuuje psychologické testy pre
psychológov, psychologické pracoviská, školské správy, školy, pedagógov a pod., pričom sa vždy
vyžaduje doklad o príslušnom odbornom vzdelaní. Jednotlivé správy z psychologických vyšetrenížalobcov, na ktoré odkazujú žalobcovia nemôžu opodstatňovať diskrimináciu žalobcov zo strany
žalovaného v 1. rade. Správy z psychologických vyšetrení boli uskutočnené s odstupom času od
psychologických vyšetrení zo strany žalovaného 1. rade, boli vykonané iným psychológom, pričom nie

je zrejmé, či bol použitý rovnaký postup a rovnaké testovacie metódy vyšetrenia. Osobnosť človeka sa
postupom času vyvíja, a to najmä pokiaľ ide o žalobcov, tzn. osoby, resp. deti v nízkom veku, a preto nie
je vylúčený ani vznik takej situácie, že neskorším psychologickým vyšetrením žalobcov mohli byť prijaté
iné závery. Dokonca nie je vylúčená ani situácia, aby dvaja psychológovia vykonávajúci rovnaký rozsah
vyšetrenia tej istej osoby a v rovnakom čase, dospeli k rôznym záverom, čo však nevylučuje správnosť

ktoréhokoľvekznich.Výkonydieťaťasameniavčaseamôžubyťrôzneajvrôznychtestoch.Ajzosprávy
VÚDPP predloženej žalobcami vyplýva, že slabý výsledok môže mať rôzne príčiny a nedostatočné
mentálne schopnosti sú len jednou z nich, no zároveň je dodané, že neexistuje test, ktorý by umožnil
rozlíšiť, či bol slabý výkon spôsobený mentálnym postihnutím alebo sociokultúrnymi faktormi. H.. E..
Š., B.. poukazuje na potrebu vyhodnocovania dlhodobejšieho rozvíjania, ktoré sa opiera o kvalitatívnu
analýzu výkonov dieťaťa, čo sa u žalovaného I v prípade žalobcov uskutočnilo. Zároveň udáva, že

selekcia sa robí pred nástupom do 1 . triedy ZŠ, pričom ale žalovaný 1. rade vykonával diagnostiku
žalobcov až v neskoršom období, keď už niekoľko rokov navštevovali ZŠ a mali problémy s bežným
vyučovaním. Pri hraničných hodnotách môže predstavovať rozdiel aj len 1 bod v dosiahnutom skóre. V
prípade žalobcov však ich výsledky boli vždy niekoľko bodov pod limitom rozhodujúceho pásma, teda sa
nejednalo o žiadne hraničné prípady. Je neakceptovateľný a neudržateľný zaver žalobcov, podľa ktorého

sa malo neskorším psychologickým vyšetrením žalobcov (po uplynutí dvadsiatich, deviatich, resp.
dvanástich mesiacov od namietaného vyšetrenia zo strany žalovaného 1. rade) s iným výsledkom skóre
žalobcovpreukázaťskoršienedostatočnévyšetreniezostranyžalovaného1.rade,atodokoncanabáze
diskriminácie pre etnický pôvod, čo má opodstatňovať nároky žalobcov. Žalobcovia žiadnym spôsobom
nepreukázali svoje tvrdenie, resp. skôr domnienky („pravdepodobne“) o nedostatočnej diagnostike a

rediagnostike na strane žalovaného v 1. rade a už vôbec existenciu akejkoľvek diskriminácie žalobcov.
Nakoniec žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania.

6. Žalovaná v 3. rade v duplike uviedla, že stanovisko VÚDPaP nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Je
všeobecné a nedokazuje, že žalovaná v 3. rade porušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

7.Žalovanáv2.radevovyjadrenízodňa10.01.2017uviedla,žežalobcovianepreukázali,žeichtvrdenia
sú pravdivé. Žalobcovia sú povinní nielen oznámiť skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,
že k porušeniu rovnakého zaobchádzania došlo, ale aj tieto podporiť dôkazmi. Tiež musí tvrdiť, že
znevýhodňujúce zaobchádzanie bolo motivované na základe rasového alebo etnického pôvodu. Postup

pri zaraďovaní do špeciálnej triedy je upravený v školskom zákone a táto sleduje legitímny cieľ vyrovnať
handicap u takýchto detí. Žalobca v 1. rade bol zaradený do špeciálnej triedy na základe rozhodnutia zo
dňa 30.03.2005 riaditeľa školy o zaradení na diagnostický pobyt po predchádzajúcom vyšetrení - správa
o špeciálno - pedagogickom vyšetrení zo dňa 07.03.2005 súhlase rodičov. Rozhodnutia z 01.09.2005,
správyz22.06.2017,18.09.2008,z23.05.2011az24.04.2013.Žalobcav1.radeskončilpovinnúškolskú

dochádzku v školskom roku 2013/2014. Žalobcom v1. rade predložené vyšetrenie bolo robené v čase,
keď ukončil povinnú školskú dochádzku. Žalobca v 1. rade nepreukázal, že sa mal uchádzať o štúdium
na SOŠ Sabinov. Dôvod prečo žalobca v 1. rade je zrejme jeho nezáujem o štúdium.

Žalobca v 2. rade bol priebežne vyšetrovaný a zaradený najprv do riadnej triedy. Na základe

psychologického vyšetrenia 19.10.2007 a 17.09.2008, ako aj špeciálno - pedagogického vyšetrenia
26.06.2008, rozhodnutím z 02.09.2008 s individuálnym vzdelávacím programom z 15.09.2008 a až
následne do špeciálnej triedy. Rozhodnutím z 15.09.2009 a na základe správy z psychologického
vyšetrenia 09.05.2011 a špeciálno - pedagogického 09.05.2021 a správy z 13.06.2014 zo
psychologického vyšetrenia a z 12.06.2014 za špeciálno pedagogického vyšetrenia, v ktorých bolo

odporúčané naďalej vzdelávať v špeciálnej triede. Otec žalobcu v 2. rade požadoval zaradenie do
špeciálnej triedy. Žalobca v 2. rade bol prijatý na štúdium v SOU v Prešove, preto je tvrdenie o
diskriminačnom prístupe účelové. Dňa 22.04.2016 bola pripravená žiadosť o psychologické vyšetrenie
a špeciálno pedagogické, ku ktorému dali súhlas rodičia, avšak po podpise telefonický matka odmietla
súhlas. Rodičia teda nemali záujem na skvalitnení výučby a vyšetrení.

Žalobkyňa v 3. rade bola zaradená na základe špeciálno - pedagogického vyšetrenia z 20.06.2008 -
rozhodnutím z 02.09.2008 do špeciálnej triedy na diagnostický pobyt a podľa rozhodnutia z 02.02.2009
do špeciálnej triedy a na základe správy špeciálno - pedagogického vyšetrenia z 11.02.2011 boloodporúčané naďalej vzdelávať v špeciálnej triede, ako aj podľa správ z 28.03.2014 a 30.03.2016 a
správy z psychologického vyšetrenia z 10.02.2011, 28.03.2014 a 30.03.2016 s doporučením vzdelávať
v špeciálnej triede.

Žalovaný v 2. rade nemal možnosť skúmať a spochybňovať správnosť doporučení odborných inštitúcii.
Ďalej uviedol, že budova, v ktorej sú umiestnené špeciálne triedy je situovaná jednak pri rómskej osade,
jednak priamo v strede dediny a jednak na kopci na konci dediny. Skutočnosť, že sú v nich umiestnené
špeciálne triedy vyplynula z potreby rozšíriť kapacity ZŠ a toho, aby bola škola blízko bydliska, pričom

kapacita hlavnej budovy by nepostačovala pre umiestnenie špeciálnych tried. Aj v hlavnej budove sú
umiestnení rómski žiaci. Odborné stanoviska predložené žalobcom a považuje žalovaný v 2. rade za
všeobecné a nezaoberajú sa konkrétnymi okolnosťami. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uviedol, že nie je
zrejmé, akým postupom a konaním žalovaného v 2. rade bola znížená ľudská dôstojnosť, spoločenská
vážnosť a spoločenské uplatnenie žalobcov v 2. rade a aká je príčinná súvislosť.

8. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedli, že ak je mentálny postih žalobcov a žalobkyne
vrodený ako tvrdí žalovaný v rade 1. ako taký je z logiky veci aj nemenný, vylučujúci akýkoľvek
progres, je teda otázne ako mohlo dôjsť k situácii, kedy iná psychologička tento vrodený postih ňou
vykonávanými psychologickými vyšetreniami nezistila. Podľa VUDPaP ak jedno zariadenie potvrdí
túto diagnózu a druhé ju vyvráti, pravdepodobne správny bude záver toho druhého vychádzajúc z

poučky, že mentálnu retardáciu nemožno testami potvrdiť a dostatočný testový výkon ju vyvracia.
Skutočnosť, že diskriminačné konanie proti žalovanému nekonštatoval žiaden kontrolný orgán ešte
neznamená, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovaným v rade 1. nedošlo. K námietke
premlčania uviedli, že lehota nezačína plynúť od dátumu realizovania ostatného psychologického
vyšetrenia žalovaným v rade 1., ale odo dňa kedy sa žalobcovia a žalobkyňa dozvedeli o protiprávnom

konaní žalovaného v rade 1. t.j. dňom vykonania rediagnostiky so záverom, že nemajú byť vzdelávaní
podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím, čiže u nich nebola diagnostikovaná
mentálna retardácia. U žalobcu v rade 1. teda plynie premlčacia lehota od 27.12.2014, u žalobcu v rade
2. od 26.03.2015 a žalobkyne v rade 3 od 28.03.2015. Nároky uplatnené žalobcami a žalobkyňou v
zmyslevyššieuvedenéhoniesúpremlčané.Taktiežmajúzato,ževdanomprípadesajednáošpecifické

okolnosti, za ktorých výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku je konaním umožňujúcim
poškodenie žalobcov a žalobkyne, ktorí márne uplynutie premlčacej doby nezavinili a voči ktorej by bol
zánik uplatňovaného nároku neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom nimi
uplatňovaného práva a s dôvodmi, prečo si svoje právo neuplatnili včas.

K vyjadrenie žalovanej v 2. rade uviedli, že tento. mal svoj diel zodpovednosti za porušenie ich práv,
keďže rozhodoval o ich zaradení do špeciálnych tried, navyše umiestnených mimo hlavnej budovy
školy, Snaží sa však toto svoje konanie legitimizovať odvolávajúc sa na potrebu žalovanej v rade
2. rozšíriť počet tried a možností obce na riešenie tohto problému. Dôvody uvádzané žalovanou v
rade 2. nemôžu ospravedlniť protiprávnosť jej konania. Ďalej uviedli, že v čase, kedy sa vyšetrenia

realizovali mal žalobca v rade 1. ukončenú povinnú školskú dochádzku, žalobca v rade 2. navštevoval
8. ročník základnej školy a žalobkyňa v rade 3. navštevovala 7. ročník základnej školy. Podľa učebných
osnov boli teda vzdelávaní dlhodobo, prakticky počas celej ich školskej dochádzky podľa vzdelávacieho
programuprežiakovsmentálnympostihnutím,niejepretomožnéodnichresp.ichzákonnýchzástupcov
požadovať ďalšie vzdelávanie u žalovanej v rade 2. Aj podľa stanoviska VUDPaP zo dňa 4.5.2016

predloženého žalovanou v rade 3. žiak s ľahkou mentálnou retardáciou získa absolvovaním deviatich
ročníkovšpeciálnejzákladnejškoly(respšpeciálnejtriedyvZŚ)lenprimárnevzdelanie,ktorézodpovedá
absolvovaniu 1. stupňa bežnej základnej školy. V praxi by to teda znamenalo, že žalobcovia a žalobkyňa
by zrejme museli nastúpiť do podstatne nižšieho ročníka základnej školy a absolvovať niekoľko rokov
vzdelávania navyše. Podľa žalobcov a žalobkyne nie je možné od nich možné spravodlivo požadovať,

aby svojim konaním pre nich neprijateľným spôsobom a za náročnejších podmienok zhojili následky
dopadov protiprávneho konania žalovaných. K námietke, že žalobca v rade 1. nepodal prihlášku na
SOŠ v Sabinove a preto jeho tvrdenia o záujme sa ďalej vzdelávať sú nepravdivé a nemohlo dôjsť k
jeho diskriminácii uviedli, že podľa stanoviska VUDPaP z 4.5.2016 ďalšie vzdelanie môžu žalobcovia
a žalobkyne získať iba na školách pre žiakov s mentálnym postihom a aj výber je oproti bežnému

stredoškolskému vzdelávaniu značne obmedzený. Žalobca v rade 1. preto ani nepodal žiadnu prihlášku
na SOŠ v Sabinove, pretože ako aj uvádza v žalobe, mal informácie, že nemá splnené podmienky
pre prijatie na takýto typ stredoškolského vzdelania. Prijatie žalobcu v 2. rade na odborné vzdelávanie
nepredstavuje plnú realizáciu jeho práva na vzdelanie, keďže sa jedná sa o štúdium na škole prežiakov s mentálnym postihom. Ďalej uviedli, že žalovaný v rade 2. porušil vo vzťahu k nim zásadu
rovnakého zaobchádzania najmä tým, že rozhodol o ich zaradení do systému špeciálneho vzdelávania
a dlhodobo ich v tomto systéme vzdelával v etnicky homogénnych špeciálnych triedach situovaných

oddelene od žiakov a žiačok z majority. Ako už uviedli žalobcovia a žalobkyňa v podanej žalobe
poskytovala im a v prípade žalobkyne stále poskytuje výchovu a vzdelávania za objektívne nižších
kvalitatívnych podmienok vplývajúcich na úroveň ich základného vzdelania ako aj na všestranný rozvoj
ich osobnosti a ich nedostatočnú socializáciu a ich integráciu do spoločnosti. Výchova a vzdelávanie
poskytnuté žalovaným v rade 2. samo osobe predstavuje vylúčenie ich šance na dosiahnutie bežného

stredoškolského či vysokoškolského vzdelania, čo predstavuje ich diskvalifikáciu na trhu práce. Príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného v rade 2. a následkami na žalobcov a žalobkyňu je tak podľa nich
daná. Čo sa týka výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tá je podľa ich názoru
primeraná aj s odkazom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v prípadoch na
obdobnom skutkovom základe priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3500 a 4000 eur.

9.Písomnýpodanímzodňa27.07.2017navrhližalobcoviazmenužaloby:Uznesenímzodňa11.04.2018
súd pripustil zmenu žaloby.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, svedkov, obhliadkou na mieste samom, znaleckým
posudkom a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že v škole ho mohli viac naučiť a nie len sedieť a
piť kávičku. Učenie bolo 2 - 3 hodiny a potom vyrezávali obrázky. Mohol ísť ďalej a nie pracovať ako
pracuje. Do školy chodili ráno na ôsmu. Keď mali napríklad čítanie tak vybrali čítať tých čo vedeli čítať,
tých čo nevedeli čítať nevybrali. Keďže tam mali v Hermanovciach knižnicu chodili do knižnice, brali si

knihy a sami sa učili čítať. V triede boli desiati, on bol jediný sám z dediny. Ostatní boli z osady. Potom sa
presťahovaldobytovky.Razzačasprišlidoškoly,zobraliichdojednejtriedy,kdeichpostupnevolali,dali
im papiere a povedali im napr. aby čítali, vypočítali príklady, alebo tam boli slová a bolo z nich potrebné
urobiť vetu. Za celý čas absolvoval 2 testy v osmičke a v deviatke. Trvalo to zhruba 15 minút. Neskôr sa
opravil, že testy mohli trvať aj dlhšie, napríklad hodinu. Prítomní boli učiteľ a zástupkyňa. Prišli, dali testy,

potom odišli do zborovne, tam si dali kávičku. Keď ich spravili, prišli povedať, že ich urobili a oni prišli,
zobrali to a povedali, že dobre. Testy boli rovnaké. Nevie aké boli výsledky. Rodičia o testoch nevedeli.
Zároveň uviedol, že nebol na žiadnom psychologickom vyšetrení. Chcel byť automechanikom, ale sa to
nedalo, lebo chodil do osobitnej školy a z osobitnej školy posielajú len na školu na Masarykovej ul.. Na
základnej škole sa necítil ako sa mal. Myslí si, že keby chodil do inej školy bolo by to lepšie. Na škole

sa cítil nesvoj. Učiteľky sa k nim nesprávali ako ku žiakom, ale ako ku synom, keďže prišli k nemu a
vyťahali ho za uši napríklad, čo si myslí, že by to učitelia nemali robiť. O diskriminácii sa dozvedel, keď
mu odmietli žiadosť o automechanika preto, že chodil na špeciálnu školu.

12. Žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že chodil do osobitnej školy. Správne nie učiteľov

popísal tak, že im dali niečo robiť a išli si piť kávičky a potom sa po prestávke vrátili. Robil psychologické
testy 5-6 krát.. Boli tam viacerí v jednej triede. Mali niečo prečítať, napísať, nakresliť postavičku.
Trvalo to 15-20 minút. Bola tam triedna učiteľka a zástupkyňa. Otec o testovaní nevedel. Chcel byť
automechanikom, ale tam nemohol ísť. O tom ho informovala jeho triedna učiteľka Teraz študuje
inštalatéra a je v 2. ročníku. Chodil do riadnej ZŠ a aj do špeciálnej školy. V riadnej bolo všetko dobré a

v špeciálnej ich nič neučili. Štát mu zničil kariéru. Býva v bytovkách v osade.

13. Žalobkyňa v 3. rade pri svojom výsluchu uviedla, že chcela byť lekárkou, ale nedá sa. Učí sa
za kuchárku. Je spolužiaci boli rómske deti. Učiteľka, ktorú mali v poslednom ročníku sa správala
strašne. Bila ich, kričala na nich a všetci sa jej báli nielen v triede, ale aj v celej škole. Robila 2 krát

psychologické testy. Nakreslila nejakú postavu, zopár príkladov, niečo prečítala. Trvalo to 10 minút. Keď
bola v Bratislave, tak jej dali niečo prečítať a venovali jej viac času ako na škole. Trvalo to 3-4 hodiny. Na
škole sa cítila menejcenná, nemohla získať to, čo chcela. Rozumie po slovensky. Absolvovala 9 tried,
s učiteľom sa rozprávala po slovensky. Pri testovaní bola prítomná zástupkyňa s triednou učiteľkou.
Rodičia o testoch nevedeli. Keď končili deviaty ročník, tak ich učiteľka upozornila, že si môžu podať

prihlášku len na školu Masarykovú, na inú nie. Podala si prihlášku, prijali ju a navštevuje 1. ročník.
Priebeh hodiny popísala tak, že keď prišla triedna učiteľka rozdala úlohy, potom si niečo vypila, zjedla a
niekedy išla aj na počítače len tak. Keď mali krúžky, tak varenie učila učiteľka tak, že ona sama varila, ichposlala na počítač. V deviatom ročníku ZŠ mali matematiku, slovenčinu, občiansku a telesnú výchovu.
Učenie prebiehalo v slovenskom jazyku.

14. Zákonná zástupkyňa žalobkyne v 3. rade pri svojom výsluchu uviedla, že návrh podala preto, lebo
to, čo sa deje v Hermanovciach, majú tam špeciálne školy pre bielych a pre Rómov a nechce, aby
jej ďalšie deti takto dopadli, aby im bolo znemožnené ďalšie vzdelávanie. Pokiaľ ide o zaradenie detí
do špeciálnej triedy tak ani nevie ako sa to stalo. Prišla učiteľka a povedala, že dcéra ide do nultého
ročníka, nič nevysvetlila. Nikto s ňou nekomunikoval, nič im nebolo vysvetlené, nevedela ani o testovaní.

Povedala len dcéra keď prišla domov, že jej nejaká pani dala niečo kresliť. Ďalej uviedla, že chodila
do školy, kde boli čisto rómske deti. Majorita má svoju školu, ale jej dcéra chodila do školy čisto s
rómskymi deťmi. Vzdelávanie s rómskymi deťmi vnímala zle. Ona chcela byť s majoritou, aby došlo k
nadviazaniu vzťahov. Bola za bývalým riaditeľom, ale ten povedal, že dcéra patrí do nultého ročníka
a nijak to s ňou neriešil. Svoj nesúhlas o zaradením do špeciálnej školy prezentovala ústne. Riaditeľ
jej povedal, že psychologické testy to tak ukázali, že patrí do špeciálnej školy. Pýtala si testy tieto je

však nedal, keďže sú v archíve, že by ich trebalo hľadať. Nehľadala inú školu, lebo nemala finančné
prostriedky. Vyhľadala vyšetrenie v Bratislave, kde bola dcéra 3 dni, lebo sa jej nechcelo veriť, žeby jej
dcéra patrila do špeciálnej triedy. Ráno ju tam odviedla a poobede vyzdvihla. Výsledok bol, že nepatrí do
špeciálnej, ale do normálnej základnej školy. Do Bratislavy sa dostala tak, že pozná pani psychologičku
pani Š., ktorá robila v komunitnom centre. Táto sa nepýtala na účel testovania. Dcéra absolvovala jedno

vyšetrenie v špeciálnej škole a jedno v Bratislave, o ktorom ona ako zákonná zástupkyňa vie. Dcéra
rozumie po slovensky, vie po slovensky, ale keď má trému lepšie sa jej vyjadruje v rómčine, preto bol aj
navrhnutý rómsky prekladateľ. Od nultého do deviateho ročníka chodila dcéra do špeciálnej triedy. Ďalej
uviedla, že škola ma viacero budov. Jedna je v osade čisto pre Rómov, jedna je pri obchode pri COOP
Jednote a majorita má školu pri cintoríne. Dcéra chodila stále do tej istej budovy. Nemala vedomosť o

psychologickom vyšetrení v roku 2014.

15. Svedkyňa D. Č., matka žalobcu v 2. rade, pri svojom výsluchu uviedla, že deti boli na integrovaný
plán. Vôbec to nevedeli. Prišiel k ním pán, ktorý ich vyzval, aby ukázali synove vysvedčenie a ten im
povedal, že deti chodia na integrovaný plán. Potom sa poradila s právničkou a tá navrhla, aby udali školu,

aby sa to nedialo ďalej nielen ich deťom, ale aj všetkým rómskym deťom. Chodila 1 rok so synom do
školy s tým, že tam videla ako sa správali učiteľky k rómskym deťom, že sa im vôbec nevenovali. Ďaleko
viac sa venovali deťom bielym. Jej syn vedel čítať, písať, počítať aj tak prepadol a dostal sa do špeciálnej
triedy a biele deti nie. Škola o vzdelávaní a o vyšetrovaní detí nekomunikovala nijak. Syn prišiel, že v
škole robili testy, že im dávali nejaké bábiky, nejaké papieriky. Keď však potrebovali peniaze napr. na

výlety, tak to prišli dole a dali im do podpísať, avšak o testovaní detí nevedeli nič. Chcela, aby chlapec
išiel na takú školu ako chce on. Chceli ho preradiť z U. do T., ale tam ho odmietli kvôli tomu, že je Róm.
Keďže sa dozvedela o testovaní v škole, tak dala syna testovať inde v Bratislave, kde boli 3 alebo 4 dni
a výsledok bol taký, že chlapec je vzdelávateľný v základnej škole. Ďalej uviedla, že špeciálna škola na
nachádza pri obchode, kde však chodia len rómske deti a ešte je potom v osade v komunitnom centre,

kde sú deti v bunkách. Syn bol zo vzdelávania smutný, pretože chcel chodiť do inej školy, chcel chodiť za
automechanika alebo za opatrovateľa. Teraz chodí do takej školy, kde sa neučí nič. Namiesto toho žeby
sa mal učiť za vodára dávajú mu lámať orechy. Ďalej uviedla, že syn chodil od prvej do deviatej triedy do
špeciálnej. V 3. alebo 4. ročníku bol preložený do základnej školy, ale na integrovaný plán. Integrovaný
plán popísala tak, že ako jej to učiteľka vysvetlila, že jej syn ako keby bol tak trochu „na hlavu“, že nevie

nič, je integrovaný. Oni keď dieťa dávajú na integrovaný plán, ako keby mali dvojnásobný plat, pretože
sa viac tým deťom venujú, ale nie je to pravda, nevenujú sa im, ale kávičkujú. Syn chodil ešte do nultej
a bol testovaní C.. O testovaní nevedela, niekto jej nevysvetlil, prečo chodil do špeciálnej školy a nikdy
nedala žiadosť o testovanie a ani súhlas s testovaním. Na rodičovskom jej povedali, že syn je poslušný,
vie čítať, že sa rozumie. Ďalej uviedla, že syn bol testovaný v U. pani Š.. Neudialo v komunitnom centre,

ale boli tam nejaké dve dievčatá z nadácie a bolo to v bunke. Výsledok testovania v Hermanovciach
a v Bratislave bol taký, že C. hovorila keď ho testovala ako „nultáka“, že vie všetko, že na ňom treba
popracovať a že ako prvák to bude vedieť. V Bratislave bol výsledok taký, že je dobrý, že vie všetko,
že môže ísť do základnej školy.

16. Svedok Václav Červeňák otec žalobcu v 2. rade, pri svojom výsluchu uviedol, že veci týkajúce sa
školy a detí riešila manželka. Nevedel, že syn bol testovaný a ani nedával súhlas na testovanie. Syn
najprv chodil do špeciálnej, potom ho preradili na základnú školu a potom opäť do špeciálnej. Urobili tak
oni sami keď sa dozvedeli, že syn chodí na integrovaný plán. Dozvedeli sa to z vysvedčenia.17. Svedkyňa R. T., matka žalobcu v 1. rade, pri svojom výsluchu uviedla, že syn navštevoval špeciálnu
školu. O tom sa dozvedela, keď doniesol posledné vysvedčenie zo školy a kde zistila, že nemá základnú

školu, ale ako keby bol „magor“. Syn nenosil vysvedčenia. Iba keď potrebovala kópiu na sociálny úrad.
Nepamätala si kedy syn skončil školu. Chcela, aby študoval za automechanika a podala aj žiadosť,
kde jej však povedali, že nemôže študovať za automechanika, nakoľko nemá základnú školu. Učenie
popísala tak, že v škole nemali záujem, aby sa učili ako na základnej škole. Hrali karty, učiteľky popíjali
kávu. Nevedela o tom, že majú prísť psychológovia do školy a ani nepodpisovala žiadne papiere. Ďalej

uviedla, že triedy boli rozdelené na piaty, šiesty, siedmy ročník. To znamená, že v jednej triede bol piaty,
šiesty a siedmy ročník. Sama vyhľadala psychologičku, ktorá jej povedala, že syn má na viac. Chodila
na rodičovské združenia avšak nie stále. Bývali medzi bielymi.

18. Svedok Š. T., otec žalobcu v 1. rade, pri svojom výsluchu uviedol, že syna dali do školy, chcel sa učiť,
avšak ho neprijali do Sabinova na učilište za automechanika. Bolo to kvôli tomu, že vyšiel z osobitnej

školy. O tom, že chodil do špeciálnej školy sa dozvedeli z vysvedčenia. Všetky veci týkajúce sa syna
riešila manželka.

19. Svedok A. G. pri svojom výsluchu uviedol, že starostom je od r. 2018. Predtým pôsobil ako poslanec.
K žalobe nemuselo dôjsť pokiaľ by sa rodičia zaujímali o svoje deti. Mal pôsobiť úrad práce a rovnako je

potrebné viac pracovať s rodinami. Ďalej uviedol, že nemali dostatočné finančné prostriedky. Odkúpili
domčeky, ktoré už v súčasnosti sú nevyhovujúce. Riešili to s ministerstvom. Dočasné povolenie na
využívanie komunitného centra ako školy. K rozdeleniu tried sa nevedel vyjadriť. V špeciálnej triede
môže byť maximálne 10 žiakov. Viac tam nebolo. Boli to triedy 3 na 5 metrov. V budove bolo 5 tried.
Na špeciálne triedy nebolo miesto. Budova, v ktorej boli špeciálne triedy sa v súčasnosti nevyužíva. Je

na zbúranie. Nezodpovedá hygienickým potrebám. Komunitárne centrum bolo postavené z programu
Ľudské zdroje z ministerstva vnútra. Ďalej uviedol, že obec má 1 675 obyvateľov z toho rómsku
príslušnosť majú 531. Osoby rómskej príslušnosti sú začlenení medzi bielymi. Časť býva v chatrčiach,
časť v bytoch a horná časť už má domčeky. V osade býva 5 osôb, ktoré nie sú rómskej príslušnosti a
250 osôb rómskej príslušnosti. K tomu, že špeciálnu triedu navštevuje väčšina rómskych detí, uviedol,

že ak sú v škole, tak sa ešte snažia, ale keď prídu domov, ako keby úplne padli a začína sa od znova.
Vidí to v rodinách. Pokiaľ ide o žalobcov tak rodina Č. je lepšia ako T.. Bývajú v bytovkách v dolnej časti
dediny. Pokiaľ ide o budovy tak zostal počet budov, nakoľko jedna sa zrušila a jedna sa vybudovala.

20.Zosprávyzopsychologickéhovyšetreniažalobcuv1.radeužalovanéhov1.radezodňa24.04.2013

vyplýva, že úroveň rozumových schopností sa t.č. nachádza v pásme ľahkého mentálneho postihnutia,
s nerovnomerným rozložením čiastkových výkonov. Vzhľadom k diagnostikovanej úrovni rozumových
schopností odporúča sa žiaka vzdelávať v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím.

21. Z psychologického vyšetrenia Súkromným centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a

prevencie v Košiciach vyplýva, že aktuálne psychologické vyšetrenie poukazuje na nerovnomernosť
výkonov v intelektovom vývine - úroveň intelektových schopností sa pohybovala v pásme podpriemeru
v neverbálnej zložke a verbálna zložka inteligencie bola slabšia, na hranici pásma ľahkého mentálneho
postihnutia. Psychologička odporúča uvažovať o ukončení školskej dochádzky v podmienkach bežnej
základnej školy /napríklad umožniť žiakovi navštevovať 9. ročník ZŠ/

22. Zo správy DC VÚDPaP z 26.03.2015 vyplýva, že u žalobcu v 2. rade je aktuálny výkon v skúškach
inteligencie celkovo v norme (podpriemer/hraničné pásmo). Celkovo je výkon vo verbálnej a neverbálnej
škále na rovnakej úrovni, v rámci jednotlivých škál sú výrazné diskrepancie, v neverbálnej extrémne
(siahajú od výkonu pod úrovňou normy po výkon na úrovni populačného priemeru). Na základe analýza

výkonov možno konštatovať, že testové výsledky podhodnocujú potenciál dieťaťa. Žalobca v 2. rade
je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré vyplývajú z vývinu v SZP. Z výsledkov
vyplýva, že nemá byť vzdelávaný podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím.

23. Zo správy zo psychologického vyšetrenia žalobkyne v 3. rade u žalovaného v 1. rade zo dňa

28.03.2014 vyplýva, že úroveň rozumových schopností sa t.č. nachádza v pásme ľahkého mentálneho
postihnutia, s výraznou diskrepanciou medzi jednotlivými zložkami. Vzhľadom k diagnostikovanej úrovni
rozumových schopností odporúča sa žiačku naďalej vzdelávať v špeciálnej triede.24. Zo správy DC VÚDPaP vyplýva, že u žalobkyni v 3. rade je aktuálny výkon v skúškach inteligencie
celkovo v norme, na úrovni hlbokého podpriemeru/ hraničné pásmo, s extrémne nerovnomernou
štruktúrou výkonov. Na základe analýzy výkonov možno konštatovať, že prirodzené intelektové

schopnosti dieťaťa sú na lepšej úrovni ako aktuálny výsledok (úsudok na veku primeranej úrovni).
Žiačka má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré rezultujú z vývinu v SZP. Z výsledkov vyplýva,
že žiačka nemá byť vzdelávaná podľa výchovno-vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym
postihnutím.

25. Podľa správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 21.04.2005 Okresnej pedagogicko-
psychologickej poradne, bolo odporúčané u žalobcu v 1. rade postupovať podľa štandardných učebných
osnov základnej školy. Podľa správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 18.09.2009 bolo u žalobcu
1. rade odporúčané pokračovať v špeciálnej triede. K rovnakému záveru dospel žalovaný v 1. rade pri
vyšetreniach v roku 2011, 2013 a 2014.

26. Podľa správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 19.10.2007 Okresnej pedagogicko-
psychologickej poradne, bolo odporúčané u žalobcu v 2. rade vzdelávať v rámci bežnej triedy ZŠ.
Podľa správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 17.09.2008 otec žalobcu v 2. rade veľmi nalieha
na preradenie do špeciálnej triedy z účelových dôvodov. Podľa názoru psychológa je to poškodzovanie
dieťaťa zo strany rodičov, kým nebude výukovo a mentálne tak zaostalé, aby bolo možné preradenie do

ŠT. Zatiaľ nemôže dať odporúčanie do špeciálnej triedy. Podľa psychologického vyšetrenia žalovaného
v 1. rade z roku 2011 a 2014 odporúča naďalej žiaka vzdelávať v špeciálnej triede bežnej ZŠ podľa
osnov ŠZŠ.

27. Podľa správy z psychologického vyšetrenia zo dňa 27.03.2008 pedagogicko-psychologickej

poradne, bolo odporúčané u žalobkyňu v 3. rade zaradiť do triedy pre žiakov zo sociálne
znevýhodneného prostredia. Podľa psychologického vyšetrenia žalovaného v 1. rade z roku 2011, 2014
a 2016 odporúča naďalej žiačku vzdelávať na ZŠ v špeciálnej triede.

28. Z vyjadrenia spojenej školy J. zo dňa 19.12.2016 vyplýva, že škola neeviduje prihlášku žalobcu v

1. rade na štúdium.

29.Rozhodnutímzoda12.05.2016bolžalobcav2.radeprijatýnaštúdiumdoprvéhoročníkaOdborného
učilišťa internátneho v H., odbor inštalatér.

30. Podľa zápisu o udalosti zo dňa 25.04.2016 matka žalobkyne v 3. rade nesúhlasí s jej rediagnostikou.

31. Z potvrdení ministerstva školstva vyplýva, že žalovaný v 2. rade má elokované pracoviská na
adresách U. Č.. XX, Č.. XX I. Č.. XXX.

32. Riaditeľka žalovaného v 1. rade pri svojom výsluchu uviedla, že vyšetrenie sa vykonáva na základe
žiadosti. Môže požiadať buď škola alebo zákonný zástupca a to v prípade, ak sa zmenia podmienky
alebo zhorší sa jeho prospech. V tomto prípade požiadala škola o vykonanie diagnostiky s tým, že
zákonní zástupcovia s tým, súhlasili. Pri týchto vyšetreniach sa môže zúčastniť aj zákonný zástupca,
pričom tieto sa vykonávajú buď v diagnostických centrách alebo v škole. V tomto prípade sa vykonala

diagnostika v škole. Žiadosť o vykonanie diagnostiky obsahuje tri časti. V prvej časti sú nacionále
žiadateľa, ako ho vidia zákonní zástupcovia a súhlas s vyšetrením. V druhej časti je informovaný súhlas,
podľa zákona o ochrane osobných údajov. Súhlasy zabezpečuje škola. V tretej časti je vyhlásenie, že
nenavštívili iné zariadenie. Následne nastáva psychologické vyšetrenie. V tomto prípade u R. Č. bol
prítomný aj tlmočník. U zvyšných dvoch nie, nakoľko títo komunikovali po slovensky. Potom nastáva

špeciálnopedagogické vyšetrenie, kde sa zisťuje momentálny stav školských zručností a špecifických
funkcií. Potom kooperuje psychológ a špeciálny pedagóg a porovnávajú výsledky. Po zvážení
všetkých faktorov sa píše záver psychologického vyšetrenia a špeciálnopedagogického vyšetrenia.
Pri vyšetreniach použili štandardizované testy, ktoré vydáva psychodiagnostika. Neštandardizované
testy nemôžu poskytnúť relevantné výsledky. Neexistujú testy, ktoré sú vhodné pre rómskych žiakov.

Pri vyšetreniach bol prítomný psychológ a dieťa, rodičia neboli prítomní. Títo môžu byť prítomní pri
špeciálnopedagogickom vyšetrení. Pri psychologickom vyšetrení väčšinou nie. Môžu byť prítomní iba
vo výnimočných prípadoch a to ak to vyžaduje správanie dieťaťa a nie je to korigovateľné psychológom.
Rodičia nenamietali výsledky. Rodič má právo vetovať výsledky vyšetrenia a to je či bol zaradený donormálnej alebo do špeciálnej školy. V prípade, ak takýmto spôsobom poškodzuje svoje dieťa, tak škola
musí rešpektovať, ale ďalší postup je taký, že požiada o rozhodnutie súd. Ďalej uviedla, že u žalobcov
boli školské zručnosti nižšie ako o 4 - 5 rokov. To znamená, že ak by boli v deviatom ročníku, tak by

mali školské zručnosti na úrovni štvrtého ročníka. Sama vykonávala špeciálnopedagogické vyšetrenie.

33. Svedkyňa E. Š. pri svojom výsluchu uviedla, že vykonala vyšetrenie J. Č. I. R. Č.. Vyšetrenie
prebiehalo v Bratislave a to dva dni. Bolo to na žiadosť ich matiek. Títo boli osobitne motivovaní z
dôvodu toho, že chceli ísť na učilište, pričom sa dozvedeli, že tam nemôžu vzhľadom na svoju školu

ísť. Vyšetrenia sa zúčastnili aj jej kolegyne. U oboch bol diagnostikovaný normálny intelekt. Teda nebol
dôvod, aby navštevovali špeciálnu školu. V tom čase boli na druhom stupni základnej školy. Odporučili,
aby mali individuálny plán s tým, aby dohnali učivo. U J. bolo podozrenie na dyslexiu s tým, že bolo
odporúčané, aby sa ešte na to pozrelo. On sám hovoril, že mal problém s čítaním U neho ju zaujala
jeho nerovnomernosť. Bol napr. veľmi dobrý v zoraďovaní obrázkov. Naproti tomu, problémy mal napr.
s kockami. U Valentíny dospela k záveru, že nie je mentálne postihnutá a akékoľvek problémy dieťaťa

sú dôsledkom vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Ďalej uviedla, že bola v 2002 U. za účelom
výskumu a týkalo sa to výskumu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. VÚDPaP má možnosť
tvorby pri tvorbe a používaní diagnostických metód, pričom testy sa veľmi nevytvárajú, preberajú sa zo
zahraničia a prekladajú sa, adaptujú a štandardizujú. Vytvoril sa aj test školskej pripravenosti. Čo bolo
asi pred rokom alebo dva. Svedkyňa vylúčila, aby u žalobcov v 2. a 3. rade mentálne postihnutie. Ani

jedno z detí nepodalo v teste výkon, ktorý by vybočoval z normy. Takýto výkon vylučuje potom diagnózu
- mentálne postihnutie. Podľa svedkyne teda nemali byť vzdelávané v špeciálnej triede. Pri vyšetrení
využila testy WISC, ktorý je štandardizovaný s normami. Výsledky boli podľa štandardizovaného testu,
pričom však použila aj niektoré neštandardizované

34. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

35. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského

vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,
veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

36. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné
prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou.

37. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 365/2004 Z. z., dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj
v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.

38. Podľa § 2a ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z., diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama
diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na
diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

39. Podľa § 2a ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri
ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo
zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.

40. Podľa § 2a ods. 3 zák. č. 365/2004 Z. z., nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis,

rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní
s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú
objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie
takého záujmu.

41. Podľa § 9 zák. č. 365/2004 Z.z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie
a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je
alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním
zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakéhozaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol
primeranézadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu,

ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo
dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom
znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá
domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej

vzniku. Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov 12) nie je týmto
zákonom dotknuté. Každý má právo na ochranu svojich práv aj mimosúdnou cestou prostredníctvom
mediácie. 13)

42. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z. z., konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté

porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).

43. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 365/2004 Z. z., žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,

že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

44. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

45. Žalobcovia sa domáhali určenia, že zásada rovnakého zaobchádzania upravená antidiskriminačným
zákonom, postupom žalovaného v 1. rade, porušená bola a to z dôvodu ich rómskej etnickej príslušnosti,
a to nedostatočnou psychologickou diagnostikou a následnou rediagnostikou žalobcov. Žalovaná v 2.
rade porušila zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobcom z dôvodu ich rómskej etnickej
príslušnosti tým, že ich zaradila do systému špeciálneho vzdelávania a vzdelávala ich v rozpore so

zákonom podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím a vzdelávaním v
etnicky homogénnych špeciálnych triedach, situovaných oddelene od žiakov z majority, mimo hlavnej
budovy školy. Žalovaná v 3. rade neprijala účinné opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia
na odstránenie diskriminácie.

46. Diskriminácia je vo všeobecnosti poškodzovanie, znevýhodňovanie alebo obmedzovanie jednotlivca
alebo skupiny osôb z dôvodu ich pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, sexuálnej orientácie, viery,
náboženstva, politického, či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k
národnosti alebo k etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Diskrimináciou je každé
neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú

istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým
spôsobom závislí. Ústava SR v článku 12 garantuje rovnosť v dôstojnosti i právach. Antidiskriminačný
zákonavspojenísnímďalšie
zákony zakazujú diskrimináciu v oblasti zamestnania a povolania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti,
sociálneho zabezpečenia, prístupu k tovarom a službám.

47. Na posúdenie určitého konania ako diskriminačného, a teda nesúladného s uplatňovaním
zásady rovnakého zaobchádzania, je potrebné súčasné naplnenie určitých znakov diskriminácie v
kontexte ustanovení antidiskriminačného zákona . Týmito znakmi sú diskriminačný dôvod, oblasť a forma diskriminácie,

komparátor a príčinná súvislosť medzi diskriminačným dôvodom a z neho vychádzajúcim
konaním. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona
v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie,

manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu
oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Antidiskriminačný zákon v § 2a ustanovuje následne ajkonkrétne formy diskriminácie. Ustanovenie § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona pomenúva oblasti, v ktorých
je každý povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a v ktorých tak zákon poskytuje

ochranu obeti diskriminácie pred porušovaním tejto zásady. Konkrétne ide o oblasť pracovnoprávnych a
obdobných a súvisiacich právnych vzťahov, oblasť sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti,
poskytovania tovarov a služieb a oblasť vzdelávania. K diskriminácii v týchto oblastiach môže dôjsť
výlučne vo vzťahu k obeti diskriminácie, ktorá môže byť v nadväznosti na uvedené oblasti v
pracovnom pomere, ktorej sú poskytované sociálne služby, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie atď.. Pri

posudzovaní konkrétneho prípadu sa musí namietané konanie skúmať v porovnaní s inou osobou alebo
skupinou osôb, ktoré sa nachádzajú v rovnakej alebo porovnateľnej situácii ako obeť diskriminácie

48. Žalobcovia v konaní poukázali na skutočnosť, že žalovaná v školskom roku 2015/2016 vzdeláva 214
žiakov, z nich až 133 žiakov s mentálnym postihnutím. Pri psychologickej diagnostike a rediagnostike
žiakov s mentálnym postihnutím dlhodobo spolupracuje so žalovaným v 1. rade. Žalovaná v 2. rade

vzdeláva 144 žiakov rómskej etnickej príslušnosti (t. j. 67,29 % z celkového počtu). Len 15 z nich
je vzdelávaných v bežných triedach podľa riadneho vzdelávacieho programu, ďalších 16 rómskych
žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím je vzdelávaných v bežných triedach na základe individuálnych
vzdelávacích programov a ostatných 113 rómskych žiakov je vzdelávaných v špeciálnych triedach.
Pomer žiakov s mentálnym postihnutím u žalovanej v 2. rade (62,15 % z celkového počtu žiakov) vysoko

prevyšuje celoslovenský priemer (v školskom roku 2012/2013 to bolo 11,73 %). Až 129 žiakov z počtu
133 žiakov s mentálnym postihnutím je rómskeho etnického pôvodu (96,99 %). Mentálny postih bol tak
diagnostikovaný až 89,58 % žiakom všetkých žiakov rómskej etnickej príslušnosti (129 z ich celkového
počtu 144). V špeciálnych triedach pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím vzdeláva žalovaná v 2.
rade 111 žiakov medzi nimi aj žalobcu v 2. rade (9.B trieda) a žalobkyňu v 3. rade (8.C trieda). Uvedené

tvrdenia neboli žalovanými popreté.

49. Žalobcovia ďalej predložili u žalobcu v 1. rade posudok z vyšetrenia v decembri 2014 Súkromným
centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Košiciach. Zo záverov vyplýva, že
„aktuálne psychologické vyšetrenie poukazuje na nerovnomernosť výkonov v intelektovom vývine -

úroveň intelektových schopností sa pohybovala v pásme podpriemeru v neverbálnej zložke a verbálna
zložka inteligencie bola slabšia, na hranici pásma ľahkého mentálneho postihnutia“. Psychologička
odporúčala uvažovať o ukončení školskej dochádzky v podmienkach bežnej základnej školy /napríklad
umožniť žiakovi navštevovať 9. ročník ZŠ/. U žalobcu v 2. rade predložili správu z vyšetrenia v Detskom
centre Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, podľa ktorej celkový

výkon žalobcu v 2. rade v inteligenčných testoch zodpovedá norme (hlboký podpriemer/hraničné pásmo)
- výkon vo verbálnej aj neverbálnej škále je na rovnakej úrovni, v rámci jednotlivých škál sú výrazné
diskrepancie, v neverbálnej extrémne (siahajú od výkonu pod úrovňou normy po výkon na úrovni
populačného priemeru). V záveroch z vyšetrenia psychologička konštatovala, že „z výsledkov vyplýva,
že žiak nemá byť vzdelávaný podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím“.

U žalobkyne v 3. rade predložili správu z vyšetrenia v Detskom centre Výskumného ústavu detskej
psychológie a patopsychológie v Bratislave, podľa ktorej na základe analýzy výkonov žalobkyne v
3. rade psychologička konštatovala, že prirodzené intelektové schopnosti dieťaťa sú na lepšej úrovni
ako aktuálny výsledok (úsudok na veku primeranej úrovni). V záveroch z vyšetrenia psychologička
jednoznačne uviedla, že „z výsledkov vyplýva, že žiačka nemá byť vzdelávaná podľa výchovno-

vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím“.

50. V uvedených skutočnostiach oznámených súdu žalobcami súd vidí skutočnosti, z ktorých
možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania žalovanými v 1. a
2. rade došlo, a to diskriminácie žalobcov z dôvodu ich rómskej etnickej príslušnosti a tým sa

prenieslo na žalovaných v 1. a 2. rade dôkazné bremeno, aby preukázali, že zásadu rovnakého
zaobchádzania neporušili, nakoľko povinnosť uvedené preukázať vyžaduje od žalovaných v 1. a 2. rade
výslovne§11ods.2
antidiskriminačného zákona.

51. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v 1. a 2. rade neuniesli
dôkazné bremeno. Žalovaný v 1. a 2. rade v konaní dostatočným spôsobom nepreukázali, že z ich
strany nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že
žalobcovia boli riadne diagnostikovaní s tým, že mali byť zaradení do špeciálnych tried. Pochybnosti odiagnostikovaní vzbudzuje jednak výsluch žalobcov, ktorí dá sa povedať zhodne popísali ako samotne
testovanie prebiehalo, a ktoré malo trvať 15 minút až hodinu. Za tak krátky čas nemohlo dôjsť k dôkladne
diagnostike ak zoberieme do úvahy, že vyšetrenie u žalobcov v 2. a 3. rade svedkyňou E. Š. prebiehalo

v Bratislave dva dni. Nepriamo tomu nasvedčuje aj pomer žiakov s mentálnym postihnutím u žalovanej
v 2. rade, ktorý vysoko prevyšuje celoslovenský priemer a pomer žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí
sú rómskeho etnického pôvodu. Nasvedčujú tomu aj napríklad správy z psychologického vyšetrenia
žalobcu v 2. rade, ktoré boli realizované iným subjektom, ako žalovaným v 1. rade, a na základe ktorých
bolo odporúčane vzdelávanie v bežnej triede. Napriek tomu však nasledujúce vyšetrenie z roku 2011,

už odporúča naďalej vzdelávať špeciálnej triede. Teda nie je zrejmé, na základe akého vyšetrenia bol
žalobca v 2. rade zaradený do špeciálnej triedy. Rovnako možno konštatovať u žalobkyne v 3. rade.
Žalobca v 1. rade bol zaradený v roku 2005 do špeciálnej triedy, napriek tomu, že bolo odporúčané
vzdelávanie podľa štandardných učebných osnov základnej školy. Žalovaní taktiež nepreukázali, a
akého dôvodu je tak vysoký počet osôb rómskej etnickej príslušnosti vzdelávaných v špeciálnych
triedach v porovnaní s celoslovenským priemerom. U žalovanej v 2. rade to bolo viac ako 5 násobok

oproti celoslovenskému priemeru. Jedná sa značný nepomer. Taktiež súd poukazuje na výpoveď
svedkyne E. Š., ktorá u žalobcov v 2. a 3. rade vylúčila mentálne postihnutie. Ani jedno z detí nepodalo v
teste výkon, ktorý by vybočoval z normy. Takýto výkon vylučuje potom diagnózu - mentálne postihnutie.
Podľa svedkyne teda nemali byť vzdelávané v špeciálnej triede. Znalkyňa, ustanovená súdom v konaní,
považovala tieto závery ako validné a primerané, vychádzajúce z relevantných výsledkov. Je teda

nelogické, aby žalobcom bolo najprv diagnostikované mentálne postihnutie, ktoré malo byť podľa
žalovaného v 1. rade fyziologického pôvodu, tzn. že ide o vrodenú, a neskôr bolo mentálne postihnutie
vylúčené. Aj to nepochybne spochybňuje diagnostikovanie žalobcov.

52. Súd obranu žalovanej v 2. rade, že pri zaraďovaní do špeciálnej triedy vychádzala z testov

žalovaného v 1. rade vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná v 2. rade dlhodobo akceptovala stav, že
vysoký podiel detí rómskej etnickej príslušnosti sú zaraďovaní do špeciálnych tried a neurobila žiadne
kroky k náprave, napríklad preverením ich testovania iným subjektom.

53. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že títo boli vzdelávaní v etnicky homogénnych špeciálnych

triedach. Tieto boli oddelené od žiakov z majority, mimo hlavnej budovy školy. Uvedené nepochybne
vyplynulo z obhliadky na mieste samom, pričom budova, v ktorej sa predmetné triedy nachádzajú je na
zbúranie a nezodpovedá hygienickým štandardom. Nedostatok finančných prostriedkov žalovanej v 2.
rade nemôže byť ospravedlnením a zbavením sa zodpovednosti žalovanej 2. rade.

54. Vo vzťahu k námietke, že rodičia nežiadali o preradenie zo špeciálnych tried do bežnej triedy súd
zhodne so žalobcami má za to, že rodič nemôže svojou voľbou uprieť dieťaťu jeho medzinárodnými
dohovormi garantované právo na rovný prístup k vzdelaniu.

55. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný v 1. a 2. rade nepreukázali, aby neporušili zásadu

rovnakého zaobchádzania. Súd preto má za to, že nedostatočná psychologická diagnostika a
rediagnostika zo strany žalovaného v 1. rade, ich zaradenie do systému špeciálneho vzdelávania, ako
aj ich vzdelávanie u žalovanej v 2. rade podľa vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým mentálnym
postihnutím, v etnicky homogénnych špeciálnych triedach, situovaných oddelene od žiakov z majority,
mimo hlavnej budovy školy, bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania.

56. Súd výrokom I. a II. určil, že žalovaný v 1. a 2. rade porušili zásadu rovnakého zaobchádzania vo
vzťahu k žalobcom.

57. Vzhľadom na povahu zásahu, súd výrokom III. a IV. uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť

ospravedlniť sa písomne listom, pričom vzhľadom na charakter ospravedlnenia, súd uložil povinnosť
žalovanému v 1. a 2. rade každému zvlášť.

58. Vo vzťahu k nároku žalobcov na nemajetkovú ujmu tak u žalovaných nejde o solidárny záväzok
(záväzok plniť spoločne a nerozdielne). U každého zo žalovaných v 1. a 2. rade je potrebné

skúmať intenzitu porušenia povinnosti samostatne. Súd preto osobitne zaviazal žalovaného v 1. a
2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy, pričom výšku nároku súd určil podľa zásad uvedených v
§ 9 ods. 3 zákona č. 365/2004 Z. z. . Žalobcovia ukončili školskú dochádzku a tak takýto stav nemožno napraviť priznanímprimeraného zadosťučinenia, a preto súd sa stotožnil so žalobným návrhom v tom, že v takom
prípade vzniká žalobcom nárok na nemajetkovú ujmu. V tomto prípade súd poukazuje na to, že
práve nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, bolo žalobcom uprené právo na vzdelávanie a

následne uplatnenie na trhu práce. Žalobcovia vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie majú obmedzenú
možnosť sa zamestnať.

59. Pokiaľ ide o výšku tak súd má za to, že pre každého zo žalovaných bude primeraná nemajetková
ujma vo výše 2.500,- eur od žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, spolu 5.000,- eur pre každého

zo žalobcov. Súd pri výške vychádzal aj z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade D.H.
a ďalší proti Českej republike z 13. novembra 2007 (Veľká komora), kde v obdobnej veci bola každému
zo žalobcov priznaná suma 4.000,- eur (jedná sa rok 2007). Súd preto sumu 5.000,- eur pre žalobcov,
t.j. 2.500,- eur od žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, považuje za primeranú a zodpovedajúcu
všeobecnej predstave spravodlivosti. .

60. Žalovaní vzniesli námietku premlčania voči nároku na nemajetkovú ujmu. V zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011 právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktorý sa premlčuje. V danom prípade ide teda o peňažný
nárok, ktorý rovnako ako iné obdobné práva na peňažnú satisfakciu, ktorých základom je nemajetková
rovina, podlieha režimu premlčania, a to vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá v zmysle ust.

§ 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát.
Objektívnou skutočnosťou zakladajúcou vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je
samotný zásah do osobnosti, osobnostných práv fyzickej osoby a premlčacia doba teda začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni kedy k zásahu došlo (teda dňom kedy bolo možné uplatniť právo po prvýkrát).
Týmto okamihom je diagnostika, resp. rediagnostika a zaradenie žalobcov do špeciálnej triedy. Žalobca

v 1. rade bol zaradený do špeciálnej triedy na základe rozhodnutia zo dňa 30.03.2005 (podľa vyjadrenia
žalovanej v 2. rade) riaditeľa školy Dňa 23.05.2011 bolo u žalobcu 1. rade vykonané psychologické
vyšetrenie žalovaným 1. rade so záverom, že sa žalobcovi 1. rade odporúča pokračovať vo vzdelávaní
v špeciálnej triede základnej školy. Dňa 09.05.2011 vykonal psychologické vyšetrenie žalobcu 2. rade
žalovaný 1. rade, v závere ktorého prijal odporúčanie vzdelávať žalobcu 2. rade v špeciálnej triede.

Dňa 10.02.2011 vykonal psychologické vyšetrenie žalobkyne 3. rade žalovaný 1. rade, ktorý následne
odporučil, aby bola žalobkyňa 3. rade vzdelávaná v špeciálnej triede. Žaloba bola podaná na súd dňa
20.1.2016, t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby.

61. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.4.2011 sp. zn. II. ÚS 176/2011, súd

konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky
premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože
výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba
výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom
súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom

vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník
konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov
premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať
z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a
dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Súd v danom prípade

zastáva názor, že vznesená námietka je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní sa v rozpore s dobrými
mravmi dopustili voči žalobcom diskriminácie na základe etnickej príslušnosti. Ku diagnostike, resp.
rediagnostike a zaradeniu žalobcov do špeciálnej triedy, došlo v čase, keď boli žalobcovia maloletí.
Ich možnosti obrany boli preto sťažené. Samy si museli vyhľadať vyšetrenie, aby vyvrátili diagnostiku
žalovaným v 1. rade. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že takejto námietke nie je možné

poskytnúť právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

62. Súd zamietol žalobu voči žalovanej 3. rade. Žaloba vo vzťahu k žalovanej je postavená všeobecne.
Nie je zrejme, akej diskriminácie sa žalovaná v 3. rade mala dopustiť. Preradiť žiaka do špeciálnej
triedy a zo špeciálnej triedy do bežnej triedy základnej školy môže len riaditeľ školy, je to teda v

kompetencii riaditeľa školy a nie v kompetencii Slovenskej republiky, ktorá opodstatnenosť zaradenia
konkrétnych žiakov do špeciálnych tried neskúma. Žalovaná rovnako nemohla ovplyvniť, že žalobcovia
boli vzdelávaní v etnicky homogénnych špeciálnych triedach, situovaných oddelene. V konaní bolo
predložené rozhodnutie ministerstva školstva, z ktorého vyplýva, že žalovaná v 2. rade má elokovanépracoviskánaadresáchHermanovceč.36,č.84ač.374,nevyplývavšakznehoetnickézloženiežiakov.
Ak by súd akceptoval takto všeobecne formulovaný petit žaloby, t.j., že žalovaná v 3. rade neprijala
účinné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenie na odstránenie diskriminácie,

potom by Slovenská republika bola za každý jeden prípad diskriminácie zodpovedná. Nakoľko v tomto
konaní nebolo preukázané, aby sa žalovaná v 3. rade dopustila diskriminácie, zo strany žalobcov neboli
súdu oznámené skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého
zaobchádzania žalovanou v 3. rade došlo, súd žalobu voči žalovanej v 3. rade zamietol.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalobcovia boli v konaní úspešní voči žalovaným v 1. a 2. rade v základe nároku, pričom výška
nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

64. Vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanou v 3. rade súd žalovanej nárok na náhradu trov konania
nepriznal.Súdprihliadolnadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,zaktorépovažovalsúdmajetkovúsituáciu
strán konania, Žalobcom bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na ich
zlú finančnú situáciu a uloženie povinnosti hradiť trovy konania žalovanej by túto zlú finančnú situáciu
ešte viac prehĺbilo. Naopak povinnosť znášať si trovy konania sám sa žalovanej, ako štátu, existenčne

nedotkne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).